Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/214/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. S., zastúpenej

JUDr. R. H., advokátom v Ž., proti odporkyni J. Š., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. M. B., s.r.o., so sídlom v Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne S., so

sídlom v B.

IČO: X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. júna

2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2010,

sp.zn. vo výroku, ktorým odvolanie navrhovateľky odmietol, ako aj vo výroku

o tom, že rozsudok prvostupňového súdu zostáva vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky

vo zvyšku zamietnutý, nedotknutý, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 26. marca 2010, č.k. -413 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 5 808,94 € do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Vo vyhovujúcej časti vychádzal z ustanovenia § 420

ods. 1, a , , vyhlášky č.

účinnej do 31. júla 2004 a odporkyňu zaviazal uhradiť navrhovateľke 7,5-násobok základného

bodového ohodnotenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky), keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl

v neprimeranom sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky v živote a spoločnosti.

Osobitne zamietol návrh v časti uplatneného úroku z omeškania, keďže rozhodovanie

o zvýšení základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je špecifickým predmetom

súdneho konania na základe právnej úvahy súdu a do omeškania s jeho zaplatením sa povinný

môže dostať až po právoplatnosti príslušného rozhodnutia súdu. O trovách konania rozhodol

podľa a tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania, keď konštatoval, že v konaní boli čiastočne úspešné obidve strany a osobitný

charakter sporu vedie k tomu, aby súd nevyhodnotil úspech v konaní aritmeticky, ale

prednostne podľa rozhodnutia o základe sporu.

Krajský súd v Žiline, konajúci o odvolaniach oboch účastníkov konania, uznesením

z 30. júna 2010, sp.zn. odvolanie navrhovateľky ako oneskorene podané podľa

odmietol. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal

odporkyňu uhradiť navrhovateľke sumu 5 808,94 €, ako aj vo výroku o náhrade trov konania,

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a v týchto častiach mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, ponechal rozsudok

prvostupňového súdu nedotknutý. Rozhodnutie o odmietnutí odvolania navrhovateľky

odvolací súd odôvodnil tým, že právny zástupca prevzal rozsudok prvostupňového súdu dňa

2. apríla 2010, lehota na podanie odvolania mu teda začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j.

3. apríla 2010 a uplynula dňa 19. apríla 2010 (posledný deň odvolacej lehoty) a keďže právny

zástupca podal odvolanie osobne na súde dňa 21. apríla 2010, urobil tak po uplynutí zákonom

stanovej lehoty. Vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, i keď je obsahovo

rozsiahle, je prakticky nezrozumiteľné a nie je z neho zrejmé, akým spôsobom súd ustálil

predmet konania. V zamietavej časti zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý

s prihliadnutím na to, že odvolanie navrhovateľky proti tejto časti napadnutého rozhodnutia

bolo ako oneskorene podané odmietnuté.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bolo odvolanie

navrhovateľky odmietnuté a výroku o tom, že rozsudok prvostupňového súdu zostáva

vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, nedotknutý, podala

dovolanie navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch

zrušiť. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením , tvrdiac, že

nesprávnym odmietnutím jej odvolania odvolacím súdom ako oneskorene podaného, jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo podľa

Slovenskej republiky. Mala za to, že jej právny zástupca prevzal rozsudok prvostupňového

súdu prostredníctvom svojej zamestnankyne dňa 8. apríla 2010 a nie 2. apríla 2010.

Poukazovala na kópiu z knihy doručovania, vedenej na podateľni Okresného súdu Žilina,

z ktorej je zrejmé, že dňa 8. apríla 2010 právny zástupca navrhovateľky prevzal rozsudok

3

Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp.zn. , ako aj uznesenie Krajského

súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn. . Taktiež poukázala na skutočnosť, že

dňa 2. apríla 2010 bol deň pracovného pokoja (Veľký piatok), a preto rozhodnutie

prvostupňového súdu nemohlo byť prevzaté v uvedený deň. V dôvodoch dovolania

rozoberala skutkový a právny stav veci.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky považovala napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu za vecne a právne správne a dovolanie navrhovateľky navrhla ako

nedôvodné podľa § 243b ods. 1 zamietnuť.

Vedľajší účastník sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1

a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením

( ).

Navrhovateľkou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí

odvolania a vo výroku o tom, že rozsudok prvostupňového súdu zostáva vo výroku, ktorým

bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, nedotknutý, teda rozhodnutie, ktoré

nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1

a 2 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky pre takéto

rozhodnutie neboli splnené.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň ( ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namietala správnosť záveru odvolacieho

súdu o oneskorenom podaní odvolania z dôvodu, že rozsudok prvostupňového súdu prevzal

jej právny zástupca prostredníctvom svojej zamestnankyne dňa 8. apríla 2010, a nie ako

uvádza odvolací súd 2. apríla 2010, ktorý deň bol dňom pracovného pokoja (Veľký piatok),

a preto rozhodnutie prvostupňového súdu nemohlo byť v uvedený deň prevzaté. Lehota

na podanie odvolania preto nemohla uplynúť 19. apríla 2010 ako nesprávne uvádza odvolací

súd, ktorý jej odvolanie podané osobne na Okresnom súde Žilina dňa 21. apríla 2010 ako

oneskorene podané odmietol.

Nakoľko z obsahu spisu vyplývali závažné pochybnosti o správnosti zistenia

odvolacieho súdu, že rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi navrhovateľky

doručený 2. apríla 2010 a tým aj pochybnosti o nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty

na podanie opravného prostriedku, Okresný súd Žilina na pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 15. februára 2011, sp.zn. vykonal šetrenie o spôsobe a včasnosti

doručenia súdnej zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. R. H.. Z úradného

záznamu zamestnankyne podateľne Okresného súdu Žilina M.H.

z 24. októbra 2011 (č.l. 451 spisu) bolo zistené, že JUDr. R. H. rozsudok č.k.

-413 prevzal dňa 8. apríla 2010, čoho dôkazom je kópia z knihy doručovania

vedenej na podateľni súdu.

So zreteľom na výsledky šetrenia spôsobu a včasnosti doručenia rozsudku súdu prvého

stupňa, dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, napadnutý odvolaním

navrhovateľky, prevzal jej právny zástupca na súde prvého stupňa dňa 8. apríla 2010.

Odvolacia lehota v dôsledku toho navrhovateľke začala plynúť 9. apríla 2010 a skončila

23. apríla 2010, ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania. Odvolanie, ktoré podala

navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na súde prvého stupňa dňa 21. apríla 2010,

bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote ( ).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke bola odmietnutím odvolania (ku ktorému

došlo bez splnenia podmienok pre postup podľa ) znemožnená

realizácia jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas

podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu jej teda v danom prípade bola

odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

uznesenie odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. marca 2012

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová