Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/3/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. M. Š., bytom H., adresa na doručovanie: O. proti

žalovaným: 1/ Krajský súd v Ţiline, Orolská č. 3, Žilina, 2/ Predseda Krajského súdu

v Ţiline Juraj Krupa, Orolská č. 3, Žilina, 3/ Predseda Krajského súdu v Ţiline, Orolská

č. 3, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. Spr. I 19/2010 zo dňa 26.4.2010,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -109

zo dňa 12. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. - 109 zo dňa 12. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobný návrh žalobcu,

ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Krajského súdu

2

v Žiline č. Spr. I 19/2010 zo dňa 26.4.2010, žiadal ho ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť

predsedovi Krajského súdu v Žiline na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne takto rozhodol,

keď dospel k záveru, že Krajský súd v Žiline napadnutým rozhodnutím rozhodol v súlade

so zákonom, keď v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Čadci

č. Spr. I 7/10 zo dňa 1.4.2010, ktorým Okresný súd Čadca oznámil žalobcovi sprístupnenie

informácií. Krajský súd v Trenčíne v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že žalobca si musí

uvedomiť, že požadoval informácie a to podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

kde v zmysle § 3 ods. 1 povinná osoba sprístupní len tie informácie, ktoré má k dispozícií

a na konanie podľa tohto zákona sa použijú, ak nie je ustanovené inak, ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov v zmysle . Na otázku A (žiadosti

žalobcu o sprístupnenie informácií doručenej Okresnému súdu Čadca, označená ako B)

odpovedala povinná osoba, teda predseda Okresného súdu v Čadci ako i predseda Krajského

súdu v Žiline jednoznačne, že žalobcovi bola vykázaná neospravedlnená neúčasť v práci

odo dňa 3.8.2009, keďže bol sudcom Okresného súdu v Čadci, a prezidentom Slovenskej

republiky bol odvolaný z funkcie sudcu až dňom 5. októbra 2010, o čom žalobca sám doručil

doklad Krajskému súdu v Trenčíne až dňa 11. januára 2011. Ďalej Krajský súd v Trenčíne

uviedol, že žalobca nepredložil doklady o tom, že bol invalidný dôchodca a v ktorom období,

a preto krajský súd v rámci preskúmavacieho konania na to nemohol prihliadnuť. Na žiadosť

žalobcu mu bola oznámená a to povinným subjektom i doba neospravedlnenej neúčasti

a právny predpis bol tiež uvedený, o neúčasti v práci nerozhoduje osobitne Správa súdu,

a preto boli žalobcovi ním žiadané informácie zo strany povinného subjektu poskytnuté.

Žalobca pokiaľ žiadal sprístupniť jeho osobný spis vo fotokópii, očíslovaný a žurnalizovaný,

je Krajský súd v Trenčíne toho názoru, že žalobcovi bolo tiež zo strany povinného subjektu

vyhovené, nakoľko mu bol zaslaný v písomnej forme, čo zákon nevylučuje. Nezaslanie

zoznamu listín osobného spisu nemožno hodnotiť ako nesprístupnenie informácií a žalobca

nepreukázal, že by mu nebol zaslaný celý osobný spis a duplicitné číslovanie niektorých listín

nemožno považovať za nesprístupnenie informácií, ale ide len o zrejmé nesprávnosti alebo

vady. Žalobca žiadal, aby mu bol zaslaný osobný spis vo fotokópii, avšak zákon o slobodnom

prístupe k informáciám neukladá, aby listiny osobného spisu boli overované spôsobom

a v rozsahu v zmysle vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, nakoľko

pri poskytovaní informácií sa nepostupuje v zmysle uvedenej vyhlášky a z tohto dôvodu

námietky žalobcu nepovažoval krajský súd za dôvodné. Žalobca rozporoval obsah listín

osobného spisu, avšak v správnom súdnictve súd preskúmava len zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a postup správneho orgánu pred jeho vydaním vo vzťahu k predmetu konania,

3

ktorým bolo sprístupnenie konkrétne uvedených informácií. Námietky žalobcu proti obsahu

listín krajský súd preto považoval za právne irelevantné.

Žalobca napadol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v zákonom stanovenej lehote

odvolaním a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca poukázal

na nesprávny procesný postup krajského súdu, pretože žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie

žalovaného a tým došlo k odopretiu jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd si mal

zaobstarať osobný spis žalobcu, v ktorom sa musí nachádzať informácia, že bol invalidným

dôchodcom, nakoľko už dňa 28. apríla 2009 žalobca oznámil písomne túto skutočnosť, že je

úplne invalidným dôchodcom, Okresnému súdu Čadca. Dňa 13.7.2009 bolo doručované

rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní úplného invalidného dôchodku žalobcovi a to

Ministerstvom spravodlivosti SR Okresnému súdu Čadca, ktoré rozhodnutie doručil

Ministerstvu spravodlivosti SR sám žalobca. Pokiaľ mal súd pochybnosti o tom, že žalobca

je invalidným dôchodcom, mal vyzvať žalobcu, aby predložil dôkaz o tejto skutočnosti, čo

však súd neurobil. Krajský súd uviedol, že o neúčasti v práci nerozhoduje osobitne správa

súdu, avšak neuviedol, ktorý iný subjekt o tom rozhoduje a mal potom uviesť konkrétnu

právnu normu, ktorá upravuje, že niekto iný rozhoduje o tejto otázke. Krajský súd v Trenčíne

ďalej uviedol, že žalovaný uviedol i právny predpis, na základe ktorého bola žalobcovi

vykazovaná neospravedlnená absencia a teda zo strany Okresného súdu Čadca mu bola takáto

informácia sprístupnená, avšak žalobca je toho názoru, že v listine sa zmieňuje iba

ust. § 81ZP, ktorý sa dotýka zamestnanca. Žalobca je toho názoru, že je nevyhnutné

zodpovedať, ktorá právna norma upravuje, že úplnému invalidnému dôchodcovi možno

vykazovať neospravedlnenú absenciu. Zo strany Okresného súdu Čadca došlo k svojvoľnému

zadržaniu finančnej hotovosti na odvody na nemocenské a to z odchodného žalobcu. Krajský

súd, keďže tvrdí, že žalobca nepreukázal, že by mu nebol zaslaný celý spis, tak podľa

žalobcu, keďže mu nebol Okresným súdom Čadca zaslaný i zoznam listín, nie je možné

preukázať túto skutočnosť. Čo sa týka tvrdenia krajského súdu, že v zaslanom spise

sú niektoré listiny duplicitne číslované a že ide o zrejmé nesprávnosti alebo vady, tak krajský

súd neuviedol, na základe akého presvedčenia dospel k takémuto záveru. Čo sa týka

overovania listín, tak v príslušnej vyhláške nie je ustanovené, že by nebolo povinnosťou súdu

overovať listiny v zmysle infozákona a teda že by sa nemusel riadiť v zmysle tejto vyhlášky.

Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že infozákon nevylučuje zaslanie osobného spisu

i poštou, žalobca uviedol, že štátne orgány môžu konať iba na základe zákonov platných

4

v Slovenskej republike, ktorá skutočnosť vyplýva z článku 2 ods. 2 SR. Zasielanie

sprístupnených informácií na dobierku je možné považovať za poškodenie práv žalobcu.

Krajský súd v Žiline resp. predseda Krajského súdu v Žiline sa k odvolaniu žalobcu

písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo ( veta prvá v spojení s a nasl. ), a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 21. marca 2012 ( a ).

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či vzhľadom na tvrdenia a námietky žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov

príslušné konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny

výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého

procesu.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

5

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva ide.

Podľa ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa ústavného , ktorým sa uvádza Listina

základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob

vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup

a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 3 ods. 1 každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby

k dispozícii.

Podľa § 19 ods. 1 proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej

informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho

uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,

ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený

povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného

úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu

6

štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej

správy.

Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania

povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal

rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia

tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcova žiadosť o sprístupnenie mu požadovaných

informácií bola zo strany povinného subjektu vybavená štandardným spôsobom.

Žalobca žiadal svojou žiadosťou o sprístupnenie príslušných informácií povinný

subjekt a to Okresný súd v Čadci, kde jeho žiadosť zo dňa 9.3.2010 došla dňa 10.3.2010.

Povinný subjekt listom zo dňa 1.4.2010 pod Spr. I 7/10 žalobcovi na jeho žiadosť

zo dňa 9.3.2010 dal príslušnú odpoveď a sprístupnil požadované informácie, tak, že „V súlade

s o zdravotnom poistení je minimálny základ pre odvody

do zdravotnej poisťovne minimálna mzda zamestnanca. V súlade s § 13 ods. 16 uvedeného

zákona sa nekráti, okrem iného, minimálny základ o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej

neprítomnosti zamestnanca v rozhodujúcom období, čo zodpovedá Vášmu prípadu od augusta

2009. Súd v súlade s § 11 uvedeného zákona je ako zamestnávateľ povinný platiť poistné

za zamestnanca. Odvod zdravotného poistenia Vám bol vyčíslený v liste evidovanom

pod Spr. 282/10 zo dňa 8.3.2010.

V súlade s § 81 ods. b 2P, základnou povinnosťou zamestnanca je byť na pracovisku

na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času, čo z Vašej strany od 3.8.2009 nie je realizované bez udania

dôvodu, nakoľko ste stále sudcom a teda sa jedná o neospravedlnenú absenciu v práci.

V prílohe Vám zasielam vo fotokópii osobný spis. Doložka, že fotokópia súhlasí s originálom

je len na tých kópiách, ktoré sa v osobnom spise nachádzajú ako originál. Kópie, ktoré nie sú

opatrené doložkou sa nachádzajú v spise vo fotokópii, preto ich nebolo možné overiť. Týmto

považujem Vaše podanie za vybavené.“

7

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd SR toho názoru, že povinná osoba

žalobcovi kvalifikovaným spôsobom sprístupnila ním požadované informácie uvedené

v bodoch A, B, C jeho žiadosti zo dňa 9.3.2010.

Pokiaľ žalobca namietal, že na jeho osobu sa ust. nemôže

vzťahovať, pretože už bol invalidným dôchodcom, tak v tomto smere odvolací súd na tejto

právnej kvalifikácii zo strany povinnej osoby nemôže nič meniť, pretože taká je právna

kvalifikácia daného prípadu povinnou osobu a takto sprístupnila žalobcovi ním požadovanú

informáciu.

Medzi účastníkmi konania je taktiež nesporné, že žalobca bol prezidentom SR

odvolaný z funkcie sudcu až dňom 5.10.2010. Je nesporné, že dovtedy mal postavenie

ústavného činiteľa – sudcu a z toho mu vyplývajúce práva a povinnosti, ktoré predovšetkým

sám žalobca ako bývalý sudca určite pozná. Z tohto dôvodu i napr. otázka, že kto dal pokyn,

resp. príkaz na vykonanie neospravedlnenej absencie je právne irelevantná a podľa názoru

odvolacieho súdu bez právneho významu. Ide o otázky, ktoré spadajú do kompetencie

orgánov štátnej správy súdov.

Povinná osoba taktiež zaslala poštou žalobcovi jeho osobný spis vo fotokópii. Správne

konštatuje krajský súd, že zákon i takúto formu doručovania informácií nevylučuje. V tejto

súvislosti dáva Najvyšší súd SR za pravdu žalobcovi, že nejde o štandardný postup (doručenie

poštou na dobierku) a oprávnene sa môže žalobca cítiť poškodený na svojich právach.

Na druhej strane však povinná osoba môže podľa názoru odvolacieho súdu zaslať informácie

poštou a to i na dobierku vo výške požadovaných úhrad nákladov. Na výzvu povinnej osoby

žalobca jej zložil určité finančné prostriedky a preto bolo vhodné, aby povinná osoba bola

vo vzťahu k žalobcovi vykonala akýsi príslušný účet, aby žalobca nemal pocit neprimeranej

výšky úhrady.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že by mu nebol zaslaný celý

osobný spis vo fotokópii a v tomto smere ide medzi účastníkmi o tvrdenie proti tvrdeniu.

Pokiaľ ide o duplicitné číslovanie niektorých listín v zaslanom osobnom spise, tak odvolací

súd v tomto nevidí žiaden zlý úmysel povinnej osoby, ale jednoducho chybu administratívnu,

ktorá nemôže mať žiaden právny význam vo vzťahu k sprístupneným informáciám, pretože

rozhodujúci je v danom prípade samotný obsah takto poskytnutej informácie. Čo sa týka

8

zoznamu listín osobného spisu, tak je potrebné uviesť, že povinná osoba takúto povinnosť

zo zákona nemá a preto táto argumentácia žalobcu, že doručený spis mal obsahovať i zoznam

listín, právne neobstojí.

Taktiež skutočnosť, že niektoré listiny tvoriace obsah doručeného spisu neboli úradne

overené, nemôže v danom prípade spochybniť sprístupnenie žalobcom požadovaných

informácií. Povinná osoba žalobcovi nesporne uviedla, že príslušná doložka, že fotokópia

súhlasí s originálom je len na tých kópiách, ktoré sa v osobnom spise nachádzajú ako originál.

Kópie, ktoré nie sú opatrené doložkou sa nachádzajú v spise iba vo fotokópii a preto i podľa

názoru odvolacieho súdu nebolo a ani nie je objektívne možné overovať také listiny, ktoré sa

nachádzali v žalobcovom osobnom spise iba vo fotokópii.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dáva Najvyšší súd SR za pravdu krajskému súdu,

že žalobcovi boli zo strany povinnej osoby žiadané informácie poskytnuté v súlade

so a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok ako súladný

so zákonom v zmysle ust. , za použitia ust. veta prvá

potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1

v spojení s ust. za použitia ust. veta prvá . Žalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a Krajskému súdu v Žiline, resp. jeho predsedovi trovy

v odvolacom konaní nevznikli a tieto si ani nevyčíslil a neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. marca 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth