Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/19/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu: Ing. A.H., J.K., zastúpeného advokátom JUDr. J.G., K.K. proti

žalovanému: JUDr. M.B., D., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu A., a. s., K.H., IČO:

X., zastúpenému A.P., s. r. o., K.K., o určenie pravosti a poradia pohľadávky v sume

53 519,36 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9.

decembra 2011, č. k. -80, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. decembra 2011, č. k. 15 Cb

651/2001-80, sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 77,29 eur

na účet právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému na účet zástupcu 231,88 eur náhrady trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na majetok dlžníka A., a. s., K.H. bol uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 26. marca 2001, č. k. 56/01-17 vyhlásený konkurz a za

správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. M.B.. Žalobca si prihlásil do

konkurzného konania prihláškou z 21. mája 2001 pohľadávku v celkovej sume 53 276,32 eur

/1 605 002,54 Sk/, spolu s úrokom z omeškania 78,73 eur /2 321,76 Sk/ a preddavkom na

odmenu a náhradou hotových výdavkov exekútora 165,97 eur /5 000 Sk/. Ako právny dôvod

v prihláške bolo uvedené nevrátenie pôžičky, poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke č.

1/99, uzavretej 22. januára 1999. Ďalej uviedol, že na prihlásenú pohľadávku bolo vedené

exekučné konanie, čoho dôkazom je upovedomenie o začatí exekúcie, vydané Ing. K.M.,

súdnym exekútorom pod č. k. Ex 918/99-24Sa/Az na základe exekučného titulu, a to

notárskej zápisnice, napísanej 1. februára 1999 na Notárskom úrade JUDr. A.O., notárky so

sídlom v Košiciach, pod č. N 18/99, Nz 18/99. Zo zápisnice z prieskumného pojednávania

z 11. júna 2001 vyplýva, že správkyňou konkurznej podstaty bola uvedená pohľadávka

popretá s odôvodnením, že úpadca neeviduje žiadny dlh voči veriteľovi.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca si prihlásil vykonateľnú

pohľadávku, ako to vyplýva z pripojených listín, a to notárskej zápisnice z 1. februára 1999,

č. N 18/99, Nz 18/99, poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného Okresným súdom Košice

II 15. októbra 1999 a upovedomenia o začatí exekúcie, č. k. Ex 918/99-24 Sa/Az.

Podľa ustanovenia v platnom

znení, aktívne legitimovaným na podanie žaloby v prípade vykonateľných pohľadávok

je správca konkurznej podstaty, nie veriteľ. Aj napriek tomu, že veriteľ bol konkurzným

súdom nesprávne poučený, súd žalobu musel zamietnuť, pretože v tomto konaní súd nemôže

suplovať procesné postupy konkurzného súdu. K veci na záver uviedol, že právnym

dôsledkom nepodania žaloby zo strany správcu konkurznej podstaty je pohľadávka

považovaná za nespornú a zistenú.

O náhrade trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie

a na úspešnosť v spore a náhradu priznal úspešnému žalovanému za tri úkony právnej pomoci

v sume celkom 231,88 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

a na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci nesprávne rozhodol, súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/).

Uviedol, že na prieskumnom pojednávaní správkyňa prihlásenú pohľadávku žalobcu

v celom rozsahu poprela a konkurzný súd poučil veriteľa, t. j. žalobcu. Z uvedenej skutočnosti

žalobca usúdil, že konkurzný súd nepovažoval prihlásenú pohľadávku za vykonateľnú, lebo

v opačnom prípade o postupe podľa § 23 zákona o konkurze a vyrovnaní by musel poučiť

správkyňu. Nemalé pochybnosti do jeho postavenia vniesla aj skutočnosť, že od konania

prieskumného pojednávania, teda za dobu viac ako 10 rokov, mu nie je s určitosťou známe,

či správkyňa podala proti nemu žalobu z dôvodu popretia vykonateľnej pohľadávky.

Z vyjadrenia jej právneho zástupcu z 30. novembra 2011 vyplýva, že tak zrejme doposiaľ

neurobila s odôvodnením, že súdom jej nebola určená žiadna povinnosť alebo procesná lehota

na uplatnenie si práva. Postavenie žalobcu ako účastníka konania je teda neisté a dôsledky

vyplývajúce z napadnutého rozsudku sú pre žalobcu nepredvídateľné. Právoplatnosťou

napadnutého rozhodnutia stratí žalobca postavenie konkurzného veriteľa so všetkými

právami, ktoré mu zákon o konkurze a vyrovnaní priznáva a bude z uplatňovania týchto práv

v ďalšom priebehu konkurzného konania definitívne vylúčený. Žalobca nemá k dispozícii

žiadny právny nástroj na ovplyvňovanie skutočnosti, aby žalovaná podala žalobu. Ďalej

namietal voči rozhodnutiu o trovách konania. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy, že v priebehu konania vyšli najavo

skutočnosti, ktoré nepochybne odôvodňovali postup podľa ustanovenia

Ide najmä o okolnosť, že ak sa nakoniec preukáže, že predmetná pohľadávka je skutočne

pohľadávkou vykonateľnou, žalobca podal žalobu v tomto konaní na základe nesprávneho

poučenia konkurzného súdu. Poukázal aj na skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté

až po viac ako 10-ich rokoch, hoci dôvody boli známe bezprostredne po podaní žaloby. Tvrdí,

že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia

a súd prvého stupňa nemal z týchto dôvodov náhradu trov žalovanej priznať.

Súd si mal všímať okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde a jeho postoj

v konaní.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec

správne posúdil, keď žalobu v súlade s ust. § 23 zákona o konkurze a vyrovnaní zamietol,

keďže nie je splnená vecná legitimácia účastníkov konania. Podľa žalovanej súd nevychádzal

z úplne správnej informácie, lebo po precíznom preštudovaní zápisnice z prieskumného

pojednávania z 11. júna 2001 je zjavné, že konkurzný súd opomenul svoju povinnosť

dať žalovanej poučenie a procesnú lehotu na podanie žaloby. Z tohto dôvodu nesúhlasí

s názorom súdu, že uplatnená vykonateľná pohľadávka sa považuje za nespornú a zistenú.

Uviedla, že 1. decembra 2011 doručila Krajskému súdu v Košiciach výzvu na určenie lehoty

na podanie žaloby o popretie vykonateľnej pohľadávky. Konkurzný súd jej však listom

zo 7. decembra 2011 oznámil, že lehotu na podanie zapieracej žaloby jej nemôže určiť

a že v prípade zamietnutia žaloby sa pohľadávka bude považovať za zistenú. Žalovaná trvá

na tom, že žiadne poučenie o možnosti podať zapieraciu žalobu, ani žiadna procesná lehota

na podanie predmetnej žaloby jej nebola daná, a preto túto vykonateľnú pohľadávku

nepovažuje za zistenú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa a po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolania je určenie pravosti a triedy pohľadávky prihlásenej

v konkurznom konaní, vedenom na majetok úpadcu A., a. s., Košice v sume 53 519,36 eur

/1 612 324,30 Sk/. Ako právny dôvod žalobca v prihláške uviedol dlh z pôžičky spolu

s úrokmi z omeškania a preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora.

K prihláške pripojil upovedomenie o začatí exekúcie zo 7. decembra 1999, Notárskou

zápisnicou z 1. februára 1999, N 18/99, Nz 18/99, spísané vyhlásenie o uzavretí pôžičky

č. 1/99 v sume 5 mil. Sk medzi A., a. s., Košice ako dlžníkom a osobou povinnou

a Ing. A.H. ako veriteľom a osobou oprávnenou a dodatok k notárskej zápisnici z 26. októbra

1999, Nz 215/99, ktorým vyhlásili, že je nesporné, že medzi A.,

a. s., Košice ako dlžníkom a Ing. A.H. ako veriteľom bola 22. januára 1999 uzavretá zmluva

o pôžičke č. 1/99, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 5 000 000 Sk, ktorá

bola vyplatená veriteľom dlžníkovi. Uvedená skutočnosť vyplýva z účtovných dokladov

spoločnosti A., a. s., Košice.

Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplýva, že uznesením Krajského

súdu v Košiciach z 26. marca 2001, č. k. -17 bol vyhlásený konkurz na majetok

dlžníka A., a. s., Košice, IČO: X. a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr.

M.B., D.. Zo zápisnice z prieskumného pojednávania, ktoré sa konalo 11. júna 2001, vyplýva,

že veriteľovi č. 39 Ing. A.H. správkyňa konkurznej podstaty poprela celý uplatnený nárok

z dôvodu uvedeného v zozname. Prítomný veriteľ bol poučený podľa § 23 ZKV.

Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že z listín pripojených k prihláške

predmetnej pohľadávky, a to z notárskej zápisnice z 1. februára 1999, N 18/99, Nz 18/99

v znení dodatku z 26. októbra 1999, Nz 215/99 je zrejmé, že predmetná prihlásená

pohľadávka je vykonateľná a na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa konalo 11. júna 2001

ju poprela správkyňa konkurznej podstaty. V prípade popretia vykonateľnej pohľadávky

správkyňou, ako v danom prípade, sa postupuje podľa ust. § 23 ods. 3 zákona o konkurze

a vyrovnaní č. v znení noviel /ďalej len ZKV/, podľa ktorého žalobu na súd

alebo návrh na správny orgán, ak vec nepatrí do rozhodovacej právomoci súdu, podáva

správca. Právnym dôsledkom nepodania žaloby pri vykonateľných pohľadávkach je,

že pohľadávky sa v budúcnosti budú pokladať za nesporné /§ 23 ods. 5 písm. b/ ZKV/.

Nič na tom nemení ani to, že správca nebol vyzvaný v určenej lehote podať žalobu na súde,

ktorý vyhlásil konkurz. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1, ods. 2 ZKV predpokladom pre zápis

správcu do zoznamu správcov je jeho primeraná odborná spôsobilosť a pri výkone svojej

funkcie musí postupovať s odbornou starostlivosťou aj vo vzťahu k súdu a veriteľom.

Mal by preto vedieť, aké povinnosti pre neho plynú aj z ustanovenia § 23 ZKV a aké následky

nastanú v prípade ich nesplnenia. Preto námietka žalovanej po uplynutí viac ako desiatich

rokov od konania prieskumného pojednávania, že súd jej neurčil lehotu na podanie žaloby,

sa javí účelová a odvolací súd ju v tomto spore vyhodnotil ako irelevantnú.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, týkajúcu sa časti rozhodnutia, ktorou bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania, odvolací súd odvolaniu v tejto časti nevyhovel, lebo

žalobcovi bola známa skutočnosť, že si uplatnil vykonateľnú pohľadávku. Vyplýva to nielen

z prihlášky a zo žaloby, ale aj zo skutočnosti, že pred vyhlásením konkurzu na majetok A., a.

s. chcel si uspokojiť ako oprávnený túto pohľadávku exekúciou na majetok povinného A., a.

s. Preto v danom prípade nejde o dôvody osobitného zreteľa podľa

ust. a súd prvého stupňa rozhodol správne, keď o trovách konania rozhodol

podľa ustanovenia

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

ako vecne správne podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá má právo na náhradu trov

odvolacieho konania / v spojení s / za jeden úkon právnej

pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 57 eur a paušálna náhrada hotových výdavkov

7,41 eur, DPH 12,88 eur, spolu 77,29 eur /, vyhl. č. /.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová