Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/24/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. V., bývajúceho v Š.,

zastúpeného J., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti odporkyni Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám.

č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 29. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 29. septembra 2011 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I

z 10. mája 2011 č.k. -23; vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom z 29. októbra 2009 „na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu“ sa navrhovateľ domáhal, aby

súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu do 3 dní náhradu: 1. škody vo výške 1 345,44 €,

2. nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 €. Ţiadal tieţ, aby odporkyni bola uloţená

povinnosť nahradiť mu trovy konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, ţe uznesením

vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Nitre z 13. februára 2003

č. KÚJKP-17/OVVK-2003-SY bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Uznesením Krajského

úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Nitre z 1. júla 2003 č. KÚJKP-17/OVVK-2003-SY

bolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej

výhody. Okresný súd Nitra uznesením z 5. júla 2003 sp. zn. rozhodol o jeho

vzatí do väzby, ktorá trvala od 2. júla 2003 do 26. septembra 2003 (spolu 87 dní) a počas

ktorej navrhovateľ nepracoval a poberal len výsluhový dôchodok z Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z 18. januára

2008 bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania navrhovateľa, lebo je nepochybné, ţe

skutok nespáchal. Podľa názoru navrhovateľa zakladajú uvedené okolnosti zodpovednosť

odporkyne predovšetkým za škodu, pričom so zreteľom na relevantné časové hľadiská

prichádza do úvahy jej zodpovednosť tak podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

(ďalej len „“), ako aj podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

„“). Uvedené okolnosti ale podľa neho zakladajú aj zodpovednosť

odporkyne za nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená zásahom do jeho osobnostných

práv a celospoločenským poškodením jeho dobrého mena a povesti. Z tejto zodpovednosti

vyplývajúce právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyvodzoval navrhovateľ z § 17 ods. 2

„Na základe uvedeného si z titulu ochrany osobnosti a satisfakcie

za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti a ochrany dobrého mena uplatnil

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 €, nakoľko bolo jednoznačne preukázané

a nepochybné, ţe skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný a vzatý do väzby, ktorú vykonal

v trvaní 87 dní, nespáchal a jeho trestné stíhanie hlboko zasiahlo do jeho súkromia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti“. Dodal, ţe „ak by súd neakceptoval nárok navrhovateľa

na uspokojenie nemajetkovej ujmy podľa , navrhovateľ si uplatňuje

svoj nárok aj alternatívne v zmysle a 13 “.

Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa 20. januára 2011, aby v lehote 10 dní

zaplatil súdny poplatok za návrh v zmysle poloţky č. 7b písm. b/ sadzobníka súdnych

poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) vo výške 5 043 €; poučil ho, ţe ak poplatok v stanovenej lehote

nezaplatí, súd konanie zastaví ( ).

Okresný súd Bratislava I uznesením z 10. mája 2011 č.k. -23 konanie

v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 € zastavil

s odôvodnením, ţe navrhovateľ napriek súdnej výzve a poučeniu súdny poplatok 5 043 €

nezaplatil. V odôvodnení uznesenia poukázal na § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1

a 2 Uviedol, ţe predmetné konanie je podľa zákona

č. oslobodené od súdneho poplatku iba v časti, týkajúcej sa náhrady „škody“

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom; uvedené ustanovenie však nezakladá oslobodenie súdneho konania aj vo veciach

náhrady „nemajetkovej ujmy“ spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. septembra 2011

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. Odvolací súd sa stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ), osobitne s názorom súdu

prvého stupňa, ţe predmetné konanie v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy

podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle poloţky č. 7b písm. b/ Sadzobníka. Poukázal na to,

ţe navrhovateľ v návrhu na začatie konania výslovne uviedol, ţe sa domáha aj ochrany

osobnosti. V časti, ktorou z tohto titulu ţiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy, nejde

o analogickú aplikáciu poloţky 7b písm. b/ Sadzobníka, ale o jej priamu aplikáciu na prípad

výslovne v zákone uvedený. Z týchto dôvodov vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil ( ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, v ktorom

zdôraznil, ţe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje výlučne „v intenciách zákona

o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci“ ( ).

Povinnosťou súdov bolo posudzovať jeho návrh podľa obsahu a s ohľadom na to, čoho

sa v konaní domáha. Poukázal na to, ţe pokiaľ súdne konanie vo veciach náhrady „škody“

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom je oslobodené od súdneho poplatku ( ),

konanie vo veciach náhrady „nemajetkovej ujmy“ spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom súdnemu poplatku

nepodlieha, lebo takéto konanie nie je výslovne uvedené v Sadzobníku; za súdne konania

neuvedené v Sadzobníku sa súdne poplatky nevyberajú (R 7/2008). Keďţe v danom prípade

neboli dané predpoklady pre zastavenie konania, došlo procesným postupom súdov k odňatiu

jeho moţnosti konať pred súdom (R 50/1997). Vzhľadom na to ţiadal, aby dovolací súd zrušil

uznesenia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V citovaných ustanoveniach sú – ako prípustný predmet dovolania – uvedené

aj niektoré potvrdzujúce uznesenia odvolacieho súdu; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zastavujúce konanie z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku, ale medzi nimi uvedené nie je. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto

z a nevyplýva.

Dovolanie, ktoré podal navrhovateľ, by v danom prípade bolo procesne prípustné, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Vzhľadom

na dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo

k takej vade. V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vady konania uvedené v aţ e/ a netvrdil a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Navrhovateľ v dovolaní namieta, ţe v danom prípade mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

§ 237 písm. f/ O.s.p, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom

konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

podľa , hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod

(viď R 50/1997). Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade, z dôvodov ďalej

uvedených, došlo k procesnej vade takejto povahy:

Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

( ). Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom

navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ ( ). Ak nebol

zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový

súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich

dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví ( veta prvá ).

Podkladom pre záver súdu, či sa na určité občianske súdne konanie alebo jeho

účastníkov vzťahuje oslobodenie v zmysle a , je spravidla

obsah návrhu na začatie konania. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť uviesť vţdy

uţ v návrhu rozhodujúce skutočnosti ( ). Tie majú súdu umoţniť, aby daný

právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov,

významných z hľadiska poplatkového, procesnoprávneho, ako aj z hľadiska rozhodnutia

vo veci samej. Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne

vyhodnotiť a zdôvodniť, lebo je vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu.

V danom prípade navrhovateľ svoj návrh na začatie konania podloţil skutkovými

tvrdeniami a ním uplatnený návrh sčasti aj právne kvalifikoval. Z dôvodov, ktoré vysvetlil

v návrhu, vyvodzoval svoj nárok sčasti z ustanovení , sčasti

z ustanovení V konaní sa domáhal náhrady škody. Svojím návrhom

ale – v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní – celkom jednoznačne

uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ;

iba pre prípad, ţe súd nebude povaţovať jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle

za opodstatnene uplatnený, ţiadal, aby mu táto náhrada

bola priznaná podľa ustanovení aţ 13 .

K zastaveniu konania v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

165 969,59 € došlo zo strany súdov niţších stupňov s odôvodnením, ţe ustanovenie § 4 ods. 1

písm. k/ sa vzťahuje iba na súdne konanie vo veciach náhrady „škody“

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom, nie však aj vo veciach náhrady „nemajetkovej ujmy“ spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tento názor

nepovaţuje dovolací súd za správny.

I keď upravuje zodpovednosť štátu za „škodu“ spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného

celku za „škodu“ spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, predbeţné

prerokovanie nároku na náhradu „škody“ a právo na regresnú náhradu (viď § 1 tohto zákona),

a v súvislosti s tým uvádza, ţe sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (viď § 17 ods. 1 tohto

zákona), predsa len sa predmet jeho úpravy netýka výlučne iba „škody“ (majetkovej ujmy).

V zmysle totiţ vtedy, ak samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, „uhrádza sa aj nemajetková ujma

v peniazoch“, ak nie je moţné uspokojiť ju inak.

Občianske súdne konanie, v ktorom poškodený uplatňuje nárok na náhradu ujmy

spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a v súvislosti s tvrdením, ţe mu

vznikol nárok na náhradu majetkovej ujmy (škody), sa domáha aj náhrady nemajetkovej

ujmy, lebo zastáva názor, ţe samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením ( ), je konaním v zmysle

tak v časti, ktorou sa účastník domáha náhrady majetkovej ujmy, ako

aj v časti, ktorou ţiada uspokojiť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Podstata tohto

konania je nemenná bez ohľadu na to, čoho konkrétne sa v ňom účastník domáha. V oboch

uvedených „častiach“ ide preto o súdne konanie vo veci náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

v zmysle

Vyššie uvedené moţno uzavrieť konštatovaním, ţe ak účastník konania podal návrh

na začatie konania, v ktorom uplatnil nárok zo zodpovednostného vzťahu v zmysle zákona

č. , nie je z hľadiska oslobodenia tohto konania od súdneho poplatku (

písm. k/ ) významné, či sa domáha výlučne len náhrady majetkovej

ujmy (škody) spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, alebo (aj) nimi

spôsobenej náhrady nemajetkovej ujmy.

Súdy niţších stupňov tým, ţe v rozpore s vyššie uvedeným výkladom, ktorý

zodpovedá a č. , zastavili konanie v časti o zaplatenie

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 €, hoci pre aplikáciu § 10 ods. 1 zákona

č. neboli dané predpoklady, zmarili procesnú moţnosť navrhovateľa domáhať

sa súdnej ochrany čo do jeho nároku v zmysle

V uvedenom zmysle mu odňali moţnosť pred súdom konať ( ).

Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa

je opodstatnené. So zreteľom na to zrušil tak uznesenie odvolacieho súdu napadnuté

dovolaním, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková