Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
352/383160.02472c.pdf
PDF · 186.93 KB
No categories available
8Sžo/49/2011
Najvyšší súd 8Sžo/49/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: V. T., Š., X., zast. J.. Z. M., advokátkou so sídlom M., P., proti
ţalovanej: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. 834/2010 zo dňa 21. apríla 2010,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/17412/2010 – 32 zo
dňa 25. augusta 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/17412/2010 – 32 zo dňa 25. augusta 2011, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. 834/2010 zo dňa 21.4.2010,
ktorým bola zamietnuté odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu dekana Lekárskej fakulty UPJŠ
v Košiciach č. 279/2010 zo dňa 29.1.2010, ktorým ţalobcu vylúčil zo štúdia v študijnom
odbore zubné lekárstvo – denné doktorské štúdium, pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré
vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku ţalovanej.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe zákonodarca v § 62 ods. 3 zákona č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o vysokých školách“) sledoval jednoznačný
zámer zabezpečiť plynulosť a efektivitu štúdia študenta vysokej školy, t. j. zabránenie stavu
nečinnosti študenta v rámci zvoleného štúdia a taktieţ prirodzenú selekciu študentov
zvládajúcich študijný program na jednej strane a študentov, ktorí v skúšobnom procese
neuspeli. Z uvedeného dôvodu zák. o vysokých školách v § 66 ods. 1 písm. c/ umoţňuje
vylúčenie študenta zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek vyplývajúcich zo študijného
programu a študijného poriadku vysokej školy.
Krajský súd poukázal na čl. 14 študijného poriadku ţalovanej, podľa ktorého ak chce
študent pokračovať v štúdiu, musí na konci prvého roku v prvom stupni štúdia získať
minimálne 40 kreditov a za kaţdé štyri po sebe nasledujúce semestre získať minimálne
90 kreditov. Daná poţiadavka, ako nevyhnutná právna podmienka pre „udrţanie sa“ študenta
v štúdiu na danej univerzite, nebola, podľa názoru krajského súdu naplnená, čím vznikli
právne dôvody pre vylúčenie ţalobcu zo štúdia na vysokej škole.
Pokiaľ ţalobca z listov dekana lekárskej fakulty zo dňa 12.2.2008 a 3.2.2009
vyvodzoval záver, ţe stále bol študentom tretieho semestra Lekárskej fakulty UPJŠ
v Košiciach, krajský súd uviedol, ţe opatrenia dekana nemôţu mať právne účinky eliminujúce
zákonné poţiadavky na naplnenie nevyhnutného obsahu štúdia v dvoch po sebe nasledujúcich
akademických rokoch t. j. v štyroch semestroch. Ţalobca nesprávne interpretoval význam
právneho úkonu dekana lekárskej fakulty zo dňa 12.12.2008. Vyhovenie ţiadosti o zápis
do druhého ročníka zubného lekárstva v skúšobnom období z iného semestra v akademickom
roku 2008/2009, t. j. povolenie na pokračovanie v štúdiu dané ţalobcovi, umoţnilo po
formálnej stránke ţalobcovi absolvovať druhý ročník vysokoškolského štúdia, avšak je
nesporné, ţe akademický rok 2008/2009 uplynul bez toho, aby ţalobca naplnil zákonom
a študijným poriadkom univerzity predpokladaný počet získaných kreditov ako nevyhnutnú
materiálnu právnu podmienku pre ďalšie pokračovanie v štúdiu. Pokiaľ šlo o stanovisko
dekana lekárskej fakulty zo dňa 3.2.2009, z tohto vyplýva, ţe dekan umoţnil ţalobcovi
vykonať skúšky za zimný semester daného akademického roka v skúškovom období letného
semestra. V letnom semestri akademického roka 2008/2009 však ţalobca nevykonal ţiadnu
zo skúšok pripadajúcich na zimný a letný semester, a preto naplnil podmienky podľa § 66
ods. 1 písm. c/ zák. o vysokých školách a nadväznosti na čl. 14 študijného poriadku UPJŠ
v Košiciach o vylúčení zo štúdia.
Krajský súd tieţ uviedol, ţe kaţdý akademický rok sa člení na dva semestre, t. j. letný
a zimný, a teda v danom období je reálne moţné a obvyklé absolvovať šesť semestrov štúdia.
Ţalobca absolvoval výučbu v letnom semestri druhého ročníka vrátane zápočtov (2008/2009),
hoci zimný semester druhého ročníka u neho nebol naplnený absolvovaním ţiadnej zo skúšok
naň pripadajúcich. Ţalobca nemohol v administratívnom konaní úspešne argumentovať
štandardnou záťaţou študenta v akademickom roku a semestri, najmä vzhľadom na jeho
neštandardný priebeh štúdia, pričom krajský súd za kľúčovú povaţoval skutočnosť, ţe
v akademickom roku 2008/2009, ktorý ţalobca absolvoval celý, nezískal ani 30 kreditov
(zo štandardného počtu 60 kreditov), ktoré by umoţnili ponechať ţalobcu v štúdiu na vysokej
škole, a to s ohľadom na obsah čl. 14 písm. b/ študijného poriadku a s prihliadnutím na počet
kreditov získaných ţalobcom v rámci štúdia prvého ročníka vysokej školy v akademických
rokoch 2004/2005 a 2005/2006.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len
„O. s. p.“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 7.10.2011
odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny odvolacím súdom tak, ţe napadnuté správne
rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. Taktieţ ţiadal priznať voči
ţalovanej náhradu trov konania vo výške 270,21 €.
Uviedol, ţe opatrenia dekana lekárskej fakulty neeliminovali zákonné poţiadavky.
Je potrebné ich vnímať vo vzájomnej obsahovej súvislosti s ohľadom na dotknuté ustanovenia
študijného poriadku. Opätovne zdôraznil, ţe je študentom tretieho semestra a za tieto
absolvované semestre dosiahol celkový počet kreditov 64, preto splnil všetky zákonné
poţiadavky. Štvrtý semester ţalobca neabsolvoval z dôvodu jeho vylúčenia zo štúdia v treťom
semestri. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval čl. 14 písm. b/
študijného poriadku, pretoţe ţalobca absolvoval tri semestre štúdia, nie štyri.
Ţalobca ďalej uviedol, ţe nie je mu zrejmé, prečo krajský súd neaplikoval čl. 9
študijného poriadku v súvislosti s čl. 14 študijného poriadku, keď neexistuje právna norma,
ktorá by vzájomnú súvislosť dotknutých článkov vylučovala. Krajský súd odmietol aplikovať
platné právo, pričom z hľadiska ochrany práv ţalobcu má uvedené ústavnoprávny dosah.
Záverom ţalobca uviedol, ţe splnil podmienky čl. 14 písm. a/ študijného poriadku.
Rozhodnutia dekana lekárskej fakulty zo dňa 12.12.2008 a 3.2.2009 v spojení s čl. 9 bod 2
študijného poriadku vylučujú aplikáciu čl. 14 písm. b/ študijného poriadku, a preto vylúčenie
zo štúdia bolo nezákonné.
K podanému odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 3.11.2011 vyjadrila ţalovaná
tak, ţe navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Uviedla, ţe ţalobca začal študovať na Lekárskej fakulte UPJŠ v akademickom roku
2004/2005, študentom sa stal dňom zápisu – 3.9.2004. Od 3.9.2004 do 4.2.2005 absolvoval
zimný semester 1. ročníka štúdia. Od 7.2.2005 do 31.8.2005 absolvoval letný semester
1. ročníka. V oboch semestroch absolvoval ţalobca študijnú aj skúškovú časť semestrov, teda
tieto semestre je potrebné započítať ako absolvované.
Na základe ţiadosti o opakovanie ročníka zo dňa 31.8.2008 bolo ţalobcovi
rozhodnutím č. 4340/05/Vá zo dňa 2.9.2005 povolené opakovanie 1. ročníka v akademickom
roku 2005/2006. V zmysle vtedajšieho študijného poriadku, si študent pri opakovaní ročníka
zapisoval predmety, z ktorých neprospel alebo z ktorých mu nebol udelený zápočet.
V akademickom roku 2006/2007 sa ţalobca zapísal do 2. ročníka dňa 6.9.2006, pričom do
9.2.2007 absolvoval zimný semester 2. Ročníka (tretí semester štúdia). 30.8.2007 poţiadal
ţalobca o prerušenie štúdia (tesne pred skončením letného semestra), pričom rozhodnutie
o prerušení č. 5229/2007 bolo vydané dňa 11.9.2007. V súlade s vnútornými predpismi
ţalovanej, ako aj lekárskej fakulty, študent prestáva byť študentom, ak preruší štúdium, odo
dňa prerušenia a stáva sa opäť študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium. V danom
prípade bolo ţalobcovi povolené vykonanie skúšok z predmetov za zimný semester v období
letného semestra vzhľadom na úpravu podmienok stanovených kreditovou formou štúdia,
t. j. moţnosť opakovania resp. vykonania predmetov v inom semestri, v ţiadnom prípade
nešlo o povolenie zapísať sa do zimného semestra, ako to nesprávne interpretuje ţalobca.
Ţalovaná ďalej poukázala na to, ţe ţalobca podal ţiadosť o zápis do 2. ročníka po
prerušení dňa 7.11.2007, zapísal sa dňa 19.5.2008 do 4. semestra štúdia. Podmienky
povolenia prerušenia štúdia ani podmienky opätovného zápisu neboli podrobnejšie
vo vnútorných predpisoch upravené, a teda boli v rozhodovacej kompetencii dekana lekárskej
fakulty, ktorý v najväčšej moţnej miere vyšiel ţalobcovi v priebehu jeho štúdia v ústrety,
o čom svedčia aj rozhodnutia o povolení opakovania štúdia, povolenia dekanských termínov
a opakované povolenia prerušenia štúdia. Ţalobca poţiadal o prerušenie štúdia opätovne dňa
26.8.2008, teda pár dní pred ukončením letného semestra, pričom jeho ţiadosti bolo vyhovené
a ţalobca prerušil štúdium v 4. semestri štúdia.
V akademickom roku 2008/2009 bol ţalobca na základe ţiadosti zo dňa 19.11.2008
opätovne zapísaný do 2. ročníka, rozhodnutie o povolení opätovného zápisu bolo vydané dňa
12.12.2008, ţalobca mal termín opätovného zápisu stanovený na 18.12.2008, následne
absolvoval letný semester 2. ročníka od 9.2.2009 do 31.9.2009, čo znamená, ţe bol opätovne
zapísaný do 4. semestra štúdia, v ktorom prerušil štúdium. Ţalobca absolvoval 4. semestre
študijného programu zubné lekárstvo (1.semester – zimný semester akademického roka
2004/2005, 2. semester – letný semester akademického roka 2004/2005, 3. semester – zimný
semester akademického roka 2006/2007, 4. semester – letný semester akademického roka
2008/2009), pričom z výsledkov výpisov jeho štúdia vyplýva, ţe získal 64 kreditov
z celkového počtu 124. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nezískal za štyri po sebe
nasledujúce semestre potrebných 90 kreditov, ktoré boli v zmysle čl. 14 študijného poriadku
podmienkou pre jeho pokračovanie v štúdiu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.3.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 61 ods. 1 zák. o vysokých školách, akademický rok sa začína 1. septembra
beţného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
Podľa § 61 ods. 2 zák. o vysokých školách, štúdium v jednom akademickom roku sa
môţe členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si kaţdá vysoká
škola určuje vo svojom štatúte.
Podstatou podaného odvolania je argumentácia ţalobcu, ţe štvrtý semester
neabsolvoval, ale absolvoval len tri semestre štúdia, a s tým súvisiaca aplikácia príslušných
ustanovení študijného poriadku. S touto námietkou sa podrobne vysporiadal súd prvého
stupňa, pričom odvolací súd sa s právnym názorom vyjadreným v napadnutom rozsudku
stotoţnil a v podrobnostiach naň odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p.
Pre zdôraznenie správnosti tohto právneho názoru uvádza, ţe pokiaľ ţalobca
interpretuje odpoveď dekana lekárskej fakulty na jeho sťaţnosť zo dňa 3.2.2009 ako
povolenie realizovať zimný semester v období letného semestra a z uvedeného vyvodzuje, ţe
je študentom tretieho semestra štúdia, s takýmto výkladom označenej písomnosti sa nemoţno
stotoţniť.
Z uvedenej písomnosti vyplýva, ţe dekan povolil vykonanie skúšok zo zimného
semestra v období letného semestra. Tieţ je potrebné uviesť, ţe je vylúčené, aby bol ţalobca
študentom zimného semestra, v časovom období, keď na vysokej škole prebieha letný
semester.
Ţalobca uţ pred prerušením štúdia na základe ţiadosti zo dňa 26.8.2008 absolvoval tri
semestre štúdia na vysokej škole a vzhľadom k tomu, ţe zimný semester akademického roku
2008/2009 bol opakovací, ţalovaná ho nebrala do úvahy, a preto štvrtým semestrom štúdia
bol letný semester akademického roka 2008/2009 (nezávisle od toho, či ho ţalobca nazýva
semestrom zimným).
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3
vety druhej O. s. p., nakoľko vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho
správnosť.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe neušlo pozornosti Najvyššieho súdu SR, ţe krajský
súd v záhlaví napadnutého rozsudku ako ţalovaného označil rektora UPJŠ, hoci ţaloba
smerovala proti UPJŠ a rovnako bola ako ţalovaná uvedená UPJŠ aj v zápisnici z verejného
vyhlásenia rozsudku /č. l. 29/. Z § 250 ods. 4 O. s. p. je zrejmé, kto je ţalovaným, pričom
osobu konajúcu v mene správneho orgánu /rektora/ nemoţno stotoţňovať so ţalovaným,
a preto Najvyšší súd SR v záhlaví tohto rozsudku ako ţalovaného označil UJPŠ.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej
O. s. p., tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému v takomto konaní
nárok na náhradu trov neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská