Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
944/383439.f609d4.pdf
PDF · 178.37 KB
No categories available
4Cdo/130/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 130/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke V. F., ktorá
zomrela X. a naposledy bývala v X.S., za účasti dedičov 1/ J. Z., bývajúcej v S., 2/ RNDr. H.
F., bývajúcej v S., zastúpených advokátskou kanceláriou K., B. - advokáti, s.r.o. so sídlom v
B., 3/ MUDr. A. Š., bývajúcej v S., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU D.,
s.r.o. so sídlom v Š., 4/ J. F., naposledy bývajúceho v S., ktorý v priebehu dedičského
konania zomrel X., vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 13 D 195/2008, v konaní
o dovolaní dedičky 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. decembra 2010,
sp. zn. 13 CoD 22/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. decembra 2010, sp. zn. 13 CoD 22/2010 z r u š u j e vo výroku, ktorým
a) rozhodol o všeobecnej cene daru dedičke 2/ a všeobecnej cene daru dedičke 3/,
b) potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičkám 1/ a 3/ a
c) potvrdil, čo z dedičstva po poručiteľke patrí do dedičstva po dedičovi 4/.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok uznesením z 15. apríla 2010 č.k. 13 D 195/2008-250 určil, že
poručiteľka a jej pozostalý manžel mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území x, zapísané na liste vlastníctva č. X.
2
ako parcely registra „C“, a to parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 205 m,
2
parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 ma na nej stojaca stavba, rodinný
2
dom, súp. č. X., parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 41 ma na nej stojaca
2
stavba, letná kuchyňa, súp. č. X. a parcela č. X., záhrada vo výmere 931 mv podiele 2/6-ín
(ďalej len „majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo „nehnuteľnosti
zapísané na LV č. X.“), znaleckým posudkom, vypracovaným 27. augusta 2007 znalcom Ing.
S. V., č. 21/2007 (povereného uznesením Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2007 č.k. 38
D 1239/2006-17) ocenené ku dňu smrti poručiteľky na sumu 1 400 000,-- Sk, po prepočte
konverzným kurzom 46 741,49 Eur (ďalej len „znalecký posudok č. 21/2007“). Zároveň určil,
že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patrí do dedičstva po poručiteľke
podiel ½-ica a do dedičstva po jej pozostalom manželovi (dedičovi 4/) taktiež podiel ½-ica,
že aktívami dedičstva je podiel ½-ica z 2/6-ín nehnuteľností zapísaných na LV č. X. v cene
46 741,49 Eur a pasívami dedičstva sú náklady spojené s pohrebom poručiteľky vo výške
613,79 Eur. Všeobecnú cenu majetku poručiteľky určil sumou 23 370,75 Eur
(1/2 zo 46 741,49), výšku dlhov poručiteľky sumou 613,79X. Eur (náklady spojené
s pohrebom poručiteľky) a čistú hodnotu dedičstva sumou 22 756,96 Eur ako rozdiel
všeobecnej ceny majetku poručiteľky a jej dlhov. Okresný súd potvrdil nadobudnutie
dedičstva dedičke 1/ v podiele 504/1000-in a dedičke 3/ v podiele 496/1000-in. Odmenu
notára určil sumou 250 Eur a náhradu jeho hotových výdavkov sumou 54,21 Eur.
K povinnosti zaplatiť odmenu notára a náhradu jeho hotových výdavkov zaviazal dedičky 1/
a 3/ podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. Dedičku 1/
k povinnosti zaplatiť sumu 171,13 Eur a dedičku 3/ k povinnosti zaplatiť sumu 168,42 Eur do
3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet notára. Zároveň všetkých účastníkov dedičského
konania zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo
výške 45,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie vo veci samej právne
odôvodnil § 175o ods. 1 a § 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p. a § 484 Občianskeho zákonníka. Na
základe podkladov na vydanie uznesenia, pripravených notárom ako súdnym komisárom mal
okresný súd preukázané, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, bola vydatá a mala tri
deti, pričom v priebehu dedičského konania jej pozostalý manžel (dedič 4/) zomrel, z ktorého
dôvodu za zákonných dedičov po poručiteľke považoval len jej tri deti a veľkosť ich
zákonných podielov určil 1/3-ou z dedičstva. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol,
že dedičia po zákonnom poučení dedičstvo neodmietli a že medzi nimi nedošlo k dohode
o vyporiadaní dedičstva. Ďalej uviedol, že dedička 3/ žiadala, aby sa dedičke 2/ započítalo do
jej dedičského podielu to, čo za života poručiteľky od nej bezplatne dostala, keďže nešlo o
obvyklé darovanie a z rovnakých dôvodov aj dedička 1/ žiadala, aby súd dedičke 3/ vykonal
započítanie do jej dedičského podielu. Po započítaní okresný súd potvrdil nadobudnutie
dedičstva len dedičkám 1/ a 3/, keďže dedičský podiel dedičky 2/ bol v celom rozsahu
spotrebovaný vykonaným započítaním. Mal preukázané, že darovacou zmluvou z 10. mája
2004, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave,
Správou katastra Senec 27. mája 2004 pod č.k. V-1607/2004, bol dedičke 2/ jej rodičmi
(poručiteľkou a jej pozostalým manželom) darovaný spoluvlastnícky podiel 4/6-iny na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X., ktorý podiel bol v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, z ktorého dôvodu na účely započítania vzal len ½-icu daru (1/2 zo
4/6). Pri ocenení tohto podielu vychádzal zo znaleckého posudku č. 57/2009, vypracovaného
znalcom Ing. I. I. 8. mája 2009, predloženého dedičkou 2/ (ďalej len „znalecký posudok č.
57/2009“), ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ocenené ku dňu účinnosti
darovacej zmluvy (27. máju 2004) na sumu 110 000 Eur, zníženú o vecné bremeno práva
doživotného bývania rodičov v sume 13 502,79 Eur a hodnotu ½-ice z darovaného podielu
4/6-ín ustálil sumou 32 165,74 Eur (110 000-13.502,79=96 497,21; 4/6 z 96 497,21 = 64
331,47 a ½ zo 64 331,47 = 32 165,74). Okresný súd mal tiež preukázané, že darovacou
zmluvou z 3. mája 2000, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený katastrálnym
odborom Okresného úradu v Senci 7. júna 2000, boli dedičkám 2/ a 3/ ich rodičmi
(poručiteľkou a jej pozostalým manželom) darované nehnuteľnosti, nachádzajúce sa
v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X., záhrada vo
2 2
výmere 805 ma parcela č. 8/1, zastavaná plocha vo výmere 674 m, každej v ½-ici (ďalej len
„nehnuteľnosti zapísané na LV č. X.“). Z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti boli v podielovom
spoluvlastníctve darcov, a to dediča 4/ (pozostalého manžela poručiteľky) v 1/3-ine a zároveň
v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s poručiteľkou v 2/3-inách, okresný súd na účely
započítania vzal len podiel darovaný poručiteľkou, teda 1/3-u (1/2 z 2/3), ktorý darovaný
podiel každej obdarovanej v ½-ici v pomere k celku predstavuje 1/6-inu v prospech každej z
obdarovaných (1/2 z 1/3). Pri ocenení týchto darovaných podielov vychádzal okresný súd zo
znaleckého posudku č. 32/2000, vypracovaného znalcom Ing. J. I. 28. apríla 2000,
predloženého právnou zástupkyňou dedičky 3/ (ďalej len „znalecký posudok č. 32/2000“),
ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ocenené k 17. aprílu 2000 na sumu 1 120 Eur
(33 740,-- Sk). Neprihliadol na znalecký posudok č. 88/2009, vypracovaný Ing. I. I. 2.
novembra 2009, predložený právnou zástupkyňou dedičiek 1/ a 2/ (ďalej len „znalecký
posudok č. 88/2009“), ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ocenené ku dňu
účinnosti darovacej zmluvy (7. júnu 2000) na sumu 46 900 Eur z toho dôvodu, že znalecký
posudok č. 32/2000 bol vypracovaný v čase darovania práve na účely právneho úkonu
darovania nehnuteľností zapísaných na LV č. X. a účastníkom darovacej zmluvy z neho v tom
čase vyplývali aj správne poplatky a daňové povinnosti. Podľa znaleckého posudku č.
32/2000 potom okresný súd ustálil hodnotu daru na každú obdarovanú sumou 187 Eur (1/6
z 1.120). Započítanie podľa § 484 Občianskeho zákonníka vykonal okresný súd tak, že
k čistej hodnote dedičstva (22 756,96 Eur) pripočítal zápočty vo výške 32 539,74 Eur (32
165,74+2x187) a dedičské podiely potom počítal zo sumy 55 296,67 Eur (22 756,96+32
539,74). Dospel k záveru, že zákonný dedičský podiel je vyjadrený sumou 18 432,22 Eur (1/3
z 55 296,67). Od takto vypočítaného zákonného podielu potom obdarovanej dedičke 2/
odpočítal prijaté dary v hodnote 32 352,74 Eur (32 165,74+187) a obdarovanej dedičke 3/
prijaté dary v hodnote 187 Eur. Po tomto odpočítaní na dedičku 1/ pripadá suma 18 432,22
Eur, na dedičku 3/ suma 18 245,22 Eur (18 432,22-187) a dedičský podiel dedičky 2/ bol
v celom rozsahu spotrebovaný vykonaným započítaním (18 432,22-32 352,74=-13 920,52).
Keďže z ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť dediča, aby niečo
do dedičstva vracal, chýbajúci rozdiel -13 920,52 odčítal od súm pripadajúcich na dedičky 1/
a 3/ v rovnakej výške 6 960,26 Eur (13 920,52:2=6 960,26). Dedičský podiel priznal dedičke
1/ v sume 11 471,96 Eur (18 432,22–6 960,26), ktorému zodpovedá 504/1000-in a dedičke 3/
v sume 11 284,96 Eur (18 245,22-6 960,26), ktorému zodpovedá 496/1000-in.
Na odvolanie dedičiek 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. decembra
2010, sp. zn. 13 CoD 22/2010 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 v spojení s § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. zmenil tak, že určil, že poručiteľka a jej pozostalý manžel mali
v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. v podiele 2/6-in, podľa
znaleckého posudku č. 21/2007 v cene 46 471,48 Eur, že z tohto majetku patrí do dedičstva
po poručiteľke podiel ½-ica a do dedičstva po jej pozostalom manželovi taktiež podiel ½-ica,
že aktívami dedičstva je podiel ½-ica z 2/6-ín nehnuteľností zapísaných na LV č. X. v cene 46
471,48 Eur a pasívami dedičstva sú náklady spojené s pohrebom poručiteľky vo výšky 613,79
Eur. Všeobecnú cenu majetku poručiteľky určil sumou 23 235,74 Eur (1/2 zo 46 471,48),
výšku dlhov poručiteľky sumou 613,79 Eur (náklady spojené s pohrebom poručiteľky) a čistú
hodnotu dedičstva sumou 22 621,95 Eur ako rozdiel všeobecnej ceny majetku poručiteľky
a jej dlhov. Zároveň určil všeobecnú cenu daru dedičke 2/ sumou 39 982,40 Eur a všeobecnú
cenu daru dedičke 3/ sumou 7 816,66 Eur. Nadobudnutie dedičstva odvolací súd potvrdil
dedičke 1/ v podiele 450/1000-in, dedičke 3/ v podiele 100/1000-in a určil, že do dedičstva po
nebohom dedičovi 4/ patrí podiel 450/1000-in. V časti určenia odmeny notára a výšky
súdneho poplatku uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 81, § 175m, § 175o ods. 1 a § 175q ods. 1
písm. d/ O.s.p. a § 473, § 483 a § 484 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil so
súdom prvého stupňa v časti, v ktorej určil, čo tvorilo majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve poručiteľky a jej pozostalého manžela, v časti, v ktorej určil, čo z tohto
majetku patrí do dedičstva po poručiteľke, pri určení ceny ktorého majetku správne podľa
jeho názoru vychádzal zo znaleckého posudku č. 21/2007, avšak nesprávne jeho cenu
v slovenských korunách prepočítal na eurá a následne potom vychádzal aj z nesprávnej
všeobecnej ceny majetku a čistej hodnoty dedičstva a prepočte jednotlivých podielov, keďže
po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 je 1 400 000,-- Sk 46 471,48 Eur a nie 46 741,89
Eur ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia. Rovnako ako
súd prvého stupňa bol toho názoru, že pri započítaní na dedičský podiel podľa § 484
Občianskeho zákonníka sa vychádza zásadne zo všeobecnej ceny bezplatného plnenia v dobe
plnenia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol však toho názoru (s poukazom na R
5/1970), že uvedené platí len za predpokladu, že hodnoty a ceny v spoločnosti sú
stabilizované. V opačnom prípade je potrebné posudzovať každý jednotlivý prípad podľa
konkrétnych okolností, pretože by nebolo spravodlivé, keby neboli (pozn. krajský súd chcel
zrejme v zmysle R 5/1970 povedať - keby boli) dedičovi započítané dary, ktoré by aj
pri zachovaní najväčšej starostlivosti a opatrnosti stratili hodnotu a nemal by z nich žiaden
prospech a naproti tomu by nebolo spravodlivé, keby vzhľadom na cenový vývoj sa
započítavali hodnoty v cene, ktorú mali v čase darovania, hoci v čase smrti poručiteľa už mali
veľmi vysokú hodnotu oproti hodnote v čase darovania. Na základe uvedeného mal za to, že
pri určení všeobecnej ceny daru, ktorý nadobudli dedičky 2/ a 3/ titulom darovacej zmluvy
z 3. mája 2000 je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku č. 88/2009, v ktorom znalec
vzal do úvahy cenový vývoj v spoločnosti od času darovania do času smrti poručiteľky
a hodnotu daru určil pre každú dedičku (2/ a 3/) sumou 7 816,66 Eur, vychádzajúc z 1/3-iny
daru pripadajúceho na poručiteľku a darovaného podielu vo výške ½-ice každej obdarovanej
(1/3 zo 46 900 = 15 633,33 a ½ z 15 633,33 = 7 816,66). Ďalej krajský súd na rozdiel od súdu
prvého stupňa prihliadal aj na dedičský podiel, ktorý po smrti poručiteľky patril jej
pozostalému manželovi a dedičstvo po poručiteľke rozdelil medzi všetkých dedičov, deti
poručiteľky i pozostalého manžela, ktorí sa stali zákonnými dedičmi po poručiteľke v prvej
dedičskej skupine rovnakým dielom v podiele ¼-iny. Uviedol, že dedičské konanie
a vyporiadanie dedičstva po nebohom dedičovi 4/ je samostatné konanie, v ktorom súd
vyporiada i podiel nebohého dediča 4/, ktorý mu patrí ako dedičstvo po poručiteľke.
Na základe uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal z inej
všeobecnej ceny dedičstva po poručiteľke – 23 235,74 Eur (1/2 zo 46 471,48 = 23 235,74),
z inej čistej hodnoty dedičstva – 22 621,95 Eur (23 235,74 - 613,79), z inej všeobecnej ceny
darov pre dedičku 2/ - 39 982,40 Eur (31 165,74+7 816,66) a z inej všeobecnej ceny daru
pre dedičku 3/ - 7 816,66 Eur. K čistej hodnote dedičstva pripočítal dary a pri určení
dedičských podielov v sume 17 605,26 Eur vychádzal zo sumy 70 421,01 Eur
(22 621,95+39 982,40+7 816,66=70 421,01 a ¼ zo 70 421,01=17 605,25). Od tejto sumy
potom odpočítal dary dedičke 2/ v sume 39 982,40 Eur, ktorým započítaním bol jej dedičský
podiel v celom rozsahu spotrebovaný (-22 377,15), dedičke 3/ v sume 7 816,66 Eur, čím
dostal sumu 9 788,59. Po rozdelení chýbajúceho rozdielu (-22 377,15) medzi ostatných
dedičov (22 377,15:3=7 459,05) priznal dedičský podiel dedičke 1/ v sume 10 146,20 Eur
(17 605,25-7 459,05), ktorému zodpovedá 450/1000-in, dedičke 3/ v sume 2 329,54 Eur
(9 788,59-7.459,05), ktorému zodpovedá 100/1000-in a dedičovi 4/ v sume 10 146,20 Eur
(17 605,25-7 459,05), ktorému zodpovedá 450/1000-in.
Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie podľa § 236 ods. 1 v spojení s § 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p. dedička 3/ z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietala nesprávne
právne posúdenie otázky započítania podľa § 484 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru
odvolací súd na účely započítania daru dedičkám 2/ a 3/ nesprávne vychádzal zo znaleckého
posudku č. 88/2009 a nie zo znaleckého posudku č. 32/2000, ktorý bol vypracovaný práve
na účely predmetného darovania. S odkazom na str. 653 komentára Petra Vojčíka a kolektívu
k Občianskemu zákonníku, vydanému vydavateľstvom Jura edition 2010 uviedla, že správne
sa hodnota majetku alebo iných majetkových hodnôt posudzuje podľa času, kedy došlo k ich
bezodplatnému prevodu na budúceho dediča a nie k okamihu smrti poručiteľa. Tiež poukázala
na rozsudok NS ČSR sp. zn. 4 Cz 55/1991, podľa ktorého sa pri oceňovaní toho, čo poručiteľ
za svojho života daroval, vychádza pri započítaní daru zásadne z ceny daru v čase jeho
darovania. Ďalej namietala aj nesprávny postup odvolacieho súdu pri započítaní daru dedičke
2/, keď vychádzal zo znaleckého posudku č. 57/2009, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. X. ohodnotené na nižšiu sumu ako znaleckým posudkom č. 21/2007, vypracovaným
znalcom na základe súdneho poverenia, pričom túto sumu súd ešte aj nesprávne znížil o cenu
vecného bremena – práva doživotného bývania rodičov. Podľa jej názoru bolo vecné bremeno
darovacou zmluvou medzi darcami a obdarovanou dedičkou 2/ upravené ako bezodplatné,
z ktorého dôvodu súd jeho cenu nesprávne odpočítal od ceny daru. V ďalšej časti dovolania
dovolateľka rozoberala otázku starostlivosti o poručiteľku za jej života a vplyv tejto
starostlivosti na nadobudnutie dedičstva.
Dedičky 1/ a 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnili s rozhodnutím odvolacieho
súdu. Podľa ich názoru nie sú dané žiadne dôvody dovolania, pre ktoré by bolo potrebné
napadnuté uznesenie zrušiť, a preto dovolaciemu súdu navrhli dovolanie dedičky 3/ zamietnuť
a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania na účet ich právneho zástupcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné sčasti zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu
v ustanoveniach § 237 a § 239.
Podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. O takéto uznesenie
v danom prípade ide.
Dovolací súd nie je v preskúmavanom prípade podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p.
viazaný rozsahom podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, pretože ide o vec,
v ktorej možno začať konanie bez návrhu (§ 242 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 a § 175a
ods. 2 O.s.p.). Avšak i keby nešlo o vec podľa § 242 ods. 2 písm. a/ O.s.p. obligatórne (§ 242
ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd však zistil, že v prejednávanej veci je konanie postihnuté
vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. (pozn. dovolacieho súdu - príslušné ustanovenie
i nasledujúce, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje
inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 38 ods. 1 prvej vety O.s.p., na základe poverenia súdu je notár ako súdny
komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia
o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.
Podľa § 38 ods. 5 O.s.p., úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
Podľa § 81 v spojení s 175a ods. 2 prvej vety O.s.p., súd začne konanie aj bez návrhu,
len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Podľa § 175a ods. 3 prvej
vety O.s.p., súd rozhoduje uznesením.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 175j O.s.p., na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo
pripadne štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 175m prvej vety O.s.p., súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná
súpis aktív a pasív. Podľa § 175o ods. 1 O.s.p., na podklade zistenia podľa § 175m určí súd
všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho
predĺženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú
účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie
§ 136 sa použije primerane.
Podľa § 175zca ods. 3 prvej vety O.s.p., pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa
postupuje primerane podľa § 175b až 175q.
Podľa § 175zd O.s.p., ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia
o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh
na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné
alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi
s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár
viazaný.
Podľa § 175q ods. 1 písm. d/ prvej časti vety O.s.p., súd v uznesení o dedičstve potvrdí
nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu,
súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich
účastníci nenavrhli.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie
v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Podľa § 213 ods. 5 druhej vety O.s.p., ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací
súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli,
ak ich nevykonal súd prvého stupňa.
Podľa § 116 ods. 1 O.s.p., pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní
vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.
Podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti
a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde
k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Podľa § 484 prvej a druhej vety Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva
podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo
za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.
Na základe uvedených právnych ustanovení, ak nedôjde k vyporiadaniu dedičstva
dohodou v konaní pred notárom, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské
právo bolo preukázané, a to podľa ich dedičských podielov na základe podkladov na vydanie
uznesenia súdu, pripravených notárom a jeho návrhu na uznesenie súdu. Konajúci súd môže
v prípade, že podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke
správny, vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu
uznesenia, pokiaľ nekoná vo veci sám. Pojednávanie pred notárom je neverejným, zatiaľ
čo pojednávanie pred súdom je verejným (§ 116 ods. 1 O.s.p.). Na prejednanie dedičstva
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie (či už pred notárom alebo súdom) len v prípadoch,
ak súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne
štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka (§ 175j O.s.p.). Po predložení veci súdu notárom
podľa § 175zd O.s.p. je súd povinný pri dedení zo zákona započítať dedičovi do jeho podielu
to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie (§ 484
V preskúmavanej veci odvolací súd dedičkám 2/ a 3/ do ich dedičských podielov
započítal hodnotu darov, ktoré za života poručiteľky od nej bezplatne dostali titulom
darovacích zmlúv, keď mal za to, že nešlo o obvyklé darovanie. Dedičke 2/ v sume
39 982,40 Eur (31 165,74+7 816,66) a dedičke 3/ v sume 7 816,66 Eur. Pritom v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa obmedzil iba na odôvodnenie započítania daru, ktorý nadobudli
dedičky 2/ a 3/ titulom darovacej zmluvy z 3. mája 2000 a výpočtu hodnoty tohto daru. Svoje
rozhodnutie tak neodôvodnil v časti započítania daru dedičke 2/ do jej dedičského podielu,
ktorý dar nadobudla titulom darovacej zmluvy z 10. mája 2004, z ktorého dôvodu nemôže
dovolací súd posúdiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil, keď (zrejme) vychádzal (podľa
vyčíslenej hodnoty daru) zo znaleckého posudku č. 57/2009, ktorým boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. X. ocenené ku dňu účinnosti darovacej zmluvy (27. máju 2004)
na výrazne vyššiu sumu ako znaleckým posudkom č. 21/2007, vypracovaným znalcom
na základe súdneho poverenia ku dňu smrti poručiteľky (17. septembru 2006), z ktorého však
vychádzal pri výpočte všeobecnej ceny majetku poručiteľky (1/6 nehnuteľností zapísaných
na LV č. X.). V odôvodnení rozhodnutia ďalej neuviedol, či pri započítaní tohto daru
prihliadal, resp. prečo neprihliadal na vývoj cien v spoločnosti, na ktorý prihliadal
pri započítaní daru titulom darovacej zmluvy z 3. mája 2000 dedičkám 2/ a 3/, ďalej
na základe čoho odpočítal z hodnoty daru hodnotu vecného bremena (práva doživotného
bývania rodičov) a nakoniec ako dospel k započítavanej sume 31 165,74 Eur. Odvolací súd sa
nezaoberal ani s namietanými nákladmi, ktoré mala poskytnúť dedička 2/ rodičom v dôsledku
starostlivosti o nich, ani s námietkami dedičky 3/ uvedenými v jej vyjadrení k odvolaniu
(č.l. 271), týkajúcimi sa získania majetku dedičkou 1/, resp. ich dostatočne nevysvetlil.
Nakoniec sa odvolací súd nezaoberal ani zmenou vyplývajúcou z výpisu z listu vlastníctva
č. X. v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. 365 na č.l. 228 a 229, z ktorých vyplýva, že
výlučnou vlastníčkou parcely 8/1 je dedička 3/ a výlučným vlastníkom parcely X. je úplne iná
osoba ako dedičky 2/ a 3/, ktorým bola parcela darovaná, a to za účelom možného
objektívneho zistenia cenového vývoja, na ktorý sa odvolával pri započítaní daru dedičkám 2/
a 3/, ktorý nadobudli titulom darovacej zmluvy z 3. mája 2000.
V prejednávanej veci tak dovolaním napadnuté uznesenie neobsahuje potrebné
vysvetlenia pre posúdenie vecnej správnosti jeho rozhodnutia dovolacím súdom vo veci,
v ktorej sa konanie začína bez návrhu.
Podľa názoru dovolacieho súdu musí odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu nižšieho stupňa aj v dedičskom konaní obsahovať
zákonné náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 211 O.s.p.), pretože pri zmene
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom podľa § 220 O.s.p., tento súd svojim
rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Jeho rozhodnutie preto musí
obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. Len takéto rozhodnutie možno označiť za
preskúmateľné. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup
súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť
zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.
V prípade, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých
skutkových záverov súd vychádzal (napr. z ktorého znaleckého posudku), ktoré dôkazy mal
za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia
odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne
rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p., je potom nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo
účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať
pred súdom, čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p., pretože mu upiera možnosť v dovolacom konaní náležite skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych
rozhodnutí.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť
a presvedčivosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je
možné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje
dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému skutkovému a právnemu záveru.
Dovolací súd tak nemá možnosť posúdiť, a teda ani preskúmať, či zmeňujúce rozhodnutie
spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní.
Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté i touto vadou. Odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
nižšieho stupňa (resp. súdnym komisárom) totiž vyvodil odlišné skutkové závery ako súd
prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania (podkladov
predložených súdnym komisárom) započítanie daru - nehnuteľností zapísaných na LV č. X.
podľa § 484 Občianskeho zákonníka vykonal podľa znaleckého posudku č. 32/2000, zatiaľ čo
odvolací súd podľa znaleckého posudku č. 88/2009.
Znaky tzv. inej vady konania má tiež procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa
prieči ustanoveniu § 213 O.s.p. Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213
ods. 2 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého
stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220
O.s.p. vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 213 ods. 1
O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1
písm. a/ O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom, za ktorým účelom musí predseda senátu
nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto
prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie,
na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup
je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby
odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku
k záveru o zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, dospel iba na základe prehodnotenia
dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa (resp. predložených notárom). Ak odvolací súd
v prejednávanej veci tento zákonný postup nedodržal, potom pri hodnotení dôkazov zaťažil
svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi
spravodlivého procesu chránenými Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Odvolací súd bez toho, aby v odvolacom konaní sám podrobne vypočul
účastníkov, prípadne znalcov a vykonal listinné dôkazy, a tým zabezpečil bezprostrednosť ich
vykonania pred svojím rozhodnutím, rozhodnutie vyhlásil. Nezadovážil si tak v prejednávanej
veci rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Na základe
uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ
predčasné.
Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a inej vade
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými
procesnými vadami, nemôže byť považované za správne.
Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd
uvádza, že napadnuté uznesenie nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska
správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na už spomenuté vady, z dôvodu ktorých
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.
Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu
opodstatnenosti námietky dovolateľky, že uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová