Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d99/383153.ee9077.pdf
PDF · 165.54 KB
No categories available
8Szd/1/2011
Najvyšší súd 8Szd/1/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci ţalobcu: M.. S. B., S., so sídlom F., N., IČO: X., proti ţalovanému:
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa 15.
decembra 2008, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 1S 13/2009-23 zo dňa 7. apríla 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S 13/2009-23 zo dňa 7. apríla 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1S 13/2009-23 zo dňa 7. apríla
2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008 spolu
s rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS 2530/2008 zo dňa 13. októbra 2008
a vec mu vrátil na ďalšie konanie; ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavaným
rozhodnutím č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008 ţalovaný ako odvolací orgán
odvolanie ţalobcu zo dňa 24. októbra 2008 zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o uloţení pokuty 10 000 Sk (331,93 €) ţalobcovi za porušenie § 79 ods. 1
písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), pretoţe dňa 17. januára 2008 neposkytol S. Š.,
bytom K., X. B. neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa ţalovaný v rámci
administratívneho konania neriadil základnými zásadami zakotvenými v zákone č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Uviedol, ţe ţalovaný postupoval v rozpore
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako aj zásadou materiálnej pravdy a rovnako
nerešpektoval procesné právo ţalobcu na spravodlivý proces. Zdôraznil, ţe ţalovaný pri
rozhodovaní opomenul princípy spravodlivého súdneho konania, najmä princíp „rovnosti
zbraní“, kontradiktórnosť súdneho konania, právo „osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz
diskriminácie vlastnej osoby“.
Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom
nevysporiadal, prečo v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a prečo bolo
povinnosťou ţalobcu poskytnúť sťaţovateľovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe v prejednávanej veci ţalovaný, ako aj prvostupňový správny
orgán, svoje rozhodnutia odôvodňujú jedine tvrdeniami sťaţovateľa, ktoré vyhodnotili, ţe
jeho zdravotný stav bol akútny, predstavujúci ohrozenie ţivota, súd konštatoval ţe ţalovaný
vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa mal zato, ţe keď bolo sťaţovateľovi zle uţ
v noci, čo sám aj v sťaţnosti uviedol, v Nitre je fungujúca lekárska pohotovosť, kde by
sťaţovateľa ošetrili. Nemal za preukázané, ţe stav sťaţovateľa bol taký akútny, keď navyše
cestoval asi 370 km do Bardejova a sám za volantom aj šoféroval.
Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe v deň 4. augusta 2008
sa mohol ústneho pojednávania zúčastniť tretí konateľ ţalobcu, nakoľko zo spisového
materiálu zistil, ţe funkcia konateľa spoločnosti J.. B. zanikla dňom 24. júna 2008 a do
Obchodného registra nepribudol ţiaden nový konateľ.
Ohľadom námietky ţalovaného, týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie
krajský súd uviedol, ţe podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného
v správnom konaní, je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 13/2009-23 zo dňa
7. apríla 2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalovanému v celom rozsahu zamietne. V dôvodoch
odvolania opätovne poukázal na písomné vyjadrenie k ţalobe č. 09074-2/2009-OP zo dňa
19. marca 2009, doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa 23. marca 2009, v ktorom uţ
zaujal stanovisko k všetkým vecným dôvodom uvádzaným v ţalobe, a ktorého sa ţalovaný
naďalej pridrţiava.
Zároveň opakovane namietal, ţe nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie na
strane ţalovaného. Za neúplný povaţoval záver krajského súdu, ţe v zmysle § 250 ods. 4
O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je ţalovaný správny
orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nakoľko mal zato, ţe označenie ţalovaného na
ţalobe ako Slovenská republika – Ministerstvo zdravotníctva je nesprávne, keďţe ţalovaný
vydal rozhodnutie č. 26019/2008-OP o uloţení pokuty ţalobcovi ako ústredný orgán štátnej
správy.
Rovnako sa nestotoţnil ani so záverom súdu, ţe správne orgány sa neriadili princípmi
„rovnosti zbraní“ a práva „osobnej prítomnosti na konaní“, nakoľko prvostupňový správny
orgán nariadil ústne pojednávanie dňa 4. augusta 2008, pričom predvolanie bolo ţalobcovi
riadne doručené. Dňa 1. augusta 2008 sa ţalobca ospravedlnil, ţiadal odklad ústneho
pojednávania z rodinných dôvodov a navrhol termín pojednávania odročiť po 5. septembri
2008. S ohľadom na uvedené ţalovaný poukázal na zásadu hospodárnosti konania, pretoţe na
pojednávanie bol predvolaný aj svedok S. Š. z B., ktorý si uplatnil náhradu trov v súvislosti
s predmetným konaním. Ďalej dal ţalovaný do pozornosti, ţe správny orgán prvého stupňa
listom č. CS 2530/2008 ţalobcovi oznámil dôvody neakceptovania ţiadosti o odročenie
pojednávania, keď v liste okrem iného uviedol, ţe dôvod, pre ktorý malo byť ústne
pojednávanie odročené, priamo nekolidoval s termínom ústneho pojednávania. Doplnil, ţe zo
spisového materiálu ţalovaný zistil, ţe ţalobca na predmetné oznámenie nereagoval, resp.
nedoloţil doklad, ţe skutočne sa nemohol pojednávania zúčastniť ani jeden z dvoch
konateľov, pričom išlo o pojednávanie, ktoré navrhol sám ţalobca. Ţalovaný mal zato, ţe
ţalobcovi bolo umoţnené vyjadriť sa vo veci, správne konanie prebehlo v zmysle ustanovení
správneho poriadku a ţalobcovi bolo riadne doručené upovedomenie o začatí správneho
konania, kde bol poučený o svojich právach v zmysle § 33 správneho poriadku.
Nesúhlasil ani s názorom súdu, ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď nebolo
preukázané, ţe stav sťaţovateľa bol akútny a ţalovaný sa nevysporiadal, prečo v danom
prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo povinnosťou ţalobcu túto pacientovi
poskytnúť. Ţalovaný vyslovil, ţe napadnutým rozhodnutím č. 26019/2008-OP potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z dôvodu, ţe sa stotoţnil so zisteným skutkovým stavom,
ako aj s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, teda ţe bola porušená povinnosť
stanovená v § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. zo strany ţalobcu. Ďalej uviedol,
ţe v správnom konaní vedenom proti ţalobcovi bol skúmaný skutkový a právny stav vo veci
porušenia zákonnej povinnosti ţalobcu v zmysle cit. ustanovenia konkrétne v tom, ţe dňa
17. januára 2008 ţalobca odmietol poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť S. Š., keď
ako dôvod odmietnutia uviedol, ţe pán Š. nemá so zdravotným zariadením uzavretú dohodu
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nebol dôvod, aby ho ošetril iný ako sťaţovateľov
zmluvný lekár. Podľa názoru ţalovaného toto porušenie povinnosti bolo vyvodené
z relevantne získaných dôkazov ako záznam z prešetrenia sťaţnosti zo dňa 21. februára 2008,
zápisnice č. CS 2530 zo dňa 4. augusta 2008, oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Nové Zámky zo dňa 17. januára 2008 o výsledku dohľadu, z ktorých
vyplýva porušenie vyššie citovanej zákonnej povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť,
nakoľko zdravotný stav pána Š. si ošetrenie vyţadoval, keďţe mal teplotu a zimnicu, bolesti
tela, kašeľ a pálenie v hrudi. Vyslovil, ţe ide o vyjadrenia lekárov. Dodal, ţe v spise sa
nachádza doklad – záznam o lekárskej prvej pomoci, poskytnutej pánu Š. dňa 17. januára
2008, z ktorého, ako aj zo zápisnice o výsledku prešetrenia sťaţnosti Úradu Nitrianskeho
samosprávneho kraja č. CS 793/2008 zo dňa 20. marca 2008, bol vyvodený záver, ţe lekár
tým, ţe ho nevyšetril a poslal ho preč spôsobil, ţe nevie preukázať, ţe sa nejednalo
o neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“). Preto bol názoru, ţe
ţalobca neposúdil, či ide o náhlu zmenu zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje
ţivot pána Š. alebo niektorú zo ţivotných funkcií. Rovnako mal zato, ţe z citovaných
odborných lekárskych tvrdení doloţených v spise je preukázané, ţe išlo o neposkytnutie
neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
V závere odvolania uviedol, ţe z § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva,
ţe je povinnosťou poskytovateľa poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť kaţdej osobe.
Preto prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný rozhodol, ţe ţalobca porušil svojím
konaním zákonnú povinnosť a uloţil mu za predmetné porušenie sankciu – peňaţnú pokutu.
Zdôraznil, ţe v danom prípade sa správne aplikovali vyššie uvedené právne normy na zistený
skutkový stav tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj ţalovaným.
Ţalobca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a odvolanie
ţalovaného zamietnuť, nakoľko mal zato, ţe súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn.
1S/13/2009 postupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie je zákonné a spravodlivé.
Ohľadom námietky pasívnej legitimácie ţalovaného v plnom rozsahu zotrval na podanej
ţalobe a stotoţnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol, ţe ústredné orgány
štátnej správy nekonajú v mene svojom, ale len v mene Slovenskej republiky, teda vydávajú
rozhodnutia len ako zástupca štátu. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa ústneho pojednávania
konaného dňa 4. augusta 2008, sa plne stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa.
Vyjadril sa, ţe došlo k porušeniu práv ţalobcu, pričom v liste ţalovaného zo dňa 26. augusta
2008 bolo ţalobcovi len oznámené, ţe sa úkonu mohol zúčastniť tretí konateľ, ktorý však, ako
uţ bolo konštatované aj krajským súdom, uţ dva mesiace túto funkciu nevykonával. V otázke
posúdenia neodkladnej zdravotnej starostlivosti taktieţ súhlasil so záverom súdu prvého
stupňa, a síce ţe v prípade pána Š. sa nejednalo o aplikáciu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. Uviedol, ţe túto skutočnosť ani jeden zo správnych orgánov neskúmal v takom
komplexnom charaktere ako krajský súd, ktorý správne konštatoval, ţe pokiaľ sťaţovateľ
dokázal prejsť v podstate cez celé územie Slovenskej republiky bez akýchkoľvek ťaţkostí,
preto v jeho prípade nebola naplnená podstata ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý
charakterizuje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Doplnil, ţe pri prvom
stretnutí ţalobcu s lekárom samosprávneho kraja M.. Š., tento ţalobcovi potvrdil, ţe mu
sťaţovateľ počas tejto cesty štyrikrát telefonoval, čo však nie je zachytené v zápisnici, preto
ju ţalobca odmietol podpísať. Vyslovil, ţe pokiaľ sťaţovateľ prešiel celým územím
Slovenskej republiky a dal sa vyšetriť aţ doma po uplynutí odstupu veľkého počtu hodín
znemoţnil presne a bez akýchkoľvek pochybností stanoviť, aký bol jeho zdravotný stav
v čase jeho návštevy u ţalobcu a teda jednoznačne určiť, či v tom čase bol v ohrození ţivota
alebo zdravia. Dodal, ţe aj v správnom trestaní musí platiť základná zásada trestného práva in
dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obţalovaného, resp. osobe, voči ktorej sa vedie
správne konanie s účelom uloţiť sankciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne
správny potvrdiť, aj keď z čiastočne odlišných dôvodov. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. marca
2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy,
orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. CS 2530/2008 zo dňa 13. októbra
2008 o uloţení pokuty 10 000 Sk (331,93 €) ţalobcovi za porušenie § 79 ods. 1 písm. b/
zákona č. 578/2004 Z.z., pretoţe dňa 17. januára 2008 neposkytol S. Š., bytom K., X. B.
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný
poukázal na to, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo
povinnosťou ţalobcu pacientovi, vzhľadom na jeho zdravotný stav mu ju poskytnúť, preto
v tomto kontexte neobstojí jeho obrana, ţe „by bol pacienta poriešil“, ale tento sa správal
vulgárne. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe ţalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe
nedošlo k porušeniu § 11 ods. 12 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko sťaţovateľ S. Š. nebol
v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, ţalovaný ako
odvolací správny orgán konštatoval, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú
starostlivosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., preto nemohol prihliadnuť na túto
obranu ţalobcu. Ďalej uviedol, ţe dôkazy zaloţené v spise preukazujú porušenie cit.
ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z., čo ani samotný ţalobca nepoprel, keď uviedol, ţe
odmietol sťaţovateľa vyšetriť, keďţe bol vulgárny. Tým mal za preukázané spáchanie
správneho deliktu zo strany ţalobcu, s čím je spojené uloţenie sankcie. Zdôraznil, ţe ţalobca
nespolupracoval so správnym orgánom, keď na jeho výzvu na nariadené ústne pojednávanie
doručil ospravedlnenie a ţiadal o preloţenie termínu po 5. septembri 2008, preto aj z tohto
dôvodu nemohol správny orgán prvého stupňa dodrţať lehoty na rozhodnutie podľa § 49
správneho poriadku. Ohľadom obrany ţalobcu v tom smere, ţe aţ traja poskytovatelia porušili
zákonnú povinnosť a tieţ by mali znášať následky, poukazujúc aj na snahu lekára
samosprávneho kraja riešiť si osobnú antipatiu voči ţalobcovi, ţalovaný dospel k záveru, ţe
nie je v jeho kompetencii hodnotiť zvolený postup samosprávneho kraja voči iným
poskytovateľom, pretoţe ide o samostatné správne konanie voči týmto poskytovateľom.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalobca svojím konaním porušil povinnosť
poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym
orgánom, a či správne orgány dostatočne a objektívne zistili skutkový stav tak, aby mohlo byť
vo veci rozhodnuté.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v danej veci si pre svoje rozhodnutie
nezadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav a preto jeho
právny záver, ţe ţalobca porušil povinnosť poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bol
predčasný.
Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe správny orgán nevykonal vo veci
náleţité dokazovanie, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5
správneho poriadku, t.j. kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a záver,
ku ktorému správny orgán dospel, nezodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám
logického myslenia a uvaţovania. Zo správneho spisu vyplýva, ţe sťaţovateľ S. Š. dňa 17.
januára 2008 navštívil ambulanciu M.. S. B., kde poţiadal o vyšetrenie. Zdravotný stav
sťaţovateľa nebol M.. S. B. vyhodnotený ako akútny, preto sťaţovateľovi doporučil navštíviť
ambulanciu prislúchajúcu študentom a zamestnancom Slovenskej poľnohospodárskej
univerzity v Nitre (ďalej len „SPU“). Vo vyjadrení k sťaţnosti S. Š. zo dňa 12. februára 2008
ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v podanej sťaţnosti bol zdravotný stav sťaţovateľa
označený za akútny uţ počas noci pred návštevou ambulancie ţalobcu, ktorý zdôraznil, ţe
pokiaľ je niekomu zle uţ v noci, v Nitre je fungujúca lekárska pohotovosť, kde sťaţovateľ
mohol vyhľadať ošetrenie. Rovnako ţalobca dal do pozornosti, ţe sťaţovateľa odmietli
vyšetriť aj v ambulanciách prislúchajúcich SPU, o čom svedčia aj jeho následné
ospravedlnenia u profesorov SPU, ktoré tieţ absolvoval v čase, keď sa mal nachádzať
v akútnom stave, pričom následne cestoval 370 km do Bardejova autom, ktoré aj sám
šoféroval. Ďalej uviedol, ţe k porušeniu povinnosti v zmysle § 11 ods. 12 zákona č. 576/2004
Z.z. nedošlo, nakoľko sťaţovateľ nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej
poruchy zdravia, preto nebol dôvod, aby bol ošetrený iným ako sťaţovateľovým zmluvným
lekárom. Dňa 20. marca 2008 bola spísaná Zápisnica o výsledku prešetrenia sťaţnosti vo veci
odmietnutia lekárskeho vyšetrenia sťaţovateľa S. Š. na spoločnosť M.. S. B., S., všeobecnú
lekárku M.. M. K. a spoločnosť M., S. Sťaţnosť bola M.. Ľ. Š., lekárom samosprávneho kraja
vyhodnotená ako opodstatnená. Uvedená zápisnica bola ţalobcovi zaslaná so ţiadosťou o jej
podpísanie, pričom dňa 8. apríla 2008 bola táto Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja
vrátená nepodpísaná. Ďalej bolo zistené, ţe dňa 3. júna 2008 bolo ţalobcovi doručené
upovedomenie o začatí správneho konania o uloţení pokuty pre porušenie povinnosti
stanovenej v § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. Uvádza sa v ňom, ţe po prešetrení
sťaţnosti lekárom Nitrianskeho samosprávneho kraja dňa 17. apríla 2008, tento dospel
k záveru, ţe ošetrujúci lekár M.. S. B. dňa 17. januára 2008 napriek teplote a zimnici
neposkytol zdravotnú starostlivosť S. Š. z dôvodu, ţe tento nemá so zdravotníckym
zariadením uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa presvedčenia M..
S. B. nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, preto
nebol dôvod, aby ho ošetril iný ako sťaţovateľov zmluvný lekár. Podaním zo dňa 18. júna
2008, označeným ako „Návrhy na doplnenie dokazovania“, ţalobca navrhol sťaţovateľa
vypočuť ako svedka, aby mohol vyuţiť svoje právo klásť mu otázky a vykonať konfrontáciu
svedka so ţalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nakoľko vo vyjadreniach
oboch menovaných sú rozpory. Zároveň bolo z administratívneho spisu zistené, ţe dňa 21.
júla 2008 bolo správnemu orgánu prvého stupňa Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zaslané Oznámenie o výsledku dohľadu, týkajúce sa podnetu pacienta S. Š.,
v ktorom tento po vykonaní dohľadu na diaľku konštatoval, ţe poskytovateľ odmietol
poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi S. Š. napriek tomu, ţe bol informovaný
o subjektívnych ťaţkostiach pacienta, ktorým postupom poskytovateľ porušil § 79 ods. 1
písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. v nadväznosti na § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
Zo spisového materiálu taktieţ vyplýva, ţe ţalobca ako aj sťaţovateľ boli prvostupňovým
správnym orgánom predvolaný na ústne pojednávanie, nariadené na deň 4. augusta 2008.
Následne dňa 1. augusta 2008 bola Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja doručená
Ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní I.. E.. B.
z váţnych neodkladných rodinných dôvodov, v ktorej sa ďalej uvádza, ţe musí so svojím
manţelom M.. S. B. odcestovať k manţelovej matke vo veku 83 rokov, ţijúcej v R., nakoľko
sa jej v noci rapídne zhoršil zdravotný stav. Súčasne poţiadala o odročenie ústneho
pojednávania na termín po 5. septembri 2008. Správny orgán prvého stupňa ústne
pojednávanie nariadené na 4. augusta 2008 realizoval, pričom Oznámením zo dňa 13. augusta
2008 ţalobcu upovedomil, ţe jeho ţiadosť o odročenie nariadeného pojednávania
neakceptoval s ohľadom na zásadu rýchlosti a zásadu hospodárnosti konania, stanovenú v § 3
ods. 3 správneho poriadku. Uviedol, ţe termín ústneho pojednávania bol vopred dohodnutý so
ţalobcom, ako aj so svedkom tak, aby obom vyhovoval, pričom po doručení ţiadosti uţ
nebolo reálne moţné vyrozumieť predvolaného svedka o prípadnom odročení pojednávania,
preto toto prebehlo bez účasti ţalobcu. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa výpisu
z obchodného registra Okresného súdu Nitra, zoznamu výpisov č. KB-9695/06 za ţalobcu
môţu konať traja konatelia, t.j. okrem M.. S. B. a I.. E.. B. aj J.. S. B. a to kaţdý samostatne.
Taktieţ mal zato, ţe ani dôvod, pre ktorý malo byť ústne pojednávanie odročené, priamo
nekolidoval s termínom nariadeného ústneho pojednávania. Súčasne z odôvodnenia ţiadosti
vyvodil, ţe prítomnosť oboch konateľov spoločnosti pri riešení vzniknutej situácie nebola
nevyhnutná. Preto dospel k záveru, ţe ak by zo strany ţalobcu bol skutočný záujem zúčastniť
sa pojednávania v nariadenom termíne, mohol tak urobiť. Dňa 13. októbra 2008 bolo
prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie o uloţení pokuty ţalobcovi za
porušenie povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktoré bolo následne
potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Podľa § 46
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
10 8Szd/1/2011
Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spočívajúcu v tvrdení, ţe v konaní vedenom proti
ţalobcovi bol správnymi orgánmi dostatočne skúmaný skutkový a právny stav vo veci
porušenia povinnosti ţalobcu v zmysle § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z., keď tieto
mali za preukázané, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo
povinnosťou ţalobcu túto pacientovi poskytnúť, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukazuje na skutočnosť, ţe v danom prípade sú váţne pochybnosti o tom, či sa ţalobca
dopustil konania, ktorým porušil cit. zákonné ustanovenie tak, ako bolo zistené
prvostupňovým správnym orgánom a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí
ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu
spočíva v tom, ţe správne orgány sa ţiadnym spôsobom v svojom rozhodnutí nevysporiadali
so skutočnosťou, odôvodňujúcou, ţe zdravotný stav sťaţovateľa bol akútny, ohrozujúci jeho
ţivot. Nezaoberajú sa ani námietkami, prečo sťaţovateľ v prípade akútneho zdravotného stavu
uţ v noci predtým, ako navštívil ambulanciu ţalobcu, nevyhľadal ošetrenie na lekárskej
pohotovosti v Nitre a nereagujú ani na skutočnosť, ţe sťaţovateľ mal v stave ohrozujúcom
ţivot sám šoférovať osobné motorové vozidlo 370 km do Bardejova. Administratívny spisový
materiál taktieţ neobsahuje čitateľný záznam o tom, aké ochorenie bolo ţalobcovi nakoniec
diagnostikované. Správne orgány sa taktieţ ţiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkou
ţalobcu, ţe ku dňu 4. augusta 2008, kedy bolo nariadené ústne pojednávanie za účelom
svedeckej výpovede sťaţovateľa, z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre
vyplýva, ţe za obchodnú spoločnosť M.. S. B., S.S. boli oprávnení konať dvaja konatelia (M..
S. B. a I.. E.. B.), pričom J.. S. B., P.. je ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti
v obchodnom registri zapísaný len do 9. júla 2008, avšak napriek uvedenej skutočnosti sa
ţalovaný správny orgán touto námietkou ţalobcu nezaoberal.
Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd v danej veci taktieţ za preukázané,
ţe správny orgán ţalobcovi neumoţnil vyjadriť sa pred rozhodnutím o uloţení pokuty pre
porušenie povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť k podkladom
rozhodnutia, navrhnúť nové dôkazy, resp. vyjadriť sa k veci, čím boli porušené jeho procesné
práva.
Zákon č. 578/2004 Z.z. v ustanovení § 92 zakotvuje, ţe „na konanie a rozhodovanie
podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak“. V odkaze pod čiarou č. 72 uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
11 8Szd/1/2011
konaní (správny poriadok). To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní
dodrţiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku
týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia správneho
poriadku ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho
konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).
V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho
konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1).
Z uvedenej zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné
postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv,
ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.
Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania sa prejavuje v koncipovaní takého
postavenia účastníkov konania, v ktorom sa počíta s ich aktívnou spoluúčasťou v celom
priebehu konania, pričom všetkým orgánom činným v správnom konaní sa ukladá vytvárať
na to potrebné podmienky. Preto sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä
sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na
základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale
je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný
vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti
dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové
zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti
(presnosť zistenia).
12 8Szd/1/2011
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny
orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné
pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
V správnom konaní správny orgán konajúci v zmysle ustanovení zákona č. 578/2004
Z.z., postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou ţalovaného bolo
v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti
s účastníkom tohto konania – ţalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých
miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu
práv a povinností. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu
konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy
podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko
koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by
mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môţe
pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne
vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho,
aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho
orgánu a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
13 8Szd/1/2011
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe ţalovaný správny
orgán nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový
stav a zo skutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné
vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, ţe v konaní sa dopustili takej procesnej vady,
ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej
normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváţenia vôľou
zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania sa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym
orgánom. Z administratívneho spisu však nevyplýva, ţe správny orgán prvého stupňa resp.
ţalovaný v danej veci ţalobcovi ako účastníkovi správneho konania umoţnil sa vyjadriť
k podkladom resp. k dôkazom pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup
ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu treba povaţovať za takú vadu, ktorá
podmieňuje zákonnosť rozhodnutia o uloţení pokuty ţalobcovi.
Zároveň odvolací súd uvádza, ţe nemá pochybnosti o tom, ţe je právom správneho
orgánu, ktorý vedie konanie vo veci uloţenia pokuty ţalobcovi rozhodnúť, ktoré dôkazy
vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať
(§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre
rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia
správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom
podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3
ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však neznamená, ţe by správny orgán v konaní
nemal rešpektovať procesné práva účastníka konania, základné zásady správneho konania
a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke
zákonov č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v priebehu správneho
konania došlo zo strany správnych orgánov k závaţným pochybeniam, pretoţe správne
orgány sa riadne nevysporiadali s námietkami ţalobcu v tom smere, ţe v prejednávanej veci
nedošlo k porušeniu povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pričom svoj
záver o porušení uvedenej povinnosti odôvodnili len tvrdeniami uvádzanými v podanej
sťaţnosti sťaţovateľa. Rovnako sa ţiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkou, ktorou
ţalobca napáda správnosť dôvodov, pre ktoré správny orgán prvého stupňa neakceptoval jeho
14 8Szd/1/2011
ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania nariadeného na 4. augusta 2008, zároveň
opomenúc poukaz ţalobcu na rozpor v tvrdení prvostupňového správneho orgánu so
skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno
povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol
v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Na námietku ţalovaného, spočívajúcu v tvrdení, ţe nie splnená podmienka pasívnej
legitimácie na strane ţalovaného, keďţe jeho označenie v ţalobe ako Slovenská republika –
Ministerstvo zdravotníctva je nesprávne, nemohol odvolací súd prihliadnuť, nakoľko
v Občianskom súdnom poriadku sú v § 249 ods. 2 upravené náleţitosti ţaloby, ktorá musí
okrem iného obsahovať aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré sa
napadá, pričom z § 250 ods. 4 O.s.p. priamo vyplýva, ţe ţalovaným správnym orgánom,
je orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4
O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu, ţe toto konanie je
dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, ţe súd nemôţe preskúmavať
správne rozhodnutie nad rámec ţalobcom v ţalobe vymedzeným, ide o zásadu iudex ne eat
petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorý vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2
O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na
základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie
ţalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so právne identifikovaným ţalovaným,
pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej ţaloby a by ţalovaný správny orgán bol aj
správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/400/2009).
Úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní opätovne dostatočne zistiť skutočný
stav, najmä bude za týmto účelom potrebné vykonať ďalšie dôkazy, napr. svedeckou
výpoveďou sťaţovateľa, pričom uvedené bude potrebné realizovať v súčinnosti s účastníkmi
správneho konania. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je
povinný zistiť skutočný stav vo veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov, ale aj sám
15 8Szd/1/2011
z úradnej povinnosti je povinný si zadováţiť také dôkazy, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu v zmysle § 46 správneho poriadku. Ďalej bude povinnosťou ţalovaného
zistené skutočnosti a z nich plynúce závery, za dôsledného dodrţania procesného postupu
v zmysle správneho poriadku, podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia a riadne odôvodniť.
Odvolací súd sa však nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p., nakoľko uvedené znamená, ţe správny orgán podriadil zistený skutkový stav
pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu.
Zo spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe v konaní došlo k splneniu zákonných podmienok pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.,
keďţe skutkový stav v prejednávanej veci nebol zistený dostačujúco na posúdenie veci,
pričom správny orgán nevykonal náleţité dokazovanie. Súčasne odvolací súd v konaní zistil,
ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Táto skutočnosť však sama osebe nemá
za následok nezákonné rozhodnutie krajského súdu, ktoré je vo výroku vecne správne a preto
ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia
§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko ţalobca síce bol
v konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, a ţalovanému náhrada trov konania
neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia :
Dagmar Bartalská