Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 50 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (296)bac/383454.35f0bc.pdf
PDF · 121.1 KB
No categories available
4Cdo/41/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 41/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., IČO : x,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21,
Košice, proti povinnému P. H., o vymoženie 41,36 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 8 Er 1102/2010, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2011, sp.zn.
16 CoE 188/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
41,36 € s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej túto sumu preukazovala
rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp.zn. 2 C 339/2009.
Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok!) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Okresný súd Lučenec uznesením z 26. januára 2011 č.k. 8 Er 1102/2010-22 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom. Posúdil (vyššie citovaný) rozsudok arbitrážneho súdu (exekučný titul), ktorý
uložil povinnému povinnosť plniť na základe poistnej zmluvy č. 4402800017 uzatvorenej
medzi oprávnenou a povinným dňa 30. januára 2007 a dospel k záveru, že uvedené
rozhodnutie nie je spôsobilé byť riadnym exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku. Výkladom smernice Rady (ES) 93/13 z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudku ESD z 27. júna 2000 vo veci Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941 dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Podľa časti XV. Ods. 2 Všeobecných poistných podmienok žalobcu, ktoré sú
prílohou poistnej zmluvy, je na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní príslušný ten
rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka nemôže byť považovaná za individuálne dojednanú. Oprávnená
od počiatku sledovala takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste
jej sídla, za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu
zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný
titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie
exekúcie. Súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho
vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku, brániacu vo vykonaní exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2011
sp.zn. 16 CoE 188/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s dôvodmi
uvedenými v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa. V súvislosti s odvolacou námietkou
oprávnenej o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní právoplatného
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v exekučnom konaní poukázal
na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon
o rozhodcovskom konaní“), ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút – prieskumnú
právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol – nie je ním teda viazaný
v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu
dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené
v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V zhode s konštatovaním prvostupňového súdu,
odvolací súd uviedol, že v danom prípade rozhodcovská doložka, tak ako je koncipovaná,
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenže nemá dosah na výber rozhodcovského súdu,
prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doložky sa spotrebiteľ vopred vzdáva možnosti
riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom.
Rozhodcovská doložka tak predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ oprávnená tvrdí, že rozhodcovská doložka je dojednaná individuálne,
nakoľko ju mohol povinný odmietnuť bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní
vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, odvolací súd poukázal na začlenenie rozhodcovskej
doložky do Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej
zmluvy. Všeobecné poistné podmienky v danom prípade predstavujú kompaktný, vopred
pripravený celok upravujúci podmienky poistného vzťahu, jeho vznik, zánik, práva
a povinnosti zmluvných strán, jednotlivé druhy poistenia a pripoistenia, pričom rozhodcovská
doložka je súčasťou poistných podmienok ako „XV. Časť – rozhodcovské konanie“. Povinný
tak svojim podpisom mohol všeobecné podmienky poistenia akceptovať ako celok alebo ich
odmietnuť. Povinný (poistník) nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom
rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka rozhodne
nie je dojednaná individuálne.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy v danom prípade
rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci a tým zaťažili konanie vadou v zmysle
§ 237 písm. a/ O.s.p. Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský súd rozhodoval v súlade
so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy nemajú
vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov, a preto
v závere nie sú oprávnené preskúmať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. umožňuje v tam vymenovaných prípadoch exekučné konanie
zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Skúmanie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v exekučnom
konaní nemá oporu v relevantných právnych predpisoch. Tiež namietala, že súdy jej
nesprávnym postupom odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že
i keď sa v exekučnom konaní spravidla pojednávania nenariaďujú, v prejednávanej veci však
exekučné súdy zdanlivo na účely preukázania rozporu exekučného titulu so zákonom
s poukazom na § 45 zákona č. 244/2002 Z,.z. dokazovali a ani jeden z dvoch súdov
pojednávanie nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa názorov oboch súdov pre prípad podstatný
význam, súdy neprečítali a ani neoboznámili ich obsah. Tým jej odňali možnosť vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom. Oprávnená teda nemala možnosť vyjadriť sa k tomu, prečo
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve
považuje jednoznačne za individuálne dojednanú, a teda platnú zmluvnú podmienku.
Dovolanie odôvodnila aj tým, že súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia založili
na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
a o svojej oprávnenosti zamietnuť žiadosť na vydanie poverenia z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas oprávnená (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1
veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uzneseniu o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej
Dovolateľka v dovolaní namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, obchodných, rodinných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1
O.s.p.).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy
preskúmavajú (okrem iného) aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to
ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).
Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má
za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec
postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,
ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
Dovolateľka vyčíta súdom oboch stupňov (vo vzťahu k namietanej vade podľa § 237
písm. a/ O.s.p.), že v rozpore so zákonom a Smernicou Rady č. 93/13/EHS preskúmali
právoplatný exekučný titul a bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní
skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Dovolateľka teda namieta, že
rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak
o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti
záverov súdov (ich právneho posúdenia), na ktorých založili svoje rozhodnutia.
Dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní.
Rozhodovanie súdov v takomto konaní vyplýva priamo zo zákona (§ 29, § 38 ods. 3, § 34
ods. 1 Exekučného poriadku). Ani samotná dovolateľka (ako už bolo vyššie uvedené) vadu
konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p. nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemohli konať,
teda ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopiera.
V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich
právomoci, a preto nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady konania
v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p.
Dovolateľka tiež namietala, že súdy je odňali možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať a realizovať procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, že
súdy vykonali dôkazy listinami bez nariadenia pojednávania, a teda bez jej účasti. Rovnako
im vytýkala, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia
tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného
konania.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie
má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania
v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú
v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného
v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124
O.s.p.) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa
oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie
exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.
Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej
neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola
oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných práv.
Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis, alebo ak súd aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p. a dovolacím súdom
neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie oprávnenej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že povinnému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová