Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
30d/385714.6131ea.pdf
PDF · 152.73 KB
No categories available
2To/7/2011
N a j v y š š í s ú d 2 To 7/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci
obţalovaného P. V. a spol., pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a iné na verejnom
zasadnutí 27. marca 2012 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu
z 20. apríla 2011, sp. zn. BB – 3 T 21/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd rozhodol tak, ţe obţalovaní P. V.
a M. B. sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodzujú spod obţaloby prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor)
z 21. septembra 2009 podanej pre skutky, ktorých sa mali dopustiť tak, ţe
I/ dňa 22. novembra 2004 v presne nezistenom čase P. V. naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa P. M., nar. X. na prihlásenie osobného
motorového vozidla Opel Corsa a pridelenie evidenčného čísla „tzv. zrkadlo“ Z. na Okresnom
dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred
ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval,
v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to
najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon
bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola
fyzicky vykonaná kontrola identifikačných čísel vozidla,
II/ dňa 06. decembra 2004 v presne nezistenom čase P. V., naposledy
v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa J. Ď., nar. X. na zmenu evidenčného čísla
prívesného vozíka X. a pridelil nové evidenčné číslo Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi
na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so Zákonom
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ
o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo
predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná
kontrola identifikácie vozíka, pričom M. B. ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala
telefonicky dňa 05.12.2004 od ţiadateľa syna majiteľa vozíka M. Ď., nar. X. samostatne
1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho ţiadosti za vykonanie
evidenčného úkonu pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí
v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom
mieste a čase prijímal.
III/ dňa 09. mája 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa J. H., nar. X. na odhlásenie nákladného
automobilu Nissan Terano e. č. Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ
v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka
3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,
čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný
aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie,
pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom M. B.
ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala telefonicky dňa 10.05.2005 od manţelky majiteľa
vozidla E. H., nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku
za vybavenie jej ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu pre seba a P. V., ktorý od M. B.
úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov
osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal,
IV/ dňa 09. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal ţiadosť
od majiteľa J. A.. nar. X. na odhlásenie osobného motorového vozidla firmy J. A.. s.r.o., Ţ.
Škoda Octavia e.č. Z. a nákladného vozidla AVIA A - 21 T-F3 E.. č. Z. a osobného
motorového vozidla Škoda Felícia E.. č. Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ
v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka
3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,
čiastka 1 z roku 2005. a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný
aj napriek tomu. ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri
evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel.
V/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od firmy S. S., s.r.o., Ţ. IČO X. majiteľa F. K., nar. X. na
zmenu majiteľa automobilu ťahača návesov DAF e. č. Z. na Okresnom dopravnom
inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými
ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s
nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005. v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a
evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne
prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené originál splnomocnenie
na suplovanie. pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla.
VI./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa nového osobného automobilu Škoda Fábia
č. karosérie T. B. Š. V. nar. X. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom
dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred
ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval
v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005. v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z.
o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru
dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone
nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom M. B. ako sprostredkovateľ
a pomocník ţiadala od Š. V., prostredníctvom M. M. nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem
potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu,
pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených
výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal,
VII/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy
v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávam evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa motocykla Honda VFR 800
e. č. Z. D. K., nar. X. na zmenu farby motocykla na Okresnom dopravnom inšpektoráte
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na
ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ,
čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,
čiastka 1 z roku 2005 a to v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola
identifikácie motocykla,
VIII/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy
v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od S., Ţ. ICO X., poverenou pracovníčkou I. B., nar. X. na
zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla vozidiel VW Passat v.č. W. a AUDI A4 v.č. W.
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to
prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré
osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom
č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov
riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe pri
evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, chýbal originál
výpisu firmy z OR SR,
IX/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od M. S., nar. X. majiteľa vozidla Opel Vectra 1,8 1 e. č. Z.
na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na
ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ,
čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,
čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná
kontrola identifikácie vozidiel,
X/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republík)' vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od J. T., nar. X. nového majiteľa osobného motorového
vozidla Škoda Favorit 135 LXi e. č. Z. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ.
a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré
osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom
č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov
riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005. a to najmä v tom, ţe pri
evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla.
XI/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti
podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil
svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom
sprostredkovateľa Š. K., nar. X. ţiadosť od P. C., nar. X. nového majiteľa osobného
motorového vozidla Škoda Felícia e. č. Z. na zaevidovanie ťaţného zariadenia na Okresnom
dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred
ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v
rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru
dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone
nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla a ťaţného zariadenia a bez účasti
majiteľa vozidla, teda bez splnomocnenia na inú osobu, a to prednostne pred ostatnými
ţiadateľmi na ODI v Ţ.,
čím mali spáchať
obţalovaný P. V. v bodoch I/ aţ XI/ pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2
Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005,
a obţalovaná M. B. v bodoch II/, III/ a VI/ trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo forme účastníctva podľa
§ 10 ods. 1 písm. ej trestného zákona účinného do 31. 12.2005,
pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní.
Proti rozsudku odvolanie prokurátor ústne do zápisnice po jeho vyhlásení,
a to vo vzťahu k oslobodzujúcom výroku o vine u oboch obţalovaných. Odvolanie odôvodnil
písomným podaním z 22. júna 2006.
Prokurátor povaţuje skutkové závery súdu za nedôvodné a nezodpovedajúce
výsledkom vykonaného dokazovania. Trestná činnosť je dokázaná v rozsahu uvedenom
v obţalobe, a to predovšetkým výpoveďou obvinených z prípravného konania,
ako aj obsahom odpočutých telefonických hovorov. Ak B. ţiadala od účastníkov konania
100,- Sk navyše oproti nákladom na kolky, išlo o úplatky. Ak v príslušnom rozhovore
uviedla, ţe tieto peniaze pôjdu „P.“ je ním zrejme obţ. V..
Prokurátor ďalej uvádza znenie niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktoré povaţuje za nelogické, pokiaľ odporujú záverom obţaloby.
V závere odvolania navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obţalovaní vo svojom vyjadrení navrhli podané odvolanie zamietnuť. Poukazujú
na dôvody pouţité súdom prvého stupňa. Naviac argumentujú okrem iného aj okolnosťou,
ţe v konaní bol vypočutý ako svedok aj iný policajt menom P., zaradený v kritickom čase na
príslušnom dopravnom inšpektoráte v rovnakej funkcii (ide o svedka P. R.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd
Špecializovaného trestného súdu (§ 315 Tr. por.) nezistil dôvod na zamietnutie odvolania
podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté prihliadal len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Takto zistil najvyšší súd nasledovné:
Súd prvého stupňa konal riadnym procesným postupom a rozhodol tak,
ako to zodpovedá stavu veci a zákonu. Svoje rozhodnutie i náleţite odôvodnil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, jeho podanie rekapituluje základné argumenty
ako obţaloby, tak aj odôvodnenia rozsudku. Tieto odôvodnenia potom v niekoľkých
obmenách označuje ako nesprávne, tendenčné a nelogické. Prokurátor však neprezentuje
ţiaden ucelený súbor hodnotiacich úvah, ktorými by spochybnil závery súdu prvého stupňa,
a to ako skutkové (na ktoré sa viaţe pouţitý dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. a/ )
Tr. por.), tak aj právne (v hmotnoprávnej oblasti ide o posúdenie absencie materiálneho
korektívu ako kritéria spáchania trestného činu v prípadoch čiastkového porušovania
predpisov vo veciach vybavovaných obţalovaným V. v rámci jeho funkčného zaradenia).
Naopak, odôvodnenie napadnutého rozsudku podrobne analyzuje dôkaznú situáciu
vo vzťahu ku kaţdému bodu obţaloby a potom zhŕňa úvahy, ktorými sa súd spravoval
pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich.
S týmto hodnotením sa odvolací súd stotoţňuje a vzhľadom k jeho podrobnosti
nepridáva argumentáciu, ktorá by bola duplicitná, a teda samoúčelná.
Výnimkou v tomto smere, resp. výhradou k formulácii pouţitej v odôvodnení
rozsudku je konštatovanie súdu prvého stupňa o svojom dospení k jednoznačnému
a nepochybnému záveru, ţe sa nestali skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní (č.l. 24 ods. 2).
Ostatné hodnotiace úvahy odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd hodnotí
ako vecne správne totiţ vyznievajú obsahovo tak, ţe súd nedospel k jednoznačnému
a nepochybnému záveru, ţe sa ţalované skutky stali. Takýto rezultát však rovnako
podmieňuje pouţitie ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. a v jeho zmysle oslobodenie
obţalovaného spod obţaloby.
K tomuto je potrebné ešte dodať, ţe (ako konštatuje aj súd prvého stupňa), niektoré
preukázateľne vykonané úkony obţalovaného (resp. ich súčasti) predstavujú porušenie
sluţobných povinností, ktoré však z hľadiska závaţnosti, resp. stupňa spoločenskej
nebezpečnosti nedosahuje intenzitu trestného činu (§ 3 ods. 4 vo vzťahu k § 158 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Je potrebné objasniť, ţe táto
okolnosť nemohla viesť k oslobodeniu obţalovaného V. spod obţaloby podľa § 285 písm. b/
Tr. por. (teda z dôvodu, ţe skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je trestným činom).
V bodoch II/, III/ a VI/ obţaloby je totiţ uvedená aj okolnosť ţiadania
a sprostredkovaného preberania úplatkov. Túto okolnosť z hľadiska podoby ţalovaného
pokračovacieho trestného činu nemoţno oddeliť od zvyšku konania obţalovaného V., teda ani
od porušovania predpisov z jeho strany. Prijímanie úplatku je pritom prísnejšie trestným
z oboch do úvahy prichádzajúcich trestných činov a vo vzťahu k nemu by dôvod oslobodenia
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. nebol daný (ak by táto súčasť ţalovanej trestnej činnosti bola
dokázaná, čo však nemoţno konštatovať). Prednosť mal teda záver
o nedokázaní ţalovaného skutku ako pokračovacieho trestného činu, teda skutku
v hmotnoprávnom ponímaní, ktoré je tu vzhľadom k riešeniu otázky časovej pôsobnosti
Trestného zákona charakterizované ustanovením § 89 ods. 13 Tr. zák. v znení účinnom
pred 1. januárom 2006. Na základe uvedeného, preferenciu pouţitia ustanovenia § 285
písm. a/ Tr. por. vyvolalo nedokázanie korupčných aktivít oboch obţalovaných.
V čom je potrebné zvaţovať odvolacie námietky (smerujúce proti oslobodzujúcemu
výroku o vine) a touto otázkou sa naďalej zaoberať, je výpoveď obvineného V.
z 15. júna 2005, čítaná na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por.
V zmysle tejto výpovede (obsah ktorej je reprodukovaný aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku) obvinený nevedel, ţe M. B. od účastníkov konania na dopravnom inšpektoráte
ţiadala peniaze. On od nej však niekedy obdrţal sumy 200, 300 alebo 500 Sk, predpokladá,
ţe v rokoch 2004 a 2005, ktoré mu B. dávala z vlastnej iniciatívy. Uvedené chápal ako
vďačnosť a takto obdrţal aj hračky a sladkosti pre dcéru. Celkovo nevedel určiť sumu
prijatých prostriedkov ani spojitosť s konkrétnymi úkonmi (občasné poskytovanie čokolád V.
uviedla pri výsluchu v prípravnom konaní i obvinená B., nie však za zvýhodnenie pri
úkonoch na dopravnom inšpektoráte, ktoré inak menovaná v zastúpení vykonávala, resp.
sprostredkúvala pre zainteresované osoby za nimi jej poskytovanú finančnú odmenu).
Obvineným v jeho výpovedi v prípravnom konaní prezentované údaje potom
obsahovo zodpovedajú popisu prijímania úplatku (úplatkov) jeho osobou v obţalobných
bodoch II/, III/ a VI/. Tu je pouţitá vo vzťahu k obţalovanému formulácia „ktorý
od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných
darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal.“
Ide teda o skutkové zistenia, zaloţené na dotknutej výpovedi obvineného
a neprekračujúce jej obsahový rámec. Prijímanie úplatku P. V. obţaloba v nadväznosti na to
pripája ku tým svojim bodom, pri ktorých je z odposluchov telefonických hovorov zrejmé, ţe
B. od zainteresovaných osôb ţiadala finančné prostriedky (1000 Sk).
Ako to však písomné vyhotovenie rozsudku podrobne (uţ na základe dokazovania
na hlavnom pojednávaní) odôvodňuje, pri uvedených troch ţiadostiach nemuselo
ísť o úplatok pre V., ale mohlo ísť o obţalovanou ţiadanú sumu, ktorá predstavovala jej
profit, resp. protihodnotu za poskytnutú sluţbu spojenú s obstaraním evidenčného konania na
dopravnom inšpektoráte, ktorú menovaná beţne, pravidelne a za odplatu poskytovala.
Uvedené nič nemení na právnom závere, ţe za výkon sluţobných úkonov nebol
obţalovaný oprávnený ţiadne finančné prostriedky ani vecné dary prijímať. Aj keby takéto
peňaţné plnenie nebolo spojené s porušením jeho povinností v správnom konaní, ale bolo
by „poďakovaním“ za ich plnenie, išlo by o prijímanie úplatku, ako to právne (právnou vetou
a označením príslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona) kvalifikuje obţaloba.
Aby však ku takejto kvalifikácii mohlo dôjsť, musela by byť aplikovaná na konkrétny
skutok (a to aj v prípade čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu), ktorého
súčasťou by prijatie úplatku (ako faktické konanie obţalovaného) bolo, a to pri naplnení
všetkých zákonných znakov určených pouţitým ustanovením.
Tieto kritéria v posudzovanom prípade nie sú splnené. Vyššie uvedená formulácia,
vyjadrujúca prijímanie úplatku obţalovaným V. sa totiţ neviaţe na čiastkové skutky v bode
II/, III/ a VI/ obţaloby (resp. na kaţdý z nich jednotlivo), ale tvorí (pri opakovaní svojho
znenia v uvedených bodoch) samostatný skutok. Tento je opísaný ako prijímanie úplatkov od
M. B. vo forme finančných hotovostí v nezistených výškach a (tieţ bliţšie neurčených)
vecných darov na nezistenom mieste a v nezistenom čase. Zo znenia predchádzajúcich častí
skutkových viet v dotknutých bodoch vyplýva len ţiadosť B. o poskytnutie príslušnej sumy,
adresovaná tretím osobám, avšak nie prevzatie ţiadanej sumy menovanou a jej odovzdanie
(pre konkrétny prípad) obţalovanému. Namiesto toho nasleduje údaj o celkovom podplácaní
v kontexte ţalovanej trestnej činnosti, ktorý nie je bliţšie charakterizovaný časovo,
priestorovo, ani z hľadiska vecnej súvislosti so zvýhodnením toho-ktorého ţiadateľa, resp.
účastníka konania.
Aby mohlo dôjsť k uznaniu viny pre konkrétny skutok, musí byť tento skutok
(v zásade uţ pri vznesení obvinenia) popísaný (a v prípade odsudzujúceho rozsudku
samozrejme aj dokázaný) s uvedeným miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých
k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom (§ 206 ods. 1 Tr. por.,
§ 163 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Tento skutok musí zodpovedať
pouţitej právnej kvalifikácii vo všetkých jej zákonných znakoch.
Ak nie je pri zachovaní uvedených kritérií dokázané, ţe sa skutok stal, súd oslobodí
obţalovaného spod obţaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Za dokázanie skutku vo vyššie charakterizovanej relevantnej podobe nemoţno
povaţovať zaloţenie jeho popisu na neurčitých formuláciách, tvoriacich obsah dotknutej
výpovede obvineného a pretransformovaných do obţalobného výroku. Tento stav odráţa
dôkaznú núdzu aj v prevyšujúcom rozsahu vykonaného dokazovania, na čo súd reagoval
v súlade so zákonom oslobodzujúcim výrokom.
Otázkou moţnosti posúdiť kritické korupčné konanie ako trestnoprávne relevantný
skutok sa v tejto veci najvyšší súd uţ zaoberal. Došlo k tomu pri rozhodovaní o sťaţnosti
špeciálneho prokurátora proti uzneseniu Špeciálneho súdu z 31. marca 2006, sp. zn.
BB-3Tš 1/06. Uznesením napadnutým sťaţnosťou Špeciálny súd po podaní obţaloby
na P. V. a M. B. podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odmietol obţalobu a vrátil vec
prokurátorovi.
Dôvodom tohto rozhodnutia bolo jednak porušenie práva obvineného P. V. na
obhajobu v prípravnom konaní a jednak okolnosť, ţe obţalobný návrh konkrétne
nešpecifikuje jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, čo do miesta, času
a spôsobu ich spáchania tak, aby nemohli byť zamenené s inými skutkami, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť tohto (obţalobného) návrhu (obţaloba sp. zn. VII Gv 35/05, podaná
na Špeciálnom súde 16. januára 2006).
V predmetnej obţalobe Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 16. januára 2006 pod sp. zn. VII Gv 35/05
na Špeciálny súd obţalobu, v ktorej obvinenému P. V. kládol za vinu spáchanie trestného
činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného
do 1. januára 2006, v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej
náleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006,
a obvinenej M. B. pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006,
ktorých trestných činov sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe:
„Obvinený P. V. ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc
funkciu staršieho referenta – technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom
inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. po vzájomnej spoločnej dohode
s obvinenou M. B. odo dňa 13. septembra 2004 najmenej v 52 prípadoch do dňa 15. júna
2005, kedy bol zadrţaný príslušníkmi policajného zboru, opakovane zneuţíval svoju
právomoc tým, ţe prijímal prostredníctvom sprostredkovateľky obvinenej M. B. rôzne
ţiadosti od rôznych ţiadateľov na vykonanie evidenčných úkonov na Okresnom dopravnom
inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými
ţiadateľmi bez potrebných náleţitostí, ktoré aj osobne vybavoval v rozpore s čl. 3 ods. 2
písm. c/, písm. d/, čl. 11 ods. 1 a čl. 17 ods. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru
o postupe dopravného inšpektorátu pri evidovaní vozidiel, čiastka 3 zo dňa 9. septembra
2005, v rozpore s ustanoveniami § 89 ods. 1, ods. 4 a § 125 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. NS
SR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore s čl. 2 poloţky 65 a 76 zbierky
pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ č. 1/2005 o postupe dopravného
inšpektorátu pri vyberaní správnych poplatkov, čiastka 1 zo dňa 16. februára 2005,
pričom obvinená M. B. ako sprostredkovateľka od kaţdého ţiadateľa samostatne
ţiadala po 1 000 Sk, okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie ţiadosti
a vykonanie evidenčného úkonu a to pre obvineného P. V., ktorý od obvinenej M. B. úplatky
vo forme finančných hotovostí v rôznych čiastkach do výšky 1 000 Sk ako i rôznych vecných
darov osobne pre sebe prijímal.“
Sťaţnosť špeciálneho prokurátora najvyšší súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. uznesením zo 4. apríla 2007, sp. zn. 3Toš 7/2006, pričom sa stotoţnil
aj s námietkou Špeciálneho súdu vo vzťahu k fikcii ţalovaného skutku, resp. skutkov.
V tejto súvislosti uviedol nasledovné:
„Vymedzenie pojmu „skutok“ ponecháva zákon teórii trestného práva hmotného
a procesného a súdnej praxi. Vzhľadom k tomu nie je moţné dať všeobecne platný výklad
k otázke, čo tvorí skutok v konkrétnej prejednávanej veci a kedy je totoţnosť skutku
zachovaná, ale bude nutné skúmať túto otázku vţdy podľa individuálnych okolností kaţdého
prípadu osobitne.
Z uvedeného potom vyplýva, ţe v posudzovanej trestnej veci, keďţe ide
o pokračovací trestný čin, nestačí vymedzenie skutku v obţalobnom návrhu slovnými
spojeniami „najmenej v 52 prípadoch... prijímal rôzne ţiadosti od rôznych ţiadateľov“,
„prijímal úplatky v rôznych čiastkach, rôzne vecné dary...“, pretoţe takáto dikcia neumoţňuje
zistiť, ktoré čiastkové útoky tohto jedného skutku je potrebné povaţovať za protiprávne
konanie obvinených P. V. a M. B. majúce znaky ţalovaných pokračovacích trestných činov.“
Tieto závery sú vo vzťahu ku prijímaniu úplatkov naďalej aktuálne aj pri súčasnom
rozhodovaní v konaní, keď po odstránení procesných chýb prípravného konania a opätovnom
podaní obţaloby Špecializovaný trestný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Jemu
predchádzajúcim uznesením najvyššieho súdu z 26. októbra 2010, sp. zn. 3 Tošs 8/2008, bola
odobrená moţnosť prejednať vec na hlavnom pojednávaní po reparácií porušenia práv
obhajoby v prípravnom konaní a opätovnom konaní obţaloby s tým, ţe výsledkom
dokazovania bude buď pozitívne, alebo negatívne rozhodnutie o vine.
V novo podanej obţalobe boli skutky (čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu)
bliţšie špecifikované, avšak len pokiaľ ide o ich „administratívnu“ časť, teda prijímanie
ţiadostí a s tým súvisiaci postup v konaní na dopravnom inšpektoráte.
Na rozdiel od vyššie uvedeného, prijímanie úplatkov obţalovaným od M. B. je aj
v novopodanej obţalobe popísané rovnako ako v pôvodnej a je „upresnené“ len formuláciou
o bliţšie nezistenom mieste a čase ich prijímania. Tým, ţe je príslušná (vyššie citovaná)
formulácia zahrnutá do bodov III/, IV/ a VI/ obţaloby opakovane, je jej zodpovedajúci
skutok, ktorého páchateľom má byť P. V., ţalovaný viacnásobne.
Ako uţ bolo uvedené, takýto popis korupčnej aktivity obţalovaného (a vzájomnej
súčinnosti obţalovanej B. na nej) je maximom dôkazno-informačnej výťaţnosti
v prejednávanej veci vykonateľného (a v súdnom konaní aj vykonaného) dokazovania. Týmto
maximom je obsah na hlavnom pojednávaní čítanej výpovede obvineného V. z prípravného
konania. To však nepostačuje na spôsobilosť dotknutého skutkového zistenia byť predmetom
odsudzujúceho rozsudku ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa §
160 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006, ani ako iný trestný čin.
Uvedenú okolnosť teda konštatuje najvyšší súd opakovane, oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu zo 4. apríla 2007 uţ aj po vykonaní dokazovania pred súdom prvého stupňa.
Preto je správny záver Špecializovaného trestného súdu, ţe nebolo dokázané,
ţe sa skutok, z ktorého bol P. V. obţalovaný, stal. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti (nad rámec
korupčného konania) ţalovaného skutku (čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu),
ktorý sa mu kladie za vinu, resp. jeho podraditeľnosti pod pouţitý dôvod oslobodenia spod
obţaloby (§ 285 písm. a/ Tr. por.) je potrebné opätovne poukázať na odôvodnenie
napadnutého rozsudku a predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto uznesenia.
Nedokázanie nastania skutku (body II/,III/ a VI/ obţaloby) vo vzťahu k obţalovanej
B. je taktieţ dostatočne popísané v odôvodnení rozsudku Špecializovaného trestného súdu.
To platí pokiaľ ide o nepreukázanie spojitosti medzi menovanou ţiadanými sumami
od dotknutých osôb (3x1000 Sk) a podplácaním obvineného. Vo vzťahu ku v závere
dotknutých skutkových viet všeobecne uvedenému prijímaniu úplatkov obţalovaným
prostredníctvom, resp. za pomoci B., je potrebné poukázať popri argumentoch súdu prvého
stupňa aj na skôr prezentované závery najvyššieho súdu. Tieto súvisia
s negatívnym posúdením skutkovo-zisťovacej pouţiteľnosti jediného v tomto smere priamo
v neprospech obţalovaných vyznievajúceho dôkazného zdroja pre rozhodnutie, a to výpovede
obvineného z prípravného konania.
Na základe uvedeného najvyšší súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková