Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8e3/383413.0688e6.pdf
PDF · 136.45 KB
No categories available
2Sži/3/2011
Najvyšší súd 2Sţi/3/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. M. Š., bytom H., adresa na doručovanie: O. proti
žalovaným: 1/ Krajský súd v Ţiline, Orolská č. 3, Žilina, 2/ Predseda Krajského súdu
v Ţiline Juraj Krupa, Orolská č. 3, Žilina, 3/ Predseda Krajského súdu v Ţiline, Orolská
č. 3, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. Spr. I 19/2010 zo dňa 26.4.2010,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/79/2010-109
zo dňa 12. januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/79/2010 - 109 zo dňa 12. januára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobný návrh žalobcu,
ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Krajského súdu
v Žiline č. Spr. I 19/2010 zo dňa 26.4.2010, žiadal ho ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť
predsedovi Krajského súdu v Žiline na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne takto rozhodol,
keď dospel k záveru, že Krajský súd v Žiline napadnutým rozhodnutím rozhodol v súlade
so zákonom, keď v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Čadci
č. Spr. I 7/10 zo dňa 1.4.2010, ktorým Okresný súd Čadca oznámil žalobcovi sprístupnenie
informácií. Krajský súd v Trenčíne v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že žalobca si musí
uvedomiť, že požadoval informácie a to podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
kde v zmysle § 3 ods. 1 povinná osoba sprístupní len tie informácie, ktoré má k dispozícií
a na konanie podľa tohto zákona sa použijú, ak nie je ustanovené inak, ustanovenia zákona
č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov v zmysle § 22 ods. 1. Na otázku A (žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácií doručenej Okresnému súdu Čadca, označená ako B)
odpovedala povinná osoba, teda predseda Okresného súdu v Čadci ako i predseda Krajského
súdu v Žiline jednoznačne, že žalobcovi bola vykázaná neospravedlnená neúčasť v práci
odo dňa 3.8.2009, keďže bol sudcom Okresného súdu v Čadci, a prezidentom Slovenskej
republiky bol odvolaný z funkcie sudcu až dňom 5. októbra 2010, o čom žalobca sám doručil
doklad Krajskému súdu v Trenčíne až dňa 11. januára 2011. Ďalej Krajský súd v Trenčíne
uviedol, že žalobca nepredložil doklady o tom, že bol invalidný dôchodca a v ktorom období,
a preto krajský súd v rámci preskúmavacieho konania na to nemohol prihliadnuť. Na žiadosť
žalobcu mu bola oznámená a to povinným subjektom i doba neospravedlnenej neúčasti
a právny predpis bol tiež uvedený, o neúčasti v práci nerozhoduje osobitne Správa súdu,
a preto boli žalobcovi ním žiadané informácie zo strany povinného subjektu poskytnuté.
Žalobca pokiaľ žiadal sprístupniť jeho osobný spis vo fotokópii, očíslovaný a žurnalizovaný,
je Krajský súd v Trenčíne toho názoru, že žalobcovi bolo tiež zo strany povinného subjektu
vyhovené, nakoľko mu bol zaslaný v písomnej forme, čo zákon nevylučuje. Nezaslanie
zoznamu listín osobného spisu nemožno hodnotiť ako nesprístupnenie informácií a žalobca
nepreukázal, že by mu nebol zaslaný celý osobný spis a duplicitné číslovanie niektorých listín
nemožno považovať za nesprístupnenie informácií, ale ide len o zrejmé nesprávnosti alebo
vady. Žalobca žiadal, aby mu bol zaslaný osobný spis vo fotokópii, avšak zákon o slobodnom
prístupe k informáciám neukladá, aby listiny osobného spisu boli overované spôsobom
a v rozsahu v zmysle § 65 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko
pri poskytovaní informácií sa nepostupuje v zmysle uvedenej vyhlášky a z tohto dôvodu
námietky žalobcu nepovažoval krajský súd za dôvodné. Žalobca rozporoval obsah listín
osobného spisu, avšak v správnom súdnictve súd preskúmava len zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a postup správneho orgánu pred jeho vydaním vo vzťahu k predmetu konania,
ktorým bolo sprístupnenie konkrétne uvedených informácií. Námietky žalobcu proti obsahu
listín krajský súd preto považoval za právne irelevantné.
Žalobca napadol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v zákonom stanovenej lehote
odvolaním a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca poukázal
na nesprávny procesný postup krajského súdu, pretože žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie
žalovaného a tým došlo k odopretiu jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd si mal
zaobstarať osobný spis žalobcu, v ktorom sa musí nachádzať informácia, že bol invalidným
dôchodcom, nakoľko už dňa 28. apríla 2009 žalobca oznámil písomne túto skutočnosť, že je
úplne invalidným dôchodcom, Okresnému súdu Čadca. Dňa 13.7.2009 bolo doručované
rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní úplného invalidného dôchodku žalobcovi a to
Ministerstvom spravodlivosti SR Okresnému súdu Čadca, ktoré rozhodnutie doručil
Ministerstvu spravodlivosti SR sám žalobca. Pokiaľ mal súd pochybnosti o tom, že žalobca
je invalidným dôchodcom, mal vyzvať žalobcu, aby predložil dôkaz o tejto skutočnosti, čo
však súd neurobil. Krajský súd uviedol, že o neúčasti v práci nerozhoduje osobitne správa
súdu, avšak neuviedol, ktorý iný subjekt o tom rozhoduje a mal potom uviesť konkrétnu
právnu normu, ktorá upravuje, že niekto iný rozhoduje o tejto otázke. Krajský súd v Trenčíne
ďalej uviedol, že žalovaný uviedol i právny predpis, na základe ktorého bola žalobcovi
vykazovaná neospravedlnená absencia a teda zo strany Okresného súdu Čadca mu bola takáto
informácia sprístupnená, avšak žalobca je toho názoru, že v listine sa zmieňuje iba
ust. § 81ZP, ktorý sa dotýka zamestnanca. Žalobca je toho názoru, že je nevyhnutné
zodpovedať, ktorá právna norma upravuje, že úplnému invalidnému dôchodcovi možno
vykazovať neospravedlnenú absenciu. Zo strany Okresného súdu Čadca došlo k svojvoľnému
zadržaniu finančnej hotovosti na odvody na nemocenské a to z odchodného žalobcu. Krajský
súd, keďže tvrdí, že žalobca nepreukázal, že by mu nebol zaslaný celý spis, tak podľa
žalobcu, keďže mu nebol Okresným súdom Čadca zaslaný i zoznam listín, nie je možné
preukázať túto skutočnosť. Čo sa týka tvrdenia krajského súdu, že v zaslanom spise
sú niektoré listiny duplicitne číslované a že ide o zrejmé nesprávnosti alebo vady, tak krajský
súd neuviedol, na základe akého presvedčenia dospel k takémuto záveru. Čo sa týka
overovania listín, tak v príslušnej vyhláške nie je ustanovené, že by nebolo povinnosťou súdu
overovať listiny v zmysle infozákona a teda že by sa nemusel riadiť v zmysle tejto vyhlášky.
Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že infozákon nevylučuje zaslanie osobného spisu
i poštou, žalobca uviedol, že štátne orgány môžu konať iba na základe zákonov platných
v Slovenskej republike, ktorá skutočnosť vyplýva z článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Zasielanie
sprístupnených informácií na dobierku je možné považovať za poškodenie práv žalobcu.
Krajský súd v Žiline resp. predseda Krajského súdu v Žiline sa k odvolaniu žalobcu
písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 21. marca 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, či vzhľadom na tvrdenia a námietky žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov
príslušné konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny
výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého
procesu.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho
práva ide.
Podľa ústavného zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.
Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup
a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Podľa § 3 ods. 1 každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii.
Podľa § 19 ods. 1 proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej
informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho
uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený
povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu
štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej
správy.
Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania
povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal
rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 1 ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcova žiadosť o sprístupnenie mu požadovaných
informácií bola zo strany povinného subjektu vybavená štandardným spôsobom.
Žalobca žiadal svojou žiadosťou o sprístupnenie príslušných informácií povinný
subjekt a to Okresný súd v Čadci, kde jeho žiadosť zo dňa 9.3.2010 došla dňa 10.3.2010.
Povinný subjekt listom zo dňa 1.4.2010 pod Spr. I 7/10 žalobcovi na jeho žiadosť
zo dňa 9.3.2010 dal príslušnú odpoveď a sprístupnil požadované informácie, tak, že „V súlade
s § 13 ods. 15 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je minimálny základ pre odvody
do zdravotnej poisťovne minimálna mzda zamestnanca. V súlade s § 13 ods. 16 uvedeného
zákona sa nekráti, okrem iného, minimálny základ o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej
neprítomnosti zamestnanca v rozhodujúcom období, čo zodpovedá Vášmu prípadu od augusta
2009. Súd v súlade s § 11 uvedeného zákona je ako zamestnávateľ povinný platiť poistné
za zamestnanca. Odvod zdravotného poistenia Vám bol vyčíslený v liste evidovanom
pod Spr. 282/10 zo dňa 8.3.2010.
V súlade s § 81 ods. b 2P, základnou povinnosťou zamestnanca je byť na pracovisku
na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času, čo z Vašej strany od 3.8.2009 nie je realizované bez udania
dôvodu, nakoľko ste stále sudcom a teda sa jedná o neospravedlnenú absenciu v práci.
V prílohe Vám zasielam vo fotokópii osobný spis. Doložka, že fotokópia súhlasí s originálom
je len na tých kópiách, ktoré sa v osobnom spise nachádzajú ako originál. Kópie, ktoré nie sú
opatrené doložkou sa nachádzajú v spise vo fotokópii, preto ich nebolo možné overiť. Týmto
považujem Vaše podanie za vybavené.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd SR toho názoru, že povinná osoba
žalobcovi kvalifikovaným spôsobom sprístupnila ním požadované informácie uvedené
v bodoch A, B, C jeho žiadosti zo dňa 9.3.2010.
Pokiaľ žalobca namietal, že na jeho osobu sa ust. § 81 Zákonníka práce nemôže
vzťahovať, pretože už bol invalidným dôchodcom, tak v tomto smere odvolací súd na tejto
právnej kvalifikácii zo strany povinnej osoby nemôže nič meniť, pretože taká je právna
kvalifikácia daného prípadu povinnou osobu a takto sprístupnila žalobcovi ním požadovanú
informáciu.
Medzi účastníkmi konania je taktiež nesporné, že žalobca bol prezidentom SR
odvolaný z funkcie sudcu až dňom 5.10.2010. Je nesporné, že dovtedy mal postavenie
ústavného činiteľa – sudcu a z toho mu vyplývajúce práva a povinnosti, ktoré predovšetkým
sám žalobca ako bývalý sudca určite pozná. Z tohto dôvodu i napr. otázka, že kto dal pokyn,
resp. príkaz na vykonanie neospravedlnenej absencie je právne irelevantná a podľa názoru
odvolacieho súdu bez právneho významu. Ide o otázky, ktoré spadajú do kompetencie
orgánov štátnej správy súdov.
Povinná osoba taktiež zaslala poštou žalobcovi jeho osobný spis vo fotokópii. Správne
konštatuje krajský súd, že zákon i takúto formu doručovania informácií nevylučuje. V tejto
súvislosti dáva Najvyšší súd SR za pravdu žalobcovi, že nejde o štandardný postup (doručenie
poštou na dobierku) a oprávnene sa môže žalobca cítiť poškodený na svojich právach.
Na druhej strane však povinná osoba môže podľa názoru odvolacieho súdu zaslať informácie
poštou a to i na dobierku vo výške požadovaných úhrad nákladov. Na výzvu povinnej osoby
žalobca jej zložil určité finančné prostriedky a preto bolo vhodné, aby povinná osoba bola
vo vzťahu k žalobcovi vykonala akýsi príslušný účet, aby žalobca nemal pocit neprimeranej
výšky úhrady.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že by mu nebol zaslaný celý
osobný spis vo fotokópii a v tomto smere ide medzi účastníkmi o tvrdenie proti tvrdeniu.
Pokiaľ ide o duplicitné číslovanie niektorých listín v zaslanom osobnom spise, tak odvolací
súd v tomto nevidí žiaden zlý úmysel povinnej osoby, ale jednoducho chybu administratívnu,
ktorá nemôže mať žiaden právny význam vo vzťahu k sprístupneným informáciám, pretože
rozhodujúci je v danom prípade samotný obsah takto poskytnutej informácie. Čo sa týka
zoznamu listín osobného spisu, tak je potrebné uviesť, že povinná osoba takúto povinnosť
zo zákona nemá a preto táto argumentácia žalobcu, že doručený spis mal obsahovať i zoznam
listín, právne neobstojí.
Taktiež skutočnosť, že niektoré listiny tvoriace obsah doručeného spisu neboli úradne
overené, nemôže v danom prípade spochybniť sprístupnenie žalobcom požadovaných
informácií. Povinná osoba žalobcovi nesporne uviedla, že príslušná doložka, že fotokópia
súhlasí s originálom je len na tých kópiách, ktoré sa v osobnom spise nachádzajú ako originál.
Kópie, ktoré nie sú opatrené doložkou sa nachádzajú v spise iba vo fotokópii a preto i podľa
názoru odvolacieho súdu nebolo a ani nie je objektívne možné overovať také listiny, ktoré sa
nachádzali v žalobcovom osobnom spise iba vo fotokópii.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dáva Najvyšší súd SR za pravdu krajskému súdu,
že žalobcovi boli zo strany povinnej osoby žiadané informácie poskytnuté v súlade
so zákonom č. 211/2000 Z. z. a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok ako súladný
so zákonom v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
potvrdiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1
v spojení s ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a Krajskému súdu v Žiline, resp. jeho predsedovi trovy
v odvolacom konaní nevznikli a tieto si ani nevyčíslil a neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. marca 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth