Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Szd/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu: M.. S. B., S., so sídlom F., N., IČO: X., proti ţalovanému:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa 15.

decembra 2008, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.

k. -23 zo dňa 7. apríla 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-23 zo dňa 7. apríla 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -23 zo dňa 7. apríla

2011 podľa ustanovenia (ďalej len

„“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008 spolu

s rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS 2530/2008 zo dňa 13. októbra 2008

a vec mu vrátil na ďalšie konanie; ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavaným

2

rozhodnutím č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008 ţalovaný ako odvolací orgán

odvolanie ţalobcu zo dňa 24. októbra 2008 zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu o uloţení pokuty 10 000 Sk (331,93 €) ţalobcovi za porušenie § 79 ods. 1

písm. b/ o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), pretoţe dňa 17. januára 2008 neposkytol S. Š.,

bytom K., X. B. neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe rozhodnutie správneho

orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa ţalovaný v rámci

administratívneho konania neriadil základnými zásadami zakotvenými v

Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Uviedol, ţe ţalovaný postupoval v rozpore

so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako aj zásadou materiálnej pravdy a rovnako

nerešpektoval procesné právo ţalobcu na spravodlivý proces. Zdôraznil, ţe ţalovaný pri

rozhodovaní opomenul princípy spravodlivého súdneho konania, najmä princíp „rovnosti

zbraní“, kontradiktórnosť súdneho konania, právo „osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz

diskriminácie vlastnej osoby“.

Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom

nevysporiadal, prečo v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a prečo bolo

povinnosťou ţalobcu poskytnúť sťaţovateľovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe v prejednávanej veci ţalovaný, ako aj prvostupňový správny

orgán, svoje rozhodnutia odôvodňujú jedine tvrdeniami sťaţovateľa, ktoré vyhodnotili, ţe

jeho zdravotný stav bol akútny, predstavujúci ohrozenie ţivota, súd konštatoval ţe ţalovaný

vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa mal zato, ţe keď bolo sťaţovateľovi zle uţ

v noci, čo sám aj v sťaţnosti uviedol, v Nitre je fungujúca lekárska pohotovosť, kde by

sťaţovateľa ošetrili. Nemal za preukázané, ţe stav sťaţovateľa bol taký akútny, keď navyše

cestoval asi 370 km do Bardejova a sám za volantom aj šoféroval.

Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe v deň 4. augusta 2008

sa mohol ústneho pojednávania zúčastniť tretí konateľ ţalobcu, nakoľko zo spisového

materiálu zistil, ţe funkcia konateľa spoločnosti J.. B. zanikla dňom 24. júna 2008 a do

Obchodného registra nepribudol ţiaden nový konateľ.

3

Ohľadom námietky ţalovaného, týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie

krajský súd uviedol, ţe podľa pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného

v správnom konaní, je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. -23 zo dňa

7. apríla 2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalovanému v celom rozsahu zamietne. V dôvodoch

odvolania opätovne poukázal na písomné vyjadrenie k ţalobe č. 09074-2/2009-OP zo dňa

19. marca 2009, doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa 23. marca 2009, v ktorom uţ

zaujal stanovisko k všetkým vecným dôvodom uvádzaným v ţalobe, a ktorého sa ţalovaný

naďalej pridrţiava.

Zároveň opakovane namietal, ţe nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie na

strane ţalovaného. Za neúplný povaţoval záver krajského súdu, ţe v zmysle § 250 ods. 4

pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je ţalovaný správny

orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nakoľko mal zato, ţe označenie ţalovaného na

ţalobe ako Slovenská republika – Ministerstvo zdravotníctva je nesprávne, keďţe ţalovaný

vydal rozhodnutie č. 26019/2008-OP o uloţení pokuty ţalobcovi ako ústredný orgán štátnej

správy.

Rovnako sa nestotoţnil ani so záverom súdu, ţe správne orgány sa neriadili princípmi

„rovnosti zbraní“ a práva „osobnej prítomnosti na konaní“, nakoľko prvostupňový správny

orgán nariadil ústne pojednávanie dňa 4. augusta 2008, pričom predvolanie bolo ţalobcovi

riadne doručené. Dňa 1. augusta 2008 sa ţalobca ospravedlnil, ţiadal odklad ústneho

pojednávania z rodinných dôvodov a navrhol termín pojednávania odročiť po 5. septembri

2008. S ohľadom na uvedené ţalovaný poukázal na zásadu hospodárnosti konania, pretoţe na

pojednávanie bol predvolaný aj svedok S. Š. z B., ktorý si uplatnil náhradu trov v súvislosti

s predmetným konaním. Ďalej dal ţalovaný do pozornosti, ţe správny orgán prvého stupňa

listom č. CS 2530/2008 ţalobcovi oznámil dôvody neakceptovania ţiadosti o odročenie

pojednávania, keď v liste okrem iného uviedol, ţe dôvod, pre ktorý malo byť ústne

pojednávanie odročené, priamo nekolidoval s termínom ústneho pojednávania. Doplnil, ţe zo

spisového materiálu ţalovaný zistil, ţe ţalobca na predmetné oznámenie nereagoval, resp.

nedoloţil doklad, ţe skutočne sa nemohol pojednávania zúčastniť ani jeden z dvoch

4

konateľov, pričom išlo o pojednávanie, ktoré navrhol sám ţalobca. Ţalovaný mal zato, ţe

ţalobcovi bolo umoţnené vyjadriť sa vo veci, správne konanie prebehlo v zmysle ustanovení

správneho poriadku a ţalobcovi bolo riadne doručené upovedomenie o začatí správneho

konania, kde bol poučený o svojich právach v zmysle § 33 správneho poriadku.

Nesúhlasil ani s názorom súdu, ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď nebolo

preukázané, ţe stav sťaţovateľa bol akútny a ţalovaný sa nevysporiadal, prečo v danom

prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo povinnosťou ţalobcu túto pacientovi

poskytnúť. Ţalovaný vyslovil, ţe napadnutým rozhodnutím č. 26019/2008-OP potvrdil

prvostupňové správne rozhodnutie z dôvodu, ţe sa stotoţnil so zisteným skutkovým stavom,

ako aj s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, teda ţe bola porušená povinnosť

stanovená v zo strany ţalobcu. Ďalej uviedol,

ţe v správnom konaní vedenom proti ţalobcovi bol skúmaný skutkový a právny stav vo veci

porušenia zákonnej povinnosti ţalobcu v zmysle cit. ustanovenia konkrétne v tom, ţe dňa

17. januára 2008 ţalobca odmietol poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť S. Š., keď

ako dôvod odmietnutia uviedol, ţe pán Š. nemá so zdravotným zariadením uzavretú dohodu

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nebol dôvod, aby ho ošetril iný ako sťaţovateľov

zmluvný lekár. Podľa názoru ţalovaného toto porušenie povinnosti bolo vyvodené

z relevantne získaných dôkazov ako záznam z prešetrenia sťaţnosti zo dňa 21. februára 2008,

zápisnice č. CS 2530 zo dňa 4. augusta 2008, oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, pobočka Nové Zámky zo dňa 17. januára 2008 o výsledku dohľadu, z ktorých

vyplýva porušenie vyššie citovanej zákonnej povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť,

nakoľko zdravotný stav pána Š. si ošetrenie vyţadoval, keďţe mal teplotu a zimnicu, bolesti

tela, kašeľ a pálenie v hrudi. Vyslovil, ţe ide o vyjadrenia lekárov. Dodal, ţe v spise sa

nachádza doklad – záznam o lekárskej prvej pomoci, poskytnutej pánu Š. dňa 17. januára

2008, z ktorého, ako aj zo zápisnice o výsledku prešetrenia sťaţnosti Úradu Nitrianskeho

samosprávneho kraja č. CS 793/2008 zo dňa 20. marca 2008, bol vyvodený záver, ţe lekár

tým, ţe ho nevyšetril a poslal ho preč spôsobil, ţe nevie preukázať, ţe sa nejednalo

o neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa o zdravotnej

starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Preto bol názoru, ţe

ţalobca neposúdil, či ide o náhlu zmenu zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje

ţivot pána Š. alebo niektorú zo ţivotných funkcií. Rovnako mal zato, ţe z citovaných

5

odborných lekárskych tvrdení doloţených v spise je preukázané, ţe išlo o neposkytnutie

neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

V závere odvolania uviedol, ţe z vyplýva,

ţe je povinnosťou poskytovateľa poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť kaţdej osobe.

Preto prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný rozhodol, ţe ţalobca porušil svojím

konaním zákonnú povinnosť a uloţil mu za predmetné porušenie sankciu – peňaţnú pokutu.

Zdôraznil, ţe v danom prípade sa správne aplikovali vyššie uvedené právne normy na zistený

skutkový stav tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj ţalovaným.

Ţalobca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a odvolanie

ţalovaného zamietnuť, nakoľko mal zato, ţe súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn.

postupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie je zákonné a spravodlivé.

Ohľadom námietky pasívnej legitimácie ţalovaného v plnom rozsahu zotrval na podanej

ţalobe a stotoţnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol, ţe ústredné orgány

štátnej správy nekonajú v mene svojom, ale len v mene Slovenskej republiky, teda vydávajú

rozhodnutia len ako zástupca štátu. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa ústneho pojednávania

konaného dňa 4. augusta 2008, sa plne stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa.

Vyjadril sa, ţe došlo k porušeniu práv ţalobcu, pričom v liste ţalovaného zo dňa 26. augusta

2008 bolo ţalobcovi len oznámené, ţe sa úkonu mohol zúčastniť tretí konateľ, ktorý však, ako

uţ bolo konštatované aj krajským súdom, uţ dva mesiace túto funkciu nevykonával. V otázke

posúdenia neodkladnej zdravotnej starostlivosti taktieţ súhlasil so záverom súdu prvého

stupňa, a síce ţe v prípade pána Š. sa nejednalo o aplikáciu neodkladnej zdravotnej

starostlivosti. Uviedol, ţe túto skutočnosť ani jeden zo správnych orgánov neskúmal v takom

komplexnom charaktere ako krajský súd, ktorý správne konštatoval, ţe pokiaľ sťaţovateľ

dokázal prejsť v podstate cez celé územie Slovenskej republiky bez akýchkoľvek ťaţkostí,

preto v jeho prípade nebola naplnená podstata ustanovenia , ktorý

charakterizuje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Doplnil, ţe pri prvom

stretnutí ţalobcu s lekárom samosprávneho kraja M.. Š., tento ţalobcovi potvrdil, ţe mu

sťaţovateľ počas tejto cesty štyrikrát telefonoval, čo však nie je zachytené v zápisnici, preto

ju ţalobca odmietol podpísať. Vyslovil, ţe pokiaľ sťaţovateľ prešiel celým územím

Slovenskej republiky a dal sa vyšetriť aţ doma po uplynutí odstupu veľkého počtu hodín

znemoţnil presne a bez akýchkoľvek pochybností stanoviť, aký bol jeho zdravotný stav

v čase jeho návštevy u ţalobcu a teda jednoznačne určiť, či v tom čase bol v ohrození ţivota

6

alebo zdravia. Dodal, ţe aj v správnom trestaní musí platiť základná zásada trestného práva in

dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obţalovaného, resp. osobe, voči ktorej sa vedie

správne konanie s účelom uloţiť sankciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne

správny potvrdiť, aj keď z čiastočne odlišných dôvodov. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle , s tým, ţe termín

verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. marca

2012 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy,

orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy ( ). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými

môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť

( ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu

a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. CS 2530/2008 zo dňa 13. októbra

2008 o uloţení pokuty 10 000 Sk (331,93 €) ţalobcovi za porušenie § 79 ods. 1 písm. b/

, pretoţe dňa 17. januára 2008 neposkytol S. Š., bytom K., X. B.

neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný

poukázal na to, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo

povinnosťou ţalobcu pacientovi, vzhľadom na jeho zdravotný stav mu ju poskytnúť, preto

v tomto kontexte neobstojí jeho obrana, ţe „by bol pacienta poriešil“, ale tento sa správal

7

vulgárne. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe ţalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe

nedošlo k porušeniu , nakoľko sťaţovateľ S. Š. nebol

v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, ţalovaný ako

odvolací správny orgán konštatoval, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú

starostlivosť v zmysle , preto nemohol prihliadnuť na túto

obranu ţalobcu. Ďalej uviedol, ţe dôkazy zaloţené v spise preukazujú porušenie cit.

ustanovenia , čo ani samotný ţalobca nepoprel, keď uviedol, ţe

odmietol sťaţovateľa vyšetriť, keďţe bol vulgárny. Tým mal za preukázané spáchanie

správneho deliktu zo strany ţalobcu, s čím je spojené uloţenie sankcie. Zdôraznil, ţe ţalobca

nespolupracoval so správnym orgánom, keď na jeho výzvu na nariadené ústne pojednávanie

doručil ospravedlnenie a ţiadal o preloţenie termínu po 5. septembri 2008, preto aj z tohto

dôvodu nemohol správny orgán prvého stupňa dodrţať lehoty na rozhodnutie podľa § 49

správneho poriadku. Ohľadom obrany ţalobcu v tom smere, ţe aţ traja poskytovatelia porušili

zákonnú povinnosť a tieţ by mali znášať následky, poukazujúc aj na snahu lekára

samosprávneho kraja riešiť si osobnú antipatiu voči ţalobcovi, ţalovaný dospel k záveru, ţe

nie je v jeho kompetencii hodnotiť zvolený postup samosprávneho kraja voči iným

poskytovateľom, pretoţe ide o samostatné správne konanie voči týmto poskytovateľom.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalobca svojím konaním porušil povinnosť

poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym

orgánom, a či správne orgány dostatočne a objektívne zistili skutkový stav tak, aby mohlo byť

vo veci rozhodnuté.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v danej veci si pre svoje rozhodnutie

nezadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav a preto jeho

právny záver, ţe ţalobca porušil povinnosť poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bol

predčasný.

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe správny orgán nevykonal vo veci

náleţité dokazovanie, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5

správneho poriadku, t.j. kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a záver,

ku ktorému správny orgán dospel, nezodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám

logického myslenia a uvaţovania. Zo správneho spisu vyplýva, ţe sťaţovateľ S. Š. dňa 17.

januára 2008 navštívil ambulanciu M.. S. B., kde poţiadal o vyšetrenie. Zdravotný stav

8

sťaţovateľa nebol M.. S. B. vyhodnotený ako akútny, preto sťaţovateľovi doporučil navštíviť

ambulanciu prislúchajúcu študentom a zamestnancom Slovenskej poľnohospodárskej

univerzity v Nitre (ďalej len „SPU“). Vo vyjadrení k sťaţnosti S. Š. zo dňa 12. februára 2008

ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v podanej sťaţnosti bol zdravotný stav sťaţovateľa

označený za akútny uţ počas noci pred návštevou ambulancie ţalobcu, ktorý zdôraznil, ţe

pokiaľ je niekomu zle uţ v noci, v Nitre je fungujúca lekárska pohotovosť, kde sťaţovateľ

mohol vyhľadať ošetrenie. Rovnako ţalobca dal do pozornosti, ţe sťaţovateľa odmietli

vyšetriť aj v ambulanciách prislúchajúcich SPU, o čom svedčia aj jeho následné

ospravedlnenia u profesorov SPU, ktoré tieţ absolvoval v čase, keď sa mal nachádzať

v akútnom stave, pričom následne cestoval 370 km do Bardejova autom, ktoré aj sám

šoféroval. Ďalej uviedol, ţe k porušeniu povinnosti v zmysle

Z.z. nedošlo, nakoľko sťaţovateľ nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej

poruchy zdravia, preto nebol dôvod, aby bol ošetrený iným ako sťaţovateľovým zmluvným

lekárom. Dňa 20. marca 2008 bola spísaná Zápisnica o výsledku prešetrenia sťaţnosti vo veci

odmietnutia lekárskeho vyšetrenia sťaţovateľa S. Š. na spoločnosť M.. S. B., S., všeobecnú

lekárku M.. M. K. a spoločnosť M., S. Sťaţnosť bola M.. Ľ. Š., lekárom samosprávneho kraja

vyhodnotená ako opodstatnená. Uvedená zápisnica bola ţalobcovi zaslaná so ţiadosťou o jej

podpísanie, pričom dňa 8. apríla 2008 bola táto Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja

vrátená nepodpísaná. Ďalej bolo zistené, ţe dňa 3. júna 2008 bolo ţalobcovi doručené

upovedomenie o začatí správneho konania o uloţení pokuty pre porušenie povinnosti

stanovenej v Uvádza sa v ňom, ţe po prešetrení

sťaţnosti lekárom Nitrianskeho samosprávneho kraja dňa 17. apríla 2008, tento dospel

k záveru, ţe ošetrujúci lekár M.. S. B. dňa 17. januára 2008 napriek teplote a zimnici

neposkytol zdravotnú starostlivosť S. Š. z dôvodu, ţe tento nemá so zdravotníckym

zariadením uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa presvedčenia M..

S. B. nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, preto

nebol dôvod, aby ho ošetril iný ako sťaţovateľov zmluvný lekár. Podaním zo dňa 18. júna

2008, označeným ako „Návrhy na doplnenie dokazovania“, ţalobca navrhol sťaţovateľa

vypočuť ako svedka, aby mohol vyuţiť svoje právo klásť mu otázky a vykonať konfrontáciu

svedka so ţalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nakoľko vo vyjadreniach

oboch menovaných sú rozpory. Zároveň bolo z administratívneho spisu zistené, ţe dňa 21.

júla 2008 bolo správnemu orgánu prvého stupňa Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou zaslané Oznámenie o výsledku dohľadu, týkajúce sa podnetu pacienta S. Š.,

v ktorom tento po vykonaní dohľadu na diaľku konštatoval, ţe poskytovateľ odmietol

9

poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi S. Š. napriek tomu, ţe bol informovaný

o subjektívnych ťaţkostiach pacienta, ktorým postupom poskytovateľ porušil § 79 ods. 1

písm. b/ v nadväznosti na , a

Zo spisového materiálu taktieţ vyplýva, ţe ţalobca ako aj sťaţovateľ boli prvostupňovým

správnym orgánom predvolaný na ústne pojednávanie, nariadené na deň 4. augusta 2008.

Následne dňa 1. augusta 2008 bola Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja doručená

Ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní I.. E.. B.

z váţnych neodkladných rodinných dôvodov, v ktorej sa ďalej uvádza, ţe musí so svojím

manţelom M.. S. B. odcestovať k manţelovej matke vo veku 83 rokov, ţijúcej v R., nakoľko

sa jej v noci rapídne zhoršil zdravotný stav. Súčasne poţiadala o odročenie ústneho

pojednávania na termín po 5. septembri 2008. Správny orgán prvého stupňa ústne

pojednávanie nariadené na 4. augusta 2008 realizoval, pričom Oznámením zo dňa 13. augusta

2008 ţalobcu upovedomil, ţe jeho ţiadosť o odročenie nariadeného pojednávania

neakceptoval s ohľadom na zásadu rýchlosti a zásadu hospodárnosti konania, stanovenú v § 3

ods. 3 správneho poriadku. Uviedol, ţe termín ústneho pojednávania bol vopred dohodnutý so

ţalobcom, ako aj so svedkom tak, aby obom vyhovoval, pričom po doručení ţiadosti uţ

nebolo reálne moţné vyrozumieť predvolaného svedka o prípadnom odročení pojednávania,

preto toto prebehlo bez účasti ţalobcu. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa výpisu

z obchodného registra Okresného súdu Nitra, zoznamu výpisov č. KB-9695/06 za ţalobcu

môţu konať traja konatelia, t.j. okrem M.. S. B. a I.. E.. B. aj J.. S. B. a to kaţdý samostatne.

Taktieţ mal zato, ţe ani dôvod, pre ktorý malo byť ústne pojednávanie odročené, priamo

nekolidoval s termínom nariadeného ústneho pojednávania. Súčasne z odôvodnenia ţiadosti

vyvodil, ţe prítomnosť oboch konateľov spoločnosti pri riešení vzniknutej situácie nebola

nevyhnutná. Preto dospel k záveru, ţe ak by zo strany ţalobcu bol skutočný záujem zúčastniť

sa pojednávania v nariadenom termíne, mohol tak urobiť. Dňa 13. októbra 2008 bolo

prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie o uloţení pokuty ţalobcovi za

porušenie povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktoré bolo následne

potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 26019/2008-OP zo dňa 15. decembra 2008.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Podľa § 46

správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

10

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spočívajúcu v tvrdení, ţe v konaní vedenom proti

ţalobcovi bol správnymi orgánmi dostatočne skúmaný skutkový a právny stav vo veci

porušenia povinnosti ţalobcu v zmysle , keď tieto

mali za preukázané, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo

povinnosťou ţalobcu túto pacientovi poskytnúť, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky

poukazuje na skutočnosť, ţe v danom prípade sú váţne pochybnosti o tom, či sa ţalobca

dopustil konania, ktorým porušil cit. zákonné ustanovenie tak, ako bolo zistené

prvostupňovým správnym orgánom a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí

ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu

spočíva v tom, ţe správne orgány sa ţiadnym spôsobom v svojom rozhodnutí nevysporiadali

so skutočnosťou, odôvodňujúcou, ţe zdravotný stav sťaţovateľa bol akútny, ohrozujúci jeho

ţivot. Nezaoberajú sa ani námietkami, prečo sťaţovateľ v prípade akútneho zdravotného stavu

uţ v noci predtým, ako navštívil ambulanciu ţalobcu, nevyhľadal ošetrenie na lekárskej

pohotovosti v Nitre a nereagujú ani na skutočnosť, ţe sťaţovateľ mal v stave ohrozujúcom

ţivot sám šoférovať osobné motorové vozidlo 370 km do Bardejova. Administratívny spisový

materiál taktieţ neobsahuje čitateľný záznam o tom, aké ochorenie bolo ţalobcovi nakoniec

diagnostikované. Správne orgány sa taktieţ ţiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkou

ţalobcu, ţe ku dňu 4. augusta 2008, kedy bolo nariadené ústne pojednávanie za účelom

svedeckej výpovede sťaţovateľa, z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre

vyplýva, ţe za obchodnú spoločnosť M.. S. B., S.S. boli oprávnení konať dvaja konatelia (M..

S. B. a I.. E.. B.), pričom J.. S. B., P.. je ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti

v obchodnom registri zapísaný len do 9. júla 2008, avšak napriek uvedenej skutočnosti sa

ţalovaný správny orgán touto námietkou ţalobcu nezaoberal.

Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd v danej veci taktieţ za preukázané,

ţe správny orgán ţalobcovi neumoţnil vyjadriť sa pred rozhodnutím o uloţení pokuty pre

porušenie povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť k podkladom

rozhodnutia, navrhnúť nové dôkazy, resp. vyjadriť sa k veci, čím boli porušené jeho procesné

práva.

v ustanovení zakotvuje, ţe „na konanie a rozhodovanie

podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak“. V odkaze pod čiarou č. 72 uvádza o správnom

11

konaní (správny poriadok). To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní

dodrţiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku

týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia správneho

poriadku ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho

konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho

konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1).

Z uvedenej zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné

postupovať v súlade s , zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv,

ktoré v súlade s majú prednosť pred zákonmi.

Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania sa prejavuje v koncipovaní takého

postavenia účastníkov konania, v ktorom sa počíta s ich aktívnou spoluúčasťou v celom

priebehu konania, pričom všetkým orgánom činným v správnom konaní sa ukladá vytvárať

na to potrebné podmienky. Preto sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie

týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä

sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na

základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale

je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu

predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný

vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti

dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové

zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti

(presnosť zistenia).

12

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri

hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny

orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné

pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ).

V správnom konaní správny orgán konajúci v zmysle ustanovení

Z.z., postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou ţalovaného bolo

v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti

s účastníkom tohto konania – ţalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých

miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu

práv a povinností. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu

konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy

podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko

koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by

mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môţe

pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne

vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho,

aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho

orgánu a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

13

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe ţalovaný správny

orgán nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový

stav a zo skutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné

vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, ţe v konaní sa dopustili takej procesnej vady,

ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej

normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváţenia vôľou

zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania sa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli

podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym

orgánom. Z administratívneho spisu však nevyplýva, ţe správny orgán prvého stupňa resp.

ţalovaný v danej veci ţalobcovi ako účastníkovi správneho konania umoţnil sa vyjadriť

k podkladom resp. k dôkazom pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup

ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu treba povaţovať za takú vadu, ktorá

podmieňuje zákonnosť rozhodnutia o uloţení pokuty ţalobcovi.

Zároveň odvolací súd uvádza, ţe nemá pochybnosti o tom, ţe je právom správneho

orgánu, ktorý vedie konanie vo veci uloţenia pokuty ţalobcovi rozhodnúť, ktoré dôkazy

vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať

(§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre

rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia

správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom

podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3

ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však neznamená, ţe by správny orgán v konaní

nemal rešpektovať procesné práva účastníka konania, základné zásady správneho konania

a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke

), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v priebehu správneho

konania došlo zo strany správnych orgánov k závaţným pochybeniam, pretoţe správne

orgány sa riadne nevysporiadali s námietkami ţalobcu v tom smere, ţe v prejednávanej veci

nedošlo k porušeniu povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pričom svoj

záver o porušení uvedenej povinnosti odôvodnili len tvrdeniami uvádzanými v podanej

sťaţnosti sťaţovateľa. Rovnako sa ţiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkou, ktorou

ţalobca napáda správnosť dôvodov, pre ktoré správny orgán prvého stupňa neakceptoval jeho

14

ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania nariadeného na 4. augusta 2008, zároveň

opomenúc poukaz ţalobcu na rozpor v tvrdení prvostupňového správneho orgánu so

skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno

povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol

v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Na námietku ţalovaného, spočívajúcu v tvrdení, ţe nie splnená podmienka pasívnej

legitimácie na strane ţalovaného, keďţe jeho označenie v ţalobe ako Slovenská republika –

Ministerstvo zdravotníctva je nesprávne, nemohol odvolací súd prihliadnuť, nakoľko

v sú v upravené náleţitosti ţaloby, ktorá musí

okrem iného obsahovať aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré sa

napadá, pričom z priamo vyplýva, ţe ţalovaným správnym orgánom,

je orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4

má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa

druhej hlavy piatej časti . Napriek tomu, ţe toto konanie je

dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, ţe súd nemôţe preskúmavať

správne rozhodnutie nad rámec ţalobcom v ţalobe vymedzeným, ide o zásadu iudex ne eat

petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorý vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2

a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na

základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie

ţalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so právne identifikovaným ţalovaným,

pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej ţaloby a by ţalovaný správny orgán bol aj

správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní opätovne dostatočne zistiť skutočný

stav, najmä bude za týmto účelom potrebné vykonať ďalšie dôkazy, napr. svedeckou

výpoveďou sťaţovateľa, pričom uvedené bude potrebné realizovať v súčinnosti s účastníkmi

správneho konania. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je

povinný zistiť skutočný stav vo veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov, ale aj sám

15

z úradnej povinnosti je povinný si zadováţiť také dôkazy, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade

so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu v zmysle § 46 správneho poriadku. Ďalej bude povinnosťou ţalovaného

zistené skutočnosti a z nich plynúce závery, za dôsledného dodrţania procesného postupu

v zmysle správneho poriadku, podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia a riadne odôvodniť.

Odvolací súd sa však nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie

správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2

písm. a/ , nakoľko uvedené znamená, ţe správny orgán podriadil zistený skutkový stav

pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu.

Zo spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe v konaní došlo k splneniu zákonných podmienok pre

zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie podľa a ,

keďţe skutkový stav v prejednávanej veci nebol zistený dostačujúco na posúdenie veci,

pričom správny orgán nevykonal náleţité dokazovanie. Súčasne odvolací súd v konaní zistil,

ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď neobsahuje

skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Táto skutočnosť však sama osebe nemá

za následok nezákonné rozhodnutie krajského súdu, ktoré je vo výroku vecne správne a preto

ho odvolací súd podľa potvrdil.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia

v spojení s prvá veta, nakoľko ţalobca síce bol

v konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, a ţalovanému náhrada trov konania

neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia :

Dagmar Bartalská