Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/234/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. E. M.,

zastúpeného

JUDr. J. F., advokátkou v B., proti odporcovi M., zastúpenému JUDr. P. Š., advokátom v B.,

o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 23 C

289/2006,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2010

sp.zn. , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

64,41 € k rukám JUDr. J. F., advokátky v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 10. októbra 2007 č.k. -62

určil, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 21. augusta 2006 je neplatná. Odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 20 199 Sk a na účet

Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok 3 000 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ neplatnosť výpovede, ktorú mu dal odporca

listom zo dňa 21. augusta 2006 podľa , uplatnil

na súde v zákonnej lehote a v konaní bolo preukázané, že predmetná výpoveď z pracovného

pomeru nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov v zmysle

a nebola teda splnená zákonná hmotnoprávna podmienka, ktorú vyžaduje výpoveď zo strany

zamestnávateľa.

2

Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. februára 2009, sp.zn. ,

odvolanie odporcu ako oneskorene podané podľa odmietol.

Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil v spojení s veta posledná

účinného v čase doručovania napadnutého rozsudku odporcovi. Pri svojom rozhodovaní

vychádzal z toho, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu bolo

právnemu zástupcovi odporcu doručované prostredníctvom pošty, poštovou zásielkou

po prvýkrát dňa 27. decembra 2007, následne po neúspešnom pokuse a po zanechaní výzvy,

bolo opätovne doručované dňa 28. decembra 2007 a keďže tento nebol poštovým

doručovateľom zastihnutý, bola uvedená zásielka uložená na pošte dňom 28. decembra 2007

(piatok - pracovný deň). Prvým dňom nasledujúcom po tomto dni, t.j. 29. decembra 2007

(sobota), začala odporcovi plynúť zákonom stanovená 3-dňová lehota, v rámci plynutia ktorej

mal možnosť si adresovanú zásielku obsahujúcu napadnutý rozsudok vyzdvihnúť na pošte.

Keďže tak odporca neurobil, považuje sa posledný deň tejto lehoty 31. december 2007

(pondelok - pracovný deň), za deň doručenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

do vlastných rúk odporcovi a to aj keď sa tento o jeho uložení na pošte nedozvedel. Keď teda

odporca podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci odvolanie osobne na súde dňa

18. januára 2008, podal ho po lehote ustanovenej v O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením

písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporcu uznesením z 3. februára

2010, sp.zn. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, keď dospel k záveru, že odmietnutím odvolania odporcu ako oneskorene podaného,

hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ).

Krajský súd v Bratislave potom, ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie,

rozsudkom z 19. októbra 2010 sp.zn. , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny v zmysle , potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi prvostupňového súdu. Mal, za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností, vykonané dôkazy

vyhodnotil v súlade s ustanovením a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver, že pre platnosť výpovede danej odporcom navrhovateľovi dňa

21. augusta 2006 nebola splnená zákonom stanovená hmotnoprávna podmienka jej platnosti,

ktorou je povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami

zamestnancov v zmysle . Odvolací súd dospel k záveru zhodnému

so záverom súdu prvého stupňa, že z obsahu záznamu z porady zo dňa 18. apríla 2006

nevyplýva, že by predmetom tejto porady bolo riadne prerokovanie výpovede danej

navrhovateľovi, keď v predmetnom zázname je uvedené, že porada bola zvolaná z dôvodu

výpovede danej vedúcej spoločného stavebného úradu – Ing. Z. P. a trom referentkám –

spoločného stavebného úradu – Ing. D. G., Ing. J. K. a Ing. arch. L. L. a starosta M.–

D.informoval ostatných zúčastnených o dôvode daných výpovedí zamestnankyniam

spoločného stavebného úradu a ďalej záznam obsahuje vyjadrenie zúčastnených

k výpovediam týchto zamestnankýň a pokiaľ ide o navrhovateľa, v zázname je uvedené len to,

že starosta požiadal personálnu a mzdovú referentku, aby okamžite pripravila výpoveď pre

navrhovateľa, avšak v tomto zázname nie je uvedené, že by prítomní boli oboznámení aj

s dôvodmi tejto výpovede a mali tak možnosť vyjadriť sa k dôvodom výpovede, príp.

k tomuto postupu odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu je z obsahu predloženého

záznamu zrejmé, že predmetom porady dňa 18. apríla 2006 nebolo riadne meritórne

prejednanie výpovede navrhovateľa v súlade s ustanovením , a teda

týmto listinným dôkazom predloženým odporcom nebolo preukázané jeho tvrdenie

o prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov na predmetnej porade, pričom o tejto

skutočnosti z predloženého listinného dôkazu nevyplývajú ani pochybnosti, ktoré by mohli

byť odstránené výsluchom svedkov navrhnutých odporcom. Z uvedených dôvodov odvolací

súd posúdil námietky odporcu týkajúce sa nedostatočne vykonaného dokazovania a zistenia

skutkového stavu súdom prvého stupňa za nedôvodné a stotožnil sa s názorom súdu prvého

stupňa, že doplnenie dokazovania výsluchom odporcom navrhnutých svedkov na okolnosť

prerokovania výpovede navrhovateľa na pracovnej porade dňa 18. apríla 2006 je nadbytočné,

keď už z obsahu písomného záznamu z tejto porady je zrejmé, že na porade boli prejednávané

dôvody výpovedí iných zamestnankýň odporcu, ale predmetom tohto stretnutia nebolo

meritórne prerokovanie výpovede navrhovateľa s uvedením dôvodov výpovede v súlade

s uvedeným ustanovením. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že odvolací súd rozhodol vo veci

bez nariadenia pojednávania a nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých odporca

navrhol vypočuť v konaní pred súdom prvého stupňa. Mal za to, že v dôsledku nevykonania

navrhnutých dôkazov prvostupňovým a odvolacím súdom nebol dostatočne a pravdivo

zistený skutkový stav veci. Podľa názoru odporcu sa odvolací súd úplne nestotožnil

s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, právne posúdenie tak, ako je uvedené

v odôvodnení odvolacieho súdu, nie je totožné s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu,

resp. posúdením odvolacieho súdu nedochádza k zdôrazneniu správnosti napadnutého

rozhodnutia a jeho dôvodov. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporcu považoval rozhodnutia

prvostupňového a odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie odporcu navrhol

odmietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Písomným podaním zo 7. marca 2012 odporca dovolanie vzal v celom rozsahu späť

a žiadal dovolacie konanie zastaviť.

Podľa veta druhá ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací

súd konanie uznesením zastaví. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny

úkon odporcu, ktorým vzal dovolanie späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací ( ) konanie o jeho dovolaní zastavil podľa

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s a Odporca z procesného hľadiska zavinil, že

sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dovolací súd priznal navrhovateľovi náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jeden

úkon právnej služby, ktorý poskytla navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

z 19. januára 2011 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu

tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu vo výške 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 64,41 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. marca 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová