Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d3c/383533.ad34c9.pdf
PDF · 161.01 KB
No categories available
8Sžo/30/2011
Najvyšší súd 8Sžo/30/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci ţalobcu R. T., bytom v S., K., zastúpeného J.. O. K., advokátom, so sídlom
v B., S., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 43628/2008-
1409 zo dňa 20. novembra 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 6S/9/2009-57 zo dňa 25. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/9/2009-57 zo dňa 25. marca 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 43628/2008-1409 zo dňa 20. novembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške
1177,03 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým
zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce
č. R-439/2008-5334 zo dňa 8.7.2008, ktorým prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) ţalobcu zo sluţobného
pomeru v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent pobočky Colného úradu
(ďalej aj „PCÚ“) Vyšné Nemecké, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu
štátnej sluţby Vyšné Nemecké, z dôvodu porušenia základných povinností colníka
ustanovených v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z., a toto rozhodnutie
potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu
nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe podľa jeho názoru ţalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán určite, jasne a jednoznačne vymedzili, na ktorých skutkových
základoch spočívalo porušenie sluţobnej disciplíny ţalobcom, pričom svoje skutkové zistenia
aj dostatočným spôsobom odôvodnili. Uviedol, ţe ţalobcovou povinnosťou bolo vykonávať
fyzické colné kontroly vystupujúcich nákladných vozidiel a zároveň vykonávať colnú
kontrolu predloţených sprievodných tranzitných dokladov. Mal za to, ţe z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise ţalovaného bolo nepochybne preukázané, čo
vyplynulo aj z písomného stanoviska Štátnej colnej sluţby Ukrajiny zo dňa 3.4.2008, ţe tovar,
deklarovaný na sprievodnom tranzitnom doklade T1 nevystúpil z územia spoločenstva
a nevstúpil na územie Ukrajiny cez hraničný priechod Vyšné Nemecké, z čoho nepochybne
vyplýva, ţe ţalobca, ktorý dňa 19.12.2007 vykonával fyzickú kontrolu tohto tovaru, napriek
skutočnosti, ţe tovar nebol fyzicky predloţený na pobočke, potvrdil, ţe predloţený bol a ţe
neboli zistené ţiadne nezrovnalosti tohto tovaru. Ďalej bolo podľa názoru krajského súdu
dostatočné preukázané aj to, ţe ţalobca ako colník vykonávajúci štátnu sluţbu v priebehu
obdobia od 8.10.2007 do 25.1.2008 ukončil a zapísal viaceré tranzitné operácie s výsledkom
,,A1-Súhlasí“ a to aj napriek tomu, ţe na tranzitnom doklade a ani v počítačovej evidencii
neboli vôbec uvedené evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colné priestoru,
alebo evidenčné čísla boli uvedené len v počítačovej evidencii alebo medzi evidenčnými
číslami uvedenými v počítačovej evidencii a sprievodnými tranzitnými dokladmi bol nesúlad,
pričom aj v týchto prípadoch bolo stanovisko Štátnej colnej sluţby Ukrajiny také, ţe vozidlá
s tovarom, uvedeným na sprievodnom tranzitnom doklade ako aj v počítačovom systéme,
nevstupovali za uvedené obdobie na colné územie Ukrajiny alebo tieto vozidlá vstúpili na
územie Ukrajiny bez tovaru, čiţe prázdne. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca vo svojej
výpovedi svoje skutky v podstate potvrdil, uvádzajúc, ţe k nim došlo z nevedomosti alebo ţe
zistené nezrovnalosti prehliadol, a ţe v ďalšej výpovedi priznal, ţe porušil nariadenie
Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR (ďalej len „GR CR SR“) č. 120/2006, avšak
nevedome, pretoţe na pracoviskách postupovali podľa zauţívaných postupov a neotvárali
detail tranzitnej operácie, z čoho je podľa názoru krajského súdu nepochybné, ţe ţalobca si
neplnil svedomite svoje úlohy ani si ich neplnil riadne, nedodrţiaval sluţobnú disciplínu, ale
naopak porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť, a to zvlášť hrubým spôsobom, keďţe
sa tak stalo celkovo v dvadsiatich prípadoch. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný o jeho
prepustení rozhodol po uplynutí lehoty dvoch mesiacov, ustanovenej v § 183 ods. 4 zákona
č. 200/1998 Z. z., krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný odpoveďou orgánov colnej správy
Ukrajiny zo dňa 14.4.2008 preukázal určitú skutočnosť, ţe tovar v uvedených prípadoch
nebol dováţaný na územie Ukrajiny, avšak následne Inšpekcia GR CR SR uskutočnila
šetrenie podozrenia fiktívneho ukončovania tranzitných operácii na hraničnom priechode a pri
preverovaní 145 tranzitných operácií výsledok svojej činnosti oznámila aţ dňa 12.5.2008,
a preto aj podľa jeho názoru tento dátum moţno povaţovať za deň, kedy sa správny orgán
prvého stupňa dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny zo strany ţalobcu. Uzavrel, ţe ak
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 8.7.2008, potom dvojmesačná subjektívna lehota
uplynula aţ 12.7.2008, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené ţalobcovi, preto táto
námietka ţalobcu nemohla obstáť. Ďalej poukázal na to, ţe celkovo dvadsať prípadov
porušenia sluţobnej disciplíny ţalobcom zakladá aj podľa jeho názoru zvlášť hrubý spôsob
porušenia zákonných povinností ţalobcu a napĺňa preto druhú zákonnú podmienku
ponechania ţalobcu v sluţobnom pomere, ktoré by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej
sluţby. Mal za to, ţe ţalovaný sa s dôvodmi odvolania ţalobcu podrobne a jednotlivo
vysporiadal, a preto sa stotoţnil s jeho závermi, ţe na základe správnym orgánom
zadováţených a vykonaných dôkazov bolo moţné dôvodne povaţovať konanie ţalobcu,
kladené mu za vinu, za dostatočne preukázané. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
poukazom na § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z neúspechu ţalobcu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe
rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce
zruší a vec vráti na nové konanie, z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ OSP
v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Uviedol, ţe uţ v ţalobe
namietal uplynutie lehôt majúcich povahu lehôt prekluzívnych, po uplynutí ktorých nie je
moţné rozhodnúť o prepustení colníka so sluţobného pomeru, čo ani riaditeľ colného úradu
ani ţalovaný nerešpektovali, a tieţ nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť
rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav veci aj to, ţe v preskúmavanom rozhodnutí
nie je jediná úvaha odvolacieho orgánu a celé je len prepísaným stanoviskom riaditeľa
colného úradu a citáciou prvostupňového rozhodnutia, teda ide o úvahu riaditeľa colného
úradu, ďalej ţe konanie bolo začaté predtým, ako bol riaditeľovi colného úradu doručený list
inšpekcie, a tieţ ţe z rozhodnutia sa nedá zistiť, v čom spočívala hrubosť jeho konania,
a napokon i to, ţe konanie o prepustení nie je disciplinárnym konaním. V odvolaní ţalobca
vytkol krajskému súdu, ţe napriek ţalobnej námietke nepreskúmaval zákonnosť postupu
ţalovaného z hľadiska § 222 zákona č. 200/1998 Z. z. Podľa názoru ţalobcu aj zo skutkových
okolností uvádzaných súdom vyplýva, ţe riaditeľ colného úradu sa o skutku dozvedel dávno
pred tým, ako mu bol doručený podnet od Inšpekcie generálneho riaditeľa, pretoţe najneskôr
14.4.2008 o tomto porušení vedel, pričom tento podnet, na ktorý poukazuje krajský súd,
podľa ţalobcu vyvracia závery súdu, pretoţe sa v ňom uvádza: ,,Váš úrad je o porušení
sluţobnej disciplíny s colníkmi zaradenými na výkon sluţby na hraničnom priechode Vyšné
Nemecké uţ oboznámený a kaţdý jednotlivý colník Vám bude v konaní o sluţobnom pomere
povinný podať opätovné vyjadrenie k svojej činnosti, a teda nepovaţujem za nutné popisovať
porušenie sluţobnej disciplíny colníkmi pri kaţdom sprievodnom tranzitnom doklade tovaru
(STD), navyše Vami získané oficiálne stanovisko ukrajinskej strany dokazuje skutočnosť, ţe
došlo k porušeniu predpisov colníkmi, avšak tieto zistenia budú predmetom činnosti orgánov
činných v trestnom konaní a nemajú výrazný vplyv na Vaše konanie“. Ţalobca vyjadril
presvedčenie, ţe z citovaného stanoviska jednoznačne vyplýva, ţe tento podnet nemá taký
význam na posúdenie plynutia lehôt, aký mu pripisuje súd, ale naopak závery súdu vyvracia,
a potvrdzuje tvrdenie ţalobcu, ţe riaditeľ colného úradu vedel dávno predtým o porušení
sluţobných povinností, t.j. najneskôr 14.4.2008 vedel o tom, ţe ţalobca porušil sluţobnú
disciplínu, pričom ţalobca k týmto skutočnostiam podával následne 15.4.2008 vysvetlenie aj
inšpekcii. Ţalobca mal za to, ţe list inšpekcie mal len zastrieť to, ţe riaditeľ colného úradu
nerozhodol vo veci v zákonnej lehote. Zdôraznil, ţe listinné dôkazy, na ktoré bolo poukázané,
jednoznačne preukazujú, ţe riaditeľ colného úradu sa dozvedel o porušení sluţobnej
disciplíny ţalobcom z listu č. l1/23-1562, ktorý mu zaslala ukrajinská strana dňa
3.4.2008, ktorý mu bol doručený 4.4.2008, a z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe boli
preverované všetky dovozy v rokoch 2007 a 2008, pričom sa zistilo, ţe len 6 prípadov bolo
dovezených na územie Ukrajiny. Podľa názoru ţalobcu nemôţe byť sporné, ţe riaditeľ
nekonal včas, aj keď porušenie sluţobnej disciplíny u skutkov uvedených v bode 2. výroku
rozhodnutia nielen zistil, ale mal aj preukázané najneskôr 4.4.2008, a to listom od
ukrajinských colných orgánov a najneskôr 15.4.2008 zistil aj porušenie sluţobnej disciplíny
u skutkov uvedených v bode 1. výroku rozhodnutia, kedy mu bola ukrajinskými colnými
orgánmi doručená odpoveď na jeho listy, pretoţe všetka korešpondencia prebiehala medzi
riaditeľom a ukrajinskými colnými orgánmi, povaţoval za logické, ţe o porušeniach najskôr
vedel riaditeľ a aţ následne inšpekcia, pričom tento záver bez najmenších pochybností
preukazuje obsah listu doručený riaditeľovi colného úradu 15.5.2008. Namietal, ţe ţiadna
listina nepotvrdzuje závery súdu, ţe aţ z listu inšpekcie doručenému dňa 15.5.2008 sa riaditeľ
colného úradu dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny, naopak list inšpekcie je dôkazom
toho, ţe riaditeľ o porušení vedel, a vyššie uvedenými listami mal aj preukázané, ţe 15.4.2008
zistil porušenie a ţe postupy inšpekcie a šetrenia sa vykonávali pre účely trestného konania,
ktoré je konaním samostatným, a informácie riaditeľa boli pre inšpekciu podnetom na konanie
podľa trestných predpisov. Riaditeľ colnice uţ vtedy mal preukázané, ţe v osemnástich
prípadoch uvedených vo výroku jeho rozhodnutia v 2. bode došlo k porušeniu sluţobných
povinností ţalobcom. Uzavrel, ţe z listín vyplýva, ţe riaditeľ colného úradu mal informácie
od ukrajinských colných orgánov t.j., ţe sa mu potvrdili jeho zistenia, ţe tovar nevstúpil na
územie Ukrajiny uţ 4.4.2008 a nekonal v súlade so zákonom, čo potvrdzuje aj fakt, ţe došlo
k uplynutiu aj objektívnej lehoty v iných prípadoch, čo preukazujú jednak listiny s Ukrajiny,
zápisnica z 2.6.2008 a jeho list, ktorým začal konanie. Podľa týchto listín predmetom
porušenia malo byť 35 prípadov, avšak riaditeľ colného úradu rozhodoval len o 20 prípadoch,
čo tieţ potvrdzuje, ţe riaditeľ nekonal po zistení porušení spôsobom ustanovených v zákonom
a ţe list inšpekcie mal len tento nedostatok v činnosti riaditeľa colného úradu zastierať.
Ţalobca ďalej namietal záver súdu o hrubosti konania ţalobcu, keďţe tento záver ani
ţalovaný ani riaditeľ colného úradu vo svojich rozhodnutiach neuviedli, a z ich rozhodnutí sa
nedá zistiť, či hrubosť konania bola posudzovaná podľa počtu prípadov alebo bola
odvodzovaná od následku, ţe tovar nevstúpil na Ukrajinu a zostal na území spoločenstva,
a preto je takéto rozhodnutie správneho orgánu čo do dôvodov a splnenia zákonných
podmienok nepreskúmateľné. V tejto súvislosti vzniesol tieţ námietku, ţe úlohou súdu nie je
doplňovať chýbajúce náleţitosti rozhodnutí správnych orgánov, ale preskúmať, či ich
rozhodnutia a postup boli v súlade so zákonom. Vytkol krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal
s námietkou, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, ale je
opisom stanoviska riaditeľa colného úradu a jeho rozhodnutia, pričom jediným rozdielom
je to, ţe namiesto mena ţalobcu sa uvádza „odvolateľ“, ktorý postup povaţuje ţalobca za
porušenie dvojinštančnosti konania a odvolacie konanie je potom len formalitou, a nie
skutočným prieskumom rozhodnutia, čo je v rozpore s § 230 ods. 3 v spojení s § 232 ods. 3
zákona č. 200/1998 Z. z. Napokon ţalobca poukázal na to, ţe súd sa nevysporiadal ani s jeho
námietkou, ţe riaditeľ colného úradu ani ţalovaný nezisťovali skutočnosti, svedčiace v jeho
prospech, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, ţe nepreverovali prejazd motorových vozidiel, ktorý
sa mal uskutočniť 19.12.2007, pričom ţalobca poţiadal v odvolacom konaní o vykonanie
dôkazu listom 4/2008 zo dňa 16.9.2008 a listom 3/2008 zo dňa 11.9.2008, o preverenie
skutočností spojených s dopravným prostriedkom, ktorým mal byť prepravovaný tovar na
územie Ukrajiny, s čím sa ţalovaný vysporiadal tak, ţe nechal preveriť čísla nesprávne
uvedené a k číslam uvedeným v druhom liste uviedol, ţe tieto správne čísla sú právne
irelevantné a s danou kauzou nesúvisia, na základe čoho podľa názoru ţalobcu ide o jasný
úmysel ţalovaného nevykonať dôkaz, ktorý je v prospech ţalobcu a ktorý závery riaditeľa
colného úradu vyvracia. Záverom ţalobca uviedol, ţe zotrváva na všetkých dôvodov
uvedených v ţalobe, pre ktoré rozhodnutie ţalovaných správnych orgánov povaţuje za
nezákonné, majúc za to, ţe súdom mu nebola poskytnutá ochrana jeho zákonných aj
ústavných práv, pretoţe nevzal do úvahy, ţe bol zo sluţobného pomeru prepustený nielen po
uplynutí prekluzívnej lehoty, ale aj z toho dôvodu, ţe neboli jednoznačne preukázané skutky,
ktoré sa mu kladú za vinu, pričom riaditeľ colného úradu postupoval účelovo, dôkazy
svedčiace v jeho prospech nevykonal, rozhodnutie ţalovaného nebolo výsledkom jeho
rozhodovacej činnosti, keďţe je kópiou stanoviska riaditeľa colného úradu doplnené
o nepodstatné časti ţalovaným.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť.
Opravným uznesením č. k. 6S/9/2009-126 zo dňa 3.6.2011 Krajský súd v Košiciach
opravil v záhlaví napadnutého rozsudku nesprávne uvedenú členku senátu JUDr. V. M. na
správneho člena senátu JUDr. P. N. dôvodiac zrejmou nesprávnosťou a chybou pri písaní
záhlavia v rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej
OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým
zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Michalovce
č. R-439/2008-5334 zo dňa 8.7.2008, ktorým ako správny orgán prvého stupňa prepustil
podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka
v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent pobočky Colného úradu Vyšné
Nemecké, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Vyšné
Nemecké, z dôvodu porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3
písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. tým, ţe
- dňa 19.12.2007 na PCÚ Vyšné Nemecké na stanovisku ,,Rampa nákladná
doprava–vývoz“, kde bolo jeho povinnosťou vykonávať fyzické colné kontroly
vystupujúcich nákladných motorových vozidiel, potvrdil na sprievodných
tranzitných dokladov v odseku ,,I. v rozpore so skutočnosťou, ţe tovar nebol
fyzicky predloţený PCÚ Vyšné Nemecké, ţe tento tovar predloţený bol a ţe ním
vykonanou colnou kontrolou neboli zistené ţiadne nezrovnalosti tovaru, čím konal
v rozpore s nariadením GR CR SR č. 120/2004 čl. 197 a čl. 202 Prepúšťanie
tovaru do reţimu tranzit a v rozpore s § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z.
o orgánoch v štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 652/2004 Z. z.“), a
- na stanovisku ,,Nákladná doprava – vývoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké vykonal
nedôslednú colnú kontrolu predloţených sprievodných tranzitných dokladov
tovaru (STD) v reţime tranzit a počítačovej evidencie NCTS a v rozpore
so skutočným stavom veci vyznačil výsledok colnej kontroly v NCTS ako
,,A1-Súhlasí“ a ukončil reţim tranzit v osemnástich prípadoch, a to aj napriek
tomu, ţe v počítačovej evidencii NCTS a na STD neboli uvedené evidenčné čísla
motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colné priestoru, alebo evidenčné
čísla motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colného priestoru, boli
uvedené len v počítačovej evidencii NCTS a neboli uvedené na STD alebo čísla
motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colného priestoru, ktoré boli
uvedené počítačovej evidencii NCTS a na STD sa nezhodovali, čím konal
v rozpore s nariadením GR CR SR č. 120/2004 Prepúšťanie tovaru do reţimu
tranzit, príloha č. 5 bod 1. a 3. a s § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z., čím
ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov
štátnej sluţby s tým, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia podľa
§ 185 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., pričom to bolo prerokované vo výbore ZV
OO dňa 7.7.2008 pri Colnom úrade Michalovce podľa § 215 ods. 2 písm. c/
V ţalobe ţalobca (okrem iného) namietol, ţe pri prepustení nebola dodrţaná zákonná
dvojmesačná subjektívna lehota, v ktorej k prepusteniu mohlo dôjsť. Poukázal v tomto smere
na porušenie ustanovenia § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. Po skutkovej stránke poukázal
v tomto ohľade na to, ţe riaditeľ colného úradu (nadriadený) mal vedomosť o údajnom
porušení sluţobných povinností ţalobcom uţ pred podstatne dlhšou dobou, neţ mu bol
z inšpekcie GR CR SR doručený podnet na disciplinárne konanie.
Najvyšší súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou dodrţania lehoty na prepustenie
ţalobcu zo sluţobného pomeru; ak je táto námietka dôvodná, nemá praktický význam skúmať
námietky ďalšie.
Zo spisu predloţeného ţalovaným vyplynuli nasledujúce podstatné skutočnosti :
Listami zo dňa 27.3.2008 a dňa 7.4.2008 riaditeľ Colného úradu Michalovce poţiadal
riaditeľa Uţhorodskej colnice o poskytnutie údajov, na základe ktorých bol uskutočnený
výstup tovaru zo SR na Ukrajinu podľa priloţeného zoznamu (fotokópie sprievodných
dokladov – zväzok), a údajov vo veci preverenia príjemcov tovaru, ktorí mali v období rokov
2007-2008 prijať tovar vstupujúci na colné územie Ukrajiny cez hraničný prechod Vyšné
Nemecké – Uţhorod (zoznam príjemcov tovaru v prílohe).
Listom č. 11/23-1562 zo dňa 3.4.2008 doručeným Colnému úradu Michalovce dňa
4.4.2008 Uţhorodská colnica na ţiadosť z 27.3.2008 poskytla údaje, ţe po uskutočnenej
previerke týkajúcej sa dovozu na colné územie Ukrajiny v priebehu rokov 2007 – 2008,
ktorou sa zistilo, ţe za dané obdobie sa dovozy uskutočnili v 6 prípadoch, kuk ktorým zaslala
príslušné dokumenty.
Listom č. 11/23-1792 zo dňa 14.4.2008 doručeným Colnému úradu Michalovce dňa
18.4.2008 Uţhorodská colnica na ţiadosť zo 7.4.2008 vo veci doţiadaného dovozu tovaru na
colné územie Ukrajiny oznámila, ţe príjemcom bol súkromný podnikateľ V. K. a ţe
informácie o dovoze tovaru inými firmami colnica neeviduje.
Dňa 15.4.2008 bola Inšpekciou GR CR SR spísaná so ţalobcom Zápisnica o podaní
vysvetlenia týkajúceho sa colného prejednania tovaru na základe tranzitných vyhlásení,
zoznam ktorých mal tvoriť jej prílohu.
Dňa 12.5.2008 bol Colnému úradu Michalovce (do rúk jeho riaditeľa) doručený
podnet Inšpekcie GR CR SR zo dňa 5.5.2008 na disciplinárne konanie okrem iných colníkov
aj voči ţalobcovi, z obsahu ktorého okrem ďalších skutočností vyplynula podstatná
skutočnosť, ţe Colný úrad Michalovce je o porušení sluţobnej disciplíny colníkmi
zaradenými na výkon sluţby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké uţ oboznámený a ţe
ním získané oficiálne stanovisko ukrajinskej strany dokazuje skutočnosť, ţe došlo k porušeniu
predpisov colníkmi.
Listom riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 26.5.2008 bolo ţalobcovi
oznámené začatie konania vo veci sluţobného pomeru.
Riaditeľ Colného úradu Michalovce rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného
pomeru colníka rozhodnutím zo dňa 8.7.2008, ktoré bolo ţalobcovi doručené v ten istý deň.
Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.11.2008 zamietol odvolanie
ţalobcu podané proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o prepustení ţalobcu zo sluţobného
pomeru colníka a toto rozhodnutie potvrdil.
Ţalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí náleţite a dôsledne nevysporiadal
s námietkou ţalobcu v odvolaní, ţe rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Michalovce o jeho
prepustení zo sluţobného pomeru colníka zo dňa 8.7.2008 bolo vydané po dvojmesačnej
prekluzívnej lehote podľa § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.
Podľa § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase
o prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c/ aţ f/ moţno rozhodnúť len do
dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného
roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení
10 8Sžo/30/2011
colníkovi tieţ doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1
písm. c/, nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný
dočasne neschopným vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo pre úraz.
K výkladu pojmu "zistil" najvyšší súd uváţil takto:
Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy
nadriadený colníka získal informáciu o uvedenom konaní alebo opomenutí konania colníka,
teda okamih vedomosti o skutkových okolnostiach prípadu v takom rozsahu, ţe je moţné
i predbeţné právne hodnotenie. Nie je podmienkou, aby šlo o informáciu zvlášť
kvalifikovanú, viazanú na iné (napr. disciplinárne či trestné) konanie, alebo aby takáto
informácia pochádzala len z určitého zdroja. Postačí, ţe informácia má takú mieru určitosti
a vierohodnosti, ktorá zabezpečí, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru nebude
začaté na základe informácií nijako neoverených, nejasných či zreteľne nevierohodných.
Pretoţe zákonodarca začiatok plynutia lehoty viazal na neurčitý právny pojem ("zistil"
dôvod), je nevyhnutné, aby všade tam, kde je otázka dodrţania lehoty vzatá v pochybnosť
(a tak tomu bolo i v posudzovanom prípade, pretoţe ţalobca nedodrţanie lehoty v odvolaní
výslovne namietal), sa správny orgán s touto otázkou dôsledne vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia pri právnom hodnotení skutkových zistení.
Zo skutkových zistení, ako boli načrtnuté podľa obsahu správneho spisu, je zrejmé, ţe
základná ţalobná námietka je dôvodná.
Takto potom je nutné vychádzať z toho, ţe potrebnú informáciu získal riaditeľ
Colného úradu Michalovce (nadriadený, v ktorého právomoci bolo prepustiť ţalobcu
zo sluţobného pomeru) uţ z listov Uţhorodskej colnice zo dňa 3.4.2008 a 14.4.2008. Ak teda
rozhodol o prepustení aţ 8.7.2008 (keď zrejme vyčkal výsledok šetrenia inšpekcie GR CR
SR), stalo sa tak očividne po lehote dvoch mesiacov. Pretoţe táto lehota má charakter lehoty
prekluzívnej, zanikla jej uplynutím moţnosť prepustiť ţalobcu pre taký skutok z sluţobného
pomeru.
Najvyšší súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného prezentovaným
v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe aţ po doručení podnetu na disciplinárne konanie
11 8Sžo/30/2011
od inšpekcie GR CR SR dňa 12.6.2008 vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho
colníkovi porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
začala nadriadenému ţalobcu plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na
prijatie rozhodnutia o prepustení, pretoţe takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 183 ods. 4
zákona č. 200/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, ţe zistenie dôvodu prepustenia colníka
zo sluţobného pomeru sa viaţe na osobu nadriadeného.
Nad rámec vyššie uvedeného povaţuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, ţe
v administratívnom konaní, predmetom ktorého je prepustenie colníka zo sluţobného pomeru
z dôvodu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,
je podstatné preukázanie, ţe colník spáchal skutok, ktorým porušil sluţobnú prísahu a svoje
sluţobné povinnosti, ktorý napĺňa znaky takej intenzity a ktorého sa dopustil takým
spôsobom, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov
štátnej sluţby.
Prepustenie colníka zo sluţobného pomeru je tak závaţný zásah do základných práv
a slobôd fyzickej osoby, ţe musí byť zaloţené na objektívnom zistení a posúdení všetkých
okolností prípadu a nie je moţné zistenie o hrubom porušení sluţobnej prísahy a sluţobných
povinností zaloţiť na domnienkach. Skutok, ktorým colník hrubo porušil sluţobnú prísahu
a sluţobné povinnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a určito opísaný vo výroku rozhodnutia
správneho orgánu o prepustení zo sluţobného pomeru a z opisu skutku musí priamo vyplývať
intenzita hrubého porušenia sluţobnej prísahy a sluţobných povinností colníka. Tento skutok
musí byť správnym orgánom riadne zdokumentovaný a preukázaný. Správny orgán nemôţe
pri hrubom porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností colníka vychádzať zo svojich
domnienok a predpokladov.
Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe základom pre úsudok o prepustení colníka zo sluţobného
pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. je úsudok o obsahu a rozsahu
neurčitého právneho pojmu „porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej prísahy zvlášť
hrubým spôsobom“. Aţ po tom, keď správny orgán tento neurčitý právny pojem vyloţí, môţe
ho konfrontovať so skutkovým zistením konkrétneho prípadu a usúdiť, či konanie colníka
spočívajúce v porušení sluţobnej prísahy dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný znak
zvlášť závaţného porušenia. Nie je pritom pochybné, ţe vyššie uvedené platí aj pre
posudzovanú vec, lebo zvlášť hrubé porušenie sluţobnej povinnosti je rovnako ako porušenie
12 8Sžo/30/2011
sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom neurčitým právnym pojmom. Úsudok o obsahu
a rozsahu vyššie uvedeného neurčitého právneho pojmu v rozhodnutiach oboch správnych
orgánov chýba.
Absencia uvedených úvah preto zakladá aj zjavnú nepreskúmateľnosť správneho
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a Krajskému súdu v Košiciach je potrebné vytknúť, ţe
sa náleţitým spôsobom ani nepreskúmateľnosťou ţalobou napadnutého správneho
rozhodnutia nezaoberal a zo zistených vád nevyvodil zodpovedajúce závery, a to napriek
tomu, ţe nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia v tomto smere bola ţalobcom namietaná
v ţalobe.
Ţalovaný v konaní nesprávne a aj nedostatočne právne vec posúdil a doterajšie
zistenia nedávajú dostatočný, najmä právny podklad pre záver o takom porušení sluţobnej
prísahy a sluţobnej povinnosti zo strany ţalobcu, ktoré napĺňa dôvody prepustenia
zo sluţobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z., pretoţe
sluţobné orgány neskúmali všetky okolnosti prípadu, najmä nevenovali pozornosť tým
skutočnostiam, ktoré mohli byť ţalobcovi na prospech.
S ohľadom na skutočnosť, ţe najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru,
ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a aj nepreskúmateľnosti a súd prvého stupňa
ţalobu zamietol, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil v zmysle § 250ja
ods. 3 OSP tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V zmysle ustanovenia § 250ja ods. 4 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
O trovách konania (odvolacieho i prvostupňového) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a s pouţitím § 246c ods. 1
vety prvej OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia advokátom, ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 19.5.2010 v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy
právneho zastúpenia tvorí tarifná odmena za 3 úkony právnej sluţby v zmysle § 14 ods. 1
písm. a/, c/ vyhlášky v znení platnom do 31.5.2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
13 8Sžo/30/2011
podanie ţaloby na súd, písomné vyjadrenie) á 53,49 € s paušálom 3 - krát po 6,95 € a za
2 úkony právnej sluţby v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/, c/ vyhlášky v znení platnom od
1.6.2009 (účasť na pojednávaní dňa 25.3.2010 a podanie odvolania) á 120,23 € s paušálnou
náhradou 2 – krát po 7,21 €, náhrada za stratu času 2 – krát po 6 hod. 45 min. za cestu
Bratislava – Košice a späť, t. j. 2 – krát po 14 začatých polhodín (§ 17 ods. 1 vyhlášky)
á 12,02 €, a napokon cestovné výdavky za pouţitie osobného automobilu z Bratislavy
do Košíc a späť, t. j. 2 – krát po 453 km x 0,183 €, čo činí 165,80 € a za naftu pri spotrebe
5,2 x cena nafty 1,075 € x 906 km : 100, čo činí 50,64 €. Spolu trovy (989,10€) vrátane DPH
19 % (187,93 €) predstavujú sumu 1177,03 €. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP
je ţalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu ţalobcu,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská