Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
810/434954.59ae6a.pdf
PDF · 93.25 KB
No categories available
4Cdo/103/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 103/2011
Slovenskej republiky 4 Ndc 16/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Žriedlová 3, Košice, IČ : 36 863 947, proti
žalovanému JUDr. S. M., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp.zn.
8 C 54/2006, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. októbra
2009, sp.zn. 11 NcC 42/2009 a o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému okresnému súdu,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach zo 14. októbra 2009 sp.zn. 11 NcC 42/2009 o d m i e t a.
Návrhu žalobcu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
8 C 54/2006 Okresnému súdu v Bratislave n e v y h o v u j e.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. októbra 2009 sp.zn. 11 NcC 42/2009 určil,
že Mgr. A. P., sudkyňa Okresného súdu Prešov, nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci 8 C 54/2006 Okresného súdu Prešov. Rozhodol tak po zistení, že
žalobcom vznesená námietka zaujatosti menovanej sudkyne nie je opodstatnená, pretože nie
sú dané zákonné dôvody, pre ktoré je sudca podľa § 14 O.s.p. vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dovolanie, v ktorom tvrdil, že rozhodnutím
nadriadeného súdu o zaujatosti konkrétneho sudcu, ktoré tento súd vydal namiesto
rozhodnutia o poučení žalobcu o jednotlivých náležitostiach správne podanej námietky
zaujatosti voči sudcovi, bola žalobcovi odňatá možnosť domáhať sa relevantným spôsobom
uplatnenia svojho procesného práva – namietať zaujatosť zákonného sudcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako procesný právny úkon účastníka,
ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže dosiahnuť jednak preskúmanie
napadnutého právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, jednak jeho zrušenie, a tiež
opätovné prejednanie veci súdom prvého alebo druhého stupňa. Jednou zo zákonných
podmienok prípustnosti dovolania určuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 236
ods. 1, podľa ktorého dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa.
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, vonkoncom ešte
neznamená, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.
V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací
(§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd
nadriadený okresnému súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach,
ktorým (v danom prípade) ako nadriadený Okresnému súdu Prešov rozhodol o námietke
zaujatosti sudkyne tohto súdu. Rozhodovanie krajského súdu o návrhu na vylúčenie sudcu
podriadeného okresného súdu (§ 14 a nasl. O.s.p.) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať
s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 201
a nasl. O.s.p.). V prvom prípade sa totiž mimo odvolacieho konania posudzuje, či sú splnené
zákonné podmienky, za ktorých je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej
veci, v druhom prípade (na rozdiel od toho) ide o posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa v konaní začatom na základe dovolania niektorého
z účastníkov; len v tomto prípade koná krajský súd ako súd odvolací.
Nakoľko v danom prípade dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu krajského súdu,
ktoré tento nevydal ako súd odvolací, nie je opravný prostriedok žalobcu procesne prípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento
mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Súčasne s predložením spisu na rozhodnutie o dovolaní žalobcu Okresný súd Prešov
predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalobcu na prikázanie
veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti. Žalobca svoj návrh v zásade
odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov je jednoznačne voči nemu zaujatý, všetci advokáti,
ktorí mu v danom súdnom spore boli ustanovení, sú dokonale ovplyvňovaní žalovaným
a možno sú aj zastrašovaní, preto je tu len jedna možnosť, „že tento spor sa postúpi inému
okresnému súdu veľmi ďaleko od Prešova do Bratislavy...“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v zmysle § 12 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 8 C 54/2006 bližšie
nešpecifikovanému okresnému súdu v Bratislave nemožno vyhovieť.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého
stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu sú také okolnosti, ktoré umožnia
hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie
prejednanie iným, ako príslušným súdom.
Za dôvod vhodnosti nie je možné podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky považovať v predmetnej veci skutočnosti tvrdené žalobcom. Tieto skutočnosti totiž
majú súvis s tzv. nutnou delegáciou, a to v prípade, keby všetci sudcovia Okresného súdu
Prešov boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci, o ktorý prípad však nejde.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu na prikázanie veci v zmysle
§ 12 ods. 2 O.s.p. nevyhovel.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanému v tomto konaní žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová