Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)bb7/383415.3ab9ba.pdf
PDF · 177.58 KB
No categories available
2Sžp/9/2011
Najvyšší súd 2Sžp/9/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD., v právnej veci ţalobkyne: Mgr. M. M., bytom L., zastúpená JUDr. Ivanom Jánošíkom,
advokátom so sídlom Klincova 35, P.O.Box 2, Bratislava, proti ţalovanému: Krajský
stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava za účasti: ACKERMAN
& ACKERMAN, s.r.o., Leškova 5, Bratislava, IČO: 35 766 107, zastúpený
JUDr. Rastislavom Železníkom, advokátom so sídlom Gajova 11, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A-2008/1410-DLD zo dňa 16.3.2009, o odvolaní
ţalovaného a účastníka konania ACKERMAN & ACKERMAN, s.r.o. proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 156/2009-77 zo dňa 25. januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S 156/2009-77 zo dňa 25. januára 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Obchodnej spoločnosti ACKERMAN & ACKERMAN, s.r.o. náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného č. A-2008/1410-
DLD zo dňa 16.3.2009 podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c) a e) O.s.p. a vec vrátil ţalovanému
na ďalšie konanie. Ţalovaný svojím rozhodnutím na základe odvolania Mgr. M. M. zmenil
rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava Petrţalka, č. UKSP13408-TX1/2008-
La-24 zo dňa 1. októbra 2008, keď príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa nahradil textom nasledovného znenia:
„...podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v spojení s ustanovením
§ 88a ods. 4 a § 68 stavebného zákona, ako aj ustanovenie § 46 správneho poriadku
dodatočne povoľuje zmenu stavby: „Prístavba k administratívnej budove,“, pred jej
dokončením, na pozemkoch parc. č. X., X., kat. územie S. stavebníkovi, spoločnosti
Ackerman&Ackerman, s.r.o., so sídlom na Leškovej 5, Bratislava. ... V ostatných častiach
ponecháva napadnuté rozhodnutie v platnosti.“
Krajský súd takto rozhodol, keď mal za preukázané, ţe správny orgán prvého stupňa
si pred vydaním svojho rozhodnutia zo dňa 1. októbra 2008 opätovne nevyţiadal stanoviská
dotknutých orgánov, a to posúdenie z hľadiska denného osvetlenia a oslnenia, riešenie
protipoţiarneho zabezpečenia stavby, Obvodného úradu ţivotného prostredia v Bratislave,
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, hlavného mesta SR, čím došlo
k porušeniu ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby, v zmysle
ktorého, ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a to
podľa § 140b a podkladov predloţených v stavebnom konaní. Keďţe pred vydaním
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby správny orgán prvého stupňa si nevyţiadal všetky
záväzné stanoviská (mal k dispozícii len stanovisko Krajského pamiatkového úradu
v Bratislave zo dňa 12.12.2006 a hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 22.1.2008), nemohol
kvalifikovane posúdiť skutkový stav veci a vydať rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny
stavby. V konaní správneho orgánu bola zistená preto taká vada konania, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a keďţe ţalovaný v odvolacom konaní tento
nedostatok neodstránil, bude musieť ţalovaný vyţiadať si v ďalšom konaní chýbajúce
stanoviská a v súlade s ich obsahom vo veci rozhodnúť.
Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie
ţalovaný Krajský stavebný úrad v Bratislave ako i účastník konania ACKERMAN
& ACKERMAN, s.r.o. so sídlom v Bratislave a ţiadali, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil
s tým, ţe ţalobu zamietne. Ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe dňa 17. augusta 2007
vykonal stavebný úrad na mieste stavby z podnetu ţalobkyne šetrenie a zistil, ţe stavebník
nepostupuje vo výstavbe podľa overenej projektovej dokumentácie a bol preto vyzvaný
na zastavenie stavebných prác. Dňa 5. júna 2008 vydal stavebný úrad rozhodnutie, ktorým
nariadil stavebníkovi, aby zastavil stavebné práce, ktoré realizuje nad rámec právoplatného
stavebného povolenia. Dňa 27. septembra 2007 stavebník podal ţiadosť o dodatočné
povolenie zmeny stavby pred jej dokončením spočívajúcej v nahradení administratívnych
priestorov na prvom nadzemnom podlaţí, čiastočne prekrytými parkovacími miestami a to
pre 10 osobných vozidiel prístupných autovýťahom, úprave výplni otvorov na prvom
nadzemnom podlaţí (sklobetón nahradený plastovými oknami), doplnení konštrukcie strechy
na zelenú so zatrávnením, stavebnej úpravy na schodisku, doplnení výtoku na polievanie
na streche, osadení mobilnej zelene. Ţalovaný zároveň poukázal na znenie ustanovení §§ 68
a 88a stavebného zákona. Podľa ţalovaného, zmena rozostavenej stavby môţe mať taký
charakter a rozsah, ţe nie je potrebné, aby sa k nej bezpodmienečne vyjadrovali všetky tie
dotknuté orgány, ktoré sa vyjadrovali aj v stavebnom konaní, výsledkom ktorého bolo
právoplatné stavebné povolenie, od ktorého sa stavebník odchýlil a je na posúdení stavebného
úradu, akých verejných záujmov sa zmena stavby oproti schválenému projektu dotkla resp.
môţe dotknúť a na základe toho stavebný úrad v konaní posúdi potrebu predloţenia
jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov. Aplikácia ust. § 88a stavebného zákona na daný
prípad, tak ako to urobil krajský súd, nie je správna. Súlad v zmene stavby pred dokončením
s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným vyuţitím
a určenými záväznými limitmi a regulatívmi posúdilo hlavné mesto SR Bratislava ako
príslušný dotknutý orgán a vydal vo veci súhlasné záväzné stanovisko
č. MAG SORM 33733/07-495933 zo dňa 21. februára 2008. Hygienické hľadisko posúdil
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý schválil projektovú dokumentáciu
bez pripomienok. A taktieţ z vyjadrenia Ing. Š. D., ktorý vypracoval svetlotechnické
posúdenie na účely územného konania a z jeho ďalšieho vyjadrenia vyplýva, ţe zmena stavby
pred dokončením nemôţe mať vplyv na svetlotechnické pomery stavby vo vlastníctve
ţalobkyne. O začatí konania boli príslušné dotknuté orgány upovedomené a v určenej lehote
sa k predmetu konania nevyjadrili, a preto v zmysle § 61 ods. 5 stavebného zákona platí
domnienka, ţe v takomto prípade so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia.
Pribratý účastník konania ACKERMAN & ACKERMAN, s.r.o., so sídlom
v Bratislave vo svojom odvolaní uviedol, ţe krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 88a
ods. 1 veta posledná stavebného zákona a nesprávne po právnej stránke vec posúdil.
Na uvedenú stavbu, vzhľadom na priebeh skutkového stavu, bolo potrebné aplikovať ust. § 68
stavebného zákona. Dňa 27. septembra 2007 stavebník si pred dokončením stavby podal
ţiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, ktorej ţiadosti stavebný
úrad vyhovel a dodatočne povolil zmenu stavby pred jej dokončením. Vzhľadom na túto
skutočnosť bolo potrebné na vec aplikovať nie § 88a ods. 1 ale § 68 stavebného zákona. Súlad
zmeny stavby pred jej dokončením s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska
súladu s funkčným vyuţitím a určenými záväznými limitmi a regulatívmi posúdilo hlavné
mesto SR Bratislava a vydalo záväzné stanovisko dňa 21. februára 2008. Došlo tieţ
k posúdeniu hygienického hľadiska Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava
a z vyjadrenia Ing. Š. D., autorizovaného strojného inţiniera vyplýva, ţe zmena stavby pred
dokončením nemôţe mať vplyv na svetlotechnické pomery stavby vo vlastníctve ţalobkyne.
Stavebný úrad v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej z ust. § 68 stavebného zákona mal
dôvodne za preukázané, ţe nové svetlotechnické posúdenie nie je potrebné a taktieţ
nepovaţoval k povoleniu zmeny za potrebné nové stanovisko Obvodného úradu ţivotného
prostredia v Bratislave a ORHZZ, nakoľko stanoviská týchto orgánov, ktoré boli vydané pre
pôvodnú stavbu, povaţoval za dostatočné. Odvolateľ ďalej poukázal na znenie ust. § 61
ods. 6 stavebného zákona, ktoré sa vzťahuje i na konanie o posudzovaní ţiadosti o zmenu
stavby pred jej dokončením, pričom o začatí konania o dodatočnom povolení stavby pred jej
dokončením boli upovedomené všetky dotknuté orgány stavebným úradom, pričom
nevyjadrenie sa niektorých z nich v určenej lehote spôsobilo absenciu stanovísk týchto
orgánov a stavebný úrad mohol mať v zmysle tohto ustanovenia stavebného zákona za to, ţe
dotknuté orgány so zmenou súhlasia z hľadiska nimi sledovaných záujmov. Odvolateľ ďalej
poukázal na skutočnosť, ţe pred vydaním rozhodnutia zo dňa 1.10.2008 došlo k posúdeniu
hygienického hľadiska Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava a teda
nezakladá sa na pravde skutočnosť, ako to uvádza krajský súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku, ţe správny orgán nemal moţnosť posúdiť takéto stanovisko. Odvolateľ poukázal
na to, ţe krajský súd nesprávne rozhodol i o trovách konania, pretoţe na postup podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky a účastníkovi konania mali byť priznané
i trovy konania.
Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného ako i k odvolaniu pribratého účastníka konania
vyjadrila a ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný
potvrdil a zaviazal ţalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedla, ţe v danom
prípade ide o takú stavbu, ktorú zrealizoval stavebník v rozpore so stavebným povolením,
nakoľko malo dôjsť k vybudovaniu stavby, v ktorej sa mali nachádzať kancelárske priestory
so zázemím, kde v suteréne mala byť garáţ pre 11 miest na zaparkovanie a na streche strešná
záhrada. Stavebník však zrealizoval stavbu v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným
povolením, v rozpore s projektovou dokumentáciou vo väčšom neţ povolenom rozsahu,
nedošlo k dodrţaniu vzdialenosti medzi jednotlivými stavbami a taktieţ došlo k zmene
spôsobu uţívania stavby. Stavba bola zhotovená pred oknom ţalobkyne a nebola dodrţaná
odstupová vzdialenosť. Stavebný úrad sám tento stav potvrdil, keď zakázal stavebníkovi
pokračovať v stavbe, avšak stavebník napriek zákazu v stavbe pokračoval a stavebný úrad bol
vo veci nečinný. V dôsledku toho, ţe stavebný úrad svojím ďalším rozhodnutím povolil
zmenu stavby, tak odsúhlasil výsledok stavebnej činnosti stavebníka, ktorým nebola strešná
záhrada, ako bolo pôvodne povolené, ale došlo k odsúhlaseniu parkoviska pre motorové
vozidlá a stavba bola zrealizovaná s nulovým odstupom od ďalšej nehnuteľnosti, ktorej
je ţalobkyňa spoluvlastníčkou a to i napriek tomu, ţe pôvodne mala byť medzi stavbami
vzdialenosť 7 metrov. Ţalobkyňa je takouto zmenou priamo dotknutá, nakoľko pred jej
kuchynským oknom sú umiestnené vetracie komíny, ktoré odvetrávajú splodiny z podzemnej
garáţe a nad uvedenými komínmi sa nachádza zrejme generátor, ktorý spôsobuje intenzívny
hluk. Ţalobkyňa je týmto spôsobom obťaţovaná znečisťujúcimi látkami, hlukom, vibráciami
a tienením, a to na základe svojvôle stavebníka. Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe zo strany
stavebníka došlo k vytvoreniu stavby, ktorá nevyhovuje základným poţiadavkám na stavby,
nakoľko v zmysle § 43d ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona musí stavba po celý čas ekonomicky
vyhovovať odôvodnenej ţivotnosti, základným poţiadavkám na stavby. Ďalej poukázala
na to, ţe stavba bola dodatočne povolená v rozpore s Vyhl. Ministerstva ţivotného prostredia
SR č. 532/2002 Z. z., ďalej v rozpore so zákonom o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi
látkami, ďalej v rozpore so zákonom o ochrane zdravia ľudí, taktieţ v rozpore s nariadením
Vlády SR č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, ţe stavba je v rozpore
s odstupovými vzdialenosťami medzi stavbami, ţe nespĺňa poţiadavky poţiarnej bezpečnosti
v zmysle vyhl. MV SR č. 288/2000 Z. z. a ţe k zhotoveniu stavby došlo takým spôsobom,
keď sa neprihliadlo na potrebu denného osvetlenia okolitých budov, nakoľko byt ţalobkyne
nemá zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, preslnenie v zmysle STN 73/4301,
má obmedzené priame vetranie a podobne. Ţalovaný a stavebný úrad prehliadli svoje
povinnosti, a to preskúmať podmienky dodatočného povolenia stavby a mali sa zaoberať aj
otázkami, ktoré by inak bol stavebný úrad povinný usporiadať v konaní o umiestnení stavby.
Ide o poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a nemohol by stavebný úrad zabudnúť
na povinnosť danú mu v ust. § 40a vyhl. č. 121/2002 Z. z. MV SR o poţiarnej prevencii.
Uviedla, ţe k domu naviac neexistuje ani ţiadna iná prístupová cesta a pokiaľ sa ţalobkyňa
chce dostať do bytu, musí prechádzať cez inú budovu. V danom prípade stavebný úrad
opomenul ust. § 139 ods. 4 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa zmenami stavieb pred ich
dokončením rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu príp. vo vzťahu
k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V danom prípade
išlo o tak zásadné zmeny oproti stavebnému povoleniu ako aj dokumentácii stavby, ţe išlo
o zmenu, ktorá svojím rozsahom uţ nebola zmenou povoleného, ale v danom prípade uţ išlo
o úplne novú stavbu, keďţe „k zmene“ nedošlo len čo sa týka vnútorného usporiadania, ale
bola zrealizovaná iná stavba, čo do rozsahu (zastavanej plochy) ako aj účelu uţívania, keď
na streche v úrovni okien do bytu nie je strešná záhrada, ale parkujú tam motorové vozidlá
a ide o parkovisko. V zmysle § 68 stavebného zákona za účelom správneho rozhodnutia
je stavebný úrad povinný si opätovne vyţiadať záväzné stanoviská dotknutých orgánov
v rozsahu poţadovaných zmien, nakoľko do kompetencie stavebného úradu nepatrí odborné
posudzovanie skutočností, na ktoré sa vyţadujú záväzné stanoviská dotknutých orgánov.
Ţalovaný sa podľa ţalobkyne vo svojom vyjadrení mal zaoberať aj tým, ţe krajský súd
vo svojich dôvodoch dospel k záveru, ţe na účely konania bolo potrebné aj vyjadrenie
Obvodného úradu ţivotného prostredia a Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného
zboru v Bratislave, a ţalovaný v napádanom rozhodnutí iba uvádza, ţe aj uvedené orgány boli
o začatí konania upovedomené (napriek tomu, ţe upovedomené neboli), z čoho pre ţalobkyňu
vyplýva jasný záver o tom, ţe aj ţalovaný si bol vedomý potreby zaujatia stanoviska
uvedených dotknutých orgánov ohľadne zmeny stavby, napriek tomu, ţe si ich stavebný úrad
v skutočnosti nevyţiadal. Naviac nikto z dotknutých orgánov, stavebník a podobne, nikdy
neprišiel na miesto samé po dokončení stavby a nezisťoval ţiadnu z rozhodujúcich
skutočností. Nikto ţalobkyňu nekontaktoval, aby mu sprístupnila byt a aby bolo moţné zistiť
– zmerať jednotlivé účinky stavby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. marca 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní
posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľov ohľadne hodnotenia
dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval
správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám
spravodlivého procesu.
Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania.
V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku odvolací súd
v tomto smere poukazuje aj na porušenie ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, nakoľko
ţalovaný ako i správny orgán prvého stupňa neumoţnil ţalobkyni vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.
Správny orgán je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán
je pred vydaním rozhodnutia povinný splniť si uvedené zákonné povinnosti a uvedené
ustanovenie nebránilo ani odvolaciemu orgánu za pouţitia ust. § 60a aplikovať uvedené
ustanovenie, avšak ako vyplýva z administratívneho spisu, správne orgány oboch stupňov
odignorovali svoje uvedené zákonné povinnosti. V danom prípade takáto skutočnosť vyvstala
aj v odvolacom konaní, zvlášť keď ţalobkyňa nemala moţnosť sa k týmto podkladom
vyjadriť na správnom orgáne prvého stupňa a svojich zákonných práv sa dokonca domáhala,
ako to vyplýva z administratívneho spisu, vo vzťahu k správnym orgánom cez zákon
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Z povahy veci vyplýva, ţe daný procesný postup prichádza do úvahy v úplne
poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky procesné úkony predpísané všeobecne
záväzným právnym predpisom.
Odvolací súd naviac zistil v odvolacom konaní, ţe krajský stavebný úrad napadnutým
rozhodnutím okrem iného v rámci svojho rozhodovacieho procesu pochybil, pretoţe výrok
jeho rozhodnutia je zmätočný a v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov v správnom
súdnictve, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality
(zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, ţe viazanosť štátu právom
sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi
a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia
zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náleţitosti výrokovej časti rozhodnutia
správneho orgánu.
V ustanovení § 59 správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho
orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia a musí byť
preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom
konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade,
ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Vykonaná zmena rozhodnutia ţalovaným, keď upravil svojím rozhodnutím text
prvostupňového správneho rozhodnutia tým, ţe vo výroku rozhodnutia v predmetnej
veci zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, ţe
„príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom
iného znenia“, postupoval potom ţalovaný v odvolacom konaní výslovne v rozpore
so zákonom.
Uvedená skutočnosť, keď ţalovaný v odvolacom konaní zmenil text výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti
správneho súdnictva ako nezákonná a preto takáto „zmena výroku prvostupňového
rozhodnutia“ ako bola vykonaná v odvolacom konaní spôsobila potom nezákonnosť
rozhodnutia ţalovaného.
Ţalovaný si totiţ neuvedomil, ţe ako orgán konajúci v odvolacom konaní môţe
konať iba vo vlastnom mene a ţe príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia
môţe, a ak chce zmeniť, musí ako odvolací správny orgán nahrádzať rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, avšak nemôţe ako odvolací orgán, konať v mene
prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo ţiadneho ustanovenia
právneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať príp. upravovať svojím
rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý povaţuje
za chybný alebo nesprávny.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ţalovaný hoci mysliac v dobrom vykonať
zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia, má táto zmena rozhodnutia potom skôr
10 2Sžp/9/2011
povahu odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia neţ
jej zmenu v zmysle ustanovenia § 59 správneho poriadku.
Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav,
keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán, resp. rozkladový orgán,
rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.
Odvolací súd dáva do pozornosti ţalovaného taktieţ tú skutočnosť, ţe
s niektorými námietkami ţalobkyne sa mal uţ správny orgán prvého stupňa
vysporiadať zo zákona a nie je moţné všeobecným spôsobom poukazovať na zásadu
koncentrácie konania.
Vzhľadom na uvedené ušlo pozornosti správnych orgánov oboch stupňov, ţe
zásadu koncentrácie konania, na ktorú poukazuje v dôvodoch svojho rozhodnutia
i ţalovaný, musí správny orgán pri aplikácii predpisov stavebného práva vykladať tak,
ţe jej dosah je moţné uplatniť iba na obmedzený okruh námietok a pripomienok, ale
nie však na námietky týkajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov (napr. odstupové vzdialenosti medzi
stavbami). Preto, ak tieto námietky ţalobkyňa ako účastníčka správneho konania by aj
skutočne uplatnila v priebehu konania, hoci aj po uplynutí lehoty k námietkam
stanovenej, nemôţe ich správny orgán odmietnuť ako oneskorene podané, príp.
nezaoberať sa s nimi, ale naopak musí sa s takýmito námietkami vecne zaoberať.
Ţalovaný sa taktieţ vysporiada s týmito námietkami ţalobkyne v dôvodoch
svojho rozhodnutia i vo vzťahu k zásade koncentrácie konania, preto ţalobkyňa tvrdí,
ţe všetky svoje námietky uplatnila v lehote. V tomto smere sú rozhodnutia správnych
orgánov vydané v inštančnom postupe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za pouţitia § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.. K príslušnému formálnemu pochybeniu odvolacieho správneho orgánu
pri vypracovaní správneho rozhodnutia musel Najvyšší súd SR prihliadnuť z úradnej
povinnosti.
11 2Sžp/9/2011
V ďalšom konaní sa ţalovaný vysporiada náleţitým spôsobom s dôvodmi
odvolania, ktoré ţalobkyňa prezentuje vo svojom odvolaní zo dňa 10.11.2008 proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako i s ďalšími dôvodmi, na ktoré
ţalobkyňa poukázala v ţalobe proti rozhodnutiu ţalovaného, znova o veci rozhodne
a svoje rozhodnutie transparentným spôsobom odôvodní.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Ţalobkyňa mala v odvolacom
konaní síce úspech, trovy odvolacieho konania si však v zákonnej lehote nevyčíslila.
Ţalovaný ako i stavebník v odvolacom konaní úspech nemali. Ţalovanému naviac ako
správnemu orgánu trovy konania zo zákona neprináleţia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. marca 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth