Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/134/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M., s.r.o., so sídlom v L.,

2/ I. M., bývajúceho v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou L. s.r.o., so sídlom v B., proti

ţalovanej K.., s.r.o., so sídlom v S., o 29 044,68 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe

žalovanej o 13 033,41 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. septembra

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 2. novembra 2005 č.k. -408 zamietol

ţalobu o zaplatenie 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) s príslušenstvom a obom ţalobcom uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej k rukám advokáta náhradu trov konania 223 038,-- Sk

(7 403,51 Eur) do troch dní. Ţalobcovi 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 392 644,-- Sk

(13 033,41 Eur) s 11% ročným úrokom z omeškania od 30. júla 2002 do zaplatenia a zaplatiť

náhradu trov konania 79 400,-- Sk (2 635,60 Eur), do troch dní. V odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe 5. marca 2002 bola uzavretá zmluva

o budúcej zmluve (ďalej len „zmluva“), kde ako budúci predávajúci vystupuje spoločnosť K..

a ako budúci kupujúci spoločnosť M. , pričom za budúceho kupujúceho je zmluva podpísaná

Ing. H. a Ing. M. a na zmluve chýba odtlačok pečiatky budúceho kupujúceho. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, ţe predmetom zmluvy bol záväzok kupujúceho prevziať všetky práva

a záväzky budúceho predávajúceho a sprievodnú dokumentáciu vyplývajúcu z

projektu Priemyselný park Malý Krtíš a záväzok budúceho predávajúceho tieto práva

a záväzky odovzdať, pričom v zmluve je zakotvené, ţe budúci kupujúci uhradí po podpise

zmluvy prevodom na účet na základe zálohovej faktúry v lehote 5 dní od jej obdrţania zálohu

2

vo výške 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur). Takúto zálohovú faktúru ţalovaná ţalobkyni 1/

vystavila 27. februára 2002 a následne v P. a.s., I. M. vloţil na účet ţalovanej fakturovanú

sumu. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, ţe ţalobkyňa 1/ vznikla zápisom do

obchodného registra 6. marca 2002. Pre prípad nedodrţania podmienok stanovených zmluvou

si jej účastníci dohodli aj sankcie a moţnosti odstúpenia od zmluvy. Listom zo 6. mája 2002

ţalovaná vyzvala ţalobkyňu 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy, a keďţe ţalobca kúpnu zmluvu

neuzavrel, vyuţila ţalovaná svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Ţalobcovia ţalovanej

listom z 5. júla 2002 oznámili, ţe zmluvu povaţujú za ničotnú, plniť podľa nej nebudú

a poţadovali vrátiť sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur). Ak podľa súdu prvého stupňa nebolo

preukázané, ţe orgán spoločnosti schválil konanie vykonané osobou, ktorá konala pred

vznikom spoločnosti, táto osoba zodpovedá za škodu vzniknutú veriteľom. Mal za to, ţe

ţiadne zákonné ustanovenie nesankcionuje neplatnosťou právny úkon urobený zakladateľom

v mene zaloţenej obchodnej spoločnosti pred jej vznikom, preto povaţoval za rozhodujúce,

ţe ţalobca 2/ bol účastníkom zmluvy a jeho záväzky z nej prešli na ţalobkyňu 1/, z ktorého

dôvodu právny úkon zaväzuje osobu, ktorá ho urobila. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe na

uvedenom základe ţalobcom 2/ zaplatená suma prepadla v prospech ţalovanej a tej popri tom

vznikol i nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty (392 644,60 Sk). Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil ustanovením , úspechom ţalovanej v konaní o

ţalobe aj vzájomnej ţalobe a vznikom trov na právnom zastúpení.

Na odvolanie oboch ţalobcov Krajský súd v Trnave prvým rozsudkom z 26. júna 2006

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa ţaloby

čiastočne zmenil uloţením ţalovanej povinnosti zaplatiť len ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk

(29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od 16. augusta 2002 do zaplatenia a vo zvyšku

napadnutý rozsudok potvrdil. V časti týkajúcej sa vzájomnej ţaloby ţalovanej napadnutý

rozsudok zmenil zamietnutím tejto ţaloby a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/

náhradu trov konania 341 537,-- Sk (11 336,95 Eur). Dopĺňacím rozsudkom z 24. októbra

2006 č.k. -516 rozhodol o trovách konania ţalobkyne 1/ a ţalovanej tak, ţe

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v príslušnej časti tak, ţe ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania 105 158,-- Sk (3 490,60 Eur)

a náhradu trov odvolacieho konania 37 218,-- Sk (1 235,41 Eur) do troch dní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej rozsudkom z 25. septembra

2007 sp. zn. zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol

3

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 2/

sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od 16. augusta 2002

do zaplatenia, v zamietajúcej časti o zaplatenie 392 644,60 Sk (13 033,41 Eur) s 11% úrokom

z omeškania od 30. júla 2002 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi

ţalobcom 2/ a ţalovanou a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

ţalovanej proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol a ţalobkyni 1/

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

V poradí druhým rozsudkom Krajský súd v Trnave z 30. júna 2008 sp. zn.

rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok v časti ţaloby ţalobcu 2/ opätovne

zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk

(29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od 16. augusta 2002 do zaplatenia a opätovne

zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vzájomnej ţaloby ţalovanej tak, ţe

vzájomnú ţalobu zamietol, keď aj po doplnení dokazovania opätovne dospel k záveru, ţe

zmluva je neurčitá a preto absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovanej

uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ náhradu trov v sume 375 564,-- Sk (12 466,44 Eur)

do troch dní s poukazom na ustanovenie a a úspechom

ţalobcu 2/ v konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej uznesením z 30. novembra

2009 sp. zn. zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a tieţ v časti týkajúcej náhrady trov konania v tejto časti z dôvodu jeho

nepreskúmateľnosti.

V poradí tretím rozsudkom Krajský súd v Trnave z 21. septembra 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, týkajúcej sa

zamietnutia ţaloby ţalobcu 2/ potvrdil a vo veci samej, týkajúcej sa vzájomnej ţaloby

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe vzájomnú ţalobu zamietol. V časti

trov konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, ţe ţalovanej nepriznal náhradu trov tohto konania, ţalovanej nepriznal náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania o ţalobe a napokon ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 2/ náhradu trov konania o vzájomnej ţalobe v sume 6 455,58 Eur k rukám advokáta

do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v čase tretieho rozhodovania

odvolacieho súdu uţ neexistovala ţiadna časť nárokovateľnej pohľadávky ţalobcu 2/, pretoţe

4

ţalovaná uţ na základe prvého rozhodnutia odvolacieho súdu z 26. júna 2006 sp. zn.

celú pohľadávku splnila. Za stavu, keď ţalovaná nesúhlasila so späťvzatím

ţaloby ţalobcom 2/, ktorá sa po zaplatení poţadovanej sumy stala bezzákladnou v dôsledku

správania ţalovanej v priebehu konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti

zamietajúcej ţalobu ţalobcu 2/ podľa a potvrdil. V časti týkajúcej sa

vzájomnej ţaloby poukázal na závery odvolacieho súdu vyslovené v predchádzajúcom

rozhodnutí, keď z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy ţaloba v tejto časti bola bez nádeje

na úspech, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe túto vzájomnú

ţalobu zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie o trovách konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe,

ktorým úspešnej ţalovanej náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1

nepriznal, odôvodnil správaním sa ţalovanej, ktorá napriek tomu, ţe ţalobou vymáhanú

sumu uhradila prevodom na účet ţalobcu 2/ ešte 29. septembra 2006 a sumu 341 537,-- Sk

(11 336,95 Eur) v prospech bankového účtu advokáta ešte 27. septembra 2006, opakovane

napádala rozsudky odvolacieho súdu dovolaním a nesúhlasila so späťvzatím ţaloby ţalobcom

2/, pričom takúto okolnosť (zaplatenia) oznámila odvolaciemu súdu aţ 29. júna 2010.

Uviedol, ţe výsledok konania ako celku, bol dôsledkom takého počínania účastníkov konania,

pri ktorom len ţalobca 2/ sa v konaní správal ako skutočný účastník sporu (čiţe uplatňoval

práva vlastnou ţalobou, bránil sa vzájomnej ţalobe ţalovanej a po preukázaní zániku práva

uplatňovaného ţalobou jeho splnením a nástupe moţnosti na to procesne reagovať sa pokúsil,

i keď neúspešne pre postoj ţalovanej, vziať ţalobu späť), kým naopak ţalovaná síce uţ

po právoplatnosti prvého rozsudku povinnosti ním uloţené splnila, následne však tomu svoje

ďalšie správanie uţ neprispôsobila, keď dokonca dva razy napadla rozsudok odvolacieho súdu

zamietajúci jej ţalobu a vyhovujúci naopak ţalobe protistrany v spore dovolaním a hoci išlo

o vyuţitie jej procesného práva ostalo záhadou, z akého dôvodu s informáciou o splnení

povinnosti vymáhanej ţalobou prišla aţ cca 4 roky potom, čo sa tak stalo. Okrem toho

po reakcii na to zo strany ţalobcu 2/ celkom prirodzeným spôsobom (späťvzatím ţaloby)

tu bolo aj evidentné zneuţitie ţalovanou ustanovenia , pre ktoré sa v konaní

o ţalobe ţalobcu 2/ muselo naďalej pokračovať vecne, hoci za riadneho chodu vecí by došlo

k zastaveniu konania a vzniku práva ţalobcu 2/ na náhradu trov konania pre správanie

ţalovanej ( vety druhej ) donucujúce ţalobcu k späťvzatiu ţaloby. Odvolací

súd mal za to, ţe jediným prostriedkom na zmiernenie dôsledkov takejto špekulácie je

rozhodnutie o trovách konania o ţalobe vyuţitím ustanovenia a to

konkrétne tej jeho časti, ktorá v prípadoch hodných osobitného zreteľa umoţňuje

i nepriznanie ţiadnej náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi, spolu s nevyuţitím

5

tejto moţnosti pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej ţalobe. Toto riešenie sa javilo

jediným moţným, ak platné procesné právo nepozná ţiadnu úpravu, ktorej uplatnením by

bolo moţno priznať náhradu aj ţalobcovi v konaní neúspešnému výlučne z viny ţalovaného.

Rozhodnutie o trovách konania o vzájomnej ţalobe ţalovanej a ţalobcu 2/ odôvodnil

úspechom ţalobcu 2/ v tejto časti konania a vznikom trov na právnom zastúpení.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu len v časti trov konania ţalobcu 2/ a ţalovanej

o ţalobe, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

ţalovanej nepriznal náhradu trov konania, napadol ţalobca 2/ dovolaním. Uviedol, ţe

konaním na odvolacom súde, výsledkom ktorého bol výrok majúci v konečnom dôsledku

za následok nepriznanie trov konania inak evidentne úspešnému ţalobcovi 2/ v konaní o jeho

ţalobe, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Opodstatnenosť dovolania vyvodzoval predovšetkým z časti odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku, pretoţe podľa jeho názoru nemôţe byť na jeho ťarchu vykladané

ţalovanou uplatňované procesné oprávnenie ( ), pretoţe v zmysle všeobecnej

zásady by právo malo slúţiť na ochranu toho, kto sa správa v zmysle jeho regulí a vyuţitím

zákonom dovolených procesných postupov by nemal byť výsledok poškodzujúci účastníka

na jeho oprávnených nárokoch. Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa vyhol odpovedi

na otázku, či z hľadiska úspešnosti inak úspešného ţalobcu v niekoľko rokov trvajúcom spore

môţe byť ovplyvnené okolnosťou, ţe zaviazaný neúspešný účastník medzičasom plnil a len

v dôsledku pouţitia mimoriadneho opravného prostriedku bolo potrebné o trovách konania

opätovne rozhodnúť avšak v dôsledku plnenia ţalovanej za zmenených skutkových

a právnych pomerov. Vzhľadom na charakter odvolacieho konania nesie odôvodnenie

odvolacieho rozsudku v sebe prvky neočakávaného a prekvapivého rozhodnutia. Aj keď

odvolací súd poukázal na jedinú prijateľnú moţnosť právne argumentovať za vyuţitia § 150

, nie je z jeho odôvodnenia čitateľné, v čom vidí konkrétne dôvody hodné osobitného

zreteľa v danej tak procesnoprávnej, ako i skutkovej situácii. Z pohľadu dovolateľa uvedená

právna argumentácia trpí rovnakými nedostatkami a nepresnosťami, ako odkazy

na nepouţiteľnosť analógie a konštatovanie nedostatku akejkoľvek procesnej úpravy

na posudzovaný prípad. Z uvedených dôvodov dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd napadnutý

výrok rozsudku odvolacieho súdu zmenil tak, ţe mu náhradu trov konania prizná.

Ţalobca 1/ a ţalovaná právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţili.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom, skúmal

najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Ţalobca 2/ dovolaním napadol výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,

ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí

a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho

súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať nie

podľa ustanovení ktoré vymedzujú kedy je prípustné dovolanie proti rozsudku ( ),

ale podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239

).

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Ţalobca 2/ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok o trovách konania, avšak

ustanovenie v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie

ţalobcu by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v (porovnaj tieţ rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. , ktorý bol

publikovaný ako R 117/1999).

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na druhá veta

dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľ

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na dovolacie námietky ţalobcu sa dovolací súd osobitne zameral

na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle Odňatím

moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok

znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania

(napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať

opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého výroku

rozsudku odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie ().

Súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania zaloţil na aplikácii § 142 ods. 1

, pričom vychádzal pri zamietnutí ţaloby ţalobcu z plného úspechu ţalovanej v konaní.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu moţno vyvodiť, ţe odvolací súd

nepovaţoval aplikáciu tohto ustanovenia za správnu pri potvrdení rozsudku súdu prvého

stupňa o zamietnutí ţaloby ţalobcu [viď časť odôvodnenia, v zmysle ktorej ...“Ak práve toto

bol zjavný účel počínania ţalovanej po vzatí ţaloby ţalobcu 2/ späť (rozumej vylúčenie

moţnosti vzniku práva ţalobcu na náhradu trov konania zastaveného z viny ţalovanej),

odvolací súd mal za to, ţe jediným prostriedkom na zmiernenie dôsledkov takejto špekulácie

(celkom ich eliminovať moţné nebolo) je rozhodnutie o trovách o ţalobe ...... aj s vyuţitím

ustanovenia (a to konkrétne tej jeho časti, ktorá v prípadoch hodných

osobitného zreteľa umoţňuje i nepriznanie ţiadnej náhrady trov inak úspešnému účastníkovi)

spolu s nevyuţitím tejto moţnosti pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej ţalobe (čiţe

tej časti konania – uvaţované vo vzťahu k celku, kde účastník vyuţívajúci nesúhlas

so zastavením konania o ţalobe na základe späťvzatia ţaloby na vlastnú ochranu

pred tzv. náhradovou povinnosťou, zaznamenal plný procesný neúspech a bude tak povinný

na náhradu).]. Dovolací súd tu povaţuje za potrebné upozorniť tieţ na to, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vyznelo v prospech dovolateľa.

Dovolacia námietka ţalobcu, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade

konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa , sa však

z rozhodujúceho – obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu (nedostatok

náleţitostí odôvodnenia, ktorý nedostatok inak podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno

vyvodiť – odvolací súd odôvodnil prečo procesne úspešnej žalovanej náhradu trov

konania nepriznal), ale tej zloţky činnosti súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej

na základe priebehu a výsledkov konania volí právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní

aplikovať, zvolenú normu aplikuje, bliţšie interpretuje a prijíma svoje právne závery

o posudzovanej veci. Dovolateľ odvolaciemu súdu v dovolaní vytýka, ţe v danom prípade

nesprávne aplikoval ustanovenia , pretoţe podľa jeho názoru mal súd podľa

tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať jemu. Námietka, ţe súd nesprávne aplikoval

určité ustanovenie zákona alebo ţe podal jeho nesprávnu interpretáciu, je vo svojej podstate

námietkou, ţe súd svoje rozhodnutie zaloţil na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie ale nie je vadou konania v zmysle

9

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný

dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

procesnú prípustnosť dovolania ţalobcu 2/ nemoţno vyvodiť z ani z

Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa a

So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

10