Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/9/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci ţalobkyne: Mgr. M. M., bytom L., zastúpená JUDr. Ivanom Jánošíkom,

advokátom so sídlom Klincova 35, P.O.Box 2, Bratislava, proti ţalovanému: Krajský

stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava za účasti: ACKERMAN

& ACKERMAN, s.r.o., Leškova 5, Bratislava, IČO: 35 766 107, zastúpený

JUDr. Rastislavom Železníkom, advokátom so sídlom Gajova 11, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A-2008/1410-DLD zo dňa 16.3.2009, o odvolaní

ţalovaného a účastníka konania ACKERMAN & ACKERMAN, s.r.o. proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -77 zo dňa 25. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -77 zo dňa 25. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Obchodnej spoločnosti ACKERMAN & ACKERMAN, s.r.o. náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného č. A-2008/1410-

DLD zo dňa 16.3.2009 podľa ust. , a a vec vrátil ţalovanému

na ďalšie konanie. Ţalovaný svojím rozhodnutím na základe odvolania Mgr. M. M. zmenil

rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava Petrţalka, č. UKSP13408-TX1/2008-

La-24 zo dňa 1. októbra 2008, keď príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa nahradil textom nasledovného znenia:

„...podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v spojení s ustanovením

§ 88a ods. 4 a § 68 stavebného zákona, ako aj ustanovenie § 46 správneho poriadku

dodatočne povoľuje zmenu stavby: „Prístavba k administratívnej budove,“, pred jej

dokončením, na pozemkoch parc. č. X., X., kat. územie S. stavebníkovi, spoločnosti

Ackerman&Ackerman, s.r.o., so sídlom na Leškovej 5, Bratislava. ... V ostatných častiach

ponecháva napadnuté rozhodnutie v platnosti.“

Krajský súd takto rozhodol, keď mal za preukázané, ţe správny orgán prvého stupňa

si pred vydaním svojho rozhodnutia zo dňa 1. októbra 2008 opätovne nevyţiadal stanoviská

dotknutých orgánov, a to posúdenie z hľadiska denného osvetlenia a oslnenia, riešenie

protipoţiarneho zabezpečenia stavby, Obvodného úradu ţivotného prostredia v Bratislave,

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, hlavného mesta SR, čím došlo

k porušeniu ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby, v zmysle

ktorého, ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané,

stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a to

podľa § 140b a podkladov predloţených v stavebnom konaní. Keďţe pred vydaním

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby správny orgán prvého stupňa si nevyţiadal všetky

záväzné stanoviská (mal k dispozícii len stanovisko Krajského pamiatkového úradu

v Bratislave zo dňa 12.12.2006 a hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 22.1.2008), nemohol

kvalifikovane posúdiť skutkový stav veci a vydať rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny

stavby. V konaní správneho orgánu bola zistená preto taká vada konania, ktorá mohla mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a keďţe ţalovaný v odvolacom konaní tento

nedostatok neodstránil, bude musieť ţalovaný vyţiadať si v ďalšom konaní chýbajúce

stanoviská a v súlade s ich obsahom vo veci rozhodnúť.

3

Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie

ţalovaný Krajský stavebný úrad v Bratislave ako i účastník konania ACKERMAN

& ACKERMAN, s.r.o. so sídlom v Bratislave a ţiadali, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil

s tým, ţe ţalobu zamietne. Ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe dňa 17. augusta 2007

vykonal stavebný úrad na mieste stavby z podnetu ţalobkyne šetrenie a zistil, ţe stavebník

nepostupuje vo výstavbe podľa overenej projektovej dokumentácie a bol preto vyzvaný

na zastavenie stavebných prác. Dňa 5. júna 2008 vydal stavebný úrad rozhodnutie, ktorým

nariadil stavebníkovi, aby zastavil stavebné práce, ktoré realizuje nad rámec právoplatného

stavebného povolenia. Dňa 27. septembra 2007 stavebník podal ţiadosť o dodatočné

povolenie zmeny stavby pred jej dokončením spočívajúcej v nahradení administratívnych

priestorov na prvom nadzemnom podlaţí, čiastočne prekrytými parkovacími miestami a to

pre 10 osobných vozidiel prístupných autovýťahom, úprave výplni otvorov na prvom

nadzemnom podlaţí (sklobetón nahradený plastovými oknami), doplnení konštrukcie strechy

na zelenú so zatrávnením, stavebnej úpravy na schodisku, doplnení výtoku na polievanie

na streche, osadení mobilnej zelene. Ţalovaný zároveň poukázal na znenie ustanovení §§ 68

a 88a stavebného zákona. Podľa ţalovaného, zmena rozostavenej stavby môţe mať taký

charakter a rozsah, ţe nie je potrebné, aby sa k nej bezpodmienečne vyjadrovali všetky tie

dotknuté orgány, ktoré sa vyjadrovali aj v stavebnom konaní, výsledkom ktorého bolo

právoplatné stavebné povolenie, od ktorého sa stavebník odchýlil a je na posúdení stavebného

úradu, akých verejných záujmov sa zmena stavby oproti schválenému projektu dotkla resp.

môţe dotknúť a na základe toho stavebný úrad v konaní posúdi potrebu predloţenia

jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov. Aplikácia ust. § 88a stavebného zákona na daný

prípad, tak ako to urobil krajský súd, nie je správna. Súlad v zmene stavby pred dokončením

s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným vyuţitím

a určenými záväznými limitmi a regulatívmi posúdilo hlavné mesto SR Bratislava ako

príslušný dotknutý orgán a vydal vo veci súhlasné záväzné stanovisko

č. MAG SORM 33733/07-495933 zo dňa 21. februára 2008. Hygienické hľadisko posúdil

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý schválil projektovú dokumentáciu

bez pripomienok. A taktieţ z vyjadrenia Ing. Š. D., ktorý vypracoval svetlotechnické

posúdenie na účely územného konania a z jeho ďalšieho vyjadrenia vyplýva, ţe zmena stavby

pred dokončením nemôţe mať vplyv na svetlotechnické pomery stavby vo vlastníctve

ţalobkyne. O začatí konania boli príslušné dotknuté orgány upovedomené a v určenej lehote

4

sa k predmetu konania nevyjadrili, a preto v zmysle § 61 ods. 5 stavebného zákona platí

domnienka, ţe v takomto prípade so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia.

Pribratý účastník konania ACKERMAN & ACKERMAN, s.r.o., so sídlom

v Bratislave vo svojom odvolaní uviedol, ţe krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 88a

ods. 1 veta posledná stavebného zákona a nesprávne po právnej stránke vec posúdil.

Na uvedenú stavbu, vzhľadom na priebeh skutkového stavu, bolo potrebné aplikovať ust. § 68

stavebného zákona. Dňa 27. septembra 2007 stavebník si pred dokončením stavby podal

ţiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, ktorej ţiadosti stavebný

úrad vyhovel a dodatočne povolil zmenu stavby pred jej dokončením. Vzhľadom na túto

skutočnosť bolo potrebné na vec aplikovať nie § 88a ods. 1 ale § 68 stavebného zákona. Súlad

zmeny stavby pred jej dokončením s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska

súladu s funkčným vyuţitím a určenými záväznými limitmi a regulatívmi posúdilo hlavné

mesto SR Bratislava a vydalo záväzné stanovisko dňa 21. februára 2008. Došlo tieţ

k posúdeniu hygienického hľadiska Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava

a z vyjadrenia Ing. Š. D., autorizovaného strojného inţiniera vyplýva, ţe zmena stavby pred

dokončením nemôţe mať vplyv na svetlotechnické pomery stavby vo vlastníctve ţalobkyne.

Stavebný úrad v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej z ust. § 68 stavebného zákona mal

dôvodne za preukázané, ţe nové svetlotechnické posúdenie nie je potrebné a taktieţ

nepovaţoval k povoleniu zmeny za potrebné nové stanovisko Obvodného úradu ţivotného

prostredia v Bratislave a ORHZZ, nakoľko stanoviská týchto orgánov, ktoré boli vydané pre

pôvodnú stavbu, povaţoval za dostatočné. Odvolateľ ďalej poukázal na znenie ust. § 61

ods. 6 stavebného zákona, ktoré sa vzťahuje i na konanie o posudzovaní ţiadosti o zmenu

stavby pred jej dokončením, pričom o začatí konania o dodatočnom povolení stavby pred jej

dokončením boli upovedomené všetky dotknuté orgány stavebným úradom, pričom

nevyjadrenie sa niektorých z nich v určenej lehote spôsobilo absenciu stanovísk týchto

orgánov a stavebný úrad mohol mať v zmysle tohto ustanovenia stavebného zákona za to, ţe

dotknuté orgány so zmenou súhlasia z hľadiska nimi sledovaných záujmov. Odvolateľ ďalej

poukázal na skutočnosť, ţe pred vydaním rozhodnutia zo dňa 1.10.2008 došlo k posúdeniu

hygienického hľadiska Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava a teda

nezakladá sa na pravde skutočnosť, ako to uvádza krajský súd v dôvodoch napadnutého

rozsudku, ţe správny orgán nemal moţnosť posúdiť takéto stanovisko. Odvolateľ poukázal

na to, ţe krajský súd nesprávne rozhodol i o trovách konania, pretoţe na postup podľa § 250k

5

ods. 1 neboli splnené zákonné podmienky a účastníkovi konania mali byť priznané

i trovy konania.

Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného ako i k odvolaniu pribratého účastníka konania

vyjadrila a ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný

potvrdil a zaviazal ţalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedla, ţe v danom

prípade ide o takú stavbu, ktorú zrealizoval stavebník v rozpore so stavebným povolením,

nakoľko malo dôjsť k vybudovaniu stavby, v ktorej sa mali nachádzať kancelárske priestory

so zázemím, kde v suteréne mala byť garáţ pre 11 miest na zaparkovanie a na streche strešná

záhrada. Stavebník však zrealizoval stavbu v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným

povolením, v rozpore s projektovou dokumentáciou vo väčšom neţ povolenom rozsahu,

nedošlo k dodrţaniu vzdialenosti medzi jednotlivými stavbami a taktieţ došlo k zmene

spôsobu uţívania stavby. Stavba bola zhotovená pred oknom ţalobkyne a nebola dodrţaná

odstupová vzdialenosť. Stavebný úrad sám tento stav potvrdil, keď zakázal stavebníkovi

pokračovať v stavbe, avšak stavebník napriek zákazu v stavbe pokračoval a stavebný úrad bol

vo veci nečinný. V dôsledku toho, ţe stavebný úrad svojím ďalším rozhodnutím povolil

zmenu stavby, tak odsúhlasil výsledok stavebnej činnosti stavebníka, ktorým nebola strešná

záhrada, ako bolo pôvodne povolené, ale došlo k odsúhlaseniu parkoviska pre motorové

vozidlá a stavba bola zrealizovaná s nulovým odstupom od ďalšej nehnuteľnosti, ktorej

je ţalobkyňa spoluvlastníčkou a to i napriek tomu, ţe pôvodne mala byť medzi stavbami

vzdialenosť 7 metrov. Ţalobkyňa je takouto zmenou priamo dotknutá, nakoľko pred jej

kuchynským oknom sú umiestnené vetracie komíny, ktoré odvetrávajú splodiny z podzemnej

garáţe a nad uvedenými komínmi sa nachádza zrejme generátor, ktorý spôsobuje intenzívny

hluk. Ţalobkyňa je týmto spôsobom obťaţovaná znečisťujúcimi látkami, hlukom, vibráciami

a tienením, a to na základe svojvôle stavebníka. Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe zo strany

stavebníka došlo k vytvoreniu stavby, ktorá nevyhovuje základným poţiadavkám na stavby,

nakoľko v zmysle § 43d ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona musí stavba po celý čas ekonomicky

vyhovovať odôvodnenej ţivotnosti, základným poţiadavkám na stavby. Ďalej poukázala

na to, ţe stavba bola dodatočne povolená v rozpore s Vyhl. Ministerstva ţivotného prostredia

SR č. , ďalej v rozpore so zákonom o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi

látkami, ďalej v rozpore so zákonom o ochrane zdravia ľudí, taktieţ v rozpore s nariadením

Vlády SR č. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, ţe stavba je v rozpore

s odstupovými vzdialenosťami medzi stavbami, ţe nespĺňa poţiadavky poţiarnej bezpečnosti

v zmysle vyhl. MV SR č. a ţe k zhotoveniu stavby došlo takým spôsobom,

6

keď sa neprihliadlo na potrebu denného osvetlenia okolitých budov, nakoľko byt ţalobkyne

nemá zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, preslnenie v zmysle STN 73/4301,

má obmedzené priame vetranie a podobne. Ţalovaný a stavebný úrad prehliadli svoje

povinnosti, a to preskúmať podmienky dodatočného povolenia stavby a mali sa zaoberať aj

otázkami, ktoré by inak bol stavebný úrad povinný usporiadať v konaní o umiestnení stavby.

Ide o poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a nemohol by stavebný úrad zabudnúť

na povinnosť danú mu v ust. vyhl. č. MV SR o poţiarnej prevencii.

Uviedla, ţe k domu naviac neexistuje ani ţiadna iná prístupová cesta a pokiaľ sa ţalobkyňa

chce dostať do bytu, musí prechádzať cez inú budovu. V danom prípade stavebný úrad

opomenul ust. § 139 ods. 4 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa zmenami stavieb pred ich

dokončením rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu príp. vo vzťahu

k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V danom prípade

išlo o tak zásadné zmeny oproti stavebnému povoleniu ako aj dokumentácii stavby, ţe išlo

o zmenu, ktorá svojím rozsahom uţ nebola zmenou povoleného, ale v danom prípade uţ išlo

o úplne novú stavbu, keďţe „k zmene“ nedošlo len čo sa týka vnútorného usporiadania, ale

bola zrealizovaná iná stavba, čo do rozsahu (zastavanej plochy) ako aj účelu uţívania, keď

na streche v úrovni okien do bytu nie je strešná záhrada, ale parkujú tam motorové vozidlá

a ide o parkovisko. V zmysle § 68 stavebného zákona za účelom správneho rozhodnutia

je stavebný úrad povinný si opätovne vyţiadať záväzné stanoviská dotknutých orgánov

v rozsahu poţadovaných zmien, nakoľko do kompetencie stavebného úradu nepatrí odborné

posudzovanie skutočností, na ktoré sa vyţadujú záväzné stanoviská dotknutých orgánov.

Ţalovaný sa podľa ţalobkyne vo svojom vyjadrení mal zaoberať aj tým, ţe krajský súd

vo svojich dôvodoch dospel k záveru, ţe na účely konania bolo potrebné aj vyjadrenie

Obvodného úradu ţivotného prostredia a Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného

zboru v Bratislave, a ţalovaný v napádanom rozhodnutí iba uvádza, ţe aj uvedené orgány boli

o začatí konania upovedomené (napriek tomu, ţe upovedomené neboli), z čoho pre ţalobkyňu

vyplýva jasný záver o tom, ţe aj ţalovaný si bol vedomý potreby zaujatia stanoviska

uvedených dotknutých orgánov ohľadne zmeny stavby, napriek tomu, ţe si ich stavebný úrad

v skutočnosti nevyţiadal. Naviac nikto z dotknutých orgánov, stavebník a podobne, nikdy

neprišiel na miesto samé po dokončení stavby a nezisťoval ţiadnu z rozhodujúcich

skutočností. Nikto ţalobkyňu nekontaktoval, aby mu sprístupnila byt a aby bolo moţné zistiť

– zmerať jednotlivé účinky stavby.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s

v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. marca 2012 ( a v spojení

s veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní

posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľov ohľadne hodnotenia

dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval

správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám

spravodlivého procesu.

Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania.

V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku odvolací súd

v tomto smere poukazuje aj na porušenie ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, nakoľko

8

ţalovaný ako i správny orgán prvého stupňa neumoţnil ţalobkyni vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

Správny orgán je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný dať účastníkom konania

a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho

podkladu i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán

je pred vydaním rozhodnutia povinný splniť si uvedené zákonné povinnosti a uvedené

ustanovenie nebránilo ani odvolaciemu orgánu za pouţitia ust. § 60a aplikovať uvedené

ustanovenie, avšak ako vyplýva z administratívneho spisu, správne orgány oboch stupňov

odignorovali svoje uvedené zákonné povinnosti. V danom prípade takáto skutočnosť vyvstala

aj v odvolacom konaní, zvlášť keď ţalobkyňa nemala moţnosť sa k týmto podkladom

vyjadriť na správnom orgáne prvého stupňa a svojich zákonných práv sa dokonca domáhala,

ako to vyplýva z administratívneho spisu, vo vzťahu k správnym orgánom cez zákon

č. o slobodnom prístupe k informáciám.

Z povahy veci vyplýva, ţe daný procesný postup prichádza do úvahy v úplne

poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky procesné úkony predpísané všeobecne

záväzným právnym predpisom.

Odvolací súd naviac zistil v odvolacom konaní, ţe krajský stavebný úrad napadnutým

rozhodnutím okrem iného v rámci svojho rozhodovacieho procesu pochybil, pretoţe výrok

jeho rozhodnutia je zmätočný a v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov v správnom

súdnictve, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa veta prvá SR je Slovenská republika zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

Podľa SR štátne orgány môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality

(zákonnosti) zakotvený v SR znamená, ţe viazanosť štátu právom

sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu , ústavnými zákonmi

a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia

zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.

9

o správnom konaní v znení neskorších predpisov

v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náleţitosti výrokovej časti rozhodnutia

správneho orgánu.

V ustanovení § 59 správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho

orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia a musí byť

preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom

konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade,

ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Vykonaná zmena rozhodnutia ţalovaným, keď upravil svojím rozhodnutím text

prvostupňového správneho rozhodnutia tým, ţe vo výroku rozhodnutia v predmetnej

veci zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, ţe

„príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom

iného znenia“, postupoval potom ţalovaný v odvolacom konaní výslovne v rozpore

so zákonom.

Uvedená skutočnosť, keď ţalovaný v odvolacom konaní zmenil text výrokovej

časti prvostupňového rozhodnutia je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti

správneho súdnictva ako nezákonná a preto takáto „zmena výroku prvostupňového

rozhodnutia“ ako bola vykonaná v odvolacom konaní spôsobila potom nezákonnosť

rozhodnutia ţalovaného.

Ţalovaný si totiţ neuvedomil, ţe ako orgán konajúci v odvolacom konaní môţe

konať iba vo vlastnom mene a ţe príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia

môţe, a ak chce zmeniť, musí ako odvolací správny orgán nahrádzať rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa, avšak nemôţe ako odvolací orgán, konať v mene

prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo ţiadneho ustanovenia

právneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať príp. upravovať svojím

rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý povaţuje

za chybný alebo nesprávny.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ţalovaný hoci mysliac v dobrom vykonať

zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia, má táto zmena rozhodnutia potom skôr

10

povahu odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia neţ

jej zmenu v zmysle ustanovenia § 59 správneho poriadku.

Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav,

keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán, resp. rozkladový orgán,

rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.

Odvolací súd dáva do pozornosti ţalovaného taktieţ tú skutočnosť, ţe

s niektorými námietkami ţalobkyne sa mal uţ správny orgán prvého stupňa

vysporiadať zo zákona a nie je moţné všeobecným spôsobom poukazovať na zásadu

koncentrácie konania.

Vzhľadom na uvedené ušlo pozornosti správnych orgánov oboch stupňov, ţe

zásadu koncentrácie konania, na ktorú poukazuje v dôvodoch svojho rozhodnutia

i ţalovaný, musí správny orgán pri aplikácii predpisov stavebného práva vykladať tak,

ţe jej dosah je moţné uplatniť iba na obmedzený okruh námietok a pripomienok, ale

nie však na námietky týkajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo

procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov (napr. odstupové vzdialenosti medzi

stavbami). Preto, ak tieto námietky ţalobkyňa ako účastníčka správneho konania by aj

skutočne uplatnila v priebehu konania, hoci aj po uplynutí lehoty k námietkam

stanovenej, nemôţe ich správny orgán odmietnuť ako oneskorene podané, príp.

nezaoberať sa s nimi, ale naopak musí sa s takýmito námietkami vecne zaoberať.

Ţalovaný sa taktieţ vysporiada s týmito námietkami ţalobkyne v dôvodoch

svojho rozhodnutia i vo vzťahu k zásade koncentrácie konania, preto ţalobkyňa tvrdí,

ţe všetky svoje námietky uplatnila v lehote. V tomto smere sú rozhodnutia správnych

orgánov vydané v inštančnom postupe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

v zmysle ustanovenia , potvrdil za pouţitia veta

prvá . K príslušnému formálnemu pochybeniu odvolacieho správneho orgánu

pri vypracovaní správneho rozhodnutia musel Najvyšší súd SR prihliadnuť z úradnej

povinnosti.

11

V ďalšom konaní sa ţalovaný vysporiada náleţitým spôsobom s dôvodmi

odvolania, ktoré ţalobkyňa prezentuje vo svojom odvolaní zo dňa 10.11.2008 proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako i s ďalšími dôvodmi, na ktoré

ţalobkyňa poukázala v ţalobe proti rozhodnutiu ţalovaného, znova o veci rozhodne

a svoje rozhodnutie transparentným spôsobom odôvodní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k

ods. 1 v spojení s ust. v spojení s ust. veta prvá

za pouţitia ust. veta prvá . Ţalobkyňa mala v odvolacom

konaní síce úspech, trovy odvolacieho konania si však v zákonnej lehote nevyčíslila.

Ţalovaný ako i stavebník v odvolacom konaní úspech nemali. Ţalovanému naviac ako

správnemu orgánu trovy konania zo zákona neprináleţia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. marca 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth