Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7a8/384052.d5d484.pdf
PDF · 174.64 KB
No categories available
4Sžo/3/2012
Najvyšší súd 4Sžo/3/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej
veci ţalobcu: J., nar. X., trvale bytom M.., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom so
sídlom v P., proti ţalovanému: Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo dňa 14. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19740/2010-40 z 13. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/19740/2010-40 zo dňa 13. októbra 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz riaditeľa
Personálneho úradu č. 695 zo dňa 8.2.2010 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru
profesionálneho vojaka dňom 26.2.2010 z dôvodov podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1
písm. o/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Krajský súd dôvodil tým, ţe podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej sluţbe
profesionálnych vojakov sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,
ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil poţadované normy z pohybovej
výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Medzi účastníkmi konania nebola spornou otázka,
či ţalobca splnil poţadované normy z pohybovej výkonnosti. Ţalobca v podstate tvrdil,
ţe za nesplnenie poţadovaných noriem výkonnosti nemohol byť prepustený zo sluţobného
pomeru, keďţe uţ bol za takýto stav potrestaný (disciplinárny rozkaz zo 4.12.2009), ţe nebol
zohľadnený jeho zlý zdravotný stav v čase preskúšania z telesnej výkonnosti (silná alergia),
a ţe pri jeho prepustení zo sluţobného pomeru nebola zachovaná zákonom stanovená
dvojmesačná subjektívna lehota.
K námietke ţalobcu poukazujúcej na údajný duplicitný disciplinárny postih
a porušenie zásady, ţe nikto nemôţe byť dvakrát potrestaný za porušenie tej istej sluţobnej
povinnosti profesionálneho vojaka, krajský súd uviedol, ţe disciplinárne konanie upravené
v ustanoveniach § 122 a nasl. zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov na jednej
strane a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru podľa § 70, § 72
uvedeného zákona, na strane druhej, sú po obsahovej právnej stránke dvomi odlišnými typmi
konaní, a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti pre rozhodnutie,
ale taktieţ aj pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu na jednej strane
disciplinárnymi opatreniami reagovať na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov
v priebehu výkonu sluţby profesionálneho vojaka a na strane druhej rozhodnúť o skončení
sluţobného pomeru profesionálneho vojaka v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných
právnych dôvodov pre prepustenie vojaka zo sluţobného pomeru. Súd navyše poznamenal,
ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom z 8. februára 2010
z dôvodu nesplnenia poţadovaných výkonnostných limitov z pohybovej výkonnosti za roky
2008 a 2009, pričom disciplinárny rozkaz veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov
zo 4.12.2009 o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobcovi bol uloţený za disciplinárne
previnenie, ktorého sa ţalobca dopustil tým, ţe z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti
za rok 2009 dosiahol nevyhovujúce hodnotenie. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych
postupov vyplývajúcich z dvoch odlišných typov konaní, na ktoré súd poukazuje, ale aj
vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie ţalobcu
zo sluţobného pomeru a pre jeho disciplinárne potrestanie, ide teda podľa názoru súdu o dve
samostatné administratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho
trestania.
K ţalobnej námietke poukazujúcej na zlý zdravotný stav ţalobcu v čase jeho
preskúšania z telesnej výkonnosti súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia
ţalovaného zo 14. júna 2010 a tieţ s obsahom vyjadrenia ţalovaného z 5. októbra 2010,
po preskúmaní rozhodnutia obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov
konštatoval, ţe ţalobca v priebehu celého konania o prepustenie zo sluţobného pomeru ani
pred jeho začatím, t.j. pred personálnym pohovorom z 11. decembra 2010 nepredloţil
veliteľovi Vojenského útvaru Prešov, Personálnemu úradu ţiadne dôkazy odborného
charakteru (lekárske správy), ani iné dôkazy objektívne preukazujúce pravdivosť a tým aj
dôkaznú váhu predmetných tvrdení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu
a obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo 14. júna 2010, ţalobca v priebehu roku 2009
nevyuţil 18 termínov určených veliteľom Vojenského útvaru Prešov na vykonanie testov
pohybovej výkonnosti, nepoţiadal o oslobodenie od preskúšania a neodvolal sa ani proti
disciplinárnemu opatreniu uloţenému disciplinárnym rozkazom zo 4.12.2009.
Súd sa preto právne stotoţnil s tvrdením ţalovaného správneho orgánu obsiahnutým
vo vyjadrení ţalovaného z 5. októbra 2010, podľa ktorého nesplnenie podmienok stanovených
sluţobným predpisom č. 33/2008 ţalobcom za roky 2008 a 2009 bolo hmotnoprávnym
predpokladom pre skončenie sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej
sluţbe profesionálnych vojakov, pričom táto skutočnosť bola riadne zdokumentovaná
a v konaní preukázaná.
Súd sa nestotoţnil ani s právnym hodnotením plynutia lehôt podľa § 72 ods. 1,2
zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov obsiahnutých v ţalobe, a to predovšetkým
s ohľadom na skutočnosť, ţe subjektívna dvojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia
o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru daná vedúcemu sluţobnému
úradu začína plynúť odo dňa, keď vedúci sluţobného úradu zistil dôvod prepustenia vojaka
zo sluţobného pomeru. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za jednoznačne
preukázané, ţe rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia uvedenej lehoty nie je deň
11.12.2009, kedy bol so ţalobcom vykonaný personálny pohovor veliteľom Vojenského
útvaru Prešov, ale deň 4. január 2010, kedy obdrţal riaditeľ Personálneho úradu sluţobným
postupom návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru. Keďţe personálny rozkaz bol
ţalobcovi doručený 26. februára 2010, zákonná dvojmesačná lehota uvedená v ustanovení
§ 72 ods. 1 uvedeného zákona bola dodrţaná.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie o prepustení so sluţobného pomeru profesionálneho
vojaka. Dôvodil tým, ţe krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukazoval na svoj zlý
zdravotný stav v čase vykonávania preskúšania z pohybovej výkonnosti. Poukázal na to,
ţe napriek návrhu na pojednávaní nebol vykonaný jeho výsluch ako dôkaz, pričom chcel
prezentovať spôsob a teda zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd porušil právo ţalobcu
na vykonanie dokazovania jeho výsluchom a teda jeho práv na spravodlivý proces. Poukázal
tieţ na to, ţe napriek viacerým podnetom ţalobcu nebola vykonaná jeho zdravotná
prehliadka. Opätovne poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, ţe správny orgán
vedome nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz. Uvedená skutočnosť unikla prvostupňovému
súdu a je takého charakteru, ţe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
Vo vzťahu k námietke duplicitného potrestania ţalobcu disciplinárnym aj personálnym
rozkazom ţalobca uviedol, ţe disciplinárny rozkaz akceptoval aj napriek tomu, ţe zdravotné
problémy, ktoré boli dôvodom nesplnenia výkonnostných limitov, si nijako sám neprivodil.
Je toho názoru, ţe vydaním personálneho rozkazu č. 695 z 8.2.2010 v čase bezprostredne
po vyvolaní účinkov disciplinárneho rozkazu, došlo k porušeniu zásady, ţe nikto nemôţe byť
dvakrát potrestaný za porušenie tej istej sluţobnej povinnosti profesionálneho vojaka.
Nemoţno tieţ akceptovať názor, ţe skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka je
aj podľa svojej povahy jedným z najvyšších trestov, ktoré moţno vojakovi uloţiť a vykonať.
Nemoţno sa stotoţniť s názorom, ţe ide o dva odlišné typy konaní a teda ide o dve
administratívne rozhodnutia, nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Tieto
rozhodnutia však vychádzajú z jedného skutku, ktorý posudzujú, pričom v uvedenom spočíva
duplicita. Podľa právneho názoru ţalobcu prvostupňový súd túto skutočnosť nesprávne
právne posúdil a teda na základe takéhoto posúdenia nesprávne rozhodol.
Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok , ako vecne správny, potvrdiť.
III.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď v súlade s § 156
ods. 3 OSP zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku.
Odvolací súd v prvom rade konštatoval, ţe krajský súd vec prejednal v prítomnosti
ţalobcu a jeho právneho zástupcu (na základe substitučnej plnej moci, pričom zápisnica
z pojednávania (diktovaná) nepotvrdzuje tvrdenie ţalobcu, ţe ţiadal vypočutie ţalobcu ako
účastníka konania a vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Proti obsahu zápisnice
z pojednávania zástupca ţalovaného nevzniesol námietky.
Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, tak ako
vyplýva z relevantných dôvodov rozhodnutia krajského súdu uvedených v časti pod I. tohto
rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza tieto
ďalšie dôvody:
Uţ systematické začlenenie prepustenia zo sluţobného pomeru do III. časti zákona
č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov, ktorá upravuje vznik, zmenu
a zánik sluţobného pomeru potvrdzuje, ţe prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu
sluţby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom Sluţobná disciplína.
Prepustenie zo sluţobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje
druhy disciplinárnych opatrení.
Podmienky prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona boli
v danom prípade nepochybne preukázané. Zákon jednoznačne stanovuje ako podmienku
prepustenia nesplnenie poţadovaných noriem pohybovej výkonnosti v priebehu dvoch
po sebe nasledujúcich rokov, čo nerozporoval ani samotný ţalobca. Zákon tieţ jednoznačne
stanovuje, ţe sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak je splnená
podmienka uvedená pod písm. o/ § 70 ods. 1 zákona. V tomto smere sluţobný orgán nemá ani
moţnosť zvaţovať okolnosti a dôvody, ktoré spôsobili alebo mohli spôsobiť nesplnenie
normy z pohybovej výkonnosti.
Odvolací súd v danej súvislosti len pripomína, ţe podmienkou prijatia do štátnej
sluţby profesionálneho vojaka je o.i. aj fyzická zdatnosť, ktorá musí byť daná počas celej
doby trvania sluţobného pomeru.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd povaţoval ţalobcom poţadované ďalšie
dokazovanie o jeho zdravotnom stave a dôvodoch nesplnenia normy za nadbytočné,
keďţe samotné nesplnenie normy počas 2 po sebe nasledujúcich rokov bolo nespochybniteľne
preukázané.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 OSP prvostupňový rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. ţalobca nemá právo na náhradu
trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková