Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4ec/383536.6b6709.pdf
PDF · 175.37 KB
No categories available
8Sžf/18/2011
Najvyšší súd 8Sžf/18/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti: S. A. D. N. Z., A., so sídlom P., N. Z.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou R. C., S., so sídlom V., B., proti ţalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky),
Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č.
I/224/7572-45283/2010/990920-r zo dňa 14. júna 2010, rozhodnutím č. I/224/7572-
45284/2010/990920-r zo dňa 17. júna 2010, rozhodnutím č. I/224/7572-45285/2010/990920--
r zo dňa 22. júna 2010, rozhodnutím č. I/224/7572-45286/2010/990920-r zo dňa 22. júna 2010
a rozhodnutím č. I/224/7572-45287/2010/990920-r zo dňa 22. júna 2010 na odvolanie
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/103/2010-76 zo dňa 25. januára
2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,
č. k. 11S/103/2010-76 z 25. januára 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou
sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/7572-
-45283/2010/990920-r zo 14. júna 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/69013/09/BI zo dňa 30. decembra 2009, ktorým
správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobkyni rozdiel dane
z pridanej hodnoty v sume 35 553,20 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
za obdobie máj 2005, rozhodnutia ţalovaného č. I/224/7572-45284/2010/990920-r
zo 17. Júna 2010, ktorým bol potvrdené rozhodnutie daňového úradu Nové Zámky
č. 631/230/69014/09/BI zo dňa 30. decembra 2009, ktorým vyrubil rozdiel DPH v sume
68 229,70 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty za obdobie jún 2005, rozhodnutím
ţalovaného č. č. I/224/7572-45285/2010/990920-r z 22. júna 2010, ktorým bol potvrdený
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/69015/09/BI zo dňa
30. decembra 2009, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil
ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 34.007 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1
a 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty za obdobie júl 2005, rozhodnutím ţalovaného č. I/224/7572-45286/2010/990920-r
z 22. júna 2010 ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky
č. 631/230/69016/09/BI zo dňa 30. decembra 2009, ktorým správca dane na základe
výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
22 695,77 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty za obdobie august 2005 a rozhodnutím
ţalovaného rozhodnutím č. I/224/7572-45287/2010/990920-r z 22. júna 2010, ktorým
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/69017/09/BI zo dňa
30. decembra 2009, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil
ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 22.691,29 eura za porušenie ust. § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty za obdobie september 2005.
Krajský súd z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe správca dane
vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol
č. 631/320/63764/2009/Sá,Ká zo dňa 19. novembra 2009 spolu s dodatkom zo dňa
21. decembra 2009, ktorý bol prerokovaný so ţalobcom dňa 22. decembra 2009.
Z administratívnych spisov ţalovaného krajský súd zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia
sa vzťahujú na tieto prípady:
1. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2005,
dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním výrobných čísiel
karosérie autobusov zistil, ţe v zdaňovacom období máj 2005 odpočítal daň z faktúr za nákup
hmotného majetku - ojazdené autobusy v počte 5 kusy (fa. č.., č. X., č. X., č. X., č. X.) od
dodávateľa B., S., ktoré ţalobca vyradil z obchodného majetku (obdobie 18.4.2005 aţ
6.5.2005) a na ktoré v zdaňovacom období máj 2005 vystavil faktúry za predaj pre spoločnosť
E., S., S. N. V.. Išlo o staré autobusy s rokom výroby 1987 a 1991 s nulovou zostatkovou
cenou, ktoré mali pri vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku
vţdy iné EČV a z toho titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné
autobusy ako predmet fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca - E., S. - B., S. - ţalobca),
kde prechádzali od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi,
pričom v kaţdom článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na
základe získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr
na predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za
účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal
ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 1 101 202
Sk za zdaňovacie obdobie máj 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane
ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti
daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol
povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň
zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov
pre odberateľa E., S. a rozdiel dane určil na 0 Sk.
2. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2005
dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním čísiel karosérie
autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období jún 2005 odpočítal
daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte 6 kusov
(fa. č. X., č. X., č. X. č. X., č. X., č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli
pôvodne majetkom platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 20. mája 2005 aţ
17. júna 2005, na ktoré ale v zdaňovacom období jún 2005 vystavil faktúry pre predaj pre
spoločnosť E., S., S. N. V.. Išlo o staré autobusy s nulovou zostatkovou cenou, ktoré mali pri
vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné EČV a z toho
titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako predmet
fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca - E., S. - B., S. - ţalobca), kde prechádzali od
ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom článku
reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe získaných
dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na predaj
hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom
vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal ţalobcovi
odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 2 055 488 Sk za
zdaňovacie obdobie jún 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane ustálil, ţe
hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti daňová
povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol povinný v
zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň zo
zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov pre
odberateľa E., S.
3. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2005
dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním čísiel karosérie
autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období júl 2005 odpočítal
daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte 3 kusy
(fa. č. X., č. X. a č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli pôvodne majetkom
platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 16. júna 2005 a 27. júna 2005, na
ktoré ale v zdaňovacom období júl 2005 vystavil faktúry pre predaj pre spoločnosť E., S., S.
N. V.. Išlo o staré autobusy s nulovou zostatkovou cenou, ktoré mali pri vyradení z majetku
ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné EČV a z toho titulu aj technické
preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako predmet fakturácie boli súčasťou
reťazca (ţalobca E., S. - B., S. - ţalobca), kde prechádzali od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné
články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu
ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu
dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy
boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli
fakturované. Správca dane neuznal ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup
predmetných autobusov 1 024 495 Sk za zdaňovacie obdobie júl 2005. Na základe výsledkov
daňovej kontroly správca dane ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo
zdaniteľných obchodov, v skutočnosti daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe
platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň
zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských
faktúr za deklarovaný predaj autobusov pre odberateľa E., S.
4. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie august
2005 dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním čísiel
karosérie autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období júl 2005
odpočítal daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte 2 kusy
(fa č. X., č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli pôvodne majetkom
platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 8. júla 2005 a 13. júla 2005, na ktoré
ale v zdaňovacom období júl 2005 vystavil faktúry pre predaj pre spoločnosť E., S., S. N. V..
Išlo o staré autobusy s rokom výroby 1990 s nulovou zostatkovou cenou, ktoré mali pri
vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné EČV a z toho
titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako predmet
fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca - E., S. - B., spol. s r.o. - ţalobca), kde prechádzali
od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom
článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe
získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na
predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za
účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal
ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 683 733
Sk za zdaňovacie obdobie august 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane
ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti
daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol
povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň
zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov
pre odberateľa E., S.
5. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie
september 2005 dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním
čísiel karosérie autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období september
2005 odpočítal daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte
2 kusy (fa. č. X. a č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli pôvodne
majetkom platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 20. júla 2005 a 25. júla
2005, na ktoré ale v zdaňovacom období júl 2005 vystavil faktúry pre predaj pre spoločnosť
E., S., S. N. V.. Išlo o staré autobusy s nulovou zostatkovou cenou rok výroby 1994 a 1995,
ktoré mali pri vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné
EČV a z toho titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako
predmet fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca E., S. - B., S. - ţalobca), kde prechádzali
od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom
článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe
získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na
predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za
účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal
ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 683 598
Sk za zdaňovacie obdobie september 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca
dane ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti
daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol
povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň
zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov
pre odberateľa E., S.
Krajský súd uviedol, ţe pri ustálení, či v predmetnom prípade došlo k zdaniteľným
plneniam, a teda aj k vzniku práva na odpočet DPH, ţalovaný vychádzal aj so znenia Šiestej
smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa daní z obratu (spoločný systém dane z DPH) v znení doplnenom
smernicou rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ktorá zakladá spoločný systém DPH a s poukazom
na rozsudok ESD C-255/02, dospel k záveru, ţe v preverovaných prípadoch nebolo
poskytnuté právo nahľadať s majetkom ako vlastník, nešlo o dodanie tovaru, nedošlo
k uskutočneniu, resp. prijatiu zdaniteľného prijatia, a teda ani ku vzniku daňovej povinnosti
a v konečnom dôsledku ani k nároku na odpočítanie dane, hoci ţalobca priznal daň
zo zdaniteľných obchodov. Z daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie 2. štvrťrok 2005 platiteľa E., S. (druhý článok reťazca) vyplynulo, ţe suma dane za
uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedená v tomto daňovom priznaní nezodpovedala sume
dane (bola niţšia) z uskutočnených zdaniteľných plnení v rámci tohto reťazca z
deklarovaného predaja predmetných autobusov podľa vystavených faktúr pre odberateľa B.,
s. Spoločnosť E., S. napr. vystavila faktúry na predaj v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2005
spolu za 19 kusov autobusov pre spoločnosť B., s., z ktorých odviedla daň zo zdaniteľných
obchodov v sume 1 197 480 Sk, pričom na faktúrach vystavených pre uvedeného odberateľa
sú uvedené sumy DPH v hodnote 3 792 020 Sk za 19 autobusov, teda táto spoločnosť
neodviedla daň z vystavených faktúr za deklarovaný predaj predmetných autobusov, so
správcom nekomunikuje, bývalý konateľ sa zdrţiava dlhodobo v zahraničí a súčasný konateľ
22. novembra 2006 zomrel. Všetky autobusy predávané v roku 2005 podľa vystavených
faktúr touto spoločnosťou pre odberateľa B., s. mali rovnaké hodnoty uvedené na faktúrach
(základ dane 1 050 420 Sk a DPH 199 580 Sk) bez ohľadu na to, v akých rozdielnych cenách
podľa znaleckých posudkov mala tieto autobusy nakúpiť spoločnosť E., S. od ţalobcu.
Podľa krajského súdu z daňovej kontroly nesporne vyplynulo, ţe zámerom ţalobcu
bolo na predmetných autobusoch vykonať generálnu opravu iným subjektom, ako je ţalobca,
tak aby sa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu (model 900 z modelu 700) vrátili
späť ţalobcovi. Takéto doklady o oprave ţalobca nevedel predloţiť, hoci nepopiera, ţe
autobusy, ktoré nakúpil a uplatnil si odpočet dane z titulu dodávateľských faktúr, boli
pôvodne jeho majetkom a ţe tieto boli prepravené od ţalobcu priamo do spoločnosti R.R., S.,
S. N. V. na vykonanie opravy. Vypočutí členovia predstavenstva nepopreli, ţe autobusy boli
vyradené a predané za účelom vykonania generálnej opravy, ktorú ţalobca nebol schopný
vykonať vo vlastnej réţii, ale s tým, ţe sa tieto autobusy vrátia späť ţalobcovi ako opravené.
Správca dane v priebehu dokazovania vypočul niekoľko svedkov (štatutárnych zástupcov
ţalobcu, zamestnancov ţalobcu, konateľa dodávateľa, zástupcov spoločností, ktoré sa mali
podieľať na zhodnotení autobusov a ich ďalšom predaji, príslušné daňové úrady, okresné
dopravné inšpektoráty a pod.), ktorí potvrdili, ţe autobusy boli opravované firmou R.R., S., S.
N. V., kde boli dopravené od ţalobcu a odkiaľ po oprave sa vrátili späť k ţalobcovi. Z
výsluchu konateľky B., S., ale i bývalého zamestnanca I.. Z. nesporne vyplýva, ţe ţiadnu
opravu autobusov nevykonali, nemali na to finančné, ani priestorové moţnosti. Zo zápisnice
DÚ S. N. V. o miestnom zisťovaní vyplýva a sám Š. R. - R. S. N. V. uviedol, ţe na
predmetných vozidlách boli vykonané práce ako lakovanie, kompletovanie vozidla. Práce,
ktoré vykonal, boli riadne fakturované pre spoločnosť R.R., S., na ktorej bol uvedený iba
materiál na opravu. Fakturácia neprebehla medzi ţalobcom a R.R., S. Z predloţených faktúr
zmlúv, znaleckých posudkov (vystavených po uskutočnení zdaniteľného plnenia) a zo spisov
technických preukazov správca dane zistil, ţe nebolo moţné reálne uskutočniť obchodné
prípady tak, ako ich deklarujú predloţené doklady a tvrdenia ţalobcu, lebo ţalobca na
niektorých uvedených autobusoch vykonal opravu, ktorú aj fakturoval (motor, prevodovka,
náprava), ktorú opravu si objednala spoločnosť B., s. (napr. autobus č. karosérie X. opravený
dňa 30. júna 20045 podľa faktúry č. X., kedy uţ bol kúpený po generálnej oprave (17.5.2005),
teda cena na predmetnej faktúre pri spätnej kúpe nezodpovedala skutočnosti, lebo v nej bola
zahrnutá aj generálna oprava motora, prevodovky a nápravy a znalecký posudok nemohol
počítať s generálnou opravou motora, prevodovky a nápravy, ktorá ešte nebola vykonaná.
Obdobne správca dane zistil, ţe v prípadoch autobusov s VIN č. X. a č. T. boli predloţené
odovzdávacie protokoly zo 16. júna 2005, z ktorých vyplýva, ţe boli priamo dodané R.R., S.
do sídla ţalobcu, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH uţ v zdaňovacom období máj 2005
a obdobne tomu bolo aj pri ďalších autobusoch, ako bolo zistené z protokolu, ktorý vyhotovil
správca dane.
Podľa krajského súdu medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav. Rozdielny bol
ich výklad § 49, § 51 a § 71 v spojení s § 19 zákona o DPH.
Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí sa krajský súd stotoţnil so skutkovými
zisteniami a právnym záverom ţalovaného. Zo svedeckých výpovedí krajskému súdu
vyplynulo, ţe autobusy boli predávané za účelom vykonania generálnych opráv, avšak so
zámerom, aby sa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu vrátili späť ţalobcovi.
Podľa krajského súdu v daných prípadoch skutkové okolnosti fakturovaných daňových
transakcií neboli dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie
dane v zmysle platného zákona o DPH. Účtovné doklady a z nich vyplývajúce účtovné
záznamy sú v rozpore so skutočnosťou z hľadiska časového aj vecného. Doklady boli
vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ku ktorým ţalobca predloţil faktúry
od dodávateľa a zmluvy o uskutočnenom obchode nespĺňajú atribúty daňových transakcií
podľa zákona o DPH, lebo ţalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa
prezentovaného zámeru, dať opraviť svoje staré, nefunkčné autobusy na vyššiu radu (model
900 z modelu 700) a aby sa vrátili späť ţalobcovi (hospodársky cieľ).
Ţalobca ako odberateľ autobusov (kúpa od B., s.) podľa názoru krajského súdu
nepreukázal, ţe vyfakturované plnenie zodpovedá pohybu kontrolovaných autobusov
vzhľadom na nezrovnalosti dokladov o ich vyradení, o ich premiestnení na vykonanie opravy
v spoločnosti R.R., S. do S. N. V., ešte pred vyradením, vykonaním prác touto spoločnosťou,
následným predajom po ich vyradení subjektu E., S., potom predaj spoločnosti B., s. a potom
spätne ţalobcovi, čo bolo nesporne preukázané porovnávaním čísiel karosérií u jednotlivých
autobusov alebo ich čísla VIN. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z
pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý uskutočnil
zdaniteľné plnenie.
Krajský súd uviedol, ţe ţalovaný vec správne posúdil, keď na základe vykonaných
dôkazov dospel k záveru, ţe fakturácia predmetných autobusov bola súčasťou reťazca,
v ktorom autobusy prechádzali od ţalobcu cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi
(ţalobca - E., S. - B., s. - ţalobca) a doklady k týmto transakciám boli vystavené bez dodania
tovaru. Pohyb autobusov sa nezhodoval s časovou postupnosťou vystavených faktúr
(vyradenie autobusov daňovníkom, ich predaj a následne spätná kúpa) a predmetné autobusy
boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom vykonania generálnych opráv, pričom
tieto generálne opravy neboli fakturované ţalobcovi. Faktúry prešli reťazcom štyroch
článkov počínajúc a končiac ţalobcom (ţalobca - E., S. - B., s. - ţalobca), čo však nemalo
ţiadnu súvislosť so skutočným pohybom autobusov a faktúry boli vystavované bez reálneho
zdaniteľného plnenia.
Podľa krajského súdu z daňovej kontroly vykonanej u ţalobcu nesporne vyplynulo,
ţe obchodné transakcie tak, ako ich ţalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnili, teda
nezodpovedajú realite, t.j. zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnilo, lebo
vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je základnou podmienkou
pre uplatnenie odpočtu dane. Potom ani samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm
podľa vystavených faktúr nemohli byt' predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona
o DPH, keďţe sa nejednalo o zdaniteľné plnenia, ale iba o plnenia (obchodné plnenia) ako
také. Krajský súd zhodne so ţalovaným správnym orgánom dospel k záveru, ţe v preskúma-
vaných prípadoch sa nejednalo iba o hodnotenie správnosti alebo nesprávnosti textu
na daňových dokladoch, ktoré ţalobca povaţoval za formálne nedostatky, ale o skúmanie
splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ
si ţalobca ako platiteľ dane uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí
byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich
deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predloţených dokladov (zmluvy a faktúry),
a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo ţalobca nevedel preukázať, i keď
ho zaťaţuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), pretoţe ţalobca neskrýval svoj
zámer vykonať generálnu opravu na starých autobusoch tak, aby sa mu tieto vrátili
a v preskúmavaných prípadoch samotný dodávateľ podľa predloţených faktúr, z ktorých
10 8Sžf/18/2011
si ţalobca uplatnil odpočet dane potvrdil, ţe ţiadnu generálnu opravu autobusov nevykonával.
Ţalobca správcovi dane, ani ţalovanému nepreukázal svoje tvrdenie, ţe spoločnosť
B., S. vystupovala v preskúmavanej veci ako sprostredkovateľ. Krajský súd poukázal na
skutočnosť, ţe ţalobca všeobecne poukazuje na príkaznú zmluvu, ale takúto zmluvu
nepredloţil, ani bliţšie nekonkretizoval záväzok a jeho subjekty.
Pokiaľ ide o rozsudok ESD z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03,
C-355/03, C-484/03 (rieši plnenia, ktoré sú poznačené podvodom v daňových
vzťahoch ...."úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane..."), na ktorý právny
zástupca poukázal na pojednávaní, krajský súd uviedol, ţe tento sa na prejednávanú vec
nevzťahuje, nakoľko v danej veci skutkový stav je jasný a nesporný. Obdobne i ďalšie
ţalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa podľa názoru
krajského súdu na preskúmavanú vec nevzťahujú, riešia daňové plnenie (náklady alebo
odpočítanie DPH) s iným skutkovým základom.
Podľa názoru krajského súdu ţalovaný i správca dane postupovali v súlade
so zákonom o správe daní a poplatkov a ţalobcovi jasne preukázali, ţe postupoval v rozpore
so zákonom, pričom v rozhodnutí správcu dane, ako i ţalovaného bol v zmysle § 30 zákona
o správe daní a poplatkov tento záver dostatočne odôvodnený s poukazom na konkrétne
dôkazy zabezpečené výsluchom svedkov, listín, protokolov a podobne. Ţalobca mal
dostatočný priestor vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam správcu dane, byť prítomný pri
výsluchu svedkov, klásť im otázky a zaujať stanovisko. Vzhľadom na uvedené dôvody
krajský súd dospel k záveru, ţe daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď
vyslovili záver, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane, a preto krajský súd ţalobu
ţalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe
zruší ţalobami napadnuté rozhodnutia a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie,
a ţalovaného zaviaţe na náhradu trov konania ţalobcu.
V odvolaní opakovane opísal doterajší priebeh konania a skutkové okolnosti
obchodov, z ktorých si uplatnil odpočet DPH. Podľa ţalobcu tak daňové orgány, ako aj
11 8Sžf/18/2011
krajský súd nespochybňujú, ţe autobusy boli zhodnotené. Ţalobca namieta nedostatočné
a nesprávne zistenie skutkového stavu, pretoţe ţalovaný ani prvostupňový súd nebrali do
úvahy znalecké posudky vypracované na ocenenie generálnej opravy autobusov, ani ţalovaný
nepredloţil na podporu svojich záverov vlastné znalecké posudky, resp. nevykonal vo veci
určenia výšky ekonomického zhodnotenia ţiadne dokazovanie.
Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe nespochybňuje ekonomickú podstatu nákupu a predaja
autobusov, ktorou bola modernizácia autobusov, ale podľa ţalobcu nie je moţné, aby daňové
orgány sankcionovali ţalobcu, resp. vyvodzovali dôsledky voči nemu za to, akou právnou
formou túto transakciu uskutočnil. Ţalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na zmluvnú voľnosť
subjektov súkromného práva a z nej vyplývajúceho práva na slobodnú voľbu formy právneho
úkonu, akou zabezpečia ekonomickú podstatu právnych úkonov. Ţalobca vidí rozpor
v dôvodoch rozhodnutia ţalovaného v tom, ţe na jednej strane správca dane ako i ţalovaný
nespochybnili ekonomické zhodnotenie opravených autobusov, avšak na druhej strane
zároveň ţiadajú preukázanie tejto daňovej transakcie daňovými dokladmi napriek tomu, ţe
ekonomické zhodnotenie autobusov ţalobca vydokladoval faktúrami o kúpe autobusov
a taktieţ znaleckými posudkami na ocenenie opravených autobusov, z ktorých výška
ekonomického zhodnotenia autobusov vyplýva. Ţalobca má za to, ţe pokiaľ daňové orgány
povaţovali predaj a následnú kúpu ojazdených autobusov za neplatné, i keď to v napadnutých
rozhodnutiach jednoznačne neuviedli, mali akceptovať odpočet dane na základe kauzy, ktorú
uznali, a to opravy, modernizácie autobusov.
Taktieţ ţalobca nemôţe súhlasiť so záverom ţalovaného, ţe ţalobca realizovaním
uvedenej transakcie zabezpečením modernizácie vozového parku kúpou opravených
autobusov získal daňovú výhodu. Ţalobca namieta, ţe prvostupňový ani druhostupňový
správny orgán v konaní nepreukázali, akú daňovú výhodu mal ţalobca získať, nevyčíslili jej
hodnotu, ani neuviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých odvodzujú tento záver.
Na základe vyššie uvedeného ţalobca namieta nezákonnosť napadaných správnych
rozhodnutí z dôvodu porušenia ustanovenia § 30 ods. 3 a ods. 7 zákona o správe daní
a poplatkov, pretoţe správca dane ani ţalovaný v rozhodnutiach neuviedli, ktoré skutočnosti
boli podkladom pre rozhodnutie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a na základe
akých právnych predpisov správne orgány rozhodovali, keď neuznali predaj a kúpu
ojazdených autobusov ako spôsob modernizácie autobusov.
12 8Sžf/18/2011
Ţalobca s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o DPH uviedol, ţe pokiaľ aj nedošlo
k dodaniu tovaru, došlo k zhodnoteniu autobusov, a treba vychádzať z toho, ţe došlo
automaticky k dodaniu sluţby, a tým došlo aj k vzniku daňovej povinnosti.
Ţalobca odmieta prevziať zodpovednosť za konanie spoločnosti E., S., ktorá
neodviedla daň z pridanej hodnoty z deklarovanej transakcie, nakoľko ţalobca o tejto
skutočnosti nemal vedomosť.
Ţalobca v odvolaní okrem zmeny odvolaním napadnutého rozsudku vyššie uvedeným
spôsobom navrhuje, aby odvolací súd vykonal dokazovanie za účelom úplného zistenia
skutkového stavu rozhodujúceho pre správne určenie dane.
Ţalobca poukázal na judikatúru ESD (C-320/88, C-255/02, C-439/04, C-212/04) ako
aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4SţoKS/90/2006, 3Sţf/66/2007, 3Sţf/2/2009),
z ktorej vyvodil závery, ţe v súvislosti s uplatňovaním zákona o DPH je potrebné brať
do úvahy kauzu právneho úkonu – bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok
vznikol. Nie je moţné, aby daňové orgány neuznali odpočet dane v celom rozsahu, nakoľko
takýmto spôsobom sa v rozpore so systémom DPH do štátneho rozpočtu odvádza daň, pre
ktorú nie je v zákone o DPH právny základ. Ak by totiţ neuskutočnili obchodné transakcie
medzi údajnými článkami reťazca, ako to tvrdia daňové orgány, vôbec by nedošlo k dodaniu,
štát by nemal nárok na odvod ţiadnej dane z pridanej hodnoty. Z judikatúry ESD vyplýva, ţe
plnenia, ktoré zakladajú zneuţívanie, musia byť súdom znovu definované tak, aby bola
nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce
uvedené zneuţívanie. Pokiaľ právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom,
správca dane má právo poţadovať zaplatenie odpočítaných súm za takéto plnenie, avšak musí
takisto odpočítať daň, ktorá zaťaţila plnenie na výstupe. Omietnuť priznanie práva na odpočet
moţno len vtedy, ak je podvod preukázaný objektívnymi skutočnosťami.
Ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe mal právo odpočítať DPH, pretoţe ju voči nemu uplatnil
iný platiteľ dane – spoločnosť B., S., a to najskôr v deň, keď tejto spoločnosti vznikla daňová
povinnosť. Ţalobca pritom nemá vedomosť o tom, ţe spoločnosti B., S. daňová povinnosť
nevznikla. Nesúhlasí s názorom daňových orgánov, ako aj krajského súdu, ţe nedošlo
k predaju majetku v zmysle faktúr, pretoţe ţiadny článok reťazca nemal moţnosť nakladať
s tovarom ako vlastník. Aj keď je vopred známy zámer predávajúceho kúpiť predávanú vec
13 8Sžf/18/2011
späť, to neznamená, ţe kupujúci sa nestane vlastníkom veci a ţe nemá právo nakladať
s majetkom.
Ţalobca tieţ namietal nesprávny výklad § 71 ods. 6 zákona o DPH ţalovaným, pričom
ţalobca tvrdí, ţe pokiaľ nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosti E., S., a teda ani k vzniku
daňovej povinnosti, uvedené zákonné ustanovenie nebolo moţné aplikovať.
Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe naďalej sa pridrţiava
svojho písomného vyjadrenia k ţalobe, nakoľko odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému
rozsudku neobsahuje nové skutočnosti, ku ktorým by sa uţ ţalovaný nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
22. marca 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
14 8Sžf/18/2011
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto
vyššiu sumu dane.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz moţno pouţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
15 8Sžf/18/2011
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,
je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov sa preto najvyšší súd stotoţňuje
s napadnutým rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením, a ako na vecne správny naň
v plnom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia najvyšší súd pre úplnosť uvádza.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov
na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale
aj zo zistení, či predloţeným dokladom neabsentuje materiálny podklad.
Nakoľko dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov
leţí na daňovom subjekte, povinnosťou ţalobcu v konaní bolo preukázať, ţe došlo reálne
k uskutočneniu zdaniteľného plnenia takým spôsobom, ako bol deklarovaný v predloţených
účtovných dokladoch. Ţalobca si uplatnil odpočet DPH z nákupu autobusov od spoločnosti
B., S., (ktoré pôvodne ţalobca predal spoločnosti E., S. a tá ich následne predala spoločnosti
B., S.), avšak ţalobca nepopiera, resp. sám uvádza, ţe účelom celej obchodnej transakcie
(hospodárskou kauzou) bola generálna oprava autobusov. Opravu autobusov realizovala
spoločnosť R.R., S., pričom podľa vykonaného dokazovania predmetné autobusy boli od
ţalobcu prepravované priamo do spoločnosti R.R., S., (a nie do spoločnosti E., S.) a po
vykonanej oprave boli spätne prepravené od spoločnosti R.R., S. k ţalobcovi (teda ţalobcovi
ich nedodala spoločnosť B., S.). Najvyšší súd súhlasí s argumentom ţalobcu, ţe náleţí do
zmluvnej voľnosti subjektov transakcie, a teda je právom ţalobcu realizovať zámer opraviť
vyradené autobusy formou ich predaja a spätnej kúpy. Avšak zákon o DPH stanovuje striktné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pre odpočet DPH je
podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným
dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náleţitosťami, bolo zároveň reálne materiálne
16 8Sžf/18/2011
preukázané. Ţalobca si uplatnil odpočet DPH z nákupu autobusov od spoločnosti B., S., avšak
takéto plnenie (jeho reálnosť) nebolo v konaní skutočne preukázané, nakoľko táto spoločnosť
reálne ţalobcovi predmetné autobusy nedodala, pričom podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona
o DPH je podmienkou odpočítania dane reálne dodanie tovaru alebo sluţby od platiteľa, ktorý
voči ţalobcovi daň uplatnil.
Ţalobca deklaroval, ţe skutočnou ekonomickou kauzou obchodu bola oprava
autobusov, pričom namieta, ţe v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH treba vychádzať z toho, ţe
pokiaľ aj nedošlo k dodaniu tovaru, došlo k zhodnoteniu autobusov, a preto došlo
automaticky k dodaniu sluţby, a tým došlo aj k vzniku daňovej povinnosti. Je pravdou, ţe pri
vykonanom dokazovaní v daňovom konaní ţalobca uvádzal (a vyplynulo to aj z iných
svedeckých výpovedí a vykonaných dôkazov), ţe v predmetnom prípade došlo k dodaniu
sluţby, teda k oprave autobusov ţalobcu. O takomto realizovanom obchode (dodaní sluţby)
však ţalobca nepredloţil ţiadne relevantné doklady v zmysle zákona o DPH (faktúru
so všetkými náleţitosťami). Uvedenú opravu autobusov realizovala spoločnosť R.R., S.,
avšak ţalobca si neuplatnil odpočet DPH z tejto obchodnej transakcie, teda
v daňovom konaní nepredloţil faktúru za opravu autobusov vystavenú spoločnosťou R.R., S.,
ktorá v skutočnosti realizovala plnenie, ktoré ţalobca zamýšľal. Navyše odvolací súd
poukazuje aj na to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by medzi ktorýmkoľvek článkom reťazca B.,
s., E., s. a R.R., S. existovala zmluva o sprostredkovaní dodávky sluţby pre ţalobcu – oprava
predmetných autobusov. Táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu a nebola
preukázaná ani v konaní pred súdom prvého stupňa.
V konaní bolo bez pochýb preukázané (nepopiera to ani ţalobca), ţe obchody,
z ktorých bol uplatnený odpočet DPH, deklarované prostredníctvom predloţených faktúr, boli
v rozpore s plnením, ktoré sa skutočne realizovalo (ktorého faktickú realizáciu – opravu
autobusov – nepopiera ani ţalovaný). Takýto rozpor v deklarovanom plnení a v jeho
skutočnej realizácii je zákonnou prekáţkou na priznanie odpočtu dane podľa zákona o DPH.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ţalobca mohol
odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré boli
ţalobcovi dodané, pričom ţalobca je povinný mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71. Ţalobcovi bola dodaná sluţba – oprava autobusov, teda ţalobca uskutočnil obchod,
na základe ktorého mohol teoreticky uplatniť nárok na odpočítanie dane. K splneniu
zákonných podmienok na odpočet bol ţalobca povinný predloţiť doklad o uskutočnenom
17 8Sžf/18/2011
obchode – oprave autobusov. Namiesto toho ţalobca uplatnil právo na odpočítanie dane
na základe predloţených faktúr z obchodu, ktorý reálne neuskutočnil. Najvyšší súd zhodne
so záverom daňových orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, ţe zákon o DPH
vyţaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako
aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, ţe faktúry, na základe ktorých
si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.
Najvyšší súd nemôţe priznať úspech ani námietke ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie dôvodov. Daňové orgány
v rozhodnutiach uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké dôkazy
v konaní vykonali a akým spôsobom ich vyhodnotili, a tieţ na základe akých právnych
predpisov rozhodovali, pričom sa daňové orgány oboch stupňov vysporiadali aj s námietkami
ţalobcu vznesenými v daňovom konaní. Nie je dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe daňové orgány
ho fakticky činia zodpovedným za konanie spoločnosti E., S., ktorá neodviedla daň z pridanej
hodnoty z deklarovanej transakcie. Tento dôkaz je len jedným z mnohých, z ktorých daňové
orgány vychádzali, pričom v mozaike všetkých dôkazov rozhodne nešlo o dôkaz kľúčový, ale
daňové orgány ho uvádzali na dokreslenie celej situácie. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona
a zásad logického uvaţovania, keď všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný
jasne zdôraznil, ţe v predmetnom prípade reálne nedošlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré bolo
deklarované prostredníctvom predloţených faktúr, čo v podstate nepopiera ani ţalobca.
Pokiaľ sa ţalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával
na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, ţe skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len
uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totoţné
18 8Sžf/18/2011
s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náleţite vysporiadal.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor
povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Nitre ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil,
stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom
konaní nemal úspech a ţalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská