Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/153/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. K., bývajúceho v P., 2/

E. K., bývajúcej v P., obaja zastúpení Mgr. R. L., advokátom v P., proti ţalovaným 1/ J. P.,

bývajúcom v P., 2/ G. P., bývajúcej v P., 3/ O., so sídlom v P., zastúpenému Advokátskou

kanceláriou H., v.o.s., so sídlom v P., o určenie neplatnosti dohody o prevode členských

práv a povinností, neplatnosti nájomnej zmluvy a neplatnosti zmluvy o prevode

vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. decembra 2010 sp.zn.

, v spojení s jeho opravným uznesením z 23. februára 2011 sp.zn. 14 Co

26/2010 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 11. decembra 2009 zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou

sa domáhali určenia, ţe dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu

špecifikovanému v petite ţaloby je neplatná, ţe nájomná zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi konania k predmetnému bytu je neplatná a napokon, ţe zmluva o prevode

vlastníctva predmetného bytu je neplatná. Ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 171,17 Eur a ţalovanému 3/ v sume

316,18 Eur, do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe neboli zistené

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe predmetné zmluvy boli postihnuté vadou, ktorá

by spôsobovala ich neplatnosť. Mal v konaní preukázané, ţe ţalobcovia postupne

od ţalovaných 1/ a 2/ prevzali značný finančný obnos, o ktorom neexistuje doklad o vrátení

a tieţ to, ţe za dobu od uzavretia dohody o prevode členských práv k bytu si neplnia

povinnosti vyplývajúce z jeho uţívania. Nedoplatky, ktoré eviduje ţalovaný 3/ sú spôsobené

2

dlhodobým neplnením si povinností a v tomto smere má súd za to, ţe zo strany ţalobcov sa

jedná o špekuláciu a zneuţívanie v neprospech ţalovaných. Pokiaľ išlo o vykonanie

stavebných prác na nehnuteľnosti ţalovaného 1/ dospel súd k záveru, ţe nebola preukázaná

súvislosť medzi vykonanými prácami a poskytnutými pôţičkami. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil ustanovením , úspechom v konaní a vznikom trov

na právnom zastúpení.

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. decembra 2010 sp.zn.

, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 , a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol,

ţe v prejednávanej veci neboli ani preukázané podmienky podľa a bez

právneho významu sú skutočnosti týkajúce sa výkonu stavebných prác na prestavbu bytu,

či rodinného domu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1,

a a nepodaním úspešných ţalovaných návrhu na priznanie

náhrady trov konania. Opravným uznesením z 23. februára 2011 sp. zn.

opravil priezvisko ţalobcu 1/.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, navrhli zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, ţe dovolanie je

prípustné podľa a dôvodné podľa , pretoţe

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru a konanie je tieţ postihnuté inou vadou

konania ( ), pretoţe Mgr. M. J., advokát, ich v tejto veci

zastupoval, keď 21. mája 2004 napísal „Vyjadrenie k výzve zo dňa 4.5.2004“ ako reakciu

na výzvu ţalovaných 1/, 2/ na vypratanie bytu (por. č.l. 232). Vady konania podľa § 237

písm. f/ treba vidieť v tom, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o vykonaní dôkazov

ţalobcami navrhnutými a výpovede svedkov, ako aj ostatné dôkazy vyhodnotil stručne,

jednostranne, v neprospech ţalobcov, hodnotenie dôkazov je nesprávne, zľahčujúce

a povrchné. Nesprávne právne posúdenie veci potom videl v tom, ţe krajský súd

argumentoval tým, ţe zmluva o prevode členských práv nebola uzatvorená v tiesni

a za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa ich názoru, ţalobcovia boli preukázateľne

v tiesni, čo vyplýva z toho, ţe mali nedoplatky na úhradách spojených s uţívaním bytu,

z čoho im hrozilo značné riziko. Ďalej zopakovali skutočnosti uvádzané v predchádzajúcich

podaniach pred súdmi oboch stupňov ohľadom hodnoty bytu, ich odstúpenia od dohody

3

o prevode členských práv a neuhradenia celej kúpnej ceny ţalovanými. Zároveň poţiadali

o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

Ţalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov navrhol potvrdiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, pretoţe súdy dostatočne zistili skutkový stav a vec správne

právne posúdili a tvrdenia ţalobcov uvádzané v dovolaní ohľadom zaplatenia len časti

dohodnutého plnenia za prevod členských práv neobstojí.

Ţalovaní 1/ a 2/ nevyuţili svoje právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

4

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalobcov v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených

ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania v zmysle

So zreteľom na to by dovolanie ţalobcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané porušenie ustanovenia § 237

písm. f/ , ktorého sa mal dopustiť súd niţšieho stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal

otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv, napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ) a pod.]. Dovolací

súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcom realizáciu ich procesných práv.

Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdili, ţe súd „nerozhodol“ o vykonaní nimi navrhnutých

dôkazoch, treba uviesť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých

účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom

(R 37/1993). Účastníkovi konania totiţ zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými

moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá

a veta prvá ). O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie

sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky

súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť.

Toto procesné oprávnenie ţalobcovia v danej veci aj vyuţili (nebolo im odňaté).

Nevykonaním ţalobcami navrhovaného dokazovania nedošlo teda k odňatiu ich moţnosti

konať pred súdom. Dovolací súd poznamenáva, ţe v dovolacom konaní môţe prihliadnuť

k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti

dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného

dokazovania, resp. ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa , t.j., ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou

sa dovolací súd môţe zaoberať len v prípade ak je dovolanie procesne prípustné.

6

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd venoval pozornosť aj v dovolaní

namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom, ktorú dovolatelia videli zrejme

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia ( ), keď uvádzajú, ţe súd

výpovede svedkov, ako aj ostatné dôkazy vyhodnotil stručne, jednostranne, bez vzájomnej

súvislosti v neprospech ţalobcov, pričom uvedené hodnotenie dôkazov je ....... nesprávne,

zľahčujúce a povrchné“.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/

je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí ČSFR č. ). Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu

vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, ţe

s tam uvedenými poţiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)

dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi

súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení

v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia

bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť

súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti

súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je

porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť

podaného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať

jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto poţiadavky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa a spĺňa ho aj rozsudok prvostupňového súdu.

Podľa (účinnosť od 15. októbra 2008) odvolací súd rozhodnutie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Oba súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, opísali

priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania, citovali právne predpisy, ktoré správne aplikovali na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodili svoje právne závery.

Odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnil v zmysle ustanovenia ,

poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania a náleţitú

pozornosť venoval právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia tak spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy niţších

stupňov postupovali v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci

procesne nepochybili a svojim postupom ţalobcom neodňali moţnosť konať pred súdom

podľa

Ţalobcovia svoje dovolanie odôvodnili tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2

písm. c/ (t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

, sp.zn. ). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň je

ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretoţe (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje

realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ,

sp.zn. ). I keby podľa názoru dovolateľov išlo o nesprávne právne posúdenie

veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil správny

právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobcov nie

je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom ( ).

Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľov spočívajúci v existencii inej vady konania,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), tento

je taktieţ moţné preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tento dôvod, ak

9

by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa ani ním dovolací súd

nezaoberal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová