Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67Cb-60-2021.pdf
PDF · 112.16 KB
Case nature
Area
Subarea
67Cb/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, v spore žalobcu: TPS Trustees k. s., so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, správca konkurznej podstaty úpadcu Tarantová Oľga, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Š. Moysesa 415/25, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 699 402, právne zast.: ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom: Jarabinková 17563/2C, 821 08 Bratislava, IČO: 472 44 259, v mene ktorého koná konateľ a advokát: JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD., proti žalovanému: Y. C., N..: XX. X. XXXX, C. A. Š.. V. XXX/XX, XXX XX Ž.J. N. S., právne zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, o zaplatenie 75.464,- Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 75.464,- Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16.03.2021 podaným v upomínacom konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica domáhal zaplatenia 75.464,- Eur. V podanom návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5K/1/2020 zo dňa 06.08.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku 156/2020 dňa 13.08.2020, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Tarantová Oľga s.r.o. „v likvidácii“, IČO: 45 699 402, so sídlom Štefana Moysesa 415/25, 965 01 Žiar nad Hronom (ďalej len „úpadca“) a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil TPS Trustees k. s., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu S1969. Žalovaná je konateľka a likvidátorka úpadcu. Správca vyzval žalovanú ako konateľku úpadcu na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 74 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „za ZKR“). Z poskytnutej súčinnosti správca zistil, že stav majetku nezodpovedá hodnotám uvedeným v účtovnej závierke zostavenej ku dňu vyhlásenia konkurzu. V zmysle účtovných závierok spoločnosti úpadcu ku dňu 13.08.2020 a 05.06.2020 vyplýva, že spoločnosť eviduje peniaze a účty v bankách vo výške 75.464,- Eur. Správca vyzval žalovanú, aby peňažné prostriedky evidované v zmysle účtovných závierok vydala správcovi. Na predmetnú výzvu žalovaná reagovala vyjadrením, v ktorom uviedla, že na pokladni vedená suma 75.464,- Eur je odrazom skutočnosti, že z pokladne konateľ spoločnosti vybral finančné prostriedky, ktoré neboli daňovo uznateľným výdavkom z dôvodu, že nie je povinnosť účtovať u všetkých nákladoch. Tieto finančné prostriedky sa ani na účtoch úpadcu a ani v jeho pokladnici fyzicky nenachádzajú. Podľa správcu je potom zrejmé, že žalovaná ako konateľka úpadcu vybrala z pokladne spoločnosti finančné prostriedky pre jej súkromnú spotrebu. V opačnom prípade by tieto výbery a výdavky vedela riadne zdokladovať a tieto by riadne v účtovníctve zaevidovala ako výdavky spoločnosti. Nakoľko žalovaná bola v spoločnosti úpadcu jediným spoločníkom a zároveň jeho jedinou konateľkou počas celej jeho existencie, správca
má za to, že zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú spoločnosti je nespochybniteľná, keď samotná žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.12.2020 uviedla, že vyberala z pokladne úpadcu finančné prostriedky. Úpadcovi konaním žalovanej vznikla škoda vo výške 75.464,- Eur, pričom medzi vznikom škody a konaním žalovanej je nepochybná príčinná súvislosť. Sú preto splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 135 a) ods. 2 Obchodného zákonníka.
2. K návrhu na vydanie platobného rozkazu správca priložil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. konania 5K/1/2020-92 zo dňa 06.08.2020, účtovnú závierku účtovnej jednotky Tarantová Oľga s.r.o., zostavenú ku dňu 13.08.2020, účtovnú závierku účtovnej jednotky Tarantová Oľga s.r.o., zostavenú ku dňu 05.06.2020, žiadosť správcu konkurznej podstaty o odovzdanie finančnej hotovosti evidovanej na pokladni zo dňa 14.12.2020 adresovanú žalovanej spolu s doručenkou a odpoveď žalovanej adresovanej správcovi s názvom Žiadosť o odovzdanie hotovosti evidovanej na pokladni - odpoveď zo dňa 31. 12. 2020.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 26Up/326/2021 dňa 30.03.2021 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15-tich dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 75.464,- Eur. Zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 2.263,50 Eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu.
4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 14. 04. 2021 odpor. V podanom odpore namietala, že tvrdenia žalobcu, podľa ktorých spôsobila ako konateľka úpadcu škodu tým, že mala vyberať z pokladne spoločnosti finančné prostriedky pre jej súkromnú spotrebu, sú len nepodloženými tvrdeniami žalobcu, ktorý finančné prostriedky evidované na pokladni úpadcu zamieňa so škodou bez toho, aby bližšie uviedol, o akú škodu sa v danom prípade jedná. Na finančných účtoch vedená suma 75.464,- Eur je odrazom skutočnosti, keď z pokladne žalovaná ako konateľka spoločnosti vyberala finančné prostriedky, ktoré neboli daňovo uznateľnými výdavkami, z dôvodu, že nie je povinnosť účtovať o všetkých nákladoch, ale zaúčtované byť museli. Tieto finančné prostriedky sa preto na účtoch ani v pokladni fyzicky nenachádzajú.
5. Podaním vecne odôvodneného odporu podľa § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 307/2016 Z.z.) došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 04. 05. 2021 navrhol pokračovanie v konaní na všeobecnom súde žalovaného, vec bola následne v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. predložená Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu príslušnému podľa zák č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na jej prejednanie a veci bola týmto súdom následne po jej zapísaní do správne určeného súdneho registra pridelená spisová značka 67Cb/60/2021.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej (§ 167 ods. 3 CSP) zotrval na podanej žalobe s odôvodnením, že žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila ním uvedené tvrdenia, ktoré sa opierajú o priložené dôkazy. Žalovaná ako konateľka žalobcu vypracovala ku dňu vyhlásenia konkurzu účtovnú závierku, z ktorej jasne vyplýva skutočnosť, že na pokladni žalobcu sa nachádza finančná hotovosť vo výške žalovanej sumy. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že táto hotovosť sa na pokladni nenachádza a ani sa nenachádzala, zakladá táto skutočnosť jej zodpovednosť za škodu tak voči spoločnosti, ako aj voči konkurzným veriteľom. Poukázal na odporujúce si tvrdenia žalovanej, podľa ktorých žalovaná síce nebola povinná účtovať o všetkých nákladoch, ale tieto zaúčtované byť museli.
7. Výzvou zo dňa 17.06.2021 súd doručil žalovanej vyjadrenie žalobcu a umožnil jej, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadrila, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na svoju obranu (§167 ods. 4 CSP). Žalovaná sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu nevyjadrila, z ktorého dôvodu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.01.2022, na ktorý sa strany (ich právni zástupcovia) dostavili riadne a včas.
8. Žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní doplnil, že v zmysle zákona o účtovníctve účtovná jednotka by mala účtovať tak, aby účtovná závierka predstavovala určitý verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. Žalovaná sa vyjadrila, že suma 75.464,- Eur bola spotrebovaná na daňovo neuznateľné výdavky, čo podľa správcu potvrdzuje, že žalovaná finančné prostriedky použila na výdavky, ktoré nesúviseli s činnosťou podnikania úpadcu a použila ich vlastným
spôsobom, pričom ale konatelia spoločnosti sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť tak, že nesmú uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti. Uvedené skutočnosti preukazujú, že znížením majetku v spoločnosti vznikla veriteľom v konkurze škoda, pričom túto škodu spôsobila žalovaná ako konateľka úpadcu a škoda vznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním.
9. Žalovaná (jej právny zástupca) k prednesu žalobcu uviedla, že pokiaľ účtovná závierka celého účtovníctva má poskytovať pravdivý a verný obraz o stave spoločnosti, tak práve skutočnosť, že žalovaná riadne zaúčtovala tie výdavky, ktoré neboli daňovo uznateľné ale zároveň boli zaúčtované, keď v zmysle zákona o účtovníctve bola povinná viesť evidenciu a účtovníctvo aj o týchto výdavkoch, vznikol stav, keď sa v účtovníctve spoločnosti nenachádza suma, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalovaná suma je v podstate len účtovná, nepredstavuje reálne finančné prostriedky, ani reálny finančný majetok, ktorý by sa v spoločnosti nachádzal.
10. V konaní potom nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5K/1/2020 zo dňa 06.08.2020 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.08.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Tarantová Oľga s.r.o. „v likvidácii“, IČO: 45 699 402, so sídlom Štefana Moysesa 415/25, 965 01 Žiar nad Hronom (ďalej len „úpadca“) a za správcu konkurznej podstaty dlžníka súd ustanovil spoločnosť TPS Trustees k. s., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, zn. správcu S1969. V konaní nebolo medzi stranami sporné ani to, že v zmysle účtovnej závierky účtovnej jednotky úpadcu zostavenej ku dňu 13.08.2020 a ku dňu 05.06.2020 je evidovaných na účtoch a v pokladni úpadcu 75.464,- Eur. Žalovaná v konaní potvrdila, že sumu finančných prostriedkov vo výške 75.464,- Eur z účtu úpadcu ako konateľka vybrala práve ona a v majetku úpadcu sa reálne nenachádzajú. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd považoval za zistené, že od 01. 09. 2010 je konateľom úpadcu žalovaná a od dátumu 23. 07. 2019 sa žalovaná stala likvidátorom úpadcu. Predmetom sporu medzi stranami preto zostalo posúdenie, či žalovaná ako konateľka a následne likvidátorka úpadcu pri nakladaní s finančnými prostriedkami v sume 75.464,- Eur spôsobila týmto svojím konaním úpadcovi škodu tak, ako to predpokladá § 135 a ods. 2) Obchodného zákonníka.
11. Podľa § 135a ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „Obchodný zákonník“), konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
12. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
13. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
14. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
15. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
17. Z § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho spôsob výkonu funkcie konateľa vyplýva, že konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami, alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby si konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré môže ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Ďalšou požiadavkou na výkon funkcie konateľa je, aby konateľ vykonával svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti (135a ods. 2 Obchodného zákonníka).
18. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu uvedená v Obchodnom zákonníku v § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou zodpovednosti za škodu konateľa. V prípade, ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody v zmysle § 373 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní zodpovednosti konateľa za škodu má význam ustanovenie § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno-záväzkovým vzťahom. Zodpovednosť konateľa za škodu sa preto bude riadiť výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter vzťahu konateľa spoločnosti ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Z uvedenej aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti. Zodpovednosť za škodu konateľa sa potom bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje úprava v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za následok, že nedochádza ku vzniku zodpovednosti za škodu.
19. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135 a ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto zákonného stanovenia je potom daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti, ktoré sú zverené do ich pôsobnosti, bez ohľadu na to, či ide o porušenie povinnosti uvedených v § 135 a ods. 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka alebo či ide o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľa spoločnosti.
20. Je potrebné ďalej osobitne zdôrazniť, že konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu osobitne upravená v § 135 a) Obchodného zákonníka je oproti všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu založená na prezumpcii porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči konateľovi bude preukazovať vznik škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa. Porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladaná. Dôkaz o opaku je preto na konateľovi, ktorý musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami spoločnosti. V tomto smere preto dôkazné bremeno v súdnom konaní spočíva na konateľovi. Len v prípade, ak konateľ preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, konateľovi zodpovednosť za škodu nevznikne.
21. Tento výklad právnych noriem je potrebné vzťahovať aj na likvidátora spoločnosti. Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2020 ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72 Obchodného zákonníka. Podľa § 77 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2020, za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.
Podľa § 768s ods. 7 Obchodného zákonníka, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020.
22. V posudzovanom prípade nárok na náhradu škody v mene spoločnosti (úpadcu) uplatnil správca spoločnosti úpadcu. Súd v konaní považoval za preukázanú existenciu aktívnej legitimácie žalobcu v konaní v súlade s § 47 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, podľa ktorého vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie uplatňovať pohľadávky úpadcu v konaní pred súdom na správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.. Uplatnený nárok na náhradu škody smeruje voči konateľovi a zároveň likvidátorovi spoločnosti úpadcu, je preto daná aj pasívna vecná legitimácia žalovanej. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2020 (§ 768s ods. 7 Obchodného zákonníka) vyplýva, že nároky kladené na starostlivosť likvidátora sú totožné ako nároky kladené na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu pre tú-ktorú obchodnú spoločnosť, a rovnaké pravidlá ako v prípade štatutárnych orgánov tej ktorej spoločnosti sa vo vzťahu k nim uplatňujú aj pre prípad ich zodpovednosti za škodu.
23. Súd následne v zmysle vyššie uvedeného výkladu právnych noriem vzťahujúcich na právne posúdenie daného prípadu zisťoval, či u žalovanej ako konateľky a neskôr aj likvidátorky spoločnosti úpadcu vznikli predpoklady jej zodpovednosti za škodu.
24. V konaní na podklade zhodných tvrdení strán sporu nebolo sporné, že v zmysle účtovnej závierky účtovnej jednotky úpadcu zostavenej ku dňu 13.08.2020 a ku dňu 05.06.2020 je evidovaných na účtoch resp. v pokladni úpadcu 75.464,- Eur. Nebolo sporné ani to, že táto suma sa v pokladni úpadcu reálne nenachádza (neexistuje), čo potvrdila v priebehu konania pred súdom aj samotná žalovaná. Žalobca tak uniesol v konaní dôkazné bremeno v spojení s bremenom tvrdenia ohľadom vzniku škody, keď v konaní preukázal úbytok v majetkovej sfére úpadcu v sume 75.464,- Eur.
25. Žalovaná v konaní pred súdom potvrdila, že z pokladne spoločnosti vyberala ako konateľka finančné prostriedky, ktoré podľa jej tvrdení neboli daňovo uznateľnými výdavkami. Žalobca potom podľa názoru súdu v konaní preukázal aj relevantnú príčinnú súvislosť, keď tento úbytok v majetkovej sfére úpadcu nastal v dôsledku konania žalovanej, keď rovnako ako úbytok (absencia) finančných prostriedkov v konaní nebolo sporné, že tieto finančné prostriedky vybrala z pokladne spoločnosti úpadcu samotná žalovaná v pozícii konateľa spoločnosti. Tento záver súdu umocňuje aj to, že žalovaná bola jedinou konateľkou tejto spoločnosti nepretržite od roku 01. 09. 2010 a od 23. 07. 2019 bola ustanovená aj do funkcie likvidátorky, niet preto inej osoby, ktorej škodové konanie by ďalej pripadala do úvahy.
26. Následne súd pripomína, že skutočnosť, či peňažné prostriedky boli použité v prospech úpadcu, je otázkou konania s odbornou starostlivosťou, ohľadne ktorej nesie dôkazné bremeno (v spojení s bremenom tvrdenia) žalovaná (k tomu porov. odsek 20 tohto rozhodnutia). Každá zo strán sporu, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú z nich v inom smere a každá z nich v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označovať (predkladať) dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti rozhodujúce z hľadiska naplnenie hypotézy právnej normy. Je nepochybné, že aby mohol účastník konania nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť aj v prípade, ak právne významná skutočnosť nemohla byť v konaní preukázaná, pretože ani nebola tvrdená, a to v neprospech strany, ktorú toto bremeno zaťažuje.
27. V prejednávanej veci žalovaná žiadnym spôsobom súdu nevysvetlila, na aké účely bola suma 75.464,- Eur tvoriaca majetok spoločnosti úpadcu žalovanou použitá a v tomto smere nepredložila a neoznačila ani žiadne dôkazne prostriedky. Jej obranu proti žalobe založenú na jej strohom a bližšie nerozvedenom tvrdení, že hodnota pokladne úpadcu v zmysle predložených účtovných závierok je len účtovná, nezobrazuje realitu, keď výdavky v tejto sume predstavovali daňovo neuznateľné výdavky spoločnosti, súd nemohol považovať za dostatočnú za účelom preukázania zákonnej povinnosti žalovanej konať pri nakladaní s týmito finančnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou a v prospech obchodnej spoločnosti, keď tieto tvrdenia žalovanej neposkytujú žiadny obraz o tom, o aké výdavky
sa jedná, a ani o tom, že tieto boli žalovanou vynaložené v prospech spoločnosti v rámci riadneho hospodárenia s jej majetkom.
28. Súd vo vzťahu k tejto obrane žalovanej proti uplatnenému nároku ďalej poukazuje na skutočnosť, že podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je účtovná jednotka povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Deklarovanie zásady verného a pravdivého obrazu v prvej časti zákona o účtovníctve je odrazom skutočnosti, že táto zásada je považovaná za najvyššiu zásadu a sú jej podriadené všetky ostatné účtovné zásady. Podľa zákona o účtovníctve je zobrazenie v účtovnej závierke verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti (§ 7 ods. 2 zákona o účtovníctve). Zákon o účtovníctve zásadu verného a pravdivého obrazu vzťahuje tak na účtovnú závierku, ako aj na účtovníctvo, nakoľko účtovná závierka nadväzuje na účtovníctvo a je výsledným produktom informačného zobrazenia reálneho priebehu hospodárskej činnosti konkrétnej účtovnej jednotky za dané účtovné obdobie. Požiadavky na vedenie účtovníctva sú formulované ako povinnosť viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov (§ 8 ods. 1 zákona o účtovníctve). Z citovaných predpisov zákona o účtovníctve žiadnym spôsobom nevyplývajú tvrdenia žalovanej, že predložené účtovné závierky nemajú podávať verný a pravdivý obraz o obsahu jednotlivých položiek, vrátane položky B.IV.1. s názvom peniaze a účty v bankách, kde v predložených účtovných závierkach úpadcu ako účtovnej jednotky je evidovaná suma 75.464,- Eur, ale naopak, je z nich možno vyvodiť jednoznačný záver, že položky účtovnej závierky majú byť odrazom skutočnosti. Keďže žalovaná súdu žiadnym spôsobom nevysvetlila, na aké relevantné výdavky spoločnosti boli finančné prostriedky v sume 75.464,- Eur použité a tieto výdavky žiadnym spôsobom nekonkretizovala, znemožnila tým súdu aj prípadné preverenie jej tvrdení, že sa nejednalo o daňové výdavky podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Nepreukázané zostali aj jej tvrdenia, že tieto výdavky boli riadne zaúčtované v účtovníctve, keď na preukázanie týchto svojich tvrdení žalovaná rovnako nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazné prostriedky. Tvrdenia žalovanej, že síce došlo k zaúčtovaniu týchto bližšie nešpecifikovaných výdavkov, avšak aj po ich zaúčtovaní účtovná hodnota finančných prostriedkov predstavujúca žalovanú sumu nie je sumou reálnou, ale len sumou účtovnou, si pri uplatnení pravidiel logického uvažovania nielenže vnútorne odporujú, ale nenachádzajú oporu ani v citovaných zákonných predpisoch upravujúcich vedenie účtovníctva.
29. Súd potom dospel k záveru, že žalovaná ohľadom skutočnosti, že pri výbere hotovosti evidovanej z pokladne resp. z účtov úpadcu konala s odbornou starostlivosťou a zároveň v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, neuniesla bremeno tvrdenia (a stým spojené dôkazné bremeno), keď v konaní ani len netvrdila, ako s použitými finančnými prostriedkami v sume 75.464,- Eur naložila a vo vzťahu k týmto tvrdeniam potom ani nemohla označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, pričom jej obranu proti žalobe žalobcu prednesená v priebehu súdneho konania nie je možné hodnotiť ako výsledok logického uvažovania pri zhodnotení tvrdeného skutkového deja a nenachádza oporu ani v príslušných právnych predpisoch (zákon o účtovníctve).
30. V danom prípade boli podľa názoru súdu preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 135a ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, keď žalobca uniesol bremeno tvrdenia v spojení s dôkazným bremenom ohľadom vzniku škody v sume 75.464,- Eur a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovanej, avšak žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti, že si splnila svoju zákonnú povinnosť postupovať pri nakladaní so sumou 75.464,- Eur v rámci výkonu svojej pôsobnosti konateľky s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). Tieto závery sú platné bez ohľadu na skutočnosť, či sa žalovaná dopustila škodového konania či už ako konateľka, alebo likvidátorka spoločnosti, aj keď podľa tvrdení žalovanej dotknutú sumu finančných prostriedkov vyberala z titulu funkcie konateľa spoločnosti.
31. Z uvedených dôvodov súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 75.464,- Eur predstavujúcu škodu spôsobenú jej konaním spoločnosti úpadcu s tým, že v zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni, z ktorého dôvodu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú sumu do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výroková veta rozhodnutia).
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výroková veta rozhodnutia). V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.