Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/64/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej K. F., bývajúcej

v K., o zaplatenie 637,65 €, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2010

sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. júna 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec tomuto súdu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou súdu 7. septembra 2009 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej

zaplatenia sumy 637,65 € pozostávajúcej z poplatku z omeškania vo výške 436,30 €

(v zmysle - 0,2 % denne zo sumy 172,18 € od 15. marca

2005 do 2. septembra 2008, základ ktorého bol stanovený v platobnom výmere č. 85/2005

zo 14. marca 2005 ako povinnosti zaplatiť dlžné poistné) a z úrokov z omeškania vo výške

201,35 € (v zmysle za omeškanie s úhradou sumy

666 € v období od 15. marca 2005 do 2. septembra 2008, základ ktorého bol stanovený

v platobnom výmere č. 86/2005 zo 14. marca 2005 ako poplatok z omeškania pri platení

poistného). Uplatnený nárok odôvodnila tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou

s Perspektívou družstevnou zdravotnou poisťovňou nadobudla pohľadávky, a to: 1/dlžné

poistné 172,18 € stanovené platobným výmerom č. 85/2005 zo 14. marca 2005, 2/ poplatok

z omeškania 666 € stanovený platobným výmerom č. 86/2005 zo 14. marca 2005, ktorých

2

zaplatenie bolo žalovanému uvedenými platobnými výmermi vydanými poisťovňou

(pôvodným veriteľom). Tým, že tieto pohľadávky neboli uhradené riadne a včas (boli

uhradené až dňa 2. septembra 2008), žalobkyňa si v tomto súdnom konaní uplatnila ako

sankcie: 1/ poplatok z omeškania (podľa o zdravotnom

poistení) a 2/ úroky z omeškania (podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka).

Okresný súd Zvolen uznesením zo 14. decembra 2009 č.k. -36 konanie

zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle ,

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov z dôvodu, že žalobkyňa ani

na výzvu súdu súdny poplatok vo výške 38 € za návrh na začatie konania nezaplatila. Súd

sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že konanie je v tejto veci oslobodené od platenia súdnych

poplatkov v zmysle

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júna 2010

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že po právoplatnosti

rozhodnutia vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava,

Grösslingova č. 5, a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že

uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania v zmysle potvrdil,

avšak z iného právneho dôvodu, keď dospel k záveru, že je tu neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania - nedostatok právomoci súdu - v zmysle v spojení

s a ; rozhodol vec postúpiť príslušnému orgánu na ďalšie

konanie v zmysle h/ po jej právoplatnom zastavení. Vychádzal

z toho, že uplatnený nárok - poplatok z omeškania z nezaplateného poistenia (§ 23 ods. 2

zákona o zdravotnom poistení) vznikol ako dôsledok oneskoreného plnenia poistenia -

povinnosti vyplývajúcej z právnej normy, ktorá sa zaraďuje do oblasti práva verejného.

Postúpením pohľadávky žalobcovi sa jej charakter nemení. Právo predpísať poistné, vrátane

poplatku z omeškania s plnením dlžného poistného mala do 31. decembra 2004 zdravotná

poisťovňa formou platobného výmeru ( ), ktorý je individuálnym

aktom príslušného správneho orgánu. Pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní nevznikla

z občianskoprávneho vzťahu, jej právny režim sa riadi normou verejného práva. S účinnosťou

od 1. januára 2005 oprávnenie vydávať platobné výmery, ak ide o pohľadávku na poistnom

z neodvedených preddavkov na poistnom, alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom

3

podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej

úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť prešlo podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona

č. , ktorým bol zrušený , na Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou. O trovách konania rozhodol podľa v spojení

s a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením , t.j. tým, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Vychádzala z toho, že právomoc rozhodnúť o nároku

na poplatok z omeškania z dlžného poistného nemá ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ani pôvodný veriteľ (zdravotná poisťovňa); pretože neexistuje orgán, ktorý

má právomoc o tom rozhodnúť, jediným orgánom, ktorého právomoc prichádza do úvahy,

je súd. Pokiaľ odvolací súd pre nedostatok právomoci súdu konanie zastavil a vec postúpil

na ďalšie konanie príslušnému správnemu orgánu, nepostupoval správne, svojím postupom

žalobkyni znemožnil realizáciu jej práva na súdnu ochranu (

Slovenskej republiky). Ďalej uviedla, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého

stupňa z iného dôvodu ako prvostupňový súd, čím žalobkyňa stratila možnosť vyjadriť

sa k dôvodom, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Zároveň uviedla, že odvolací súd

sa nevysporiadal s námietkami v odvolaní a teda rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže navrhovateľkou podané dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu výroku

uznesenia odvolacieho súdu, prípustnosť jej dovolania preto z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania navrhovateľky zakladala iba

procesná vada konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie

postihnuté niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým

dovolanie nie je podľa prípustné.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli.

Žalobkyňa v dovolaní namietala, že postupom súdu jej bola v konaní odňatá možnosť pred

súdom konať v zmysle

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola

dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci konanie pred odvolacím súdom

je takouto vadou (vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia) postihnuté. Odvolací súd totiž

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania z iného právneho dôvodu (pre

nedostatok právomoci súdu), než ktorým odôvodnil zastavenie konania prvostupňový súd (pre

nezaplatenie súdneho poplatku), a to bez toho, aby umožnil žalobkyni vyjadriť sa k možnosti

6

takéhoto iného právneho posúdenia veci. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu

zastavenie konania považoval, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nedostatok právomoci súdu

( ) prejednať a rozhodnúť túto vec (konanie o poplatku za omeškanie s platením

poistného medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom), ktorá (podľa jeho názoru) patrí

do rozhodovacej pôsobnosti iného orgánu, ktorým je správny orgán (Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou).

Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak toto

bolo vo výroku vecne správne ( ), no zároveň, ak bol toho názoru, že

je potrebné vec posúdiť inak (z iného právneho dôvodu) a teda podľa ustanovení právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci

rozhodujúce, bol povinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému odlišnému

právnemu posúdeniu vyjadrili ( ). Tým, že odvolací súd takto nepostupoval,

jeho rozhodnutie možno označiť za „prekvapivé“, pri nerešpektovaní zásady dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred

súdom.

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu

toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité

a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi

konania možnosť pred súdom konať v zmysle (R 33/2011, Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. ).

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v , ktorá zakladá

prípustnosť dovolania žalobkyne a zároveň aj jeho opodstatnenosť, zrušil dovolací súd

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, ods. 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková