Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1a5/383458.da6d82.pdf
PDF · 167.79 KB
No categories available
4Cdo/134/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 134/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M., s.r.o., so sídlom v L.,
2/ I. M., bývajúceho v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou L. s.r.o., so sídlom v B., proti
ţalovanej K.., s.r.o., so sídlom v S., o 29 044,68 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe
žalovanej o 13 033,41 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
8 C 146/2002, o dovolaní ţalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. septembra
2010 sp. zn. 10 Co 53/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 2. novembra 2005 č.k. 8 C 146/2002-408 zamietol
ţalobu o zaplatenie 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) s príslušenstvom a obom ţalobcom uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanej k rukám advokáta náhradu trov konania 223 038,-- Sk
(7 403,51 Eur) do troch dní. Ţalobcovi 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 392 644,-- Sk
(13 033,41 Eur) s 11% ročným úrokom z omeškania od 30. júla 2002 do zaplatenia a zaplatiť
náhradu trov konania 79 400,-- Sk (2 635,60 Eur), do troch dní. V odôvodnení rozsudku
uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe 5. marca 2002 bola uzavretá zmluva
o budúcej zmluve (ďalej len „zmluva“), kde ako budúci predávajúci vystupuje spoločnosť K..
a ako budúci kupujúci spoločnosť M. , pričom za budúceho kupujúceho je zmluva podpísaná
Ing. H. a Ing. M. a na zmluve chýba odtlačok pečiatky budúceho kupujúceho. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, ţe predmetom zmluvy bol záväzok kupujúceho prevziať všetky práva
a záväzky budúceho predávajúceho a sprievodnú dokumentáciu vyplývajúcu z
projektu Priemyselný park Malý Krtíš a záväzok budúceho predávajúceho tieto práva
a záväzky odovzdať, pričom v zmluve je zakotvené, ţe budúci kupujúci uhradí po podpise
zmluvy prevodom na účet na základe zálohovej faktúry v lehote 5 dní od jej obdrţania zálohu
vo výške 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur). Takúto zálohovú faktúru ţalovaná ţalobkyni 1/
vystavila 27. februára 2002 a následne v P. a.s., I. M. vloţil na účet ţalovanej fakturovanú
sumu. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, ţe ţalobkyňa 1/ vznikla zápisom do
obchodného registra 6. marca 2002. Pre prípad nedodrţania podmienok stanovených zmluvou
si jej účastníci dohodli aj sankcie a moţnosti odstúpenia od zmluvy. Listom zo 6. mája 2002
ţalovaná vyzvala ţalobkyňu 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy, a keďţe ţalobca kúpnu zmluvu
neuzavrel, vyuţila ţalovaná svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Ţalobcovia ţalovanej
listom z 5. júla 2002 oznámili, ţe zmluvu povaţujú za ničotnú, plniť podľa nej nebudú
a poţadovali vrátiť sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur). Ak podľa súdu prvého stupňa nebolo
preukázané, ţe orgán spoločnosti schválil konanie vykonané osobou, ktorá konala pred
vznikom spoločnosti, táto osoba zodpovedá za škodu vzniknutú veriteľom. Mal za to, ţe
ţiadne zákonné ustanovenie nesankcionuje neplatnosťou právny úkon urobený zakladateľom
v mene zaloţenej obchodnej spoločnosti pred jej vznikom, preto povaţoval za rozhodujúce,
ţe ţalobca 2/ bol účastníkom zmluvy a jeho záväzky z nej prešli na ţalobkyňu 1/, z ktorého
dôvodu právny úkon zaväzuje osobu, ktorá ho urobila. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe na
uvedenom základe ţalobcom 2/ zaplatená suma prepadla v prospech ţalovanej a tej popri tom
vznikol i nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty (392 644,60 Sk). Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom ţalovanej v konaní o
ţalobe aj vzájomnej ţalobe a vznikom trov na právnom zastúpení.
Na odvolanie oboch ţalobcov Krajský súd v Trnave prvým rozsudkom z 26. júna 2006
sp.zn. 10 Co 25/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa ţaloby
čiastočne zmenil uloţením ţalovanej povinnosti zaplatiť len ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk
(29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od 16. augusta 2002 do zaplatenia a vo zvyšku
napadnutý rozsudok potvrdil. V časti týkajúcej sa vzájomnej ţaloby ţalovanej napadnutý
rozsudok zmenil zamietnutím tejto ţaloby a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/
náhradu trov konania 341 537,-- Sk (11 336,95 Eur). Dopĺňacím rozsudkom z 24. októbra
2006 č.k. 10 Co 25/2006-516 rozhodol o trovách konania ţalobkyne 1/ a ţalovanej tak, ţe
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v príslušnej časti tak, ţe ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania 105 158,-- Sk (3 490,60 Eur)
a náhradu trov odvolacieho konania 37 218,-- Sk (1 235,41 Eur) do troch dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej rozsudkom z 25. septembra
2007 sp. zn. 2 Cdo 71/2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 2/
sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od 16. augusta 2002
do zaplatenia, v zamietajúcej časti o zaplatenie 392 644,60 Sk (13 033,41 Eur) s 11% úrokom
z omeškania od 30. júla 2002 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
ţalobcom 2/ a ţalovanou a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie
ţalovanej proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol a ţalobkyni 1/
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
V poradí druhým rozsudkom Krajský súd v Trnave z 30. júna 2008 sp. zn.
10 Co 225/2007 rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok v časti ţaloby ţalobcu 2/ opätovne
zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk
(29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od 16. augusta 2002 do zaplatenia a opätovne
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vzájomnej ţaloby ţalovanej tak, ţe
vzájomnú ţalobu zamietol, keď aj po doplnení dokazovania opätovne dospel k záveru, ţe
zmluva je neurčitá a preto absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovanej
uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ náhradu trov v sume 375 564,-- Sk (12 466,44 Eur)
do troch dní s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom
ţalobcu 2/ v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej uznesením z 30. novembra
2009 sp. zn. 2 Cdo 250/2008 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a tieţ v časti týkajúcej náhrady trov konania v tejto časti z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti.
V poradí tretím rozsudkom Krajský súd v Trnave z 21. septembra 2010 sp. zn.
10 Co 53/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, týkajúcej sa
zamietnutia ţaloby ţalobcu 2/ potvrdil a vo veci samej, týkajúcej sa vzájomnej ţaloby
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe vzájomnú ţalobu zamietol. V časti
trov konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, ţe ţalovanej nepriznal náhradu trov tohto konania, ţalovanej nepriznal náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania o ţalobe a napokon ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobcovi 2/ náhradu trov konania o vzájomnej ţalobe v sume 6 455,58 Eur k rukám advokáta
do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v čase tretieho rozhodovania
odvolacieho súdu uţ neexistovala ţiadna časť nárokovateľnej pohľadávky ţalobcu 2/, pretoţe
ţalovaná uţ na základe prvého rozhodnutia odvolacieho súdu z 26. júna 2006 sp. zn.
10 Co 25/2006 celú pohľadávku splnila. Za stavu, keď ţalovaná nesúhlasila so späťvzatím
ţaloby ţalobcom 2/, ktorá sa po zaplatení poţadovanej sumy stala bezzákladnou v dôsledku
správania ţalovanej v priebehu konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti
zamietajúcej ţalobu ţalobcu 2/ podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa
vzájomnej ţaloby poukázal na závery odvolacieho súdu vyslovené v predchádzajúcom
rozhodnutí, keď z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy ţaloba v tejto časti bola bez nádeje
na úspech, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe túto vzájomnú
ţalobu zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie o trovách konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe,
ktorým úspešnej ţalovanej náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1
O.s.p. nepriznal, odôvodnil správaním sa ţalovanej, ktorá napriek tomu, ţe ţalobou vymáhanú
sumu uhradila prevodom na účet ţalobcu 2/ ešte 29. septembra 2006 a sumu 341 537,-- Sk
(11 336,95 Eur) v prospech bankového účtu advokáta ešte 27. septembra 2006, opakovane
napádala rozsudky odvolacieho súdu dovolaním a nesúhlasila so späťvzatím ţaloby ţalobcom
2/, pričom takúto okolnosť (zaplatenia) oznámila odvolaciemu súdu aţ 29. júna 2010.
Uviedol, ţe výsledok konania ako celku, bol dôsledkom takého počínania účastníkov konania,
pri ktorom len ţalobca 2/ sa v konaní správal ako skutočný účastník sporu (čiţe uplatňoval
práva vlastnou ţalobou, bránil sa vzájomnej ţalobe ţalovanej a po preukázaní zániku práva
uplatňovaného ţalobou jeho splnením a nástupe moţnosti na to procesne reagovať sa pokúsil,
i keď neúspešne pre postoj ţalovanej, vziať ţalobu späť), kým naopak ţalovaná síce uţ
po právoplatnosti prvého rozsudku povinnosti ním uloţené splnila, následne však tomu svoje
ďalšie správanie uţ neprispôsobila, keď dokonca dva razy napadla rozsudok odvolacieho súdu
zamietajúci jej ţalobu a vyhovujúci naopak ţalobe protistrany v spore dovolaním a hoci išlo
o vyuţitie jej procesného práva ostalo záhadou, z akého dôvodu s informáciou o splnení
povinnosti vymáhanej ţalobou prišla aţ cca 4 roky potom, čo sa tak stalo. Okrem toho
po reakcii na to zo strany ţalobcu 2/ celkom prirodzeným spôsobom (späťvzatím ţaloby)
tu bolo aj evidentné zneuţitie ţalovanou ustanovenia § 208 O.s.p., pre ktoré sa v konaní
o ţalobe ţalobcu 2/ muselo naďalej pokračovať vecne, hoci za riadneho chodu vecí by došlo
k zastaveniu konania a vzniku práva ţalobcu 2/ na náhradu trov konania pre správanie
ţalovanej (§ 146 ods. 2 vety druhej O.s.p.) donucujúce ţalobcu k späťvzatiu ţaloby. Odvolací
súd mal za to, ţe jediným prostriedkom na zmiernenie dôsledkov takejto špekulácie je
rozhodnutie o trovách konania o ţalobe vyuţitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a to
konkrétne tej jeho časti, ktorá v prípadoch hodných osobitného zreteľa umoţňuje
i nepriznanie ţiadnej náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi, spolu s nevyuţitím
tejto moţnosti pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej ţalobe. Toto riešenie sa javilo
jediným moţným, ak platné procesné právo nepozná ţiadnu úpravu, ktorej uplatnením by
bolo moţno priznať náhradu aj ţalobcovi v konaní neúspešnému výlučne z viny ţalovaného.
Rozhodnutie o trovách konania o vzájomnej ţalobe ţalovanej a ţalobcu 2/ odôvodnil
úspechom ţalobcu 2/ v tejto časti konania a vznikom trov na právnom zastúpení.
Výrok rozsudku odvolacieho súdu len v časti trov konania ţalobcu 2/ a ţalovanej
o ţalobe, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
ţalovanej nepriznal náhradu trov konania, napadol ţalobca 2/ dovolaním. Uviedol, ţe
konaním na odvolacom súde, výsledkom ktorého bol výrok majúci v konečnom dôsledku
za následok nepriznanie trov konania inak evidentne úspešnému ţalobcovi 2/ v konaní o jeho
ţalobe, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Opodstatnenosť dovolania vyvodzoval predovšetkým z časti odôvodnenia dovolaním
napadnutého rozsudku, pretoţe podľa jeho názoru nemôţe byť na jeho ťarchu vykladané
ţalovanou uplatňované procesné oprávnenie (§ 208 O.s.p.), pretoţe v zmysle všeobecnej
zásady by právo malo slúţiť na ochranu toho, kto sa správa v zmysle jeho regulí a vyuţitím
zákonom dovolených procesných postupov by nemal byť výsledok poškodzujúci účastníka
na jeho oprávnených nárokoch. Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa vyhol odpovedi
na otázku, či z hľadiska úspešnosti inak úspešného ţalobcu v niekoľko rokov trvajúcom spore
môţe byť ovplyvnené okolnosťou, ţe zaviazaný neúspešný účastník medzičasom plnil a len
v dôsledku pouţitia mimoriadneho opravného prostriedku bolo potrebné o trovách konania
opätovne rozhodnúť avšak v dôsledku plnenia ţalovanej za zmenených skutkových
a právnych pomerov. Vzhľadom na charakter odvolacieho konania nesie odôvodnenie
odvolacieho rozsudku v sebe prvky neočakávaného a prekvapivého rozhodnutia. Aj keď
odvolací súd poukázal na jedinú prijateľnú moţnosť právne argumentovať za vyuţitia § 150
O.s.p., nie je z jeho odôvodnenia čitateľné, v čom vidí konkrétne dôvody hodné osobitného
zreteľa v danej tak procesnoprávnej, ako i skutkovej situácii. Z pohľadu dovolateľa uvedená
právna argumentácia trpí rovnakými nedostatkami a nepresnosťami, ako odkazy
na nepouţiteľnosť analógie a konštatovanie nedostatku akejkoľvek procesnej úpravy
na posudzovaný prípad. Z uvedených dôvodov dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd napadnutý
výrok rozsudku odvolacieho súdu zmenil tak, ţe mu náhradu trov konania prizná.
Ţalobca 1/ a ţalovaná právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, skúmal
najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Ţalobca 2/ dovolaním napadol výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.
Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,
ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí
a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho
súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať nie
podľa ustanovení ktoré vymedzujú kedy je prípustné dovolanie proti rozsudku (§ 238 O.s.p.),
ale podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239
O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3
O.s.p.).
Ţalobca 2/ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok o trovách konania, avšak
ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie
ţalobcu by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. (porovnaj tieţ rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 69/98, ktorý bol
publikovaný ako R 117/1999).
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. dovolateľ
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na dovolacie námietky ţalobcu sa dovolací súd osobitne zameral
na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím
moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok
znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania
(napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať
opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).
Ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého výroku
rozsudku odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ
aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania zaloţil na aplikácii § 142 ods. 1
O.s.p., pričom vychádzal pri zamietnutí ţaloby ţalobcu z plného úspechu ţalovanej v konaní.
Z dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu moţno vyvodiť, ţe odvolací súd
nepovaţoval aplikáciu tohto ustanovenia za správnu pri potvrdení rozsudku súdu prvého
stupňa o zamietnutí ţaloby ţalobcu [viď časť odôvodnenia, v zmysle ktorej ...“Ak práve toto
bol zjavný účel počínania ţalovanej po vzatí ţaloby ţalobcu 2/ späť (rozumej vylúčenie
moţnosti vzniku práva ţalobcu na náhradu trov konania zastaveného z viny ţalovanej),
odvolací súd mal za to, ţe jediným prostriedkom na zmiernenie dôsledkov takejto špekulácie
(celkom ich eliminovať moţné nebolo) je rozhodnutie o trovách o ţalobe ...... aj s vyuţitím
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (a to konkrétne tej jeho časti, ktorá v prípadoch hodných
osobitného zreteľa umoţňuje i nepriznanie ţiadnej náhrady trov inak úspešnému účastníkovi)
spolu s nevyuţitím tejto moţnosti pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej ţalobe (čiţe
tej časti konania – uvaţované vo vzťahu k celku, kde účastník vyuţívajúci nesúhlas
so zastavením konania o ţalobe na základe späťvzatia ţaloby na vlastnú ochranu
pred tzv. náhradovou povinnosťou, zaznamenal plný procesný neúspech a bude tak povinný
na náhradu).]. Dovolací súd tu povaţuje za potrebné upozorniť tieţ na to, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vyznelo v prospech dovolateľa.
Dovolacia námietka ţalobcu, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade
konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., sa však
z rozhodujúceho – obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu (nedostatok
náleţitostí odôvodnenia, ktorý nedostatok inak podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno
vyvodiť – odvolací súd odôvodnil prečo procesne úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal), ale tej zloţky činnosti súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej
na základe priebehu a výsledkov konania volí právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní
aplikovať, zvolenú normu aplikuje, bliţšie interpretuje a prijíma svoje právne závery
o posudzovanej veci. Dovolateľ odvolaciemu súdu v dovolaní vytýka, ţe v danom prípade
nesprávne aplikoval ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pretoţe podľa jeho názoru mal súd podľa
tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať jemu. Námietka, ţe súd nesprávne aplikoval
určité ustanovenie zákona alebo ţe podal jeho nesprávnu interpretáciu, je vo svojej podstate
námietkou, ţe súd svoje rozhodnutie zaloţil na nesprávnom právnom posúdení veci.
Nesprávne právne posúdenie ale nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný
dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe
procesnú prípustnosť dovolania ţalobcu 2/ nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p.
Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová