Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. K., a. s., C., IČO: X.,

proti ţalovanej Ing. E. V., bytom S., obchodné meno Ing. E. V. O., J. IČO: X., právne

zastúpená JUDr. Ľ. P., advokátom, J., v konaní o zaplatenie 15 339,51 Eur (462 118,20 Sk)

s príslušenstvom, na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

24. novembra 2010, č. k. -451, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

24. novembra 2010, č. k. -451 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 25. 05. 2006, č. k. -332

zamietol ţalobu o zaplatenie 462 118,20 Sk s príslušenstvom a zaviazal ţalobcu k náhrade

trov konania v sume 120 335,-- Sk. Rozhodol tak po tom, čo Krajský súd v Trenčíne

rozhodnutím zo dňa 31. 05. 2005, č. k. -293 rozsudok súdu prvého stupňa

zo dňa 10. 06. 2004, č. k. -256 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

s usmernením pre ďalší postup s doporučením nariadenia znaleckého dokazovania. V ďalšom

konaní súd prvého stupňa ustálil, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku

nevráteného zostatku úveru, poskytnutého ţalovanej právnym predchodcom ţalobcu. Článok

11 úverovej zmluvy posúdil ako neplatné ustanovenie, t. j. ţe účastníci si nedohodli

pripisovanie úrokov, poplatkov, náhrad, prípadne paušálnych náhrad k istine a tento článok

posúdil ako nejasný, nekonkrétny a nezrozumiteľný. Súd poukázal na tú skutočnosť, ţe

ţalobca na ktorom bolo dôkazné bremeno nesúhlasil s tým, aby bolo nariadené znalecké

dokazovanie za účelom posúdenia nevráteného zostatku úveru, prípadne vyčíslenia úroku,

pričom výslovne trval na tom, ţe článok 11 úverovej zmluvy je platný.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa

24. 11. 2010, č. k. -451 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal

ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 5 949,52 Eur so 16,06%-ným ročným úrokom z omeškania

od 19. 06. 1997 do zaplatenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na daný prípad je

potrebné aplikovať príslušné ustanovenia , pretoţe právny predchodca

ţalobcu S., uzatvorila so ţalovaným úverovú zmluvu č. 78/82525/6 dňa 12. 05. 1992,

na základe ktorej bol ţalovanej poskytnutý účelový úver pre podnikateľov v sume 600 000,--

Sk, z ktorého ţalovaná reálne vyčerpala sumu 599 857,70 Sk. Súd skonštatoval, ţe

po čiastočnom späťvzatí ţaloby a čiastočnom správoplatnení rozsudku súdu prvého stupňa,

predmetom konania zostala suma 5 949,52 Eur (179 235,20 Sk) s príslušenstvom. Odvolací

súd poukázal na ust. § 365, § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 a ust. § 504 Obchodného

zákonníka, ako aj na vypracované znalecké posudky. Podľa znaleckého posudku č. 17/2000

zo dňa 15. 11. 2000, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec Prof. Ing. M. R., DrSc., tento

na prvú otázku odpovedal, ţe výpočet zostatku úveru uvedeného ţalobcom na základe

úverovej zmluvy ku dňu 18. 06. 1997 predstavuje sumu 534 612,10 Sk. Na druhú otázku

ohľadom výšky zostatku úveru pre prípad, ak by ţalobca nepripisoval nezaplatené úroky

z omeškania k istine (úveru) a takúto čiastku opätovne neúročil úrokom z omeškania,

odpovedal tak, ţe k 18. 06. 1997 by táto suma bola 339 127,90 Sk. S týmto názorom sa

stotoţnil aj druhý znalec Ing. J. P. v znaleckom posudku č. 2/2003 zo dňa 31. 07. 2003.

Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaná podľa znaleckých posudkov mala zaplatiť 30 609,70 Eur

(922 147,90 Sk) a preukázateľne zaplatila 24 660,18 Eur (742 912,70 Sk). Ţalovaná je preto

povinná zaplatiť ţalobcovi 5 949,52 Eur. Pre výpočet slúţil výpis z úveru, nachádzajúci sa

na č. l. 40 – 48. Súd mal za to, ţe úrok bol jasne a zrozumiteľne dohodnutý v článku 2

a článku 9 úverovej zmluvy, ktorá keďţe bola zaloţená podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, je zaloţená na zmluvnej voľnosti a pokiaľ nie je preukázaný rozpor so zásadou

poctivého obchodného styku, zmluvnú voľnosť súd rešpektuje. V tejto časti povaţuje

odvolací súd zmluvu za platnú. V konaní bolo preukázané a ţalovaná nepoprela, ţe úver jej

bol poskytnutý a pokiaľ ţalovaná namietala výšku zostatku úveru, tak priznaná suma je

v súlade so znaleckými posudkami, ktoré boli v konaní vypracované, pričom zostatok úveru

stanovený znalcami rešpektoval vyslovenú neplatnosť článku 11 úverovej zmluvy, v časti

pripisovať úroky, poplatky, náhrady, prípadne paušály náhrad k istine. Odvolací súd dodal, ţe

pokiaľ sa týka samotného účtu, tak účastníci si dohodli viesť úver na beţnom účte, pričom

kaţdý účet môţe mať aj podúčty, ide iba o spôsob vedenia úveru. V danom prípade ide

o obchodno-záväzkový vzťah a bolo preukázané, ţe ţalovaná je v omeškaní s platením

plnenia úverovej zmluvy, preto uplatnený úrok z omeškania 16,06% ročne je povinná podľa

ust. , a , ţalobcovi zaplatiť. Vzhľadom

na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zaviazal ţalovanú

na vrátenie zostatku poskytnutého úveru v sume 5 949,52 Eur s príslušenstvom a ţiadnemu

účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie v zákonnej lehote,

ktoré odôvodnila tým, ţe konanie na odvolacom súde je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesúlad zo zisteným skutkovým stavom a v tom,

ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľka trvá na tom, ţe ţalobcovi uhradila sumu 24 660,18 Eur (742 912,70 Sk)

pozostávajúcu z istiny 19 911,63 Eur (599 857,70 Sk) a úroku vo výške 4 748,56 Eur

(143 055,-- Sk). Zdôraznila, ţe ţalobca v priebehu konania opakovane menil výšku

poţadovanej čiastky a ani poverená zástupkyňa ţalobcu nevedela pred súdom vysvetliť

postup, ktorý zvolil právny predchodca ţalobcu pri pripisovaní úrokov k istine a ich ďalšie

úročenie. Ţalovaná sa plne stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, ţe

ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku nevráteného zostatku

úveru poskytnutého ţalovanej právnym predchodcom ţalobcu. Ţalovaná ďalej súhlasí

s rozhodnutím odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil názor súdu prvého stupňa, ţe článok

11 úverovej zmluvy je neplatný, nesúhlasí však s tým, ţe súd ţalobe čiastočne vyhovel

a nepriznal ţalovanej náhradu trov konania.

Ţalovaná má za to, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vec nesprávne právne

a skutkovo posúdil tým, nakoľko pokiaľ pouţil znalecký posudok vypracovaný na základe

úverovej zmluvy ako celku a zároveň konštatuje neplatnosť článku 11 takejto zmluvy, dostáva

sa tým do vzájomného rozporu.

Podľa dovolateľky mal súd pred vydaním takéhoto rozhodnutia ustanoviť vo veci

nového znalca, ktorý by vypracoval posudok na základe úverovej zmluvy s upozornením, aby

znalec pri príprave posudku neprihliadal na článok 11 z dôvodu jeho neplatnosti. Ţalovaná

zároveň v podanom dovolaní uviedla, ţe opakovane poukazovala na váţne výhrady k obom

znaleckým posudkom, nakoľko oba posudky obsahujú viaceré nezrovnalosti, nedoloţené

tvrdenia a hrubé odborné chyby. V znaleckom posudku č. 17/2000 sa znalec odvoláva

na predpisy pouţívané v sporiteľni, pričom tieto predpisy neboli súčasťou mu predloţeného

spisu, a teda nie je zrejmé, z čoho pri príprave posudku čerpal. Obaja znalci zhodne

konštatovali, ţe ak je v prvej splátke obsiahnutá splátka vo výške 44,72% a úrok vo výške

55,28%, je to tak počas celej doby úveru, čo je nesprávne, pretoţe znalci automaticky

aplikovali na úver 600 000,-- Sk úrok vo výške 741 681,57 Sk. Zaplatenú sumu 583 020,-- Sk

tak delia na úver 260 729,40 Sk a úrok 322 290,60 Sk. Ţalovaná ďalej zdôraznila, ţe ani jeden

zo znalcov nie je znalcom pre odbor bankovníctvo alebo financie a odvolací súd preto

nemohol objektívne rozhodnúť vo veci na základe ich znaleckých posudkov. Oba znalecké

posudky konštatujú, ţe výpočet zostatku úverovej zmluvy je správny, pričom prvostupňový

ani odvolací súd neakceptoval tieto závery a nerozhodol v ich súlade, hoci paradoxne

odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie práve na základe údajov, ktoré čerpal

zo znaleckých posudkov. Záver znalca v posudku č. 17/2000, na ktorý sa odvoláva i znalec

v posudku č. 2/2003, je v odpovedi na otázku v bode 2 nejasný aj z dôvodu, ţe v znaleckom

posudku konštatuje, ţe k prepočtu je potrebné pouţiť programové vybavenie S. sporiteľne

s úpravou bez kapitalizácie úrokov, čo znamená, ţe jeho prepočet nie je presný a súd nemohol

z neho pri svojom rozhodovaní vychádzať.

Krajský súd vo svojom rozsudku podľa ţalovanej nesprávne uviedol výšku úroku

z omeškania, ktorý je ţalovaná povinná ţalobcovi zaplatiť. Ţalovaná v dovolaní ďalej

poukázala na skutočnosť, ţe ţalobca nepostupoval korektne voči dlţníkovi ani určením

percenta riadneho úroku, čím opäť došlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy.

K 31. 12. 1992 Š. B. Č. zanikla a od 01. 01. 2003 vznikla Národná banka Slovenska a pojem

„diskontná úroková sadzba ŠBČS“ bol nahradený pojmom „Diskontná sadzba NBS“, teda

mala byť pouţitá úroková sadzba Národnej banky Slovenska, ktorá ku dňu 01. 01. 1993,

predstavovala 9,5%. Keďţe ţalovaná splatila celý úver, dlţná suma, o ktorej rozhodol

odvolací súd, je rozdielom úrokov medzi úrokmi vypočítanými ţalovanou a úrokmi

vypočítanými znalcami. Podľa ţalovanej by sa nezaplatené úroky nemali opätovne

rozhodnutím súdu úročiť vo výške 16,06% ročne, o ktorej skutočnosti uţ v minulosti Najvyšší

súd S. republiky rozhodoval.

Dovolateľka dodala, ţe odvolací súd v zmysle intencií dovolacieho súdu opakovane

nariadil pojednávania, na ktorých však vykonal dôkazy formálnym spôsobom, pričom sa

stotoţnil so závermi prijatými súdnymi znalcami a nedostatočne a nekonkrétne zdôvodnil,

na základe čoho rozhodol súd inak ako prvostupňový súd. V nadväznosti na to je rozhodnutie

odvolacieho súdu nepreskúmateľné minimálne v tejto časti.

Ţalovaná ďalej nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov

konania a povaţuje ho za nespravodlivé, nakoľko v zmysle ust. súd môţe

ţalovanej priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania, keďţe ţalobca bol v konaní

v značnej miere neúspešný. Ţalovaná uviedla, ţe ak by nebránila svoje práva spoločne

so svojím právnym zástupcom, tak by bola povinná zaplatiť ţalobcovi o 9 300,-- Eur viac ako

na základe rozsudku odvolacieho súdu. Preto navrhuje, aby súd priznal ţalobcovi náhradu

trov konania v sume 5 851,95 Eur, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor

proti platobnému rozkazu vo výške 613,56 Eur (18 484,-- Sk), súdneho poplatku za odvolanie

voči rozsudku vo výške 766,95 Eur (23 105,-- Sk), odmeny znalca za znalecký posudok

vo výške 175,26 Eur (5 280,-- Sk) a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 4 296,18 Eur

(129 426,70 Sk).

Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe súd ţalobu zamietne a rozhodne o uloţení povinnosti

ţalobcu nahradiť trovy celého konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalovanej je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je moţné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenil, z ktorého dôvodu je dovolanie ţalovanej prípustné.

Dovolací súd vychádzajúc z ust. nie je viazaný dovolacím

dôvodom, pokiaľ ide o vady uvedené v

Takouto vadou v zmysle je, ţe účastníkovi konania sa postupom

odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu

dáva . V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich

práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41

), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ).

Zo spisu vyplýva, ţe súd v prejednávanej veci, nerešpektoval niektoré z týchto práv.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez súdneho pojednávania ( ).

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť,

aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môţu podať

spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd v odôvodnených prípadoch

uspokojiť s písomným posudkom znalca ( ).

Súd v zmysle nesmie upustiť od výsluchu znalca (uspokojiť sa

s jeho písomným posudkom) okrem iného tieţ vtedy, ak účastník konania vzniesol proti

záverom podstatné (odôvodnené) výhrady, ktorých vyjasnenie je pre rozhodnutie vo veci

samej podstatné, a to i v prípade, keď súd nemá pochybnosti o správnosti písomného

posudku.

Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe súd prvého stupňa za účelom zistenia výšky dlhu

ţalovanej z úverovej zmluvy, ktorý je predmetom konania, nariadil znalecké dokazovanie,

proti záverom ktorého ţalovaná vzniesla zásadné výhrady, čo do spôsobu výpočtu dlhu

z úveru, ako i čo do výšky dohodnutých riadnych úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania,

na ktorých zotrvala i po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku.

Odvolací súd po tom, čo ţaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá, zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobe sčasti vyhovel, vychádzajúc zo záverov znaleckého

dokazovania, bez toho, ţe by po vznesených výhradách ţalovanej k znaleckým posudkom bol

za účelom ich objasnenia znalca vypočul, čím ţalovanej uprel právo klásť znalcovi otázky

a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, ktoré právo je súčasťou základných procesných práv

účastníka.

Týmto postupom odvolacieho súdu je z uvedených dôvodov daná prípustnosť

dovolania podľa

Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je moţné

povaţovať za správne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová