Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/30/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu R. T., bytom v S., K., zastúpeného J.. O. K., advokátom, so sídlom

v B., S., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 43628/2008-

1409 zo dňa 20. novembra 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -57 zo dňa 25. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-57 zo dňa 25. marca 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 43628/2008-1409 zo dňa 20. novembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

1177,03 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol podľa § 250j ods. 1

(ďalej len ,,OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým

2

zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce

č. R-439/2008-5334 zo dňa 8.7.2008, ktorým prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona

č. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ţalobcu zo sluţobného

pomeru v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent pobočky Colného úradu

(ďalej aj „PCÚ“) Vyšné Nemecké, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu

štátnej sluţby Vyšné Nemecké, z dôvodu porušenia základných povinností colníka

ustanovených v , , a , a toto rozhodnutie

potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu

nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe podľa jeho názoru ţalovaný ako aj

prvostupňový správny orgán určite, jasne a jednoznačne vymedzili, na ktorých skutkových

základoch spočívalo porušenie sluţobnej disciplíny ţalobcom, pričom svoje skutkové zistenia

aj dostatočným spôsobom odôvodnili. Uviedol, ţe ţalobcovou povinnosťou bolo vykonávať

fyzické colné kontroly vystupujúcich nákladných vozidiel a zároveň vykonávať colnú

kontrolu predloţených sprievodných tranzitných dokladov. Mal za to, ţe z listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v administratívnom spise ţalovaného bolo nepochybne preukázané, čo

vyplynulo aj z písomného stanoviska Štátnej colnej sluţby Ukrajiny zo dňa 3.4.2008, ţe tovar,

deklarovaný na sprievodnom tranzitnom doklade T1 nevystúpil z územia spoločenstva

a nevstúpil na územie Ukrajiny cez hraničný priechod Vyšné Nemecké, z čoho nepochybne

vyplýva, ţe ţalobca, ktorý dňa 19.12.2007 vykonával fyzickú kontrolu tohto tovaru, napriek

skutočnosti, ţe tovar nebol fyzicky predloţený na pobočke, potvrdil, ţe predloţený bol a ţe

neboli zistené ţiadne nezrovnalosti tohto tovaru. Ďalej bolo podľa názoru krajského súdu

dostatočné preukázané aj to, ţe ţalobca ako colník vykonávajúci štátnu sluţbu v priebehu

obdobia od 8.10.2007 do 25.1.2008 ukončil a zapísal viaceré tranzitné operácie s výsledkom

,,A1-Súhlasí“ a to aj napriek tomu, ţe na tranzitnom doklade a ani v počítačovej evidencii

neboli vôbec uvedené evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colné priestoru,

alebo evidenčné čísla boli uvedené len v počítačovej evidencii alebo medzi evidenčnými

číslami uvedenými v počítačovej evidencii a sprievodnými tranzitnými dokladmi bol nesúlad,

pričom aj v týchto prípadoch bolo stanovisko Štátnej colnej sluţby Ukrajiny také, ţe vozidlá

s tovarom, uvedeným na sprievodnom tranzitnom doklade ako aj v počítačovom systéme,

nevstupovali za uvedené obdobie na colné územie Ukrajiny alebo tieto vozidlá vstúpili na

územie Ukrajiny bez tovaru, čiţe prázdne. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca vo svojej

3

výpovedi svoje skutky v podstate potvrdil, uvádzajúc, ţe k nim došlo z nevedomosti alebo ţe

zistené nezrovnalosti prehliadol, a ţe v ďalšej výpovedi priznal, ţe porušil nariadenie

Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR (ďalej len „GR CR SR“) č. 120/2006, avšak

nevedome, pretoţe na pracoviskách postupovali podľa zauţívaných postupov a neotvárali

detail tranzitnej operácie, z čoho je podľa názoru krajského súdu nepochybné, ţe ţalobca si

neplnil svedomite svoje úlohy ani si ich neplnil riadne, nedodrţiaval sluţobnú disciplínu, ale

naopak porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť, a to zvlášť hrubým spôsobom, keďţe

sa tak stalo celkovo v dvadsiatich prípadoch. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný o jeho

prepustení rozhodol po uplynutí lehoty dvoch mesiacov, ustanovenej v § 183 ods. 4 zákona

č. , krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný odpoveďou orgánov colnej správy

Ukrajiny zo dňa 14.4.2008 preukázal určitú skutočnosť, ţe tovar v uvedených prípadoch

nebol dováţaný na územie Ukrajiny, avšak následne Inšpekcia GR CR SR uskutočnila

šetrenie podozrenia fiktívneho ukončovania tranzitných operácii na hraničnom priechode a pri

preverovaní 145 tranzitných operácií výsledok svojej činnosti oznámila aţ dňa 12.5.2008,

a preto aj podľa jeho názoru tento dátum moţno povaţovať za deň, kedy sa správny orgán

prvého stupňa dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny zo strany ţalobcu. Uzavrel, ţe ak

prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 8.7.2008, potom dvojmesačná subjektívna lehota

uplynula aţ 12.7.2008, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené ţalobcovi, preto táto

námietka ţalobcu nemohla obstáť. Ďalej poukázal na to, ţe celkovo dvadsať prípadov

porušenia sluţobnej disciplíny ţalobcom zakladá aj podľa jeho názoru zvlášť hrubý spôsob

porušenia zákonných povinností ţalobcu a napĺňa preto druhú zákonnú podmienku

ponechania ţalobcu v sluţobnom pomere, ktoré by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej

sluţby. Mal za to, ţe ţalovaný sa s dôvodmi odvolania ţalobcu podrobne a jednotlivo

vysporiadal, a preto sa stotoţnil s jeho závermi, ţe na základe správnym orgánom

zadováţených a vykonaných dôkazov bolo moţné dôvodne povaţovať konanie ţalobcu,

kladené mu za vinu, za dostatočne preukázané. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

poukazom na vychádzajúc z neúspechu ţalobcu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe

rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce

zruší a vec vráti na nové konanie, z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (,

v spojení s ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

4

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedol, ţe uţ v ţalobe

namietal uplynutie lehôt majúcich povahu lehôt prekluzívnych, po uplynutí ktorých nie je

moţné rozhodnúť o prepustení colníka so sluţobného pomeru, čo ani riaditeľ colného úradu

ani ţalovaný nerešpektovali, a tieţ nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť

rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav veci aj to, ţe v preskúmavanom rozhodnutí

nie je jediná úvaha odvolacieho orgánu a celé je len prepísaným stanoviskom riaditeľa

colného úradu a citáciou prvostupňového rozhodnutia, teda ide o úvahu riaditeľa colného

úradu, ďalej ţe konanie bolo začaté predtým, ako bol riaditeľovi colného úradu doručený list

inšpekcie, a tieţ ţe z rozhodnutia sa nedá zistiť, v čom spočívala hrubosť jeho konania,

a napokon i to, ţe konanie o prepustení nie je disciplinárnym konaním. V odvolaní ţalobca

vytkol krajskému súdu, ţe napriek ţalobnej námietke nepreskúmaval zákonnosť postupu

ţalovaného z hľadiska Podľa názoru ţalobcu aj zo skutkových

okolností uvádzaných súdom vyplýva, ţe riaditeľ colného úradu sa o skutku dozvedel dávno

pred tým, ako mu bol doručený podnet od Inšpekcie generálneho riaditeľa, pretoţe najneskôr

14.4.2008 o tomto porušení vedel, pričom tento podnet, na ktorý poukazuje krajský súd,

podľa ţalobcu vyvracia závery súdu, pretoţe sa v ňom uvádza: ,,Váš úrad je o porušení

sluţobnej disciplíny s colníkmi zaradenými na výkon sluţby na hraničnom priechode Vyšné

Nemecké uţ oboznámený a kaţdý jednotlivý colník Vám bude v konaní o sluţobnom pomere

povinný podať opätovné vyjadrenie k svojej činnosti, a teda nepovaţujem za nutné popisovať

porušenie sluţobnej disciplíny colníkmi pri kaţdom sprievodnom tranzitnom doklade tovaru

(STD), navyše Vami získané oficiálne stanovisko ukrajinskej strany dokazuje skutočnosť, ţe

došlo k porušeniu predpisov colníkmi, avšak tieto zistenia budú predmetom činnosti orgánov

činných v trestnom konaní a nemajú výrazný vplyv na Vaše konanie“. Ţalobca vyjadril

presvedčenie, ţe z citovaného stanoviska jednoznačne vyplýva, ţe tento podnet nemá taký

význam na posúdenie plynutia lehôt, aký mu pripisuje súd, ale naopak závery súdu vyvracia,

a potvrdzuje tvrdenie ţalobcu, ţe riaditeľ colného úradu vedel dávno predtým o porušení

sluţobných povinností, t.j. najneskôr 14.4.2008 vedel o tom, ţe ţalobca porušil sluţobnú

disciplínu, pričom ţalobca k týmto skutočnostiam podával následne 15.4.2008 vysvetlenie aj

inšpekcii. Ţalobca mal za to, ţe list inšpekcie mal len zastrieť to, ţe riaditeľ colného úradu

nerozhodol vo veci v zákonnej lehote. Zdôraznil, ţe listinné dôkazy, na ktoré bolo poukázané,

jednoznačne preukazujú, ţe riaditeľ colného úradu sa dozvedel o porušení sluţobnej

disciplíny ţalobcom z listu č. l1/23-1562, ktorý mu zaslala ukrajinská strana dňa

3.4.2008, ktorý mu bol doručený 4.4.2008, a z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe boli

preverované všetky dovozy v rokoch 2007 a 2008, pričom sa zistilo, ţe len 6 prípadov bolo

5

dovezených na územie Ukrajiny. Podľa názoru ţalobcu nemôţe byť sporné, ţe riaditeľ

nekonal včas, aj keď porušenie sluţobnej disciplíny u skutkov uvedených v bode 2. výroku

rozhodnutia nielen zistil, ale mal aj preukázané najneskôr 4.4.2008, a to listom od

ukrajinských colných orgánov a najneskôr 15.4.2008 zistil aj porušenie sluţobnej disciplíny

u skutkov uvedených v bode 1. výroku rozhodnutia, kedy mu bola ukrajinskými colnými

orgánmi doručená odpoveď na jeho listy, pretoţe všetka korešpondencia prebiehala medzi

riaditeľom a ukrajinskými colnými orgánmi, povaţoval za logické, ţe o porušeniach najskôr

vedel riaditeľ a aţ následne inšpekcia, pričom tento záver bez najmenších pochybností

preukazuje obsah listu doručený riaditeľovi colného úradu 15.5.2008. Namietal, ţe ţiadna

listina nepotvrdzuje závery súdu, ţe aţ z listu inšpekcie doručenému dňa 15.5.2008 sa riaditeľ

colného úradu dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny, naopak list inšpekcie je dôkazom

toho, ţe riaditeľ o porušení vedel, a vyššie uvedenými listami mal aj preukázané, ţe 15.4.2008

zistil porušenie a ţe postupy inšpekcie a šetrenia sa vykonávali pre účely trestného konania,

ktoré je konaním samostatným, a informácie riaditeľa boli pre inšpekciu podnetom na konanie

podľa trestných predpisov. Riaditeľ colnice uţ vtedy mal preukázané, ţe v osemnástich

prípadoch uvedených vo výroku jeho rozhodnutia v 2. bode došlo k porušeniu sluţobných

povinností ţalobcom. Uzavrel, ţe z listín vyplýva, ţe riaditeľ colného úradu mal informácie

od ukrajinských colných orgánov t.j., ţe sa mu potvrdili jeho zistenia, ţe tovar nevstúpil na

územie Ukrajiny uţ 4.4.2008 a nekonal v súlade so zákonom, čo potvrdzuje aj fakt, ţe došlo

k uplynutiu aj objektívnej lehoty v iných prípadoch, čo preukazujú jednak listiny s Ukrajiny,

zápisnica z 2.6.2008 a jeho list, ktorým začal konanie. Podľa týchto listín predmetom

porušenia malo byť 35 prípadov, avšak riaditeľ colného úradu rozhodoval len o 20 prípadoch,

čo tieţ potvrdzuje, ţe riaditeľ nekonal po zistení porušení spôsobom ustanovených v zákonom

a ţe list inšpekcie mal len tento nedostatok v činnosti riaditeľa colného úradu zastierať.

Ţalobca ďalej namietal záver súdu o hrubosti konania ţalobcu, keďţe tento záver ani

ţalovaný ani riaditeľ colného úradu vo svojich rozhodnutiach neuviedli, a z ich rozhodnutí sa

nedá zistiť, či hrubosť konania bola posudzovaná podľa počtu prípadov alebo bola

odvodzovaná od následku, ţe tovar nevstúpil na Ukrajinu a zostal na území spoločenstva,

a preto je takéto rozhodnutie správneho orgánu čo do dôvodov a splnenia zákonných

podmienok nepreskúmateľné. V tejto súvislosti vzniesol tieţ námietku, ţe úlohou súdu nie je

doplňovať chýbajúce náleţitosti rozhodnutí správnych orgánov, ale preskúmať, či ich

rozhodnutia a postup boli v súlade so zákonom. Vytkol krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal

s námietkou, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, ale je

opisom stanoviska riaditeľa colného úradu a jeho rozhodnutia, pričom jediným rozdielom

6

je to, ţe namiesto mena ţalobcu sa uvádza „odvolateľ“, ktorý postup povaţuje ţalobca za

porušenie dvojinštančnosti konania a odvolacie konanie je potom len formalitou, a nie

skutočným prieskumom rozhodnutia, čo je v rozpore s § 230 ods. 3 v spojení s § 232 ods. 3

Napokon ţalobca poukázal na to, ţe súd sa nevysporiadal ani s jeho

námietkou, ţe riaditeľ colného úradu ani ţalovaný nezisťovali skutočnosti, svedčiace v jeho

prospech, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, ţe nepreverovali prejazd motorových vozidiel, ktorý

sa mal uskutočniť 19.12.2007, pričom ţalobca poţiadal v odvolacom konaní o vykonanie

dôkazu listom 4/2008 zo dňa 16.9.2008 a listom 3/2008 zo dňa 11.9.2008, o preverenie

skutočností spojených s dopravným prostriedkom, ktorým mal byť prepravovaný tovar na

územie Ukrajiny, s čím sa ţalovaný vysporiadal tak, ţe nechal preveriť čísla nesprávne

uvedené a k číslam uvedeným v druhom liste uviedol, ţe tieto správne čísla sú právne

irelevantné a s danou kauzou nesúvisia, na základe čoho podľa názoru ţalobcu ide o jasný

úmysel ţalovaného nevykonať dôkaz, ktorý je v prospech ţalobcu a ktorý závery riaditeľa

colného úradu vyvracia. Záverom ţalobca uviedol, ţe zotrváva na všetkých dôvodov

uvedených v ţalobe, pre ktoré rozhodnutie ţalovaných správnych orgánov povaţuje za

nezákonné, majúc za to, ţe súdom mu nebola poskytnutá ochrana jeho zákonných aj

ústavných práv, pretoţe nevzal do úvahy, ţe bol zo sluţobného pomeru prepustený nielen po

uplynutí prekluzívnej lehoty, ale aj z toho dôvodu, ţe neboli jednoznačne preukázané skutky,

ktoré sa mu kladú za vinu, pričom riaditeľ colného úradu postupoval účelovo, dôkazy

svedčiace v jeho prospech nevykonal, rozhodnutie ţalovaného nebolo výsledkom jeho

rozhodovacej činnosti, keďţe je kópiou stanoviska riaditeľa colného úradu doplnené

o nepodstatné časti ţalovaným.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť.

Opravným uznesením č. k. -126 zo dňa 3.6.2011 Krajský súd v Košiciach

opravil v záhlaví napadnutého rozsudku nesprávne uvedenú členku senátu JUDr. V. M. na

správneho člena senátu JUDr. P. N. dôvodiac zrejmou nesprávnosťou a chybou pri písaní

záhlavia v rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaného odvolania ( s pouţitím vety prvej

7

), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na

úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým

zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Michalovce

č. R-439/2008-5334 zo dňa 8.7.2008, ktorým ako správny orgán prvého stupňa prepustil

podľa ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka

v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent pobočky Colného úradu Vyšné

Nemecké, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Vyšné

Nemecké, z dôvodu porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3

písm. a/, b/, g/ a h/ tým, ţe

- dňa 19.12.2007 na PCÚ Vyšné Nemecké na stanovisku ,,Rampa nákladná

doprava–vývoz“, kde bolo jeho povinnosťou vykonávať fyzické colné kontroly

vystupujúcich nákladných motorových vozidiel, potvrdil na sprievodných

tranzitných dokladov v odseku ,,I. v rozpore so skutočnosťou, ţe tovar nebol

fyzicky predloţený PCÚ Vyšné Nemecké, ţe tento tovar predloţený bol a ţe ním

vykonanou colnou kontrolou neboli zistené ţiadne nezrovnalosti tovaru, čím konal

v rozpore s nariadením GR CR SR č. 120/2004 čl. 197 a čl. 202 Prepúšťanie

tovaru do reţimu tranzit a v rozpore s

o orgánoch v štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a

- na stanovisku ,,Nákladná doprava – vývoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké vykonal

nedôslednú colnú kontrolu predloţených sprievodných tranzitných dokladov

tovaru (STD) v reţime tranzit a počítačovej evidencie NCTS a v rozpore

so skutočným stavom veci vyznačil výsledok colnej kontroly v NCTS ako

,,A1-Súhlasí“ a ukončil reţim tranzit v osemnástich prípadoch, a to aj napriek

tomu, ţe v počítačovej evidencii NCTS a na STD neboli uvedené evidenčné čísla

motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colné priestoru, alebo evidenčné

čísla motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colného priestoru, boli

uvedené len v počítačovej evidencii NCTS a neboli uvedené na STD alebo čísla

motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colného priestoru, ktoré boli

uvedené počítačovej evidencii NCTS a na STD sa nezhodovali, čím konal

8

v rozpore s nariadením GR CR SR č. 120/2004 Prepúšťanie tovaru do reţimu

tranzit, príloha č. 5 bod 1. a 3. a s , čím

ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov

štátnej sluţby s tým, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia podľa

, pričom to bolo prerokované vo výbore ZV

OO dňa 7.7.2008 pri Colnom úrade Michalovce podľa § 215 ods. 2 písm. c/

V ţalobe ţalobca (okrem iného) namietol, ţe pri prepustení nebola dodrţaná zákonná

dvojmesačná subjektívna lehota, v ktorej k prepusteniu mohlo dôjsť. Poukázal v tomto smere

na porušenie ustanovenia Po skutkovej stránke poukázal

v tomto ohľade na to, ţe riaditeľ colného úradu (nadriadený) mal vedomosť o údajnom

porušení sluţobných povinností ţalobcom uţ pred podstatne dlhšou dobou, neţ mu bol

z inšpekcie GR CR SR doručený podnet na disciplinárne konanie.

Najvyšší súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou dodrţania lehoty na prepustenie

ţalobcu zo sluţobného pomeru; ak je táto námietka dôvodná, nemá praktický význam skúmať

námietky ďalšie.

Zo spisu predloţeného ţalovaným vyplynuli nasledujúce podstatné skutočnosti :

Listami zo dňa 27.3.2008 a dňa 7.4.2008 riaditeľ Colného úradu Michalovce poţiadal

riaditeľa Uţhorodskej colnice o poskytnutie údajov, na základe ktorých bol uskutočnený

výstup tovaru zo SR na Ukrajinu podľa priloţeného zoznamu (fotokópie sprievodných

dokladov – zväzok), a údajov vo veci preverenia príjemcov tovaru, ktorí mali v období rokov

2007-2008 prijať tovar vstupujúci na colné územie Ukrajiny cez hraničný prechod Vyšné

Nemecké – Uţhorod (zoznam príjemcov tovaru v prílohe).

Listom č. 11/23-1562 zo dňa 3.4.2008 doručeným Colnému úradu Michalovce dňa

4.4.2008 Uţhorodská colnica na ţiadosť z 27.3.2008 poskytla údaje, ţe po uskutočnenej

previerke týkajúcej sa dovozu na colné územie Ukrajiny v priebehu rokov 2007 – 2008,

ktorou sa zistilo, ţe za dané obdobie sa dovozy uskutočnili v 6 prípadoch, kuk ktorým zaslala

príslušné dokumenty.

9

Listom č. 11/23-1792 zo dňa 14.4.2008 doručeným Colnému úradu Michalovce dňa

18.4.2008 Uţhorodská colnica na ţiadosť zo 7.4.2008 vo veci doţiadaného dovozu tovaru na

colné územie Ukrajiny oznámila, ţe príjemcom bol súkromný podnikateľ V. K. a ţe

informácie o dovoze tovaru inými firmami colnica neeviduje.

Dňa 15.4.2008 bola Inšpekciou GR CR SR spísaná so ţalobcom Zápisnica o podaní

vysvetlenia týkajúceho sa colného prejednania tovaru na základe tranzitných vyhlásení,

zoznam ktorých mal tvoriť jej prílohu.

Dňa 12.5.2008 bol Colnému úradu Michalovce (do rúk jeho riaditeľa) doručený

podnet Inšpekcie GR CR SR zo dňa 5.5.2008 na disciplinárne konanie okrem iných colníkov

aj voči ţalobcovi, z obsahu ktorého okrem ďalších skutočností vyplynula podstatná

skutočnosť, ţe Colný úrad Michalovce je o porušení sluţobnej disciplíny colníkmi

zaradenými na výkon sluţby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké uţ oboznámený a ţe

ním získané oficiálne stanovisko ukrajinskej strany dokazuje skutočnosť, ţe došlo k porušeniu

predpisov colníkmi.

Listom riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 26.5.2008 bolo ţalobcovi

oznámené začatie konania vo veci sluţobného pomeru.

Riaditeľ Colného úradu Michalovce rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného

pomeru colníka rozhodnutím zo dňa 8.7.2008, ktoré bolo ţalobcovi doručené v ten istý deň.

Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.11.2008 zamietol odvolanie

ţalobcu podané proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o prepustení ţalobcu zo sluţobného

pomeru colníka a toto rozhodnutie potvrdil.

Ţalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí náleţite a dôsledne nevysporiadal

s námietkou ţalobcu v odvolaní, ţe rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Michalovce o jeho

prepustení zo sluţobného pomeru colníka zo dňa 8.7.2008 bolo vydané po dvojmesačnej

prekluzívnej lehote podľa

Podľa v znení platnom v rozhodnom čase

o prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c/ aţ f/ moţno rozhodnúť len do

dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného

roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení

10

colníkovi tieţ doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1

písm. c/, nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný

dočasne neschopným vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo pre úraz.

K výkladu pojmu "zistil" najvyšší súd uváţil takto:

Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy

nadriadený colníka získal informáciu o uvedenom konaní alebo opomenutí konania colníka,

teda okamih vedomosti o skutkových okolnostiach prípadu v takom rozsahu, ţe je moţné

i predbeţné právne hodnotenie. Nie je podmienkou, aby šlo o informáciu zvlášť

kvalifikovanú, viazanú na iné (napr. disciplinárne či trestné) konanie, alebo aby takáto

informácia pochádzala len z určitého zdroja. Postačí, ţe informácia má takú mieru určitosti

a vierohodnosti, ktorá zabezpečí, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru nebude

začaté na základe informácií nijako neoverených, nejasných či zreteľne nevierohodných.

Pretoţe zákonodarca začiatok plynutia lehoty viazal na neurčitý právny pojem ("zistil"

dôvod), je nevyhnutné, aby všade tam, kde je otázka dodrţania lehoty vzatá v pochybnosť

(a tak tomu bolo i v posudzovanom prípade, pretoţe ţalobca nedodrţanie lehoty v odvolaní

výslovne namietal), sa správny orgán s touto otázkou dôsledne vysporiadal v odôvodnení

svojho rozhodnutia pri právnom hodnotení skutkových zistení.

Zo skutkových zistení, ako boli načrtnuté podľa obsahu správneho spisu, je zrejmé, ţe

základná ţalobná námietka je dôvodná.

Takto potom je nutné vychádzať z toho, ţe potrebnú informáciu získal riaditeľ

Colného úradu Michalovce (nadriadený, v ktorého právomoci bolo prepustiť ţalobcu

zo sluţobného pomeru) uţ z listov Uţhorodskej colnice zo dňa 3.4.2008 a 14.4.2008. Ak teda

rozhodol o prepustení aţ 8.7.2008 (keď zrejme vyčkal výsledok šetrenia inšpekcie GR CR

SR), stalo sa tak očividne po lehote dvoch mesiacov. Pretoţe táto lehota má charakter lehoty

prekluzívnej, zanikla jej uplynutím moţnosť prepustiť ţalobcu pre taký skutok z sluţobného

pomeru.

Najvyšší súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného prezentovaným

v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe aţ po doručení podnetu na disciplinárne konanie

11

od inšpekcie GR CR SR dňa 12.6.2008 vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho

colníkovi porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom

začala nadriadenému ţalobcu plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na

prijatie rozhodnutia o prepustení, pretoţe takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 183 ods. 4

, z ktorého vyplýva, ţe zistenie dôvodu prepustenia colníka

zo sluţobného pomeru sa viaţe na osobu nadriadeného.

Nad rámec vyššie uvedeného povaţuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, ţe

v administratívnom konaní, predmetom ktorého je prepustenie colníka zo sluţobného pomeru

z dôvodu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,

je podstatné preukázanie, ţe colník spáchal skutok, ktorým porušil sluţobnú prísahu a svoje

sluţobné povinnosti, ktorý napĺňa znaky takej intenzity a ktorého sa dopustil takým

spôsobom, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov

štátnej sluţby.

Prepustenie colníka zo sluţobného pomeru je tak závaţný zásah do základných práv

a slobôd fyzickej osoby, ţe musí byť zaloţené na objektívnom zistení a posúdení všetkých

okolností prípadu a nie je moţné zistenie o hrubom porušení sluţobnej prísahy a sluţobných

povinností zaloţiť na domnienkach. Skutok, ktorým colník hrubo porušil sluţobnú prísahu

a sluţobné povinnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a určito opísaný vo výroku rozhodnutia

správneho orgánu o prepustení zo sluţobného pomeru a z opisu skutku musí priamo vyplývať

intenzita hrubého porušenia sluţobnej prísahy a sluţobných povinností colníka. Tento skutok

musí byť správnym orgánom riadne zdokumentovaný a preukázaný. Správny orgán nemôţe

pri hrubom porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností colníka vychádzať zo svojich

domnienok a predpokladov.

Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe základom pre úsudok o prepustení colníka zo sluţobného

pomeru podľa je úsudok o obsahu a rozsahu

neurčitého právneho pojmu „porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej prísahy zvlášť

hrubým spôsobom“. Aţ po tom, keď správny orgán tento neurčitý právny pojem vyloţí, môţe

ho konfrontovať so skutkovým zistením konkrétneho prípadu a usúdiť, či konanie colníka

spočívajúce v porušení sluţobnej prísahy dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný znak

zvlášť závaţného porušenia. Nie je pritom pochybné, ţe vyššie uvedené platí aj pre

posudzovanú vec, lebo zvlášť hrubé porušenie sluţobnej povinnosti je rovnako ako porušenie

12

sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom neurčitým právnym pojmom. Úsudok o obsahu

a rozsahu vyššie uvedeného neurčitého právneho pojmu v rozhodnutiach oboch správnych

orgánov chýba.

Absencia uvedených úvah preto zakladá aj zjavnú nepreskúmateľnosť správneho

rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a Krajskému súdu v Košiciach je potrebné vytknúť, ţe

sa náleţitým spôsobom ani nepreskúmateľnosťou ţalobou napadnutého správneho

rozhodnutia nezaoberal a zo zistených vád nevyvodil zodpovedajúce závery, a to napriek

tomu, ţe nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia v tomto smere bola ţalobcom namietaná

v ţalobe.

Ţalovaný v konaní nesprávne a aj nedostatočne právne vec posúdil a doterajšie

zistenia nedávajú dostatočný, najmä právny podklad pre záver o takom porušení sluţobnej

prísahy a sluţobnej povinnosti zo strany ţalobcu, ktoré napĺňa dôvody prepustenia

zo sluţobného pomeru colníka podľa , pretoţe

sluţobné orgány neskúmali všetky okolnosti prípadu, najmä nevenovali pozornosť tým

skutočnostiam, ktoré mohli byť ţalobcovi na prospech.

S ohľadom na skutočnosť, ţe najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru,

ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a aj nepreskúmateľnosti a súd prvého stupňa

ţalobu zamietol, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil v zmysle § 250ja

ods. 3 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle ustanovenia je správny orgán viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

O trovách konania (odvolacieho i prvostupňového) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa , v spojení s a s pouţitím

vety prvej tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov

právneho zastúpenia advokátom, ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 19.5.2010 v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy

právneho zastúpenia tvorí tarifná odmena za 3 úkony právnej sluţby v zmysle § 14 ods. 1

písm. a/, c/ vyhlášky v znení platnom do 31.5.2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné

13

podanie ţaloby na súd, písomné vyjadrenie) á 53,49 € s paušálom 3 - krát po 6,95 € a za

2 úkony právnej sluţby v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/, c/ vyhlášky v znení platnom od

1.6.2009 (účasť na pojednávaní dňa 25.3.2010 a podanie odvolania) á 120,23 € s paušálnou

náhradou 2 – krát po 7,21 €, náhrada za stratu času 2 – krát po 6 hod. 45 min. za cestu

Bratislava – Košice a späť, t. j. 2 – krát po 14 začatých polhodín (§ 17 ods. 1 vyhlášky)

á 12,02 €, a napokon cestovné výdavky za pouţitie osobného automobilu z Bratislavy

do Košíc a späť, t. j. 2 – krát po 453 km x 0,183 €, čo činí 165,80 € a za naftu pri spotrebe

5,2 x cena nafty 1,075 € x 906 km : 100, čo činí 50,64 €. Spolu trovy (989,10€) vrátane DPH

19 % (187,93 €) predstavujú sumu 1177,03 €. V súlade s ustanovením

je ţalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu ţalobcu,

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská