Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: EUREA, občianske združenie,

IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik,

advokát so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti ţalovanému:

Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. Spr. 6011/2010 z 11. marca 2010, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -33 zo 7.júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo 7. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol podľa § 250j ods. 1

(ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného Spr. 6011/2010 z 11. marca 2010, ktorým

potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. Spr. 6010/2010

z 15. februára 2010 o nesprístupnení informácií poţadovaných podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o slobode informácií“), keďţe ţalovaný, rovnako ako správny orgán prvého stupňa,

dospel k záveru, ţe zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií sú medzi inými

vylúčené aj informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní alebo informácie

zo súdneho spisu, ktoré môţu byť sprístupnené len účastníkom konania. Iné osoby môţu

do spisu nazerať len so súhlasom zákonného sudcu (predsedu senátu), a ak sú na to váţne

dôvody – naliehavý právny záujem. V danom prípade poţadoval ţalobca, ktorý nebol

účastníkom konania ani nepreukázal naliehavý právny záujem, sprístupnenie neprávoplatného

rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci ţalobcu sudcu O. G., ktorou sa domáhal

finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou

platov sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia

ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Povaţoval za potrebné výkladom ustanovenia § 11

ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ustáliť, aký druh rozhodnutia je moţné

subsumovať pod slovné spojenie ,,rozhodovacia činnosť súdov“, na ktorú sa vzťahuje

obmedzenie poskytovania informácie a aký druh rozhodnutia nepodlieha takémuto

obmedzeniu. Dospel k záveru, ţe pod pojem ,,rozhodovacia činnosť súdov“ je potrebné

podriadiť rozhodnutia o postupe v konaní, t.j. procesné rozhodnutia akéhokoľvek druhu, ktoré

nemajú v podstate priamy vplyv na výsledok konania, práva a povinnosti uplatnené ţalobou

a nemajú vypovedaciu hodnotu o spôsobe rozhodnutia v merite veci pre prípadných

záujemcov o kontrolu činnosti súdov. Dôvodil, ţe rozhodnutia, o ktorých je moţné poskytnúť

informácie, sú rozhodnutia vo veci samej, vrátane rozhodnutí, ktorými sa vec končí, a len

3

týmto výkladom je moţné gramaticky a logicky dospieť k záveru, aký je rozdiel medzi

pojmami rozhodovacia činnosť a rozhodnutia vrátane informácií o výsledku konania. Ďalej

uviedol, ţe ţalobca v ţiadosti o poskytnutie informácie neuviedol spisovú značku predmetnej

právnej veci, v ktorej ţiadal o kópiu rozsudku. Napriek neúplnej ţiadosti o poskytnutie

informácie sa však ţalovanému podarilo lustráciou v registri spisov vyhľadať predmetnú

právnu vec, a to konkrétne medzi tzv. „Ţivými spismi“ (č.l. 26 administratívneho spisu).

Ţiadosti ţalobcu zodpovedajúce konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. v právnej veci navrhovateľa: JUDr. O. G. proti odporcovi: Slovenská

republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o určenie, ţe odmeňovanie

ţalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy.

Uvedená právna vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. nebola

ku dňu rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t.j. k 15. februáru 2010 právoplatne

skončená. V danej právnej veci Okresný súd Bratislava I eviduje len neprávoplatný rozsudok

č. k. -49 z 1. februára 2010. Krajský súd poukázal na to, ţe podľa Inštrukcie

21/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. novembra 2005 č. 665/2005-

53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete, súdnym rozhodnutím sa rozumie

právoplatný rozsudok alebo uznesenie súdu, ktorým sa končí konanie vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda poţadovaná informácia v zmysle zákona o slobode

informácií nepodlieha obmedzeniu sprístupnenia informácie, avšak v predmetnej právnej veci

v čase podania ţiadosti a rozhodovania o nej neexistovala a teda ţiadosti nemohlo byť

vyhovené.

Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na ,

zohľadniac neúspech ţalobcu v konaní a skutočnosť, ţe ţalovaný zo zákona nemá na náhradu

trov konania nárok.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho

zástupcu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec

na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru je toto nesprávne

a nezákonné. Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe zákon

o slobode informácií pripúšťa sprístupnenie iba právoplatného rozhodnutia súdu.

Poukázal na to, ţe zákon o slobode informácií nijako nerozlišuje medzi rôznymi

druhmi či kvalitou rozhodnutí, ale ukladá povinným osobám na ţiadosť sprístupniť

4

akékoľvek rozhodnutie súdu. Súd tak citované ustanovenie aplikoval v rozpore s jeho

výslovným a úplne nepochybným znením, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu

ţalobcovho práva na informácie bez opory v zákone. Zákonnosť obmedzenia práva

na informácie je pritom v zmysle SR základnou

a neodpustiteľnou podmienkou, bez splnenia ktorej nemôţe dôjsť k obmedzeniu

práva na informácie. Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorú sa súd

odvoláva, sa podľa názoru ţalobcu jednak vzťahuje na zverejňovanie, nie

na sprístupňovanie rozsudkov, čo je odlišný spôsob poskytovania informácií,

a predovšetkým nie je prameňom práva, keďţe ide iba o interný normatívny akt

adresovaný výlučne orgánom štátnej správy súdov. Je neprípust né a v príkrom

rozpore s nezávislosťou súdnej moci, aby orgány štátnej správy súdov svoji mi

internými normatívnymi aktmi podávali výklad právnych noriem a ovplyvňovali

rozhodovaciu činnosť súdov. Paradoxne Ministerstvo spravodlivosti SR, ako

ústredný orgán štátnej správy súdov, takýto zámer svojou inštrukciou ani

nesledovalo, ale súd sa iniciatívne a úplne dobrovoľne vo svojej rozhodovacej

činnosti podriadil politickej moci stelesnenej Ministerstvom spravodlivosti SR, čím

sa spreneveril základným princípom nezávislého súdnictva.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 15. augusta 2011,

v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe

tvrdenia ţalobcu je potrebné odmietnuť ako vecne nepodloţené, bez právnej

argumentácie a tieţ účelové. Poukázal na to, ţe pre objektívne posúdenie veci

je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by

nesprístupnením predmetného neprávoplatného rozsudku bolo porušené ustanovenie

§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, prijaté práve na účel

obmedzujúceho sprístupnenia informácií, a tým rozhodnuté v rozpore s týmto

citovaným ustanovením aj vo vzťahu k rozhodnutiu ţalovaného. Tieţ namietal, ţe

odvolanie ţalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo ( veta prvá v spojení s a nasl. ), a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

21. marca 2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva ide.

Podľa ústavného ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa ústavného , ktorým sa uvádza Listina

základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

6

Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob

vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup

a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d), povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo

informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných

súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem

informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné

predpisy.

(ďalej len „“) v zakotvuje právo

na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie

do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj

pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. – 59

z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine

subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej

moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky

a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktieţ Listina

základných práv a slobôd (, 5). Podľa , 3, 4 medze základných

práv a slobôd moţno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady,

ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí

dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ.

Obmedziť základné práva a slobody moţno iba na základe podmienok ustanovených ,

a to buď podmienok všeobecných (, 3, 4 ) alebo osobitných, vzťahujúcich

sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade ).

Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov

činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona

7

o slobode informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej

činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní), a tým aj verejný záujem

na nestrannom a nezávislom súdnictve ( a ), ktorý cieľ je potrebné

povaţovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného

práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu

k rozhodnutiam súdov moţno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, ţe

nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia

vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate

vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli

byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba povaţovať za primerané, keďţe informáciu

o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná

kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté

ustanovenie vyplýva, ţe účelom predloţeného návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných

informácií oproti doterajšej úprave (podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona účinného do 1.1.2006

povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka

neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva

súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva

v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej

činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu

o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný

predpis nezakazuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý sa čiastočne stotoţnil s názorom krajského

súdu, avšak povaţuje za potrebné tento názor doplniť, je pre posúdenie prejednávanej veci

nevyhnutné, v súlade s vyššie uvedenými princípmi, rozlíšiť informáciu o skutočnostiach

známych zo súdneho spisu, informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania a poţiadavku

o sprístupnenie/zverejnenie súdneho rozhodnutia, pod ktoré moţno zahrnúť aj doručenie

kópie súdneho rozhodnutia inému, ako účastníkovi konania.

Pokiaľ ide o informáciu o skutočnosti známej zo súdneho spisu, postup pri jej

poskytovaní iným osobám, ako sú účastníci konania, upravuje v spojení

so o súdnych poplatkoch, Poloţka č. 24a. Tohto postupu sa ţalobca

nedomáhal.

8

Informáciou o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, je bezpochyby informácia o tom,

ako súd rozhodol. V prejednávanom prípade bola táto informácia sprístupnená verejnosti

okamihom vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Bratislava I (1. februára 2010), nakoľko

podľa , rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne. V čase podania ţiadosti ţalobcu

o sprístupnenie daného rozsudku (8. februára 2010) bola uţ informácia o rozhodnutí

sprístupnená.

Z predmetného spisového materiálu je však zrejmé, ţe ţalobca sa nezaujímal

o výsledok predmetného konania, t.j. nepoţadoval informáciu o rozhodnutí resp. o výsledku

konania, na ktoré ho oprávňuje vyššie uvedený § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode

informácií, ale poţadoval „sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci

ţaloby sudcu O. G., ktorou sa domáhal finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu“,

t.j. de facto poţadoval, aby bol predmetný rozsudok zverejnený, resp. jemu doručená jeho

kópia (keďţe ţalobca nešpecifikoval, v rozpore s § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií,

akým spôsobom ţiada, aby mu bola informácia sprístupnená). Pokiaľ ţalobca v odvolaní

namietal rozdiel medzi zverejňovaním a sprístupňovaním rozsudkov, odvolací súd povaţuje

za potrebné uviesť, ţe tieto pojmy je moţné vykladať len lingvisticky, keďţe právny poriadok

Slovenskej republiky pojem zverejňovanie rozsudkov alebo pojem sprístupňovanie rozsudkov

priamo legislatívne nevymedzuje (okrem niţšie uvedenej inštrukcie, ktorá hovorí, ţe

zverejnením súdneho rozhodnutia na internete sa rozumie jeho sprístupnenie verejnosti

prostredníctvom informačných systémov zabezpečených ministerstvom). Z pohľadu

lingvistického rozdiel medzi sprístupnením a zverejnením nie je ţiaden, nakoľko ako uvádza

jazykovedná literatúra v Krátkom slovníku Slovenského jazyka, význam slova „zverejniť“ je

podľa bodu 2. „sprístupniť“ verejnosti.

Postup pri zverejňovaní a sprístupňovaní rozhodnutí súdov upravuje s účinnosťou

od 1. januára 2012 o súdoch v . Do tohto dátumu zákonná úprava

sprístupňovania rozhodnutí súdov verejnosti, resp. osobám iným, ako sú účastníci konania

neexistovala, existoval iba interný právny predpis – Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR

č. 21/2005 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete, podľa ktorej bolo moţné

zverejňovať len rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie končí, aj to len v tzv. anonymizovanej

podobe, t. j. zbavené informácií, ktoré by mohli zasiahnuť do práva účastníkov konania

na ochranu ich osobných údajov.

9

Je zrejmé, ţe v čase podania ţiadosti ţalobcu, povinná osoba takýmto rozhodnutím

nedisponovala, takéto rozhodnutie neexistovalo, pretoţe bol vydaný len rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorý ešte nebol právoplatný a ktorý obsahoval aj údaje, zverejnením ktorých by

mohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.

Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcova ţiadosť o sprístupnenie poţadovaného rozsudku

nemohla byť zo strany povinnej osoby vybavená kladne.

Odvolací súd povaţuje za vhodné doplniť, ţe aj podľa úpravy účinnej od 1. januára

2012 ( ) sa pred zverejnením súdneho rozhodnutia

anonymizujú v ňom údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená

ochrana práv a právom chránených záujmov.

Pokiaľ ide o argumenty ţalobcu, ale aj právny názor krajského súdu, ţe z ustanovení

a , ktoré taxatívne vymedzujú, komu sa doručuje rovnopis

rozhodnutia súdu, nevyplýva zákaz „sprístupnenia“ rozhodnutia súdu iným osobám ako

v ňom vymedzeným, pretoţe toto ustanovenie len upravuje okruh osôb, ktorým sa predmetné

rozhodnutie musí z procesnoprávnych dôvodov doručiť, odvolací súd zdôrazňuje, ţe súd ako

štátny orgán je viazaný predovšetkým a to , podľa ktorého štátne

orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon. Povinnosť štátneho orgánu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nie je možné zamieňať s právom každého

(konať, čo nie je zákonom zakázané), ktoré je upravené v ods. 3 tohto článku.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne zistil skutkový stav

a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti totoţné

s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov aj napriek vyššie uvedeným nesprávnym úvahám

prvostupňového súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel

10

a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil podľa v spojení s veta druhá .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa ustanovenia v spojení s a vety prvej , keď

ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. marca 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth