Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/60/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. L., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. P. K., advokát, s.r.o., P., Bratislava, proti žalovanej S., a.s., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. R. K., advokátom v P., o určenie neplatnosti výpovede o poskytovaní

plnenia a o zaplatenie 1 736,13 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 23. augusta 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 16. februára 2011 č.k. -105

rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 736,13 EUR s 8,5 % ročným

úrokom zo sumy 157,83 EUR od 14. apríla 2010 do zaplatenia, zo sumy 157,83 EUR

od 16. mája 2010 do zaplatenia, zo sumy 157,83 EUR od 16. júna 21010 do zaplatenia,

zo sumy 157,83 EUR od 16. júla 2010 do zaplatenia, zo sumy 157,83 EUR od 16. augusta

2010 do zaplatenia, zo sumy 157,83 EUR od 16. septembra 2010 do zaplatenia, zo sumy

157,83 EUR od 16. októbra 2010 do zaplatenia, zo sumy 157,83 EUR od 16. novembra 2010

do zaplatenia, zo sumy 157,83 EUR od 16. decembra 2010 do zaplatenia, zo sumy

157,83 EUR od 16. januára 2011 do zaplatenia a zo sumy 157,83 EUR od 16. februára 2011

do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zastavil konanie o žalobe

2

na určenie neplatnosti výpovede z 28. augusta 1995 a konanie o rozšírení žaloby o určenie

neplatnosti a neúčinnosti zmluvy z 28. augusta 1995 a vyslovil, že o trovách konania v súlade

s rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozhodnutie vo výroku o zastavení konania odôvodnil ustanovením a tým, že

v priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu o určenie neplatnosti výpovede z 26. októbra

2009 ako aj rozšírenie žaloby o neúčinnosti výpovede späť. Rozhodnutie vo veci právne

odôvodnil ustanovením § 34, § 37, § 39, § 3 ods. 1, § 842, § 843, § 582 ods. 1 a § 488

, , o bankách, keď

z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 28. augusta 1995 bola medzi účastníkmi

konania uzavretá v zmysle zmluva o poskytovaní plnenia

z podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorej predmetom bolo

doživotné plnenie žalovanou ako povinnou v prospech žalobkyne vo výške 4 755 Sk

(157,83 EUR) mesačne. Dňa 26. októbra 2009 žalovaná v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho

zákonníka uplatnila voči žalobkyni výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že zmluva

bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôchodok je potrebné chápať ako opakujúce sa plnenie

(rentu) a zmluvou podľa , ktorá musí mať písomnú formu

sa niekto zaväzuje, že inému doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania bude

vyplácať určitý dôchodok (rentu). Účelom takejto zmluvy je niekoho zabezpečiť, či už

doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania. Dobu trvania možno viazať

na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez

pochýb zistiť, kedy sa právny vzťah skončí, pričom v dobe uzatvorenia zmluvy nemusia mať

jej účastníci istotu, kedy takáto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť

nastane. Charakter právneho vzťahu (zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho

zákonníka) svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď

doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania

špecifikovaného určitým časovým úsekom – lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec, t.j.

počas štúdii, vdovstva a podobne. Trvanie právneho vzťahu bolo medzi účastníkmi konania

dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich

vôle, pričom vyplácanie plnenia sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dozvie,

to znamená, že dedičia žalobkyne majú nárok na vyplatenie plnenia za posledný mesiac jej

života. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva z 28. augusta 1995 nebola uzavretá

na dobu neurčitú, nebolo právom žalovanej ju vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú nemožnosť splnenia predmetnej zmluvy

3

o dôchodku z dôvodu jej rozporu novelizovaným o bankách, súd

prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade zmluva o dôchodku nie je zmluvou

uzavretou na strane banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku zaväzovala

na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie riadne nezodpovedajúce

poskytovanej protihodnote. Zo žiadneho právneho predpisu potom podľa úvahy súdu

nevyplýva, že by vykonávanie plnenia v zmysle uzavretej zmluvy o dôchodku bolo v rozpore

so zákonom a teda že je plnenie v zmysle nemožné.

K vznesenej námietke žalovanou týkajúcej sa rozporu článku 2 a 3 predmetnej zmluvy,

v dôsledku ktorého rozporu má byť zmluva nezrozumiteľná a v zmysle § 37 ods. 1

neplatná, dospel konajúci súd k úvahe, že tento dôvod nie je daný.

V článku 1 a 2 zmluvy je stanovené, že žalovaná je povinná žalobkyni vyplácať plnenie

doživotne, pričom v článku 3 je konkrétne špecifikované, kedy sa končí vyplácanie plnenia

(mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije). Až v článku 3 upravuje začiatok plnenia, jeho

splatnosť, periodicitu a koniec plnenia, pričom takáto úprava plnenia je dostatočne jasná

a zrozumiteľná. Zmluva je uzavretá doživotne a zaniká dňom smrti oprávneného, pričom

nárok na plnenie – vyplatenie dôchodku vzniká za celý kalendárny mesiac v prípade, že

sa oprávnený dôchodku dožil minimálne prvého dňa kalendárneho mesiaca. Na základe

uvedených úvah potom súd prvého stupňa dospel k záveru o odôvodnenosti žaloby žalobkyne

a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej celkom 1 736,13 EUR, ktorá suma predstavuje

nevyplatené dávky dôchodku od mesiaca apríl 2010 do mesiaca február 2011. O úrokoch

z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa ,

vychádzajúc z úvahy, že do omeškania sa dostala žalovaná plnením vždy v 16. deň

príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom dané plnenie nebolo splatné.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 23. augusta 2011 sp. zn.

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zastavení

konania zmenil tak, že konanie o žalobe na určenie neplatnosti výpovede zmluvy

o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.

z 28. augusta 1995 danej žalobkyni žalovanou 26. októbra 2009 a konanie o návrhu

na pripustenie rozšírenia žaloby o určenie neúčinnosti výpovede zmluvy o poskytovaní

plnenia z podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. z 28. augusta 1995

danej žalobkyni žalovanou 26. októbra 2009 zastavil. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Odvolací súd takto rozhodol po preskúmaní veci v rozsahu a medziach

4

dôvodov odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len vo vzťahu

k výrokom, v ktorých súd prvého stupňa s použitím rozhodol o zastavení konania.

Vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku, v ktorom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobkyni 1 736,13 EUR s príslušenstvom konajúci súd riadne zistil skutkový stav

veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na zaplatenie sumy 1 736,13 EUR

s príslušenstvom ako splátky dôchodku za obdobie od mesiaca apríl 2010 do mesiaca február

2011 titulom zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu a výsledky

vykonaného dokazovania vo vzťahu k predmetu konania podľa názoru odvolacieho súdu súd

prvého stupňa správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite podrobne a dostatočne zrozumiteľne

odôvodnil ( ). Vo vzťahu k výrokom o zastavení konania, ktoré boli

napadnuté odvolaním uviedol, že prvostupňový súd rozhodol o zastavení konania o častiach

žaloby, ktorú žalobkyňa v žalobe na začatie konanie a ani v ďalšom priebehu konania

neuplatnila. V danom prípade sa však jedná len o nesprávnu formuláciu výrokov o zastavení

konania, ktorú nie je možné napraviť postupom podľa , keďže sa nejedná o rozpor

vo vyhlásenom rozhodnutí a jeho písomným vyhotovením, ani nejde o zrejmú nesprávnosť

rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu písomných úkonov žalobkyne potom odvolací súd podľa

zmenil oba zastavujúce výroky prvostupňového súdu tak, že ich zosúladil

s doslovným znením žaloby z 15. decembra 2009 so znením návrhu na rozšírenie žaloby

z 2. novembra 2010 a s dispozitívnym úkonom žalobkyne z 15. februára 2011.

Odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia prihliadajúc na obsah

súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého prisudzujúceho výroku

rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 1 736,13 EUR spolu s požadovaným príslušenstvom; z uvedeného

dôvodu odvolací súd využil vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku možnosť danú mu

ustanovením na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v odôvodnení svojho prisudzujúceho

výroku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne

5

závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. S prihliadnutím na skutkové

zistenia súdu prvého stupňa majúce oporu vo vykonanom dokazovaní týkajúce sa podstatných

skutočností majúcich význam pre hmotnoprávne posúdenie veci je potom vo vzťahu

k uplatnenému nároku správna úvaha súdu prvého stupňa o tom, že medzi účastníkmi

28. augusta 1995 uzavretá zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu

je svojím charakterom zmluvou o dôchodku uzavretou podľa § 842 a § 843 Občianskeho

zákonníka na dobu určitú a neurčitého trvania (do doživotia). Výpoveď z označenej zmluvy

danej žalobkyni žalovanou je v rozpore so zákonom a zmluvné strany sú povinné podľa

poskytnutej zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu z 28. augusta

1995 si aj naďalej poskytovať plnenia. Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť

záverov súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým priznal žalobkyni podľa § 517 ods. 2

v spojení s nariadenia vlády č. úroky z omeškania

odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny

potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania

z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne

v ďalšom súd prvého stupňa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku podala dovolanie

žalovaná. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia , t.j. že jej

ako účastníčke konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa jej názoru odňatie

možnosti konať pred súdom spočíva v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil

v súlade s ustanovením , keď sa nevyporiadal zo žiadnou jej námietkou

uvedenou v odvolaní, najmä z jej argumentáciou o absolútnej neplatnosti zmluvy o dôchodku

pre rozpor so zákon a pre neurčitosť vo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok.

Posúdenie platnosti zmluvy o dôchodku má pritom rozhodný význam pre posúdenie celej

veci. Poukázala na dôvody svojho odvolania, keď namietala nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvého stupňa, a to najmä správny výklad ustanovenia .

Uviedla, že označené ustanovenie nič neustanovilo o dobe, na ktorú sa uzatvára zmluva

o dôchodku, stanovilo len, že zmluvou sa zakladá „na doživotne alebo na inak určenú dobu

neurčitého trvania“ právo (na vyplácanie dôchodku), pretože zo zákona ani zo zmluvy

o dôchodku nevyplýva spôsob jej výpovede možno zmluvu vypovedať v lehote 3 mesiacov

6

ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa , ako to urobila

voči žalobkyni písomnou výpoveďou. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej právnou

argumentáciou uvedenou v odvolaní, svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom, ktorý

vyžaduje ustanovenie , čím je odňal možnosť konať pred súdom a zároveň

porušil jej právo na spravodlivý súdny proces vyplývajúci z článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku, ktorým rozhodol tak, že vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdzuje, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa dovolanie žalovanej považoval za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

) skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či tento opravný prostriedku smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl.

možno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné a dovolací súd v prejednávanej

veci doteraz nerozhodoval. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( veta druhá ), skúmať vždy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád, ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie

je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/

Žalovaná namietala, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím

jej bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadroval odporca (žalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením

je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36

a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva

na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav,

kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v vo svojich dôsledkoch vedie

k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho súdu), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ). Právo na odôvodnenie, ktorého

štruktúra je rámcovo upravená v sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o opravnom konaní však nemusí odpoveď

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp. zn. ).

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že , ktorý nadobudol účinnosť

15. októbra 2008 bol dovtedajší text doplnený okrem iného odsekom 2, podľa

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov

a napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd

prvého stupňa (ako to konštatuje aj odvolací súd), v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

9

Prijaté právne závery náležite vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa okrem

iného primerane vysvetlil, prečo zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania 28. augusta 1995

posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle a tiež prečo

neprichádza do úvahy výpoveď označenej zmluvy podľa .

Odvolací súd sa v zmysle stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodal, že zmluva o dôchodku je zmluvou

uzavretou na dobu určitú, a to na doživotie.

Za daného stavu potom nemožno považovať za vadný postup odvolacieho súdu, keď

v zmysle si osvojil dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a v celom

rozsahu na ne poukázal. Za porušenie základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

rozhodnutie podľa predstáv žalovanej.

Dovolateľka namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil z hľadiska

splnenia zákonných predpokladov pre danie výpovede podľa .

Po obsahovej stránke tu žalovaná namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa (a s odkazom

na ustanovenie ) aj odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie ( ). Nesprávne právne posúdenie veci nie je ale

procesnou vadou konania v zmysle

10

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie , pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková