Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/9/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej v právnej veci ţalobcu: J. H., nar. X., bytom v J., zastúpeného advokátom JUDr.

Ing. Jozefom Lalinským, AK so sídlom v Žiline, Národná 17, proti ţalovanému: Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného – bývalého Colného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. 8636/2010 zo dňa 17. mája 2010, konajúc o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -55 zo dňa 23. novembra

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -55 zo dňa 23. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č. k. -55 zo dňa

23. novembra 2010 podľa ustanovenia zamietol

ţalobu proti rozhodnutiu právneho predchodcu ţalovaného – bývalého Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky (ďalej aj len „správny orgán druhého stupňa“) č. 8636/2010 zo dňa

17. mája 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie – dodatočný platobný výmer na spotrebnú

daň z liehu – Colného úradu Ţilina č. 800/2010-6069 zo dňa 12. januára 2010, ktorým colný

úrad v zmysle prvého bodu o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase

vydania rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa (ďalej len „“)

určil ţalobcovi základ spotrebnej dane z liehu v mnoţstve 8,8880 hektolitrov 100 % alkoholu

pri teplote 20°C (hl a.) podľa o spotrebnej dani z liehu

a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení

(ďalej len „“) základnú sadzbu dane z liehu

určenú zákonom podľa platného v čase porušenia

predpisov vo výške 939,38 €/hl a.; zároveň mu vyrubil spotrebnú daň z liehu podľa § 12

ods. 2 písm. a) dňom zistenia liehu 28. februára 2006, ktorý sa

u neho nachádzal, ak táto fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia

liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom

ako vlastným za zdaňovacie obdobie od 1. februára 2006 do 28. februára 2006, vo výške

8.349,21 €. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe osobitná povaha liehu si vyţiadala samostatnú

o výrobe a uvádzaní liehu na trh (ďalej len

„“) a . Podľa citovaných právnych noriem

kogentnou podmienkou na výrobu, spracovanie, manipuláciu s liehom, jeho uvádzanie na trh,

prevádzkovanie závodu na výrobu liehu, je vydanie povolenia Ministerstvom

pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Ustanovenie

Z. z. určuje, ţe daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia drţby liehu, ktorého pôvod

a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať. Tvrdenie

ţalobcu, ţe všetok nájdený lieh si vyrobil sám, súd nespochybnil, ale preukázaný pôvod liehu

nie je v súlade s právnou úpravou regulujúcou nakladanie s daným tovarom, nakoľko ţalobca

nemal povolenie na výrobu liehu Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

3

Správnosť úvahy správcu dane, resp. súdu potvrdzuje aj znenie novely

Z. z. uskutočnenej , ktorá text citovaného znenia

písm. a) upravila tak, ţe „zistenie liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal

u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie

preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu

na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.“ Napriek tomu, ţe správny orgán

nemohol vychádzať z tohto znenia právnej normy, nakoľko nebola účinná v čase spáchania

skutku, dodatočné spresnenie textu normy v dôsledku poţiadaviek aplikačnej praxe len

potvrdzuje správnosť zvoleného výkladu normy správcom dane. Krajský súd sa nestotoţnil

s argumentáciou ţalobcu, ţe účelom úpravy oslobodenia liehu, ktorý bol zničený colnými

orgánmi, od spotrebnej dane, je oslobodenie daňového dlţníka, ktorý z uvedeného dôvodu

nemal z liehu ţiadny úţitok. V predmetnej veci je nepochybné, ţe vlastníkom liehu sa

po uloţení trestu prepadnutia veci ţalobcovi stal štát, ktorý bol následne povinný v reţime

upravenom v zhabaný lieh zničiť. Práve z dôvodu tohto

osobitného reţimu pristúpil zákonodarca k oslobodeniu predmetnej kategórie liehu

(zničeného colným úradom) po zmene vlastníckeho reţimu, t.j. po prepadnutí veci v prospech

štátu, práve na subjekt, vo sfére ktorého sa lieh určený na zničenie nachádza – štát – sa

predmetné oslobodenie výlučne vzťahuje. Z uvedenej právnej skutočnosti nemoţno vyvodiť

spätný vplyv (v zmysle zániku) na daňovú povinnosť predchádzajúcich daňových subjektov,

ktorým daňová povinnosť z akéhokoľvek zákonného dôvodu v predchádzajúcom období

vznikla. Oslobodenie štátu od dane je zaloţené na samostatnej hypotéze a nesúvisí

so vznikom daňovej povinnosti ţalobcu. Daňová povinnosť vznikne osobe, ktorá vyrába lieh

bez príslušného povolenia, potom nasleduje prepadnutie a zničenie liehu a z dôvodu

uvedených skutočností bolo nevyhnutné pre subjekt, ktorý nadobudne vlastníctvo k takémuto

liehu a ktorý lieh zničí, ustanoviť oslobodenie od dane. Pri pripustení správnosti úvahy

ţalobcu by ustanovenie o vzniku daňovej povinnosti u osoby, ktorá nevie preukázať pôvod

liehu bolo obsolentné, pretoţe po zistení nezákonného drţania liehu obligatórne nasleduje

zničenie liehu a teda jeho oslobodenie od dane. Ďalej uviedol, ţe nedošlo k porušeniu zásady

ne bis in idem. V trestnom konaní, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Ţilina sp. zn. zo 17. októbra 2006 o schválení dohody o vine a treste, bola

vyvodená trestnoprávna zodpovednosť ţalobcu za prečin nedovolenej výroby liehu.

V administratívnom konaní bolo rozhodované v daňovej rovine o vzniku daňovej povinnosti

odviesť spotrebnú daň z liehu. Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe daňová úprava nepriznáva

4

majetkovej, resp. sociálnej situácii daňového subjektu právnu relevanciu ako hľadisku

vo vzťahu k vzniku, prípadne k výške daňovej povinnosti. Zákon nezveruje správnemu

orgánu ani súdu právomoc na odstraňovanie tvrdosti zákona.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a jeho ţalobe vyhovieť; uplatnil si náhradu trov konania.

Namietal, ţe krajský súd sa vôbec nevyporiadal s námietkou uvedenou v ţalobe, ţe konaním

colných orgánov došlo k zničeniu – znehodnoteniu ním vyrobeného ovocného destilátu,

pretoţe ţalobca mal lieh uskladnený vo fľašiach v objeme 1,0 litra a colníci všetok ovocný

destilát rôzneho druhu a roku výroby preliali do 1000 litrovej nádoby. Poukázal

na ustanovenie , podľa ktorého od dane

je oslobodený lieh zničený colným úradom alebo pod jeho dozorom, a to aj v prípade, ak sa

vlastníkom liehu stal štát podľa osobitného predpisu. Keďţe 28. februára 2006 mu bol

pri domovej prehliadke Colným úradom Ţilina všetok vyrobený lieh zničený a odobratý,

je tento lieh v zmysle citovaného ustanovenia oslobodený od dane. Súd nesprávne aplikoval

neskoršiu právnu úpravu účinnú od 1. apríla 2010. Skutočnosť, ţe zhabaný ovocný destilát

bol zničený colným úradom a teda oslobodený od dane v zmysle § 7 ods. 2 písm. g) zákona

č. potvrdil aj Colný úrad Ţilina v rozhodnutí č. 26159/2009-6091

z 30. júna 2009 o určení nákladov spojených so skladovaním a zničením prepadnutého tovaru.

Podľa názoru ţalobcu týmto rozhodnutím colný úrad uznal ţalobcovo tvrdenie, ţe išlo

o prepadnutý tovar, ktorý je colný úrad povinný zničiť, a preto je lieh oslobodený od dane.

Ţalobca tvrdí, ţe cieľom ustanovenia

je jednoznačne oslobodenie daňového dlţníka od povinnosti platiť spotrebnú daň za lieh,

ktorý bol zničený colným úradom, a teda z ktorého daňový subjekt nemal absolútne ţiadny

úţitok. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti občianskeho súdneho konania poţadovať

zaplatenie dane vo výške takmer štvrť milióna slovenských korún od subjektu, ktorému bol

všetok tento lieh odňatý právoplatným rozsudkom, ktorý lieh bol následne zničený, pričom

ţalobca uţ dostal trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s dvojročnou skúšobnou

dobou za to, ţe takýto lieh vyrobil.

Ţalobca ďalej namietal, ţe je účinný od 1. mája 2004 a nie je

moţné ho aplikovať na predmetnú vec, pretoţe podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona podľa

doterajších predpisov sa posudzujú všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli

5

do 30. apríla 2004, a aţ do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. májom 2004,

ako aj na ne nadväzujúce lehoty, pričom správu spotrebnej dane z liehu vykonávajú podľa

doterajších predpisov doterajší správcovia tejto dane. Z rozsudku Okresného súdu Ţilina

sp. zn. zo 17. októbra 2006 vyplýva, ţe od presne nezistenej doby v roku 1989

do 28. februára 2006 ţalobca sám svojpomocne vyrobil 998,5 + 793,5 litra liehu. Ţalobca

ukončil výroku liehu vo februári 2004, preto sa naňho úprava obsiahnutá v zákone

č. nevzťahuje. Ak by sme však pripustili, ţe lieh bol vyrábaný

do 28. februára 2006, potom do účinnosti patrí obdobie

od 1. mája 2004 do 28. februára 2006 (22 mesiacov). 22 mesiacov z celkovej dĺţky 194

mesiacov je 11,3 %, a preto mu podľa novej právnej úpravy mohla byť uloţená daňová

povinnosť len z 11,3 % celkového mnoţstva liehu a nie 100 %, ako keby bol všetok lieh

vyrobený po 1. máji 2004. Na tieto skutočnosti krajský súd neprihliadol.

Správny orgán druhého stupňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe krajský súd sa

o novele ustanovenia nezmieňuje; striktne

vychádza zo znenia citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31. marca 2010. Ţalobcom

namietaná skutočnosť sa nikde v odôvodnení rozsudku krajského súdu nenachádza a súd o ňu

neopiera svoje úvahy. Ţalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona

č. v deň, kedy boli príslušníci Colného úradu Ţilina prizvaní k domovej

prehliadke u ţalobcu (teda 28. februára 2006) a kedy sa u ţalobcu nachádzal lieh v objeme

1792 litrov, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia ţalobca nevedel preukázať v súlade

so . Daňová povinnosť ţalobcu teda vznikla v deň zaistenia liehu,

ktorý sa u neho nachádzal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2

s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu ako aj na jeho internetovej

stránke www.nsud.sk v zmysle .

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis správneho orgánu druhého stupňa č. 8636/2010, zistil, ţe Colný úrad

Ţilina vydal dňa 12. januára 2010 dodatočný platobný výmer na spotrebnú daň z liehu

č. 800/2010-6069, ktorým ţalobcovi určil základ dane v mnoţstve 8,8880 hektolitrov 100 %

alkoholu pri teplote 20°C (hl a.) podľa , základnú sadzbu

dane z liehu určenú zákonom podľa platného v čase

porušenia predpisov vo výške 939,38 €/hl a. a vyrubil mu spotrebnú daň z liehu podľa § 12

ods. 2 písm. a) dňom zistenia liehu, t.j. 28. februára 2006, ktorý sa

u neho nachádzal, ak táto fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia

liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom

ako vlastným za zdaňovacie obdobie od 1. februára 2006 do 28. februára 2006 vo výške

8.349,21 €, ktorú bol ţalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

tohto dodatočného platobného výmeru. Dôvodom vyrubenia spotrebnej dane z liehu bola

skutočnosť, ţe ţalobca v rozpore so vyrábal lieh, a nevedel

preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v súlade so , teda či

mal na výrobu liehu poţadované povolenie. Správny orgán druhého stupňa napadnutým

rozhodnutím č. 8636/2010 zo dňa 17. mája 2010 dodatočný platobný výmer Colného úradu

Ţilina č. 800/2010-6069 zo dňa 12. januára 2010 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Ţiline

č. k. -55 zo dňa 23. novembra 2010, nakoľko ho povaţuje za vecne správny.

Na doplnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:

Daňová povinnosť ţalobcu v predmetnej právnej veci vznikla dňom zistenia liehu,

ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoba alebo fyzickej osoby, ak táto

právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu

v súlade so , a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala

s liehom ako s vlastným; za deň zistenia liehu sa povaţuje deň, keď tieto skutočnosti zistil

colný úrad (, ). V predmetnej veci Colný

úrad Ţilina dňa 28. februára 2006 zistil, ţe ţalobca má u seba lieh v objeme 1792 litrov, ktorý

sám vyrobil, na výrobu liehu nemal povolenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky (, ), ani nebol registrovaný u colného úradu

7

na pestovateľské pálenie ovocia ( ). Rozhodujúcim okamihom

určenia daňovej povinnosti ţalobcu bol deň zistenia liehu colným úradom podľa § 12 ods. 2

písm. a), ods. 3 , t.j. 28. februára 2006 – za účinnosti zákona

č. – bez ohľadu na to, kedy lieh vyrobil (pred účinnosťou

Z. z. alebo aţ po nadobudnutí účinnosti ).

Zákonodarca v ustanovení citovaného

vyššie kladie dôraz nielen na slová „nevie preukázať“, ale aj na slová „v súlade s týmto

zákonom“, pričom je potrebné ich chápať a vykladať neoddeliteľne, pretoţe jedno

bez druhého nemôţe existovať. Obidve podmienky („nevie preukázať“, „v súlade

so zákonom“) musia byť dodrţané kumulatívne (súčasne), preto ak čo i len jedna z týchto

podmienok nie je splnená, nemoţno hovoriť o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia

liehu v súlade so . Na základe toho, aj keď ţalobca tvrdí, ţe vie

preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, tým ţe ho sám vyrobil, nevie však preukázať,

ţe ho vyrobil v súlade so , teda ţe disponuje potrebným povolením

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (, ) alebo

registráciou na colnom úrade v súvislosti s pestovateľským pálením ovocia (§ 19 zákona

č. ). Preto v predmetnej veci nebola splnená podmienka zákonnej výroby liehu,

na základe čoho ţalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť spotrebnú daň z liehu, ktorý u seba mal

v mnoţstve 1792 litrov, v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a), ods. 3 zákona

č. v deň, keď colné orgány túto skutočnosť zistili, t.j. 28. februára 2006.

Od tejto skutočnosti sa potom odvíja aj posúdenie otázky moţného oslobodenia

ţalobcu od platenia spotrebnej dane z liehu. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne

konštatuje, ţe je nesporné, ţe ţalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 12

ods. 2 písm. a), ods. 3 . Takisto je nesporné, ţe ţalobca bol

rozsudkom Okresného súdu Ţilina sp. zn. zo dňa 17. októbra 2006, ktorý

nadobudol právoplatnosť 17. októbra 2006, uznaný za vinného z prečinu nepovolenej výroby

liehu podľa , , ktorého sa dopustil tým, ţe ako fyzická

osoba, ktorá nie je zaregistrovaná v zmysle si v presne

nezistenom čase v období rokov 1985 aţ 1987 sám svojpomocne zhotovil zariadenie

na výrobu liehu pozostávajúce z dvojplášťového varného kotla o vonkajších rozmeroch

priemer 78 cm, výška 102 cm, dĺţka zastavaného priestoru 76 cm o objeme 180 litrov,

8

z elektrického pohonu na miešanie kvasu, prevodovky, výparníka so snímačom teploty,

medeného potrubia, valcového chladiča, ohniska na tuhé palivo a lopatky na miešanie

ovocného kvasu, na ktorom zariadení bez povolenia od presne nezistenej doby v roku 1989

pre osobnú potrebu vyrábal lieh, pričom uvedené zariadenie spolu s vyrobeným liehom

o objeme 998,5 litra so stupňovitosťou 47,88 % v hodnote 179.730,--Sk (5.965,94 €) a liehom

o objeme 793,5 litra so stupňovitosťou 47,68 % v hodnote 142.830,--Sk (4.741,08 €)

prechovával v garáţi v mieste svojho trvalého bydliska na ulici Š., okres JŢ, do dňa

vykonávania domovej prehliadky 28. februára 2006 do 7.20 hod.. Sankciami za tento prečin

boli trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odloţený

so skúšobnou dobou dva roky, a trest prepadnutia veci – liehu o objeme 998,5 litra

so stupňovitosťou 47,88 %, liehu o objeme 793,5 litra so stupňovitosťou 47,68 %, zariadenia

na výrobu liehu pozostávajúce z dvojplášťového varného kotla o vonkajších rozmeroch

priemer 78 cm, výška 102 cm, dĺţka zastavaného priestoru 76 cm o objeme 180 litrov,

z elektrického pohonu na miešanie kvasu, prevodovky, výparníka so snímačom teploty,

medeného potrubia, valcového chladiča, ohniska na tuhé palivo a lopatky na miešanie

ovocného kvasu. Vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát ( ).

Týmto rozsudkom Okresného súdu Ţilina je súd v správnom súdnictve viazaný v zmysle

v spojení s prvá veta .

Ţalobca bol vlastníkom predmetného liehu odo dňa jeho výroby aţ do 17. októbra

2006, kedy nadobudol právoplatnosť citovaný rozsudok Okresného súdu Ţilina v trestnej veci

ţalobcu. Za toto obdobie bol ţalobca povinný zaplatiť spotrebnú daň z liehu, na čo ho aj

správca dane vyzval. Keďţe ţalobca podal nulové daňové priznanie, správca dane postupoval

v súlade so , č. a vydal dodatočný platobný výmer,

ktorým ţalobcovi určil základ dane a daň mu aj vyrubil. V tomto období nebol vlastníkom

liehu štát, ktorý sa ním stal aţ po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Ţilina (ktorým bol

okrem iného uloţený trest prepadnutia veci), ale ţalobca. Po právoplatnosti rozsudku

Okresného súdu Ţilina v trestnej veci ţalobcu colný úrad predmetný lieh vo vlastníctve štátu

zničil podľa . Krajský súd v Ţiline správne a podrobne

odôvodnil svoj záver, ţe štát je od spotrebnej dane z liehu oslobodený – zákonodarca pristúpil

k oslobodeniu predmetnej kategórie liehu (zničeného colným úradom) po zmene vlastníckeho

reţimu, t.j. prepadnutí veci v prospech štátu a práve na subjekt, vo sfére ktorého sa lieh

určený na zničenie nachádza – štát – sa predmetné oslobodenie výlučne vzťahuje. Z uvedenej

9

právnej skutočnosti nemoţno vyvodiť spätný vplyv (v zmysle zániku) na daňovú povinnosť

predchádzajúcich daňových subjektov, ktorým daňová povinnosť z akéhokoľvek zákonného

dôvodu v predchádzajúcom období vznikla. Oslobodenie štátu od dane je zaloţené

na samostatnej hypotéze a nesúvisí so vznikom daňovej povinnosti ţalobcu. Daňové orgány

preto nepochybili, keď ţalobcovi vyrubili spotrebnú daň z liehu; nepochybil ani krajský súd,

ktorý ţalobu ţalobcu proti rozhodnutiam daňových orgánov zamietol.

V konaní nebola porušená zásada ne bis in idem, pretoţe, ako správne krajský súd

uviedol, v trestnom konaní bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť ţalobcu za prečin

nedovolenej výroby liehu (ktoré ohrozuje chránený záujem štátu na boji proti neoprávnenému

páleniu liehu), kým v administratívnom konaní ide o posúdenie vzniku daňovej povinnosti

ţalobcu, ktorá nemá sankčný charakter, ale vyjadruje vzťah medzi daňovníkom a štátom,

na základe ktorého je daňovník povinný za splnenia zákonných predpokladov odviesť

v prospech štátu daň, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu.

Na základe uvedených skutočností neobstojí námietka ţalobcu, ţe keď štát

je oslobodený od spotrebnej dane z liehu, potom aj ţalobca je od tejto dane oslobodený,

pretoţe z liehu, po jeho zničení colným úradom, nemal ţiaden úţitok. Najvyšší súd

Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe k zničeniu liehu prišlo na základe právoplatného

rozsudku Okresného súdu Ţilina sp. zn. zo dňa 16. októbra 2006, ktorým bolo

konštatované protiprávne konanie ţalobcu – prečin nepovolenej výroby liehu podľa § 253

ods. 1, ods. 2 . Protiprávne konanie ţalobcu nemoţno bonifikovať tým, ţe

by bol oslobodený od spotrebnej dane z liehu, ku ktorej mu nepochybne vznikla daňová

povinnosť podľa , .

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil zo strany krajského súdu nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov, krajský súd na vec aplikoval právne predpisy hmotného

charakteru v súlade s prvá veta .

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Ţiline č. k. -55 zo dňa 23. novembra 2010 ako vecne správny

a stotoţnil sa s jeho dôvodmi (, ).

10

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 , keď ţalobca nebol v konaní úspešný a ţalovanému ani

jeho právnemu predchodcovi náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. marca 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth