Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
87c/383268.06271a.pdf
PDF · 109.42 KB
No categories available
5Cdo/214/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 214/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. S., zastúpenej
JUDr. R. H., advokátom v Ž., proti odporkyni J. Š., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. M. B., s.r.o., so sídlom v Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne S., so
sídlom v B.
IČO: X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
16 C 127/2004, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. júna
2010, sp.zn. 9 Co 201/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2010,
sp.zn. 9 Co 201/2010 vo výroku, ktorým odvolanie navrhovateľky odmietol, ako aj vo výroku
o tom, že rozsudok prvostupňového súdu zostáva vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky
vo zvyšku zamietnutý, nedotknutý, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 26. marca 2010, č.k. 16 C 127/2004-413 uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 5 808,94 € do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Vo vyhovujúcej časti vychádzal z ustanovenia § 420
ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
účinnej do 31. júla 2004 a odporkyňu zaviazal uhradiť navrhovateľke 7,5-násobok základného
bodového ohodnotenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky), keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl
v neprimeranom sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky v živote a spoločnosti.
Osobitne zamietol návrh v časti uplatneného úroku z omeškania, keďže rozhodovanie
o zvýšení základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je špecifickým predmetom
súdneho konania na základe právnej úvahy súdu a do omeškania s jeho zaplatením sa povinný
môže dostať až po právoplatnosti príslušného rozhodnutia súdu. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 a § 150 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, keď konštatoval, že v konaní boli čiastočne úspešné obidve strany a osobitný
charakter sporu vedie k tomu, aby súd nevyhodnotil úspech v konaní aritmeticky, ale
prednostne podľa rozhodnutia o základe sporu.
Krajský súd v Žiline, konajúci o odvolaniach oboch účastníkov konania, uznesením
z 30. júna 2010, sp.zn. 9 Co 201/2010 odvolanie navrhovateľky ako oneskorene podané podľa
§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal
odporkyňu uhradiť navrhovateľke sumu 5 808,94 €, ako aj vo výroku o náhrade trov konania,
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a v týchto častiach mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, ponechal rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý. Rozhodnutie o odmietnutí odvolania navrhovateľky
odvolací súd odôvodnil tým, že právny zástupca prevzal rozsudok prvostupňového súdu dňa
2. apríla 2010, lehota na podanie odvolania mu teda začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j.
3. apríla 2010 a uplynula dňa 19. apríla 2010 (posledný deň odvolacej lehoty) a keďže právny
zástupca podal odvolanie osobne na súde dňa 21. apríla 2010, urobil tak po uplynutí zákonom
stanovej lehoty. Vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, i keď je obsahovo
rozsiahle, je prakticky nezrozumiteľné a nie je z neho zrejmé, akým spôsobom súd ustálil
predmet konania. V zamietavej časti zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý
s prihliadnutím na to, že odvolanie navrhovateľky proti tejto časti napadnutého rozhodnutia
bolo ako oneskorene podané odmietnuté.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bolo odvolanie
navrhovateľky odmietnuté a výroku o tom, že rozsudok prvostupňového súdu zostáva
vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, nedotknutý, podala
dovolanie navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch
zrušiť. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že
nesprávnym odmietnutím jej odvolania odvolacím súdom ako oneskorene podaného, jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Mala za to, že jej právny zástupca prevzal rozsudok prvostupňového
súdu prostredníctvom svojej zamestnankyne dňa 8. apríla 2010 a nie 2. apríla 2010.
Poukazovala na kópiu z knihy doručovania, vedenej na podateľni Okresného súdu Žilina,
z ktorej je zrejmé, že dňa 8. apríla 2010 právny zástupca navrhovateľky prevzal rozsudok
Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp.zn. 16 C 127/2004, ako aj uznesenie Krajského
súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn. 17 C 88/2001. Taktiež poukázala na skutočnosť, že
dňa 2. apríla 2010 bol deň pracovného pokoja (Veľký piatok), a preto rozhodnutie
prvostupňového súdu nemohlo byť prevzaté v uvedený deň. V dôvodoch dovolania
rozoberala skutkový a právny stav veci.
Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky považovala napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu za vecne a právne správne a dovolanie navrhovateľky navrhla ako
nedôvodné podľa § 243b ods. 1 zamietnuť.
Vedľajší účastník sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1
a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením
Navrhovateľkou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí
odvolania a vo výroku o tom, že rozsudok prvostupňového súdu zostáva vo výroku, ktorým
bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, nedotknutý, teda rozhodnutie, ktoré
nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namietala správnosť záveru odvolacieho
súdu o oneskorenom podaní odvolania z dôvodu, že rozsudok prvostupňového súdu prevzal
jej právny zástupca prostredníctvom svojej zamestnankyne dňa 8. apríla 2010, a nie ako
uvádza odvolací súd 2. apríla 2010, ktorý deň bol dňom pracovného pokoja (Veľký piatok),
a preto rozhodnutie prvostupňového súdu nemohlo byť v uvedený deň prevzaté. Lehota
na podanie odvolania preto nemohla uplynúť 19. apríla 2010 ako nesprávne uvádza odvolací
súd, ktorý jej odvolanie podané osobne na Okresnom súde Žilina dňa 21. apríla 2010 ako
oneskorene podané odmietol.
Nakoľko z obsahu spisu vyplývali závažné pochybnosti o správnosti zistenia
odvolacieho súdu, že rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi navrhovateľky
doručený 2. apríla 2010 a tým aj pochybnosti o nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty
na podanie opravného prostriedku, Okresný súd Žilina na pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 15. februára 2011, sp.zn. 5 Cdo 27/2011 vykonal šetrenie o spôsobe a včasnosti
doručenia súdnej zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. R. H.. Z úradného
záznamu zamestnankyne podateľne Okresného súdu Žilina M.H.
z 24. októbra 2011 (č.l. 451 spisu) bolo zistené, že JUDr. R. H. rozsudok č.k.
16 C 127/2004-413 prevzal dňa 8. apríla 2010, čoho dôkazom je kópia z knihy doručovania
vedenej na podateľni súdu.
So zreteľom na výsledky šetrenia spôsobu a včasnosti doručenia rozsudku súdu prvého
stupňa, dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, napadnutý odvolaním
navrhovateľky, prevzal jej právny zástupca na súde prvého stupňa dňa 8. apríla 2010.
Odvolacia lehota v dôsledku toho navrhovateľke začala plynúť 9. apríla 2010 a skončila
23. apríla 2010, ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania. Odvolanie, ktoré podala
navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na súde prvého stupňa dňa 21. apríla 2010,
bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke bola odmietnutím odvolania (ku ktorému
došlo bez splnenia podmienok pre postup podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) znemožnená
realizácia jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas
podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu jej teda v danom prípade bola
odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. marca 2012
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová