Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/18/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti: S. A. D. N. Z., A., so sídlom P., N. Z.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou R. C., S., so sídlom V., B., proti ţalovanému: Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky),

Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č.

I/224/7572-45283/2010/990920-r zo dňa 14. júna 2010, rozhodnutím č. I/224/7572-

45284/2010/990920-r zo dňa 17. júna 2010, rozhodnutím č. I/224/7572-45285/2010/990920--

r zo dňa 22. júna 2010, rozhodnutím č. I/224/7572-45286/2010/990920-r zo dňa 22. júna 2010

a rozhodnutím č. I/224/7572-45287/2010/990920-r zo dňa 22. júna 2010 na odvolanie

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -76 zo dňa 25. januára

2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -76 z 25. januára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/7572-

2

-45283/2010/990920-r zo 14. júna 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Nové Zámky č. /BI zo dňa 30. decembra 2009, ktorým

správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobkyni rozdiel dane

z pridanej hodnoty v sume 35 553,20 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/

a v nadväznosti na , a o dani z pridanej hodnoty

za obdobie máj 2005, rozhodnutia ţalovaného č. I/224/7572-45284/2010/990920-r

zo 17. Júna 2010, ktorým bol potvrdené rozhodnutie daňového úradu Nové Zámky

č. /BI zo dňa 30. decembra 2009, ktorým vyrubil rozdiel DPH v sume

68 229,70 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71

o dani z pridanej hodnoty za obdobie jún 2005, rozhodnutím

ţalovaného č. č. I/224/7572-45285/2010/990920-r z 22. júna 2010, ktorým bol potvrdený

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky č. /BI zo dňa

30. decembra 2009, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil

ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 34.007 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1

a 2 písm. a/ a v nadväznosti na , a o dani z pridanej

hodnoty za obdobie júl 2005, rozhodnutím ţalovaného č. I/224/7572-45286/2010/990920-r

z 22. júna 2010 ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky

č. /BI zo dňa 30. decembra 2009, ktorým správca dane na základe

výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume

22 695,77 eura za porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 19, § 51 a § 71

o dani z pridanej hodnoty za obdobie august 2005 a rozhodnutím

ţalovaného rozhodnutím č. I/224/7572-45287/2010/990920-r z 22. júna 2010, ktorým

potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky č. /BI zo dňa

30. decembra 2009, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil

ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 22.691,29 eura za porušenie ust. § 49

ods. 1 a 2 písm. a/ a v nadväznosti na , a o dani

z pridanej hodnoty za obdobie september 2005.

Krajský súd z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe správca dane

vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol

č. /Sá,Ká zo dňa 19. novembra 2009 spolu s dodatkom zo dňa

21. decembra 2009, ktorý bol prerokovaný so ţalobcom dňa 22. decembra 2009.

Z administratívnych spisov ţalovaného krajský súd zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia

sa vzťahujú na tieto prípady:

3

1. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2005,

dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním výrobných čísiel

karosérie autobusov zistil, ţe v zdaňovacom období máj 2005 odpočítal daň z faktúr za nákup

hmotného majetku - ojazdené autobusy v počte 5 kusy (fa. č.., č. X., č. X., č. X., č. X.) od

dodávateľa B., S., ktoré ţalobca vyradil z obchodného majetku (obdobie 18.4.2005 aţ

6.5.2005) a na ktoré v zdaňovacom období máj 2005 vystavil faktúry za predaj pre spoločnosť

E., S., S. N. V.. Išlo o staré autobusy s rokom výroby 1987 a 1991 s nulovou zostatkovou

cenou, ktoré mali pri vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku

vţdy iné EČV a z toho titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné

autobusy ako predmet fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca - E., S. - B., S. - ţalobca),

kde prechádzali od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi,

pričom v kaţdom článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na

základe získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr

na predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za

účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal

ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 1 101 202

Sk za zdaňovacie obdobie máj 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane

ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti

daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol

povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň

zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov

pre odberateľa E., S. a rozdiel dane určil na 0 Sk.

2. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2005

dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním čísiel karosérie

autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období jún 2005 odpočítal

daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte 6 kusov

(fa. č. X., č. X., č. X. č. X., č. X., č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli

pôvodne majetkom platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 20. mája 2005 aţ

17. júna 2005, na ktoré ale v zdaňovacom období jún 2005 vystavil faktúry pre predaj pre

spoločnosť E., S., S. N. V.. Išlo o staré autobusy s nulovou zostatkovou cenou, ktoré mali pri

vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné EČV a z toho

titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako predmet

fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca - E., S. - B., S. - ţalobca), kde prechádzali od

4

ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom článku

reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe získaných

dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na predaj

hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom

vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal ţalobcovi

odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 2 055 488 Sk za

zdaňovacie obdobie jún 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane ustálil, ţe

hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti daňová

povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol povinný v

zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň zo

zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov pre

odberateľa E., S.

3. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2005

dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním čísiel karosérie

autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období júl 2005 odpočítal

daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte 3 kusy

(fa. č. X., č. X. a č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli pôvodne majetkom

platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 16. júna 2005 a 27. júna 2005, na

ktoré ale v zdaňovacom období júl 2005 vystavil faktúry pre predaj pre spoločnosť E., S., S.

N. V.. Išlo o staré autobusy s nulovou zostatkovou cenou, ktoré mali pri vyradení z majetku

ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné EČV a z toho titulu aj technické

preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako predmet fakturácie boli súčasťou

reťazca (ţalobca E., S. - B., S. - ţalobca), kde prechádzali od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné

články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu

ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu

dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy

boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli

fakturované. Správca dane neuznal ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup

predmetných autobusov 1 024 495 Sk za zdaňovacie obdobie júl 2005. Na základe výsledkov

daňovej kontroly správca dane ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo

zdaniteľných obchodov, v skutočnosti daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe

platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň

zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských

5

faktúr za deklarovaný predaj autobusov pre odberateľa E., S.

4. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie august

2005 dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním čísiel

karosérie autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období júl 2005

odpočítal daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte 2 kusy

(fa č. X., č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli pôvodne majetkom

platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 8. júla 2005 a 13. júla 2005, na ktoré

ale v zdaňovacom období júl 2005 vystavil faktúry pre predaj pre spoločnosť E., S., S. N. V..

Išlo o staré autobusy s rokom výroby 1990 s nulovou zostatkovou cenou, ktoré mali pri

vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné EČV a z toho

titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako predmet

fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca - E., S. - B., spol. s r.o. - ţalobca), kde prechádzali

od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom

článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe

získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na

predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za

účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal

ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 683 733

Sk za zdaňovacie obdobie august 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane

ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti

daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol

povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň

zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov

pre odberateľa E., S.

5. Ţalobca ako daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie

september 2005 dodatočné daňové priznanie. Kontrolou účtovných dokladov a porovnaním

čísiel karosérie autobusov správca dane zistil, ţe ţalobca si v zdaňovacom období september

2005 odpočítal daň z faktúr za nákup hnuteľného majetku - ojazdených autobusov v počte

2 kusy (fa. č. X. a č. X.) od dodávateľa B., S., avšak uvedené autobusy boli pôvodne

majetkom platiteľa (ţalobca), ktoré vyradil z obchodného majetku 20. júla 2005 a 25. júla

2005, na ktoré ale v zdaňovacom období júl 2005 vystavil faktúry pre predaj pre spoločnosť

E., S., S. N. V.. Išlo o staré autobusy s nulovou zostatkovou cenou rok výroby 1994 a 1995,

6

ktoré mali pri vyradení z majetku ţalobcu a následne pri zaradení do jeho majetku vţdy iné

EČV a z toho titulu aj technické preukazy pod rôznym číslom série. Predmetné autobusy ako

predmet fakturácie boli súčasťou reťazca (ţalobca E., S. - B., S. - ţalobca), kde prechádzali

od ţalobcu ako platiteľa cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi, pričom v kaţdom

článku reťazca dochádzalo k zvýšeniu ceny, a teda aj DPH. Správca dane na základe

získaných dôkazov zistil, ţe k ţiadnemu dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr na

predaj hnuteľného majetku nedošlo, autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za

účelom vykonania generálnych opráv, ktoré neboli fakturované. Správca dane neuznal

ţalobcovi odpočítanie dane z faktúr za deklarovaný nákup predmetných autobusov 683 598

Sk za zdaňovacie obdobie september 2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca

dane ustálil, ţe hoci ţalobca ako platiteľ priznal daň zo zdaniteľných obchodov, v skutočnosti

daňová povinnosť nevznikla, avšak vzhľadom na to, ţe platiteľ uviedol vo faktúre daň, bol

povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Preto správca dne nezníţil daň

zo zdaniteľných obchodov o DPH z odberateľských faktúr za deklarovaný predaj autobusov

pre odberateľa E., S.

Krajský súd uviedol, ţe pri ustálení, či v predmetnom prípade došlo k zdaniteľným

plneniam, a teda aj k vzniku práva na odpočet DPH, ţalovaný vychádzal aj so znenia Šiestej

smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských

štátov týkajúcich sa daní z obratu (spoločný systém dane z DPH) v znení doplnenom

smernicou rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ktorá zakladá spoločný systém DPH a s poukazom

na rozsudok ESD C-255/02, dospel k záveru, ţe v preverovaných prípadoch nebolo

poskytnuté právo nahľadať s majetkom ako vlastník, nešlo o dodanie tovaru, nedošlo

k uskutočneniu, resp. prijatiu zdaniteľného prijatia, a teda ani ku vzniku daňovej povinnosti

a v konečnom dôsledku ani k nároku na odpočítanie dane, hoci ţalobca priznal daň

zo zdaniteľných obchodov. Z daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie 2. štvrťrok 2005 platiteľa E., S. (druhý článok reťazca) vyplynulo, ţe suma dane za

uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedená v tomto daňovom priznaní nezodpovedala sume

dane (bola niţšia) z uskutočnených zdaniteľných plnení v rámci tohto reťazca z

deklarovaného predaja predmetných autobusov podľa vystavených faktúr pre odberateľa B.,

s. Spoločnosť E., S. napr. vystavila faktúry na predaj v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2005

spolu za 19 kusov autobusov pre spoločnosť B., s., z ktorých odviedla daň zo zdaniteľných

obchodov v sume 1 197 480 Sk, pričom na faktúrach vystavených pre uvedeného odberateľa

sú uvedené sumy DPH v hodnote 3 792 020 Sk za 19 autobusov, teda táto spoločnosť

7

neodviedla daň z vystavených faktúr za deklarovaný predaj predmetných autobusov, so

správcom nekomunikuje, bývalý konateľ sa zdrţiava dlhodobo v zahraničí a súčasný konateľ

22. novembra 2006 zomrel. Všetky autobusy predávané v roku 2005 podľa vystavených

faktúr touto spoločnosťou pre odberateľa B., s. mali rovnaké hodnoty uvedené na faktúrach

(základ dane 1 050 420 Sk a DPH 199 580 Sk) bez ohľadu na to, v akých rozdielnych cenách

podľa znaleckých posudkov mala tieto autobusy nakúpiť spoločnosť E., S. od ţalobcu.

Podľa krajského súdu z daňovej kontroly nesporne vyplynulo, ţe zámerom ţalobcu

bolo na predmetných autobusoch vykonať generálnu opravu iným subjektom, ako je ţalobca,

tak aby sa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu (model 900 z modelu 700) vrátili

späť ţalobcovi. Takéto doklady o oprave ţalobca nevedel predloţiť, hoci nepopiera, ţe

autobusy, ktoré nakúpil a uplatnil si odpočet dane z titulu dodávateľských faktúr, boli

pôvodne jeho majetkom a ţe tieto boli prepravené od ţalobcu priamo do spoločnosti R.R., S.,

S. N. V. na vykonanie opravy. Vypočutí členovia predstavenstva nepopreli, ţe autobusy boli

vyradené a predané za účelom vykonania generálnej opravy, ktorú ţalobca nebol schopný

vykonať vo vlastnej réţii, ale s tým, ţe sa tieto autobusy vrátia späť ţalobcovi ako opravené.

Správca dane v priebehu dokazovania vypočul niekoľko svedkov (štatutárnych zástupcov

ţalobcu, zamestnancov ţalobcu, konateľa dodávateľa, zástupcov spoločností, ktoré sa mali

podieľať na zhodnotení autobusov a ich ďalšom predaji, príslušné daňové úrady, okresné

dopravné inšpektoráty a pod.), ktorí potvrdili, ţe autobusy boli opravované firmou R.R., S., S.

N. V., kde boli dopravené od ţalobcu a odkiaľ po oprave sa vrátili späť k ţalobcovi. Z

výsluchu konateľky B., S., ale i bývalého zamestnanca I.. Z. nesporne vyplýva, ţe ţiadnu

opravu autobusov nevykonali, nemali na to finančné, ani priestorové moţnosti. Zo zápisnice

DÚ S. N. V. o miestnom zisťovaní vyplýva a sám Š. R. - R. S. N. V. uviedol, ţe na

predmetných vozidlách boli vykonané práce ako lakovanie, kompletovanie vozidla. Práce,

ktoré vykonal, boli riadne fakturované pre spoločnosť R.R., S., na ktorej bol uvedený iba

materiál na opravu. Fakturácia neprebehla medzi ţalobcom a R.R., S. Z predloţených faktúr

zmlúv, znaleckých posudkov (vystavených po uskutočnení zdaniteľného plnenia) a zo spisov

technických preukazov správca dane zistil, ţe nebolo moţné reálne uskutočniť obchodné

prípady tak, ako ich deklarujú predloţené doklady a tvrdenia ţalobcu, lebo ţalobca na

niektorých uvedených autobusoch vykonal opravu, ktorú aj fakturoval (motor, prevodovka,

náprava), ktorú opravu si objednala spoločnosť B., s. (napr. autobus č. karosérie X. opravený

dňa 30. júna 20045 podľa faktúry č. X., kedy uţ bol kúpený po generálnej oprave (17.5.2005),

teda cena na predmetnej faktúre pri spätnej kúpe nezodpovedala skutočnosti, lebo v nej bola

8

zahrnutá aj generálna oprava motora, prevodovky a nápravy a znalecký posudok nemohol

počítať s generálnou opravou motora, prevodovky a nápravy, ktorá ešte nebola vykonaná.

Obdobne správca dane zistil, ţe v prípadoch autobusov s VIN č. X. a č. T. boli predloţené

odovzdávacie protokoly zo 16. júna 2005, z ktorých vyplýva, ţe boli priamo dodané R.R., S.

do sídla ţalobcu, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH uţ v zdaňovacom období máj 2005

a obdobne tomu bolo aj pri ďalších autobusoch, ako bolo zistené z protokolu, ktorý vyhotovil

správca dane.

Podľa krajského súdu medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav. Rozdielny bol

ich výklad § 49, § 51 a § 71 v spojení s § 19 zákona o DPH.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí sa krajský súd stotoţnil so skutkovými

zisteniami a právnym záverom ţalovaného. Zo svedeckých výpovedí krajskému súdu

vyplynulo, ţe autobusy boli predávané za účelom vykonania generálnych opráv, avšak so

zámerom, aby sa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu vrátili späť ţalobcovi.

Podľa krajského súdu v daných prípadoch skutkové okolnosti fakturovaných daňových

transakcií neboli dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie

dane v zmysle platného zákona o DPH. Účtovné doklady a z nich vyplývajúce účtovné

záznamy sú v rozpore so skutočnosťou z hľadiska časového aj vecného. Doklady boli

vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie

nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ku ktorým ţalobca predloţil faktúry

od dodávateľa a zmluvy o uskutočnenom obchode nespĺňajú atribúty daňových transakcií

podľa zákona o DPH, lebo ţalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa

prezentovaného zámeru, dať opraviť svoje staré, nefunkčné autobusy na vyššiu radu (model

900 z modelu 700) a aby sa vrátili späť ţalobcovi (hospodársky cieľ).

Ţalobca ako odberateľ autobusov (kúpa od B., s.) podľa názoru krajského súdu

nepreukázal, ţe vyfakturované plnenie zodpovedá pohybu kontrolovaných autobusov

vzhľadom na nezrovnalosti dokladov o ich vyradení, o ich premiestnení na vykonanie opravy

v spoločnosti R.R., S. do S. N. V., ešte pred vyradením, vykonaním prác touto spoločnosťou,

následným predajom po ich vyradení subjektu E., S., potom predaj spoločnosti B., s. a potom

spätne ţalobcovi, čo bolo nesporne preukázané porovnávaním čísiel karosérií u jednotlivých

autobusov alebo ich čísla VIN. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z

pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý uskutočnil

9

zdaniteľné plnenie.

Krajský súd uviedol, ţe ţalovaný vec správne posúdil, keď na základe vykonaných

dôkazov dospel k záveru, ţe fakturácia predmetných autobusov bola súčasťou reťazca,

v ktorom autobusy prechádzali od ţalobcu cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi

(ţalobca - E., S. - B., s. - ţalobca) a doklady k týmto transakciám boli vystavené bez dodania

tovaru. Pohyb autobusov sa nezhodoval s časovou postupnosťou vystavených faktúr

(vyradenie autobusov daňovníkom, ich predaj a následne spätná kúpa) a predmetné autobusy

boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom vykonania generálnych opráv, pričom

tieto generálne opravy neboli fakturované ţalobcovi. Faktúry prešli reťazcom štyroch

článkov počínajúc a končiac ţalobcom (ţalobca - E., S. - B., s. - ţalobca), čo však nemalo

ţiadnu súvislosť so skutočným pohybom autobusov a faktúry boli vystavované bez reálneho

zdaniteľného plnenia.

Podľa krajského súdu z daňovej kontroly vykonanej u ţalobcu nesporne vyplynulo,

ţe obchodné transakcie tak, ako ich ţalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnili, teda

nezodpovedajú realite, t.j. zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnilo, lebo

vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je základnou podmienkou

pre uplatnenie odpočtu dane. Potom ani samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm

podľa vystavených faktúr nemohli byt' predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona

o DPH, keďţe sa nejednalo o zdaniteľné plnenia, ale iba o plnenia (obchodné plnenia) ako

také. Krajský súd zhodne so ţalovaným správnym orgánom dospel k záveru, ţe v preskúma-

vaných prípadoch sa nejednalo iba o hodnotenie správnosti alebo nesprávnosti textu

na daňových dokladoch, ktoré ţalobca povaţoval za formálne nedostatky, ale o skúmanie

splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ

si ţalobca ako platiteľ dane uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí

byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich

deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predloţených dokladov (zmluvy a faktúry),

a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo ţalobca nevedel preukázať, i keď

ho zaťaţuje dôkazné bremeno v zmysle o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), pretoţe ţalobca neskrýval svoj

zámer vykonať generálnu opravu na starých autobusoch tak, aby sa mu tieto vrátili

a v preskúmavaných prípadoch samotný dodávateľ podľa predloţených faktúr, z ktorých

10

si ţalobca uplatnil odpočet dane potvrdil, ţe ţiadnu generálnu opravu autobusov nevykonával.

Ţalobca správcovi dane, ani ţalovanému nepreukázal svoje tvrdenie, ţe spoločnosť

B., S. vystupovala v preskúmavanej veci ako sprostredkovateľ. Krajský súd poukázal na

skutočnosť, ţe ţalobca všeobecne poukazuje na príkaznú zmluvu, ale takúto zmluvu

nepredloţil, ani bliţšie nekonkretizoval záväzok a jeho subjekty.

Pokiaľ ide o rozsudok ESD z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03,

C-355/03, C-484/03 (rieši plnenia, ktoré sú poznačené podvodom v daňových

vzťahoch ...."úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane..."), na ktorý právny

zástupca poukázal na pojednávaní, krajský súd uviedol, ţe tento sa na prejednávanú vec

nevzťahuje, nakoľko v danej veci skutkový stav je jasný a nesporný. Obdobne i ďalšie

ţalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa podľa názoru

krajského súdu na preskúmavanú vec nevzťahujú, riešia daňové plnenie (náklady alebo

odpočítanie DPH) s iným skutkovým základom.

Podľa názoru krajského súdu ţalovaný i správca dane postupovali v súlade

so zákonom o správe daní a poplatkov a ţalobcovi jasne preukázali, ţe postupoval v rozpore

so zákonom, pričom v rozhodnutí správcu dane, ako i ţalovaného bol v zmysle § 30 zákona

o správe daní a poplatkov tento záver dostatočne odôvodnený s poukazom na konkrétne

dôkazy zabezpečené výsluchom svedkov, listín, protokolov a podobne. Ţalobca mal

dostatočný priestor vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam správcu dane, byť prítomný pri

výsluchu svedkov, klásť im otázky a zaujať stanovisko. Vzhľadom na uvedené dôvody

krajský súd dospel k záveru, ţe daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď

vyslovili záver, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane, a preto krajský súd ţalobu

ţalobcu zamietol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe

zruší ţalobami napadnuté rozhodnutia a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie,

a ţalovaného zaviaţe na náhradu trov konania ţalobcu.

V odvolaní opakovane opísal doterajší priebeh konania a skutkové okolnosti

obchodov, z ktorých si uplatnil odpočet DPH. Podľa ţalobcu tak daňové orgány, ako aj

11

krajský súd nespochybňujú, ţe autobusy boli zhodnotené. Ţalobca namieta nedostatočné

a nesprávne zistenie skutkového stavu, pretoţe ţalovaný ani prvostupňový súd nebrali do

úvahy znalecké posudky vypracované na ocenenie generálnej opravy autobusov, ani ţalovaný

nepredloţil na podporu svojich záverov vlastné znalecké posudky, resp. nevykonal vo veci

určenia výšky ekonomického zhodnotenia ţiadne dokazovanie.

Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe nespochybňuje ekonomickú podstatu nákupu a predaja

autobusov, ktorou bola modernizácia autobusov, ale podľa ţalobcu nie je moţné, aby daňové

orgány sankcionovali ţalobcu, resp. vyvodzovali dôsledky voči nemu za to, akou právnou

formou túto transakciu uskutočnil. Ţalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na zmluvnú voľnosť

subjektov súkromného práva a z nej vyplývajúceho práva na slobodnú voľbu formy právneho

úkonu, akou zabezpečia ekonomickú podstatu právnych úkonov. Ţalobca vidí rozpor

v dôvodoch rozhodnutia ţalovaného v tom, ţe na jednej strane správca dane ako i ţalovaný

nespochybnili ekonomické zhodnotenie opravených autobusov, avšak na druhej strane

zároveň ţiadajú preukázanie tejto daňovej transakcie daňovými dokladmi napriek tomu, ţe

ekonomické zhodnotenie autobusov ţalobca vydokladoval faktúrami o kúpe autobusov

a taktieţ znaleckými posudkami na ocenenie opravených autobusov, z ktorých výška

ekonomického zhodnotenia autobusov vyplýva. Ţalobca má za to, ţe pokiaľ daňové orgány

povaţovali predaj a následnú kúpu ojazdených autobusov za neplatné, i keď to v napadnutých

rozhodnutiach jednoznačne neuviedli, mali akceptovať odpočet dane na základe kauzy, ktorú

uznali, a to opravy, modernizácie autobusov.

Taktieţ ţalobca nemôţe súhlasiť so záverom ţalovaného, ţe ţalobca realizovaním

uvedenej transakcie zabezpečením modernizácie vozového parku kúpou opravených

autobusov získal daňovú výhodu. Ţalobca namieta, ţe prvostupňový ani druhostupňový

správny orgán v konaní nepreukázali, akú daňovú výhodu mal ţalobca získať, nevyčíslili jej

hodnotu, ani neuviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých odvodzujú tento záver.

Na základe vyššie uvedeného ţalobca namieta nezákonnosť napadaných správnych

rozhodnutí z dôvodu porušenia ustanovenia § 30 ods. 3 a ods. 7 zákona o správe daní

a poplatkov, pretoţe správca dane ani ţalovaný v rozhodnutiach neuviedli, ktoré skutočnosti

boli podkladom pre rozhodnutie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a na základe

akých právnych predpisov správne orgány rozhodovali, keď neuznali predaj a kúpu

ojazdených autobusov ako spôsob modernizácie autobusov.

12

Ţalobca s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o DPH uviedol, ţe pokiaľ aj nedošlo

k dodaniu tovaru, došlo k zhodnoteniu autobusov, a treba vychádzať z toho, ţe došlo

automaticky k dodaniu sluţby, a tým došlo aj k vzniku daňovej povinnosti.

Ţalobca odmieta prevziať zodpovednosť za konanie spoločnosti E., S., ktorá

neodviedla daň z pridanej hodnoty z deklarovanej transakcie, nakoľko ţalobca o tejto

skutočnosti nemal vedomosť.

Ţalobca v odvolaní okrem zmeny odvolaním napadnutého rozsudku vyššie uvedeným

spôsobom navrhuje, aby odvolací súd vykonal dokazovanie za účelom úplného zistenia

skutkového stavu rozhodujúceho pre správne určenie dane.

Ţalobca poukázal na judikatúru ESD (C-320/88, C-255/02, C-439/04, C-212/04) ako

aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (, , ),

z ktorej vyvodil závery, ţe v súvislosti s uplatňovaním zákona o DPH je potrebné brať

do úvahy kauzu právneho úkonu – bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok

vznikol. Nie je moţné, aby daňové orgány neuznali odpočet dane v celom rozsahu, nakoľko

takýmto spôsobom sa v rozpore so systémom DPH do štátneho rozpočtu odvádza daň, pre

ktorú nie je v zákone o DPH právny základ. Ak by totiţ neuskutočnili obchodné transakcie

medzi údajnými článkami reťazca, ako to tvrdia daňové orgány, vôbec by nedošlo k dodaniu,

štát by nemal nárok na odvod ţiadnej dane z pridanej hodnoty. Z judikatúry ESD vyplýva, ţe

plnenia, ktoré zakladajú zneuţívanie, musia byť súdom znovu definované tak, aby bola

nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce

uvedené zneuţívanie. Pokiaľ právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom,

správca dane má právo poţadovať zaplatenie odpočítaných súm za takéto plnenie, avšak musí

takisto odpočítať daň, ktorá zaťaţila plnenie na výstupe. Omietnuť priznanie práva na odpočet

moţno len vtedy, ak je podvod preukázaný objektívnymi skutočnosťami.

Ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe mal právo odpočítať DPH, pretoţe ju voči nemu uplatnil

iný platiteľ dane – spoločnosť B., S., a to najskôr v deň, keď tejto spoločnosti vznikla daňová

povinnosť. Ţalobca pritom nemá vedomosť o tom, ţe spoločnosti B., S. daňová povinnosť

nevznikla. Nesúhlasí s názorom daňových orgánov, ako aj krajského súdu, ţe nedošlo

k predaju majetku v zmysle faktúr, pretoţe ţiadny článok reťazca nemal moţnosť nakladať

s tovarom ako vlastník. Aj keď je vopred známy zámer predávajúceho kúpiť predávanú vec

13

späť, to neznamená, ţe kupujúci sa nestane vlastníkom veci a ţe nemá právo nakladať

s majetkom.

Ţalobca tieţ namietal nesprávny výklad § 71 ods. 6 zákona o DPH ţalovaným, pričom

ţalobca tvrdí, ţe pokiaľ nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosti E., S., a teda ani k vzniku

daňovej povinnosti, uvedené zákonné ustanovenie nebolo moţné aplikovať.

Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe naďalej sa pridrţiava

svojho písomného vyjadrenia k ţalobe, nakoľko odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému

rozsudku neobsahuje nové skutočnosti, ku ktorým by sa uţ ţalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

22. marca 2012 podľa a v spojení s veta prvá .

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do

katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

14

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji

uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto

vyššiu sumu dane.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca

dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

15

dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,

je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal

so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom

administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite

vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil

právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov sa preto najvyšší súd stotoţňuje

s napadnutým rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením, a ako na vecne správny naň

v plnom rozsahu poukazuje ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia najvyšší súd pre úplnosť uvádza.

Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov

na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale

aj zo zistení, či predloţeným dokladom neabsentuje materiálny podklad.

Nakoľko dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov

leţí na daňovom subjekte, povinnosťou ţalobcu v konaní bolo preukázať, ţe došlo reálne

k uskutočneniu zdaniteľného plnenia takým spôsobom, ako bol deklarovaný v predloţených

účtovných dokladoch. Ţalobca si uplatnil odpočet DPH z nákupu autobusov od spoločnosti

B., S., (ktoré pôvodne ţalobca predal spoločnosti E., S. a tá ich následne predala spoločnosti

B., S.), avšak ţalobca nepopiera, resp. sám uvádza, ţe účelom celej obchodnej transakcie

(hospodárskou kauzou) bola generálna oprava autobusov. Opravu autobusov realizovala

spoločnosť R.R., S., pričom podľa vykonaného dokazovania predmetné autobusy boli od

ţalobcu prepravované priamo do spoločnosti R.R., S., (a nie do spoločnosti E., S.) a po

vykonanej oprave boli spätne prepravené od spoločnosti R.R., S. k ţalobcovi (teda ţalobcovi

ich nedodala spoločnosť B., S.). Najvyšší súd súhlasí s argumentom ţalobcu, ţe náleţí do

zmluvnej voľnosti subjektov transakcie, a teda je právom ţalobcu realizovať zámer opraviť

vyradené autobusy formou ich predaja a spätnej kúpy. Avšak zákon o DPH stanovuje striktné

podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pre odpočet DPH je

podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným

dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náleţitosťami, bolo zároveň reálne materiálne

16

preukázané. Ţalobca si uplatnil odpočet DPH z nákupu autobusov od spoločnosti B., S., avšak

takéto plnenie (jeho reálnosť) nebolo v konaní skutočne preukázané, nakoľko táto spoločnosť

reálne ţalobcovi predmetné autobusy nedodala, pričom podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona

o DPH je podmienkou odpočítania dane reálne dodanie tovaru alebo sluţby od platiteľa, ktorý

voči ţalobcovi daň uplatnil.

Ţalobca deklaroval, ţe skutočnou ekonomickou kauzou obchodu bola oprava

autobusov, pričom namieta, ţe v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH treba vychádzať z toho, ţe

pokiaľ aj nedošlo k dodaniu tovaru, došlo k zhodnoteniu autobusov, a preto došlo

automaticky k dodaniu sluţby, a tým došlo aj k vzniku daňovej povinnosti. Je pravdou, ţe pri

vykonanom dokazovaní v daňovom konaní ţalobca uvádzal (a vyplynulo to aj z iných

svedeckých výpovedí a vykonaných dôkazov), ţe v predmetnom prípade došlo k dodaniu

sluţby, teda k oprave autobusov ţalobcu. O takomto realizovanom obchode (dodaní sluţby)

však ţalobca nepredloţil ţiadne relevantné doklady v zmysle zákona o DPH (faktúru

so všetkými náleţitosťami). Uvedenú opravu autobusov realizovala spoločnosť R.R., S.,

avšak ţalobca si neuplatnil odpočet DPH z tejto obchodnej transakcie, teda

v daňovom konaní nepredloţil faktúru za opravu autobusov vystavenú spoločnosťou R.R., S.,

ktorá v skutočnosti realizovala plnenie, ktoré ţalobca zamýšľal. Navyše odvolací súd

poukazuje aj na to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by medzi ktorýmkoľvek článkom reťazca B.,

s., E., s. a R.R., S. existovala zmluva o sprostredkovaní dodávky sluţby pre ţalobcu – oprava

predmetných autobusov. Táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu a nebola

preukázaná ani v konaní pred súdom prvého stupňa.

V konaní bolo bez pochýb preukázané (nepopiera to ani ţalobca), ţe obchody,

z ktorých bol uplatnený odpočet DPH, deklarované prostredníctvom predloţených faktúr, boli

v rozpore s plnením, ktoré sa skutočne realizovalo (ktorého faktickú realizáciu – opravu

autobusov – nepopiera ani ţalovaný). Takýto rozpor v deklarovanom plnení a v jeho

skutočnej realizácii je zákonnou prekáţkou na priznanie odpočtu dane podľa zákona o DPH.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ţalobca mohol

odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré boli

ţalobcovi dodané, pričom ţalobca je povinný mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71. Ţalobcovi bola dodaná sluţba – oprava autobusov, teda ţalobca uskutočnil obchod,

na základe ktorého mohol teoreticky uplatniť nárok na odpočítanie dane. K splneniu

zákonných podmienok na odpočet bol ţalobca povinný predloţiť doklad o uskutočnenom

17

obchode – oprave autobusov. Namiesto toho ţalobca uplatnil právo na odpočítanie dane

na základe predloţených faktúr z obchodu, ktorý reálne neuskutočnil. Najvyšší súd zhodne

so záverom daňových orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, ţe zákon o DPH

vyţaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako

aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, ţe faktúry, na základe ktorých

si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

Najvyšší súd nemôţe priznať úspech ani námietke ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia

správnych orgánov sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie dôvodov. Daňové orgány

v rozhodnutiach uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké dôkazy

v konaní vykonali a akým spôsobom ich vyhodnotili, a tieţ na základe akých právnych

predpisov rozhodovali, pričom sa daňové orgány oboch stupňov vysporiadali aj s námietkami

ţalobcu vznesenými v daňovom konaní. Nie je dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe daňové orgány

ho fakticky činia zodpovedným za konanie spoločnosti E., S., ktorá neodviedla daň z pridanej

hodnoty z deklarovanej transakcie. Tento dôkaz je len jedným z mnohých, z ktorých daňové

orgány vychádzali, pričom v mozaike všetkých dôkazov rozhodne nešlo o dôkaz kľúčový, ale

daňové orgány ho uvádzali na dokreslenie celej situácie. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona

a zásad logického uvaţovania, keď všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a

prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný

jasne zdôraznil, ţe v predmetnom prípade reálne nedošlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré bolo

deklarované prostredníctvom predloţených faktúr, čo v podstate nepopiera ani ţalobca.

Pokiaľ sa ţalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával

na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, ţe skutkový

stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len

uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totoţné

18

s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náleţite vysporiadal.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor

povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Nitre ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil,

stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom

konaní nemal úspech a ţalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská