Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/41/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., IČO : x,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21,

Košice, proti povinnému P. H., o vymoženie 41,36 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2011, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie

41,36 € s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp.zn. .

Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti /exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok!) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Okresný súd Lučenec uznesením z 26. januára 2011 č.k. -22 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil rozpor exekučného titulu

so zákonom. Posúdil (vyššie citovaný) rozsudok arbitrážneho súdu (exekučný titul), ktorý

uložil povinnému povinnosť plniť na základe poistnej zmluvy č. 4402800017 uzatvorenej

medzi oprávnenou a povinným dňa 30. januára 2007 a dospel k záveru, že uvedené

rozhodnutie nie je spôsobilé byť riadnym exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41

Exekučného poriadku. Výkladom smernice Rady (ES) 93/13 z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudku ESD z 27. júna 2000 vo veci Océano

Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941 dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou

podmienkou a ako taká už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Podľa časti XV. Ods. 2 Všeobecných poistných podmienok žalobcu, ktoré sú

prílohou poistnej zmluvy, je na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní príslušný ten

rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Takto koncipovaná

rozhodcovská doložka nemôže byť považovaná za individuálne dojednanú. Oprávnená

od počiatku sledovala takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku

sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste

jej sídla, za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv

spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu

zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými

stranami v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný

titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský

rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie

exekúcie. Súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho

vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku, brániacu vo vykonaní exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2011

sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s dôvodmi

uvedenými v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa. V súvislosti s odvolacou námietkou

oprávnenej o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní právoplatného

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v exekučnom konaní poukázal

na ustanovenie o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon

o rozhodcovskom konaní“), ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút – prieskumnú

právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť

na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol – nie je ním teda viazaný

v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v Zákona

o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu

dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené

v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok

zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V zhode s konštatovaním prvostupňového súdu,

odvolací súd uviedol, že v danom prípade rozhodcovská doložka, tak ako je koncipovaná,

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenže nemá dosah na výber rozhodcovského súdu,

prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doložky sa spotrebiteľ vopred vzdáva možnosti

riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom.

Rozhodcovská doložka tak predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ oprávnená tvrdí, že rozhodcovská doložka je dojednaná individuálne,

nakoľko ju mohol povinný odmietnuť bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní

vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, odvolací súd poukázal na začlenenie rozhodcovskej

doložky do Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej

zmluvy. Všeobecné poistné podmienky v danom prípade predstavujú kompaktný, vopred

pripravený celok upravujúci podmienky poistného vzťahu, jeho vznik, zánik, práva

a povinnosti zmluvných strán, jednotlivé druhy poistenia a pripoistenia, pričom rozhodcovská

doložka je súčasťou poistných podmienok ako „XV. Časť – rozhodcovské konanie“. Povinný

tak svojim podpisom mohol všeobecné podmienky poistenia akceptovať ako celok alebo ich

odmietnuť. Povinný (poistník) nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom

rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka rozhodne

nie je dojednaná individuálne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy v danom prípade

rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci a tým zaťažili konanie vadou v zmysle

Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský súd rozhodoval v súlade

so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy nemajú

vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov, a preto

v závere nie sú oprávnené preskúmať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ustanovenie

umožňuje v tam vymenovaných prípadoch exekučné konanie

zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Skúmanie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v exekučnom

konaní nemá oporu v relevantných právnych predpisoch. Tiež namietala, že súdy jej

nesprávnym postupom odňali možnosť pred súdom konať ( ). Uviedla, že

i keď sa v exekučnom konaní spravidla pojednávania nenariaďujú, v prejednávanej veci však

exekučné súdy zdanlivo na účely preukázania rozporu exekučného titulu so zákonom

s poukazom na Z,.z. dokazovali a ani jeden z dvoch súdov

pojednávanie nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa názorov oboch súdov pre prípad podstatný

význam, súdy neprečítali a ani neoboznámili ich obsah. Tým jej odňali možnosť vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom. Oprávnená teda nemala možnosť vyjadriť sa k tomu, prečo

rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve

považuje jednoznačne za individuálne dojednanú, a teda platnú zmluvnú podmienku.

Dovolanie odôvodnila aj tým, že súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia založili

na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

a o svojej oprávnenosti zamietnuť žiadosť na vydanie poverenia z dôvodu neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky ( ).

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená ( ) zastúpená advokátom (

veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uzneseniu o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v

Dovolateľka v dovolaní namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, obchodných, rodinných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú (okrem iného) aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Dovolateľka vyčíta súdom oboch stupňov (vo vzťahu k namietanej vade podľa § 237

písm. a/ ), že v rozpore so zákonom a Smernicou Rady č. 93/13/EHS preskúmali

právoplatný exekučný titul a bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní

skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Dovolateľka teda namieta, že

rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak

o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti

záverov súdov (ich právneho posúdenia), na ktorých založili svoje rozhodnutia.

Dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní.

Rozhodovanie súdov v takomto konaní vyplýva priamo zo zákona (§ 29, § 38 ods. 3, § 34

ods. 1 Exekučného poriadku). Ani samotná dovolateľka (ako už bolo vyššie uvedené) vadu

konania uvedenú v nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemohli konať,

teda ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopiera.

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich

právomoci, a preto nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady konania

v zmysle

Dovolateľka tiež namietala, že súdy je odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať a realizovať procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že

súdy vykonali dôkazy listinami bez nariadenia pojednávania, a teda bez jej účasti. Rovnako

im vytýkala, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú

v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa

oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie

exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných práv.

Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis, alebo ak súd aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z a dovolacím súdom

neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie oprávnenej v súlade s v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1 a s tým, že povinnému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová