Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/130/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke V. F., ktorá

zomrela X. a naposledy bývala v X.S., za účasti dedičov 1/ J. Z., bývajúcej v S., 2/ RNDr. H.

F., bývajúcej v S., zastúpených advokátskou kanceláriou K., B. - advokáti, s.r.o. so sídlom v

B., 3/ MUDr. A. Š., bývajúcej v S., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU D.,

s.r.o. so sídlom v Š., 4/ J. F., naposledy bývajúceho v S., ktorý v priebehu dedičského

konania zomrel X., vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , v konaní

o dovolaní dedičky 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. decembra 2010,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 31. decembra 2010, sp. zn. z r u š u j e vo výroku, ktorým

a) rozhodol o všeobecnej cene daru dedičke 2/ a všeobecnej cene daru dedičke 3/,

b) potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičkám 1/ a 3/ a

c) potvrdil, čo z dedičstva po poručiteľke patrí do dedičstva po dedičovi 4/.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením z 15. apríla 2010 č.k. -250 určil, že

poručiteľka a jej pozostalý manžel mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území x, zapísané na liste vlastníctva č. X.

2

ako parcely registra „C“, a to parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 205 m,

2

parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 ma na nej stojaca stavba, rodinný

2

dom, súp. č. X., parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 41 ma na nej stojaca

2

stavba, letná kuchyňa, súp. č. X. a parcela č. X., záhrada vo výmere 931 mv podiele 2/6-ín

2

(ďalej len „majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo „nehnuteľnosti

zapísané na LV č. X.“), znaleckým posudkom, vypracovaným 27. augusta 2007 znalcom Ing.

S. V., č. 21/2007 (povereného uznesením Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2007 č.k. 38

D 1239/2006-17) ocenené ku dňu smrti poručiteľky na sumu 1 400 000,-- Sk, po prepočte

konverzným kurzom 46 741,49 Eur (ďalej len „znalecký posudok č. 21/2007“). Zároveň určil,

že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patrí do dedičstva po poručiteľke

podiel ½-ica a do dedičstva po jej pozostalom manželovi (dedičovi 4/) taktiež podiel ½-ica,

že aktívami dedičstva je podiel ½-ica z 2/6-ín nehnuteľností zapísaných na LV č. X. v cene

46 741,49 Eur a pasívami dedičstva sú náklady spojené s pohrebom poručiteľky vo výške

613,79 Eur. Všeobecnú cenu majetku poručiteľky určil sumou 23 370,75 Eur

(1/2 zo 46 741,49), výšku dlhov poručiteľky sumou 613,79X. Eur (náklady spojené

s pohrebom poručiteľky) a čistú hodnotu dedičstva sumou 22 756,96 Eur ako rozdiel

všeobecnej ceny majetku poručiteľky a jej dlhov. Okresný súd potvrdil nadobudnutie

dedičstva dedičke 1/ v podiele 504/1000-in a dedičke 3/ v podiele 496/1000-in. Odmenu

notára určil sumou 250 Eur a náhradu jeho hotových výdavkov sumou 54,21 Eur.

K povinnosti zaplatiť odmenu notára a náhradu jeho hotových výdavkov zaviazal dedičky 1/

a 3/ podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. Dedičku 1/

k povinnosti zaplatiť sumu 171,13 Eur a dedičku 3/ k povinnosti zaplatiť sumu 168,42 Eur do

3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet notára. Zároveň všetkých účastníkov dedičského

konania zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo

výške 45,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie vo veci samej právne

odôvodnil a a . Na

základe podkladov na vydanie uznesenia, pripravených notárom ako súdnym komisárom mal

okresný súd preukázané, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, bola vydatá a mala tri

deti, pričom v priebehu dedičského konania jej pozostalý manžel (dedič 4/) zomrel, z ktorého

dôvodu za zákonných dedičov po poručiteľke považoval len jej tri deti a veľkosť ich

zákonných podielov určil 1/3-ou z dedičstva. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol,

že dedičia po zákonnom poučení dedičstvo neodmietli a že medzi nimi nedošlo k dohode

o vyporiadaní dedičstva. Ďalej uviedol, že dedička 3/ žiadala, aby sa dedičke 2/ započítalo do

jej dedičského podielu to, čo za života poručiteľky od nej bezplatne dostala, keďže nešlo o

obvyklé darovanie a z rovnakých dôvodov aj dedička 1/ žiadala, aby súd dedičke 3/ vykonal

započítanie do jej dedičského podielu. Po započítaní okresný súd potvrdil nadobudnutie

dedičstva len dedičkám 1/ a 3/, keďže dedičský podiel dedičky 2/ bol v celom rozsahu

spotrebovaný vykonaným započítaním. Mal preukázané, že darovacou zmluvou z 10. mája

3

2004, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave,

Správou katastra Senec 27. mája 2004 pod č.k. V-1607/2004, bol dedičke 2/ jej rodičmi

(poručiteľkou a jej pozostalým manželom) darovaný spoluvlastnícky podiel 4/6-iny na

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X., ktorý podiel bol v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, z ktorého dôvodu na účely započítania vzal len ½-icu daru (1/2 zo

4/6). Pri ocenení tohto podielu vychádzal zo znaleckého posudku č. 57/2009, vypracovaného

znalcom Ing. I. I. 8. mája 2009, predloženého dedičkou 2/ (ďalej len „znalecký posudok č.

57/2009“), ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ocenené ku dňu účinnosti

darovacej zmluvy (27. máju 2004) na sumu 110 000 Eur, zníženú o vecné bremeno práva

doživotného bývania rodičov v sume 13 502,79 Eur a hodnotu ½-ice z darovaného podielu

4/6-ín ustálil sumou 32 165,74 Eur (110 000-13.502,79=96 497,21; 4/6 z 96 497,21 = 64

331,47 a ½ zo 64 331,47 = 32 165,74). Okresný súd mal tiež preukázané, že darovacou

zmluvou z 3. mája 2000, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený katastrálnym

odborom Okresného úradu v Senci 7. júna 2000, boli dedičkám 2/ a 3/ ich rodičmi

(poručiteľkou a jej pozostalým manželom) darované nehnuteľnosti, nachádzajúce sa

v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X., záhrada vo

2 2

výmere 805 ma parcela č. 8/1, zastavaná plocha vo výmere 674 m, každej v ½-ici (ďalej len

„nehnuteľnosti zapísané na LV č. X.“). Z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti boli v podielovom

spoluvlastníctve darcov, a to dediča 4/ (pozostalého manžela poručiteľky) v 1/3-ine a zároveň

v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s poručiteľkou v 2/3-inách, okresný súd na účely

započítania vzal len podiel darovaný poručiteľkou, teda 1/3-u (1/2 z 2/3), ktorý darovaný

podiel každej obdarovanej v ½-ici v pomere k celku predstavuje 1/6-inu v prospech každej z

obdarovaných (1/2 z 1/3). Pri ocenení týchto darovaných podielov vychádzal okresný súd zo

znaleckého posudku č. 32/2000, vypracovaného znalcom Ing. J. I. 28. apríla 2000,

predloženého právnou zástupkyňou dedičky 3/ (ďalej len „znalecký posudok č. 32/2000“),

ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ocenené k 17. aprílu 2000 na sumu 1 120 Eur

(33 740,-- Sk). Neprihliadol na znalecký posudok č. 88/2009, vypracovaný Ing. I. I. 2.

novembra 2009, predložený právnou zástupkyňou dedičiek 1/ a 2/ (ďalej len „znalecký

posudok č. 88/2009“), ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ocenené ku dňu

účinnosti darovacej zmluvy (7. júnu 2000) na sumu 46 900 Eur z toho dôvodu, že znalecký

posudok č. 32/2000 bol vypracovaný v čase darovania práve na účely právneho úkonu

darovania nehnuteľností zapísaných na LV č. X. a účastníkom darovacej zmluvy z neho v tom

čase vyplývali aj správne poplatky a daňové povinnosti. Podľa znaleckého posudku č.

32/2000 potom okresný súd ustálil hodnotu daru na každú obdarovanú sumou 187 Eur (1/6

4

z 1.120). Započítanie podľa vykonal okresný súd tak, že

k čistej hodnote dedičstva (22 756,96 Eur) pripočítal zápočty vo výške 32 539,74 Eur (32

165,74+2x187) a dedičské podiely potom počítal zo sumy 55 296,67 Eur (22 756,96+32

539,74). Dospel k záveru, že zákonný dedičský podiel je vyjadrený sumou 18 432,22 Eur (1/3

z 55 296,67). Od takto vypočítaného zákonného podielu potom obdarovanej dedičke 2/

odpočítal prijaté dary v hodnote 32 352,74 Eur (32 165,74+187) a obdarovanej dedičke 3/

prijaté dary v hodnote 187 Eur. Po tomto odpočítaní na dedičku 1/ pripadá suma 18 432,22

Eur, na dedičku 3/ suma 18 245,22 Eur (18 432,22-187) a dedičský podiel dedičky 2/ bol

v celom rozsahu spotrebovaný vykonaným započítaním (18 432,22-32 352,74=-13 920,52).

Keďže z ustanovenia nevyplýva povinnosť dediča, aby niečo

do dedičstva vracal, chýbajúci rozdiel -13 920,52 odčítal od súm pripadajúcich na dedičky 1/

a 3/ v rovnakej výške 6 960,26 Eur (13 920,52:2=6 960,26). Dedičský podiel priznal dedičke

1/ v sume 11 471,96 Eur (18 432,22–6 960,26), ktorému zodpovedá 504/1000-in a dedičke 3/

v sume 11 284,96 Eur (18 245,22-6 960,26), ktorému zodpovedá 496/1000-in.

Na odvolanie dedičiek 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. decembra

2010, sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 v spojení s § 212

ods. 2 písm. a/ zmenil tak, že určil, že poručiteľka a jej pozostalý manžel mali

v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v podiele 2/6-in, podľa

znaleckého posudku č. 21/2007 v cene 46 471,48 Eur, že z tohto majetku patrí do dedičstva

po poručiteľke podiel ½-ica a do dedičstva po jej pozostalom manželovi taktiež podiel ½-ica,

že aktívami dedičstva je podiel ½-ica z 2/6-ín nehnuteľností zapísaných na LV č. X. v cene 46

471,48 Eur a pasívami dedičstva sú náklady spojené s pohrebom poručiteľky vo výšky 613,79

Eur. Všeobecnú cenu majetku poručiteľky určil sumou 23 235,74 Eur (1/2 zo 46 471,48),

výšku dlhov poručiteľky sumou 613,79 Eur (náklady spojené s pohrebom poručiteľky) a čistú

hodnotu dedičstva sumou 22 621,95 Eur ako rozdiel všeobecnej ceny majetku poručiteľky

a jej dlhov. Zároveň určil všeobecnú cenu daru dedičke 2/ sumou 39 982,40 Eur a všeobecnú

cenu daru dedičke 3/ sumou 7 816,66 Eur. Nadobudnutie dedičstva odvolací súd potvrdil

dedičke 1/ v podiele 450/1000-in, dedičke 3/ v podiele 100/1000-in a určil, že do dedičstva po

nebohom dedičovi 4/ patrí podiel 450/1000-in. V časti určenia odmeny notára a výšky

súdneho poplatku uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 81, § 175m, § 175o ods. 1 a § 175q ods. 1

písm. d/ a , a . Odvolací súd sa stotožnil so

súdom prvého stupňa v časti, v ktorej určil, čo tvorilo majetok v bezpodielovom

5

spoluvlastníctve poručiteľky a jej pozostalého manžela, v časti, v ktorej určil, čo z tohto

majetku patrí do dedičstva po poručiteľke, pri určení ceny ktorého majetku správne podľa

jeho názoru vychádzal zo znaleckého posudku č. 21/2007, avšak nesprávne jeho cenu

v slovenských korunách prepočítal na eurá a následne potom vychádzal aj z nesprávnej

všeobecnej ceny majetku a čistej hodnoty dedičstva a prepočte jednotlivých podielov, keďže

po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 je 1 400 000,-- Sk 46 471,48 Eur a nie 46 741,89

Eur ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia. Rovnako ako

súd prvého stupňa bol toho názoru, že pri započítaní na dedičský podiel podľa § 484

sa vychádza zásadne zo všeobecnej ceny bezplatného plnenia v dobe

plnenia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol však toho názoru (s poukazom na R

5/1970), že uvedené platí len za predpokladu, že hodnoty a ceny v spoločnosti sú

stabilizované. V opačnom prípade je potrebné posudzovať každý jednotlivý prípad podľa

konkrétnych okolností, pretože by nebolo spravodlivé, keby neboli (pozn. krajský súd chcel

zrejme v zmysle R 5/1970 povedať - keby boli) dedičovi započítané dary, ktoré by aj

pri zachovaní najväčšej starostlivosti a opatrnosti stratili hodnotu a nemal by z nich žiaden

prospech a naproti tomu by nebolo spravodlivé, keby vzhľadom na cenový vývoj sa

započítavali hodnoty v cene, ktorú mali v čase darovania, hoci v čase smrti poručiteľa už mali

veľmi vysokú hodnotu oproti hodnote v čase darovania. Na základe uvedeného mal za to, že

pri určení všeobecnej ceny daru, ktorý nadobudli dedičky 2/ a 3/ titulom darovacej zmluvy

z 3. mája 2000 je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku č. 88/2009, v ktorom znalec

vzal do úvahy cenový vývoj v spoločnosti od času darovania do času smrti poručiteľky

a hodnotu daru určil pre každú dedičku (2/ a 3/) sumou 7 816,66 Eur, vychádzajúc z 1/3-iny

daru pripadajúceho na poručiteľku a darovaného podielu vo výške ½-ice každej obdarovanej

(1/3 zo 46 900 = 15 633,33 a ½ z 15 633,33 = 7 816,66). Ďalej krajský súd na rozdiel od súdu

prvého stupňa prihliadal aj na dedičský podiel, ktorý po smrti poručiteľky patril jej

pozostalému manželovi a dedičstvo po poručiteľke rozdelil medzi všetkých dedičov, deti

poručiteľky i pozostalého manžela, ktorí sa stali zákonnými dedičmi po poručiteľke v prvej

dedičskej skupine rovnakým dielom v podiele ¼-iny. Uviedol, že dedičské konanie

a vyporiadanie dedičstva po nebohom dedičovi 4/ je samostatné konanie, v ktorom súd

vyporiada i podiel nebohého dediča 4/, ktorý mu patrí ako dedičstvo po poručiteľke.

Na základe uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal z inej

všeobecnej ceny dedičstva po poručiteľke – 23 235,74 Eur (1/2 zo 46 471,48 = 23 235,74),

z inej čistej hodnoty dedičstva – 22 621,95 Eur (23 235,74 - 613,79), z inej všeobecnej ceny

darov pre dedičku 2/ - 39 982,40 Eur (31 165,74+7 816,66) a z inej všeobecnej ceny daru

6

pre dedičku 3/ - 7 816,66 Eur. K čistej hodnote dedičstva pripočítal dary a pri určení

dedičských podielov v sume 17 605,26 Eur vychádzal zo sumy 70 421,01 Eur

(22 621,95+39 982,40+7 816,66=70 421,01 a ¼ zo 70 421,01=17 605,25). Od tejto sumy

potom odpočítal dary dedičke 2/ v sume 39 982,40 Eur, ktorým započítaním bol jej dedičský

podiel v celom rozsahu spotrebovaný (-22 377,15), dedičke 3/ v sume 7 816,66 Eur, čím

dostal sumu 9 788,59. Po rozdelení chýbajúceho rozdielu (-22 377,15) medzi ostatných

dedičov (22 377,15:3=7 459,05) priznal dedičský podiel dedičke 1/ v sume 10 146,20 Eur

(17 605,25-7 459,05), ktorému zodpovedá 450/1000-in, dedičke 3/ v sume 2 329,54 Eur

(9 788,59-7.459,05), ktorému zodpovedá 100/1000-in a dedičovi 4/ v sume 10 146,20 Eur

(17 605,25-7 459,05), ktorému zodpovedá 450/1000-in.

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie podľa § 236 ods. 1 v spojení s § 239 ods. 1

písm. a/ dedička 3/ z dôvodu podľa Namietala nesprávne

právne posúdenie otázky započítania podľa . Podľa jej názoru

odvolací súd na účely započítania daru dedičkám 2/ a 3/ nesprávne vychádzal zo znaleckého

posudku č. 88/2009 a nie zo znaleckého posudku č. 32/2000, ktorý bol vypracovaný práve

na účely predmetného darovania. S odkazom na str. 653 komentára Petra Vojčíka a kolektívu

k , vydanému vydavateľstvom Jura edition 2010 uviedla, že správne

sa hodnota majetku alebo iných majetkových hodnôt posudzuje podľa času, kedy došlo k ich

bezodplatnému prevodu na budúceho dediča a nie k okamihu smrti poručiteľa. Tiež poukázala

na rozsudok NS ČSR sp. zn. , podľa ktorého sa pri oceňovaní toho, čo poručiteľ

za svojho života daroval, vychádza pri započítaní daru zásadne z ceny daru v čase jeho

darovania. Ďalej namietala aj nesprávny postup odvolacieho súdu pri započítaní daru dedičke

2/, keď vychádzal zo znaleckého posudku č. 57/2009, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané

na LV č. X. ohodnotené na nižšiu sumu ako znaleckým posudkom č. 21/2007, vypracovaným

znalcom na základe súdneho poverenia, pričom túto sumu súd ešte aj nesprávne znížil o cenu

vecného bremena – práva doživotného bývania rodičov. Podľa jej názoru bolo vecné bremeno

darovacou zmluvou medzi darcami a obdarovanou dedičkou 2/ upravené ako bezodplatné,

z ktorého dôvodu súd jeho cenu nesprávne odpočítal od ceny daru. V ďalšej časti dovolania

dovolateľka rozoberala otázku starostlivosti o poručiteľku za jej života a vplyv tejto

starostlivosti na nadobudnutie dedičstva.

Dedičky 1/ a 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnili s rozhodnutím odvolacieho

súdu. Podľa ich názoru nie sú dané žiadne dôvody dovolania, pre ktoré by bolo potrebné

7

napadnuté uznesenie zrušiť, a preto dovolaciemu súdu navrhli dovolanie dedičky 3/ zamietnuť

a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania na účet ich právneho zástupcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné sčasti zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu

v ustanoveniach § 237 a § 239.

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. O takéto uznesenie

v danom prípade ide.

Dovolací súd nie je v preskúmavanom prípade podľa ustanovenia

viazaný rozsahom podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, pretože ide o vec,

v ktorej možno začať konanie bez návrhu (§ 242 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 a § 175a

ods. 2 ). Avšak i keby nešlo o vec podľa obligatórne (

ods. 1 ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237

písm. a/ až g/ , dovolací súd však zistil, že v prejednávanej veci je konanie postihnuté

8

vadou podľa

Odňatím možnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa (pozn. dovolacieho súdu - príslušné ustanovenie

i nasledujúce, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje

inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa prvej vety , na základe poverenia súdu je notár ako súdny

komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia

o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.

Podľa , úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.

Podľa v spojení s 175a ods. 2 prvej vety , súd začne konanie aj bez návrhu,

len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Podľa § 175a ods. 3 prvej

vety , súd rozhoduje uznesením.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo

9

pripadne štátu podľa .

Podľa prvej vety , súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná

súpis aktív a pasív. Podľa , na podklade zistenia podľa určí súd

všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho

predĺženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú

účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie

§ 136 sa použije primerane.

Podľa a ods. 3 prvej vety , pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa

postupuje primerane podľa § 175b až 175q.

Podľa , ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia

o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh

na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné

alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi

s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár

viazaný.

Podľa prvej časti vety , súd v uznesení o dedičstve potvrdí

nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode.

Podľa , vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu,

súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich

účastníci nenavrhli.

Podľa , ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Podľa druhej vety , ak ide o konanie podľa , odvolací

súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli,

ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

10

Podľa , pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní

vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.

Podľa , na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie.

Podľa , v prvej skupine dedia poručiteľove deti

a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Podľa , ak nedôjde

k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Podľa prvej a druhej vety , súd potvrdí nadobudnutie dedičstva

podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo

za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.

Na základe uvedených právnych ustanovení, ak nedôjde k vyporiadaniu dedičstva

dohodou v konaní pred notárom, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské

právo bolo preukázané, a to podľa ich dedičských podielov na základe podkladov na vydanie

uznesenia súdu, pripravených notárom a jeho návrhu na uznesenie súdu. Konajúci súd môže

v prípade, že podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke

správny, vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu

uznesenia, pokiaľ nekoná vo veci sám. Pojednávanie pred notárom je neverejným, zatiaľ

čo pojednávanie pred súdom je verejným ( ). Na prejednanie dedičstva

nie je potrebné nariaďovať pojednávanie (či už pred notárom alebo súdom) len v prípadoch,

ak súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne

štátu podľa ( ). Po predložení veci súdu notárom

podľa je súd povinný pri dedení zo zákona započítať dedičovi do jeho podielu

to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie (§ 484

).

V preskúmavanej veci odvolací súd dedičkám 2/ a 3/ do ich dedičských podielov

započítal hodnotu darov, ktoré za života poručiteľky od nej bezplatne dostali titulom

darovacích zmlúv, keď mal za to, že nešlo o obvyklé darovanie. Dedičke 2/ v sume

39 982,40 Eur (31 165,74+7 816,66) a dedičke 3/ v sume 7 816,66 Eur. Pritom v odôvodnení

svojho rozhodnutia sa obmedzil iba na odôvodnenie započítania daru, ktorý nadobudli

11

dedičky 2/ a 3/ titulom darovacej zmluvy z 3. mája 2000 a výpočtu hodnoty tohto daru. Svoje

rozhodnutie tak neodôvodnil v časti započítania daru dedičke 2/ do jej dedičského podielu,

ktorý dar nadobudla titulom darovacej zmluvy z 10. mája 2004, z ktorého dôvodu nemôže

dovolací súd posúdiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil, keď (zrejme) vychádzal (podľa

vyčíslenej hodnoty daru) zo znaleckého posudku č. 57/2009, ktorým boli nehnuteľnosti

zapísané na LV č. X. ocenené ku dňu účinnosti darovacej zmluvy (27. máju 2004)

na výrazne vyššiu sumu ako znaleckým posudkom č. 21/2007, vypracovaným znalcom

na základe súdneho poverenia ku dňu smrti poručiteľky (17. septembru 2006), z ktorého však

vychádzal pri výpočte všeobecnej ceny majetku poručiteľky (1/6 nehnuteľností zapísaných

na LV č. X.). V odôvodnení rozhodnutia ďalej neuviedol, či pri započítaní tohto daru

prihliadal, resp. prečo neprihliadal na vývoj cien v spoločnosti, na ktorý prihliadal

pri započítaní daru titulom darovacej zmluvy z 3. mája 2000 dedičkám 2/ a 3/, ďalej

na základe čoho odpočítal z hodnoty daru hodnotu vecného bremena (práva doživotného

bývania rodičov) a nakoniec ako dospel k započítavanej sume 31 165,74 Eur. Odvolací súd sa

nezaoberal ani s namietanými nákladmi, ktoré mala poskytnúť dedička 2/ rodičom v dôsledku

starostlivosti o nich, ani s námietkami dedičky 3/ uvedenými v jej vyjadrení k odvolaniu

(č.l. 271), týkajúcimi sa získania majetku dedičkou 1/, resp. ich dostatočne nevysvetlil.

Nakoniec sa odvolací súd nezaoberal ani zmenou vyplývajúcou z výpisu z listu vlastníctva

č. X. v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. 365 na č.l. 228 a 229, z ktorých vyplýva, že

výlučnou vlastníčkou parcely 8/1 je dedička 3/ a výlučným vlastníkom parcely X. je úplne iná

osoba ako dedičky 2/ a 3/, ktorým bola parcela darovaná, a to za účelom možného

objektívneho zistenia cenového vývoja, na ktorý sa odvolával pri započítaní daru dedičkám 2/

a 3/, ktorý nadobudli titulom darovacej zmluvy z 3. mája 2000.

V prejednávanej veci tak dovolaním napadnuté uznesenie neobsahuje potrebné

vysvetlenia pre posúdenie vecnej správnosti jeho rozhodnutia dovolacím súdom vo veci,

v ktorej sa konanie začína bez návrhu.

Podľa názoru dovolacieho súdu musí odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu,

ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu nižšieho stupňa aj v dedičskom konaní obsahovať

zákonné náležitosti uvedené v (v spojení s ), pretože pri zmene

rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom podľa , tento súd svojim

rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Jeho rozhodnutie preto musí

obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. Len takéto rozhodnutie možno označiť za

12

preskúmateľné. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup

súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť

zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

V prípade, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých

skutkových záverov súd vychádzal (napr. z ktorého znaleckého posudku), ktoré dôkazy mal

za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia

odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne

rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2

, je potom nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo

účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať

pred súdom, čo zakladá vadu konania podľa v spojení s

písm. f/ , pretože mu upiera možnosť v dovolacom konaní náležite skutkovo a právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych

rozhodnutí.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť

a presvedčivosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je

možné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje

dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému skutkovému a právnemu záveru.

Dovolací súd tak nemá možnosť posúdiť, a teda ani preskúmať, či zmeňujúce rozhodnutie

spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

13

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté i touto vadou. Odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

nižšieho stupňa (resp. súdnym komisárom) totiž vyvodil odlišné skutkové závery ako súd

prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania (podkladov

predložených súdnym komisárom) započítanie daru - nehnuteľností zapísaných na LV č. X.

podľa , zatiaľ čo

odvolací súd podľa znaleckého posudku č. 88/2009.

Znaky tzv. inej vady konania má tiež procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa

prieči ustanoveniu Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213

ods. 2 a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého

stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie.

Podľa , dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220

vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené

14

podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 213 ods. 1

odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ). Na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1

písm. a/ ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom, za ktorým účelom musí predseda senátu

nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto

prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,

na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného

prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup

je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku

k záveru o zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, dospel iba na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa (resp. predložených notárom). Ak odvolací súd

v prejednávanej veci tento zákonný postup nedodržal, potom pri hodnotení dôkazov zaťažil

svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi

spravodlivého procesu chránenými SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Odvolací súd bez toho, aby v odvolacom konaní sám podrobne vypočul

účastníkov, prípadne znalcov a vykonal listinné dôkazy, a tým zabezpečil bezprostrednosť ich

vykonania pred svojím rozhodnutím, rozhodnutie vyhlásil. Nezadovážil si tak v prejednávanej

veci rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Na základe

uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ

predčasné.

Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa a inej vade

podľa je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými

procesnými vadami, nemôže byť považované za správne.

15

Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd

uvádza, že napadnuté uznesenie nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska

správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na už spomenuté vady, z dôvodu ktorých

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľky, že uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

16