Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej

veci ţalobcu: J., nar. X., trvale bytom M.., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom so

sídlom v P., proti ţalovanému: Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej

republiky, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo dňa 14. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -40 z 13. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -40 zo dňa 13. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz riaditeľa

Personálneho úradu č. 695 zo dňa 8.2.2010 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru

profesionálneho vojaka dňom 26.2.2010 z dôvodov podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1

písm. o/ o štátnej sluţbe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Krajský súd dôvodil tým, ţe podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej sluţbe

profesionálnych vojakov sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,

ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil poţadované normy z pohybovej

výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Medzi účastníkmi konania nebola spornou otázka,

či ţalobca splnil poţadované normy z pohybovej výkonnosti. Ţalobca v podstate tvrdil,

ţe za nesplnenie poţadovaných noriem výkonnosti nemohol byť prepustený zo sluţobného

pomeru, keďţe uţ bol za takýto stav potrestaný (disciplinárny rozkaz zo 4.12.2009), ţe nebol

zohľadnený jeho zlý zdravotný stav v čase preskúšania z telesnej výkonnosti (silná alergia),

a ţe pri jeho prepustení zo sluţobného pomeru nebola zachovaná zákonom stanovená

dvojmesačná subjektívna lehota.

K námietke ţalobcu poukazujúcej na údajný duplicitný disciplinárny postih

a porušenie zásady, ţe nikto nemôţe byť dvakrát potrestaný za porušenie tej istej sluţobnej

povinnosti profesionálneho vojaka, krajský súd uviedol, ţe disciplinárne konanie upravené

v ustanoveniach § 122 a nasl. zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov na jednej

strane a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru podľa § 70, § 72

uvedeného zákona, na strane druhej, sú po obsahovej právnej stránke dvomi odlišnými typmi

konaní, a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti pre rozhodnutie,

ale taktieţ aj pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu na jednej strane

disciplinárnymi opatreniami reagovať na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov

v priebehu výkonu sluţby profesionálneho vojaka a na strane druhej rozhodnúť o skončení

sluţobného pomeru profesionálneho vojaka v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných

právnych dôvodov pre prepustenie vojaka zo sluţobného pomeru. Súd navyše poznamenal,

ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom z 8. februára 2010

3

z dôvodu nesplnenia poţadovaných výkonnostných limitov z pohybovej výkonnosti za roky

2008 a 2009, pričom disciplinárny rozkaz veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov

zo 4.12.2009 o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobcovi bol uloţený za disciplinárne

previnenie, ktorého sa ţalobca dopustil tým, ţe z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti

za rok 2009 dosiahol nevyhovujúce hodnotenie. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych

postupov vyplývajúcich z dvoch odlišných typov konaní, na ktoré súd poukazuje, ale aj

vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie ţalobcu

zo sluţobného pomeru a pre jeho disciplinárne potrestanie, ide teda podľa názoru súdu o dve

samostatné administratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho

trestania.

K ţalobnej námietke poukazujúcej na zlý zdravotný stav ţalobcu v čase jeho

preskúšania z telesnej výkonnosti súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia

ţalovaného zo 14. júna 2010 a tieţ s obsahom vyjadrenia ţalovaného z 5. októbra 2010,

po preskúmaní rozhodnutia obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov

konštatoval, ţe ţalobca v priebehu celého konania o prepustenie zo sluţobného pomeru ani

pred jeho začatím, t.j. pred personálnym pohovorom z 11. decembra 2010 nepredloţil

veliteľovi Vojenského útvaru Prešov, Personálnemu úradu ţiadne dôkazy odborného

charakteru (lekárske správy), ani iné dôkazy objektívne preukazujúce pravdivosť a tým aj

dôkaznú váhu predmetných tvrdení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu

a obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo 14. júna 2010, ţalobca v priebehu roku 2009

nevyuţil 18 termínov určených veliteľom Vojenského útvaru Prešov na vykonanie testov

pohybovej výkonnosti, nepoţiadal o oslobodenie od preskúšania a neodvolal sa ani proti

disciplinárnemu opatreniu uloţenému disciplinárnym rozkazom zo 4.12.2009.

Súd sa preto právne stotoţnil s tvrdením ţalovaného správneho orgánu obsiahnutým

vo vyjadrení ţalovaného z 5. októbra 2010, podľa ktorého nesplnenie podmienok stanovených

sluţobným predpisom č. 33/2008 ţalobcom za roky 2008 a 2009 bolo hmotnoprávnym

predpokladom pre skončenie sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej

sluţbe profesionálnych vojakov, pričom táto skutočnosť bola riadne zdokumentovaná

a v konaní preukázaná.

Súd sa nestotoţnil ani s právnym hodnotením plynutia lehôt podľa § 72 ods. 1,2

zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov obsiahnutých v ţalobe, a to predovšetkým

4

s ohľadom na skutočnosť, ţe subjektívna dvojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia

o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru daná vedúcemu sluţobnému

úradu začína plynúť odo dňa, keď vedúci sluţobného úradu zistil dôvod prepustenia vojaka

zo sluţobného pomeru. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za jednoznačne

preukázané, ţe rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia uvedenej lehoty nie je deň

11.12.2009, kedy bol so ţalobcom vykonaný personálny pohovor veliteľom Vojenského

útvaru Prešov, ale deň 4. január 2010, kedy obdrţal riaditeľ Personálneho úradu sluţobným

postupom návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru. Keďţe personálny rozkaz bol

ţalobcovi doručený 26. februára 2010, zákonná dvojmesačná lehota uvedená v ustanovení

§ 72 ods. 1 uvedeného zákona bola dodrţaná.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie o prepustení so sluţobného pomeru profesionálneho

vojaka. Dôvodil tým, ţe krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukazoval na svoj zlý

zdravotný stav v čase vykonávania preskúšania z pohybovej výkonnosti. Poukázal na to,

ţe napriek návrhu na pojednávaní nebol vykonaný jeho výsluch ako dôkaz, pričom chcel

prezentovať spôsob a teda zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd porušil právo ţalobcu

na vykonanie dokazovania jeho výsluchom a teda jeho práv na spravodlivý proces. Poukázal

tieţ na to, ţe napriek viacerým podnetom ţalobcu nebola vykonaná jeho zdravotná

prehliadka. Opätovne poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, ţe správny orgán

vedome nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz. Uvedená skutočnosť unikla prvostupňovému

súdu a je takého charakteru, ţe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietke duplicitného potrestania ţalobcu disciplinárnym aj personálnym

rozkazom ţalobca uviedol, ţe disciplinárny rozkaz akceptoval aj napriek tomu, ţe zdravotné

problémy, ktoré boli dôvodom nesplnenia výkonnostných limitov, si nijako sám neprivodil.

Je toho názoru, ţe vydaním personálneho rozkazu č. 695 z 8.2.2010 v čase bezprostredne

po vyvolaní účinkov disciplinárneho rozkazu, došlo k porušeniu zásady, ţe nikto nemôţe byť

dvakrát potrestaný za porušenie tej istej sluţobnej povinnosti profesionálneho vojaka.

Nemoţno tieţ akceptovať názor, ţe skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka je

aj podľa svojej povahy jedným z najvyšších trestov, ktoré moţno vojakovi uloţiť a vykonať.

5

Nemoţno sa stotoţniť s názorom, ţe ide o dva odlišné typy konaní a teda ide o dve

administratívne rozhodnutia, nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Tieto

rozhodnutia však vychádzajú z jedného skutku, ktorý posudzujú, pričom v uvedenom spočíva

duplicita. Podľa právneho názoru ţalobcu prvostupňový súd túto skutočnosť nesprávne

právne posúdil a teda na základe takéhoto posúdenia nesprávne rozhodol.

Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok , ako vecne správny, potvrdiť.

III.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací

súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , keď v súlade s

ods. 3 zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku.

Odvolací súd v prvom rade konštatoval, ţe krajský súd vec prejednal v prítomnosti

ţalobcu a jeho právneho zástupcu (na základe substitučnej plnej moci, pričom zápisnica

z pojednávania (diktovaná) nepotvrdzuje tvrdenie ţalobcu, ţe ţiadal vypočutie ţalobcu ako

účastníka konania a vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Proti obsahu zápisnice

z pojednávania zástupca ţalovaného nevzniesol námietky.

Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, tak ako

vyplýva z relevantných dôvodov rozhodnutia krajského súdu uvedených v časti pod I. tohto

rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza tieto

ďalšie dôvody:

Uţ systematické začlenenie prepustenia zo sluţobného pomeru do III. časti zákona

č. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov, ktorá upravuje vznik, zmenu

a zánik sluţobného pomeru potvrdzuje, ţe prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu

sluţby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom Sluţobná disciplína.

Prepustenie zo sluţobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje

druhy disciplinárnych opatrení.

Podmienky prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona boli

v danom prípade nepochybne preukázané. Zákon jednoznačne stanovuje ako podmienku

6

prepustenia nesplnenie poţadovaných noriem pohybovej výkonnosti v priebehu dvoch

po sebe nasledujúcich rokov, čo nerozporoval ani samotný ţalobca. Zákon tieţ jednoznačne

stanovuje, ţe sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak je splnená

podmienka uvedená pod písm. o/ § 70 ods. 1 zákona. V tomto smere sluţobný orgán nemá ani

moţnosť zvaţovať okolnosti a dôvody, ktoré spôsobili alebo mohli spôsobiť nesplnenie

normy z pohybovej výkonnosti.

Odvolací súd v danej súvislosti len pripomína, ţe podmienkou prijatia do štátnej

sluţby profesionálneho vojaka je o.i. aj fyzická zdatnosť, ktorá musí byť daná počas celej

doby trvania sluţobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd povaţoval ţalobcom poţadované ďalšie

dokazovanie o jeho zdravotnom stave a dôvodoch nesplnenia normy za nadbytočné,

keďţe samotné nesplnenie normy počas 2 po sebe nasledujúcich rokov bolo nespochybniteľne

preukázané.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , prvostupňový rozsudok ako

vecne správny potvrdil. Podľa á contr. ţalobca nemá právo na náhradu

trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková