Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/7/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci

obţalovaného P. V. a spol., pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a iné na verejnom

zasadnutí 27. marca 2012 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu

z 20. apríla 2011, sp. zn. BB – , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd rozhodol tak, ţe obţalovaní P. V.

a M. B. sa podľa oslobodzujú spod obţaloby prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor)

z 21. septembra 2009 podanej pre skutky, ktorých sa mali dopustiť tak, ţe

I/ dňa 22. novembra 2004 v presne nezistenom čase P. V. naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa P. M., nar. X. na prihlásenie osobného

motorového vozidla Opel Corsa a pridelenie evidenčného čísla „tzv. zrkadlo“ Z. na Okresnom

dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred

ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval,

v rozpore so o premávke na pozemných komunikáciách, a to

najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon

bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola

fyzicky vykonaná kontrola identifikačných čísel vozidla,

II/ dňa 06. decembra 2004 v presne nezistenom čase P. V., naposledy

v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa J. Ď., nar. X. na zmenu evidenčného čísla

prívesného vozíka X. a pridelil nové evidenčné číslo Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi

na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so Zákonom

č. o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ

o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo

predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná

kontrola identifikácie vozíka, pričom M. B. ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala

telefonicky dňa 05.12.2004 od ţiadateľa syna majiteľa vozíka M. Ď., nar. X. samostatne

1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho ţiadosti za vykonanie

evidenčného úkonu pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí

v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom

mieste a čase prijímal.

III/ dňa 09. mája 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa J. H., nar. X. na odhlásenie nákladného

automobilu Nissan Terano e. č. Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ

v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka

3 z roku 2005, v rozpore so o premávke na pozemných

komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,

čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný

aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie,

pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom M. B.

ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala telefonicky dňa 10.05.2005 od manţelky majiteľa

vozidla E. H., nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku

za vybavenie jej ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu pre seba a P. V., ktorý od M. B.

úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov

osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal,

IV/ dňa 09. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal ţiadosť

od majiteľa J. A.. nar. X. na odhlásenie osobného motorového vozidla firmy J. A.. s.r.o., Ţ.

Škoda Octavia e.č. Z. a nákladného vozidla AVIA A - 21 T-F3 E.. č. Z. a osobného

motorového vozidla Škoda Felícia E.. č. Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ

v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka

3 z roku 2005, v rozpore so o premávke na pozemných

komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,

čiastka 1 z roku 2005. a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný

aj napriek tomu. ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri

evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel.

V/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od firmy S. S., s.r.o., Ţ. IČO X. majiteľa F. K., nar. X. na

zmenu majiteľa automobilu ťahača návesov DAF e. č. Z. na Okresnom dopravnom

inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými

ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s

nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005. v rozpore so o premávke

na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a

evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne

prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené originál splnomocnenie

na suplovanie. pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla.

VI./ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa nového osobného automobilu Škoda Fábia

č. karosérie T. B. Š. V. nar. X. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom

dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred

ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval

v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005. v rozpore so

o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru

dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone

nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom M. B. ako sprostredkovateľ

a pomocník ţiadala od Š. V., prostredníctvom M. M. nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem

potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu,

pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených

výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal,

VII/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy

v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávam evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa motocykla Honda VFR 800

e. č. Z. D. K., nar. X. na zmenu farby motocykla na Okresnom dopravnom inšpektoráte

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na

ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ,

čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so o premávke na pozemných

komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,

čiastka 1 z roku 2005 a to v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola

identifikácie motocykla,

VIII/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy

v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od S., Ţ. ICO X., poverenou pracovníčkou I. B., nar. X. na

zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla vozidiel VW Passat v.č. W. a AUDI A4 v.č. W.

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to

prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré

osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom

č. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov

riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe pri

evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, chýbal originál

výpisu firmy z OR SR,

IX/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od M. S., nar. X. majiteľa vozidla Opel Vectra 1,8 1 e. č. Z.

na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na

ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ,

čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so o premávke na pozemných

komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií,

čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná

kontrola identifikácie vozidiel,

X/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republík)' vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od J. T., nar. X. nového majiteľa osobného motorového

vozidla Škoda Favorit 135 LXi e. č. Z. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ.

a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré

osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom

č. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov

riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005. a to najmä v tom, ţe pri

evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla.

XI/ dňa 15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti

podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil

svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom

sprostredkovateľa Š. K., nar. X. ţiadosť od P. C., nar. X. nového majiteľa osobného

motorového vozidla Škoda Felícia e. č. Z. na zaevidovanie ťaţného zariadenia na Okresnom

dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred

ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v

rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so o

premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru

dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone

nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla a ťaţného zariadenia a bez účasti

majiteľa vozidla, teda bez splnomocnenia na inú osobu, a to prednostne pred ostatnými

ţiadateľmi na ODI v Ţ.,

čím mali spáchať

obţalovaný P. V. v bodoch I/ aţ XI/ pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci

verejného činiteľa podľa v jednočinnom súbehu

s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2

účinného do 31. 12. 2005,

a obţalovaná M. B. v bodoch II/, III/ a VI/ trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáleţitej výhody podľa , vo forme účastníctva podľa

j účinného do 31. 12.2005,

pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní.

Proti rozsudku odvolanie prokurátor ústne do zápisnice po jeho vyhlásení,

a to vo vzťahu k oslobodzujúcom výroku o vine u oboch obţalovaných. Odvolanie odôvodnil

písomným podaním z 22. júna 2006.

Prokurátor povaţuje skutkové závery súdu za nedôvodné a nezodpovedajúce

výsledkom vykonaného dokazovania. Trestná činnosť je dokázaná v rozsahu uvedenom

v obţalobe, a to predovšetkým výpoveďou obvinených z prípravného konania,

ako aj obsahom odpočutých telefonických hovorov. Ak B. ţiadala od účastníkov konania

100,- Sk navyše oproti nákladom na kolky, išlo o úplatky. Ak v príslušnom rozhovore

uviedla, ţe tieto peniaze pôjdu „P.“ je ním zrejme obţ. V..

Prokurátor ďalej uvádza znenie niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozsudku,

ktoré povaţuje za nelogické, pokiaľ odporujú záverom obţaloby.

V závere odvolania navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť podľa

v celom rozsahu a podľa vec vrátiť súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obţalovaní vo svojom vyjadrení navrhli podané odvolanie zamietnuť. Poukazujú

na dôvody pouţité súdom prvého stupňa. Naviac argumentujú okrem iného aj okolnosťou,

ţe v konaní bol vypočutý ako svedok aj iný policajt menom P., zaradený v kritickom čase na

príslušnom dopravnom inšpektoráte v rovnakej funkcii (ide o svedka P. R.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd

Špecializovaného trestného súdu ( ) nezistil dôvod na zamietnutie odvolania

podľa alebo 3 , preto podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté prihliadal len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Takto zistil najvyšší súd nasledovné:

Súd prvého stupňa konal riadnym procesným postupom a rozhodol tak,

ako to zodpovedá stavu veci a zákonu. Svoje rozhodnutie i náleţite odôvodnil.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, jeho podanie rekapituluje základné argumenty

ako obţaloby, tak aj odôvodnenia rozsudku. Tieto odôvodnenia potom v niekoľkých

obmenách označuje ako nesprávne, tendenčné a nelogické. Prokurátor však neprezentuje

ţiaden ucelený súbor hodnotiacich úvah, ktorými by spochybnil závery súdu prvého stupňa,

a to ako skutkové (na ktoré sa viaţe pouţitý dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. a/ )

), tak aj právne (v hmotnoprávnej oblasti ide o posúdenie absencie materiálneho

korektívu ako kritéria spáchania trestného činu v prípadoch čiastkového porušovania

predpisov vo veciach vybavovaných obţalovaným V. v rámci jeho funkčného zaradenia).

Naopak, odôvodnenie napadnutého rozsudku podrobne analyzuje dôkaznú situáciu

vo vzťahu ku kaţdému bodu obţaloby a potom zhŕňa úvahy, ktorými sa súd spravoval

pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich.

S týmto hodnotením sa odvolací súd stotoţňuje a vzhľadom k jeho podrobnosti

nepridáva argumentáciu, ktorá by bola duplicitná, a teda samoúčelná.

Výnimkou v tomto smere, resp. výhradou k formulácii pouţitej v odôvodnení

rozsudku je konštatovanie súdu prvého stupňa o svojom dospení k jednoznačnému

a nepochybnému záveru, ţe sa nestali skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní (č.l. 24 ods. 2).

Ostatné hodnotiace úvahy odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd hodnotí

ako vecne správne totiţ vyznievajú obsahovo tak, ţe súd nedospel k jednoznačnému

a nepochybnému záveru, ţe sa ţalované skutky stali. Takýto rezultát však rovnako

podmieňuje pouţitie ustanovenia a v jeho zmysle oslobodenie

obţalovaného spod obţaloby.

K tomuto je potrebné ešte dodať, ţe (ako konštatuje aj súd prvého stupňa), niektoré

preukázateľne vykonané úkony obţalovaného (resp. ich súčasti) predstavujú porušenie

sluţobných povinností, ktoré však z hľadiska závaţnosti, resp. stupňa spoločenskej

nebezpečnosti nedosahuje intenzitu trestného činu (§ 3 ods. 4 vo vzťahu k § 158 ods. 1

písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Je potrebné objasniť, ţe táto

okolnosť nemohla viesť k oslobodeniu obţalovaného V. spod obţaloby podľa § 285 písm. b/

(teda z dôvodu, ţe skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je trestným činom).

V bodoch II/, III/ a VI/ obţaloby je totiţ uvedená aj okolnosť ţiadania

a sprostredkovaného preberania úplatkov. Túto okolnosť z hľadiska podoby ţalovaného

pokračovacieho trestného činu nemoţno oddeliť od zvyšku konania obţalovaného V., teda ani

od porušovania predpisov z jeho strany. Prijímanie úplatku je pritom prísnejšie trestným

z oboch do úvahy prichádzajúcich trestných činov a vo vzťahu k nemu by dôvod oslobodenia

podľa nebol daný (ak by táto súčasť ţalovanej trestnej činnosti bola

dokázaná, čo však nemoţno konštatovať). Prednosť mal teda záver

o nedokázaní ţalovaného skutku ako pokračovacieho trestného činu, teda skutku

v hmotnoprávnom ponímaní, ktoré je tu vzhľadom k riešeniu otázky časovej pôsobnosti

charakterizované ustanovením Tr. zák. v znení účinnom

pred 1. januárom 2006. Na základe uvedeného, preferenciu pouţitia ustanovenia § 285

písm. a/ vyvolalo nedokázanie korupčných aktivít oboch obţalovaných.

V čom je potrebné zvaţovať odvolacie námietky (smerujúce proti oslobodzujúcemu

výroku o vine) a touto otázkou sa naďalej zaoberať, je výpoveď obvineného V.

z 15. júna 2005, čítaná na hlavnom pojednávaní podľa

V zmysle tejto výpovede (obsah ktorej je reprodukovaný aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku) obvinený nevedel, ţe M. B. od účastníkov konania na dopravnom inšpektoráte

ţiadala peniaze. On od nej však niekedy obdrţal sumy 200, 300 alebo 500 Sk, predpokladá,

ţe v rokoch 2004 a 2005, ktoré mu B. dávala z vlastnej iniciatívy. Uvedené chápal ako

vďačnosť a takto obdrţal aj hračky a sladkosti pre dcéru. Celkovo nevedel určiť sumu

prijatých prostriedkov ani spojitosť s konkrétnymi úkonmi (občasné poskytovanie čokolád V.

uviedla pri výsluchu v prípravnom konaní i obvinená B., nie však za zvýhodnenie pri

úkonoch na dopravnom inšpektoráte, ktoré inak menovaná v zastúpení vykonávala, resp.

sprostredkúvala pre zainteresované osoby za nimi jej poskytovanú finančnú odmenu).

Obvineným v jeho výpovedi v prípravnom konaní prezentované údaje potom

obsahovo zodpovedajú popisu prijímania úplatku (úplatkov) jeho osobou v obţalobných

bodoch II/, III/ a VI/. Tu je pouţitá vo vzťahu k obţalovanému formulácia „ktorý

od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných

darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal.“

Ide teda o skutkové zistenia, zaloţené na dotknutej výpovedi obvineného

a neprekračujúce jej obsahový rámec. Prijímanie úplatku P. V. obţaloba v nadväznosti na to

pripája ku tým svojim bodom, pri ktorých je z odposluchov telefonických hovorov zrejmé, ţe

B. od zainteresovaných osôb ţiadala finančné prostriedky (1000 Sk).

Ako to však písomné vyhotovenie rozsudku podrobne (uţ na základe dokazovania

na hlavnom pojednávaní) odôvodňuje, pri uvedených troch ţiadostiach nemuselo

ísť o úplatok pre V., ale mohlo ísť o obţalovanou ţiadanú sumu, ktorá predstavovala jej

profit, resp. protihodnotu za poskytnutú sluţbu spojenú s obstaraním evidenčného konania na

dopravnom inšpektoráte, ktorú menovaná beţne, pravidelne a za odplatu poskytovala.

Uvedené nič nemení na právnom závere, ţe za výkon sluţobných úkonov nebol

obţalovaný oprávnený ţiadne finančné prostriedky ani vecné dary prijímať. Aj keby takéto

peňaţné plnenie nebolo spojené s porušením jeho povinností v správnom konaní, ale bolo

by „poďakovaním“ za ich plnenie, išlo by o prijímanie úplatku, ako to právne (právnou vetou

a označením príslušného ustanovenia osobitnej časti ) kvalifikuje obţaloba.

Aby však ku takejto kvalifikácii mohlo dôjsť, musela by byť aplikovaná na konkrétny

skutok (a to aj v prípade čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu), ktorého

súčasťou by prijatie úplatku (ako faktické konanie obţalovaného) bolo, a to pri naplnení

všetkých zákonných znakov určených pouţitým ustanovením.

Tieto kritéria v posudzovanom prípade nie sú splnené. Vyššie uvedená formulácia,

vyjadrujúca prijímanie úplatku obţalovaným V. sa totiţ neviaţe na čiastkové skutky v bode

II/, III/ a VI/ obţaloby (resp. na kaţdý z nich jednotlivo), ale tvorí (pri opakovaní svojho

znenia v uvedených bodoch) samostatný skutok. Tento je opísaný ako prijímanie úplatkov od

M. B. vo forme finančných hotovostí v nezistených výškach a (tieţ bliţšie neurčených)

vecných darov na nezistenom mieste a v nezistenom čase. Zo znenia predchádzajúcich častí

skutkových viet v dotknutých bodoch vyplýva len ţiadosť B. o poskytnutie príslušnej sumy,

adresovaná tretím osobám, avšak nie prevzatie ţiadanej sumy menovanou a jej odovzdanie

(pre konkrétny prípad) obţalovanému. Namiesto toho nasleduje údaj o celkovom podplácaní

v kontexte ţalovanej trestnej činnosti, ktorý nie je bliţšie charakterizovaný časovo,

priestorovo, ani z hľadiska vecnej súvislosti so zvýhodnením toho-ktorého ţiadateľa, resp.

účastníka konania.

Aby mohlo dôjsť k uznaniu viny pre konkrétny skutok, musí byť tento skutok

(v zásade uţ pri vznesení obvinenia) popísaný (a v prípade odsudzujúceho rozsudku

samozrejme aj dokázaný) s uvedeným miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých

k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom ( ,

v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Tento skutok musí zodpovedať

pouţitej právnej kvalifikácii vo všetkých jej zákonných znakoch.

Ak nie je pri zachovaní uvedených kritérií dokázané, ţe sa skutok stal, súd oslobodí

obţalovaného spod obţaloby podľa

Za dokázanie skutku vo vyššie charakterizovanej relevantnej podobe nemoţno

povaţovať zaloţenie jeho popisu na neurčitých formuláciách, tvoriacich obsah dotknutej

výpovede obvineného a pretransformovaných do obţalobného výroku. Tento stav odráţa

dôkaznú núdzu aj v prevyšujúcom rozsahu vykonaného dokazovania, na čo súd reagoval

v súlade so zákonom oslobodzujúcim výrokom.

Otázkou moţnosti posúdiť kritické korupčné konanie ako trestnoprávne relevantný

skutok sa v tejto veci najvyšší súd uţ zaoberal. Došlo k tomu pri rozhodovaní o sťaţnosti

špeciálneho prokurátora proti uzneseniu Špeciálneho súdu z 31. marca 2006, sp. zn.

BB-3Tš 1/06. Uznesením napadnutým sťaţnosťou Špeciálny súd po podaní obţaloby

na P. V. a M. B. podľa odmietol obţalobu a vrátil vec

prokurátorovi.

Dôvodom tohto rozhodnutia bolo jednak porušenie práva obvineného P. V. na

obhajobu v prípravnom konaní a jednak okolnosť, ţe obţalobný návrh konkrétne

nešpecifikuje jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, čo do miesta, času

a spôsobu ich spáchania tak, aby nemohli byť zamenené s inými skutkami, čo spôsobuje

nepreskúmateľnosť tohto (obţalobného) návrhu (obţaloba sp. zn. VII Gv 35/05, podaná

na Špeciálnom súde 16. januára 2006).

V predmetnej obţalobe Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 16. januára 2006 pod sp. zn. VII Gv 35/05

na Špeciálny súd obţalobu, v ktorej obvinenému P. V. kládol za vinu spáchanie trestného

činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného

do 1. januára 2006, v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej

náleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006,

a obvinenej M. B. pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006,

ktorých trestných činov sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe:

„Obvinený P. V. ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc

funkciu staršieho referenta – technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom

inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. po vzájomnej spoločnej dohode

s obvinenou M. B. odo dňa 13. septembra 2004 najmenej v 52 prípadoch do dňa 15. júna

2005, kedy bol zadrţaný príslušníkmi policajného zboru, opakovane zneuţíval svoju

právomoc tým, ţe prijímal prostredníctvom sprostredkovateľky obvinenej M. B. rôzne

ţiadosti od rôznych ţiadateľov na vykonanie evidenčných úkonov na Okresnom dopravnom

inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými

ţiadateľmi bez potrebných náleţitostí, ktoré aj osobne vybavoval v rozpore s čl. 3 ods. 2

písm. c/, písm. d/, čl. 11 ods. 1 a čl. 17 ods. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru

o postupe dopravného inšpektorátu pri evidovaní vozidiel, čiastka 3 zo dňa 9. septembra

2005, v rozpore s ustanoveniami , a NS

SR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore s čl. 2 poloţky 65 a 76 zbierky

pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ č. 1/2005 o postupe dopravného

inšpektorátu pri vyberaní správnych poplatkov, čiastka 1 zo dňa 16. februára 2005,

pričom obvinená M. B. ako sprostredkovateľka od kaţdého ţiadateľa samostatne

ţiadala po 1 000 Sk, okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie ţiadosti

a vykonanie evidenčného úkonu a to pre obvineného P. V., ktorý od obvinenej M. B. úplatky

vo forme finančných hotovostí v rôznych čiastkach do výšky 1 000 Sk ako i rôznych vecných

darov osobne pre sebe prijímal.“

Sťaţnosť špeciálneho prokurátora najvyšší súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 193

ods. 1 písm. c/ uznesením zo 4. apríla 2007, sp. zn. , pričom sa stotoţnil

aj s námietkou Špeciálneho súdu vo vzťahu k fikcii ţalovaného skutku, resp. skutkov.

V tejto súvislosti uviedol nasledovné:

„Vymedzenie pojmu „skutok“ ponecháva zákon teórii trestného práva hmotného

a procesného a súdnej praxi. Vzhľadom k tomu nie je moţné dať všeobecne platný výklad

k otázke, čo tvorí skutok v konkrétnej prejednávanej veci a kedy je totoţnosť skutku

zachovaná, ale bude nutné skúmať túto otázku vţdy podľa individuálnych okolností kaţdého

prípadu osobitne.

Z uvedeného potom vyplýva, ţe v posudzovanej trestnej veci, keďţe ide

o pokračovací trestný čin, nestačí vymedzenie skutku v obţalobnom návrhu slovnými

spojeniami „najmenej v 52 prípadoch... prijímal rôzne ţiadosti od rôznych ţiadateľov“,

„prijímal úplatky v rôznych čiastkach, rôzne vecné dary...“, pretoţe takáto dikcia neumoţňuje

zistiť, ktoré čiastkové útoky tohto jedného skutku je potrebné povaţovať za protiprávne

konanie obvinených P. V. a M. B. majúce znaky ţalovaných pokračovacích trestných činov.“

Tieto závery sú vo vzťahu ku prijímaniu úplatkov naďalej aktuálne aj pri súčasnom

rozhodovaní v konaní, keď po odstránení procesných chýb prípravného konania a opätovnom

podaní obţaloby Špecializovaný trestný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Jemu

predchádzajúcim uznesením najvyššieho súdu z 26. októbra 2010, sp. zn. , bola

odobrená moţnosť prejednať vec na hlavnom pojednávaní po reparácií porušenia práv

obhajoby v prípravnom konaní a opätovnom konaní obţaloby s tým, ţe výsledkom

dokazovania bude buď pozitívne, alebo negatívne rozhodnutie o vine.

V novo podanej obţalobe boli skutky (čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu)

bliţšie špecifikované, avšak len pokiaľ ide o ich „administratívnu“ časť, teda prijímanie

ţiadostí a s tým súvisiaci postup v konaní na dopravnom inšpektoráte.

Na rozdiel od vyššie uvedeného, prijímanie úplatkov obţalovaným od M. B. je aj

v novopodanej obţalobe popísané rovnako ako v pôvodnej a je „upresnené“ len formuláciou

o bliţšie nezistenom mieste a čase ich prijímania. Tým, ţe je príslušná (vyššie citovaná)

formulácia zahrnutá do bodov III/, IV/ a VI/ obţaloby opakovane, je jej zodpovedajúci

skutok, ktorého páchateľom má byť P. V., ţalovaný viacnásobne.

Ako uţ bolo uvedené, takýto popis korupčnej aktivity obţalovaného (a vzájomnej

súčinnosti obţalovanej B. na nej) je maximom dôkazno-informačnej výťaţnosti

v prejednávanej veci vykonateľného (a v súdnom konaní aj vykonaného) dokazovania. Týmto

maximom je obsah na hlavnom pojednávaní čítanej výpovede obvineného V. z prípravného

konania. To však nepostačuje na spôsobilosť dotknutého skutkového zistenia byť predmetom

odsudzujúceho rozsudku ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa §

160 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006, ani ako iný trestný čin.

Uvedenú okolnosť teda konštatuje najvyšší súd opakovane, oproti predchádzajúcemu

rozhodnutiu zo 4. apríla 2007 uţ aj po vykonaní dokazovania pred súdom prvého stupňa.

Preto je správny záver Špecializovaného trestného súdu, ţe nebolo dokázané,

ţe sa skutok, z ktorého bol P. V. obţalovaný, stal. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti (nad rámec

korupčného konania) ţalovaného skutku (čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu),

ktorý sa mu kladie za vinu, resp. jeho podraditeľnosti pod pouţitý dôvod oslobodenia spod

obţaloby ( ) je potrebné opätovne poukázať na odôvodnenie

napadnutého rozsudku a predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto uznesenia.

Nedokázanie nastania skutku (body II/,III/ a VI/ obţaloby) vo vzťahu k obţalovanej

B. je taktieţ dostatočne popísané v odôvodnení rozsudku Špecializovaného trestného súdu.

To platí pokiaľ ide o nepreukázanie spojitosti medzi menovanou ţiadanými sumami

od dotknutých osôb (3x1000 Sk) a podplácaním obvineného. Vo vzťahu ku v závere

dotknutých skutkových viet všeobecne uvedenému prijímaniu úplatkov obţalovaným

prostredníctvom, resp. za pomoci B., je potrebné poukázať popri argumentoch súdu prvého

stupňa aj na skôr prezentované závery najvyššieho súdu. Tieto súvisia

s negatívnym posúdením skutkovo-zisťovacej pouţiteľnosti jediného v tomto smere priamo

v neprospech obţalovaných vyznievajúceho dôkazného zdroja pre rozhodnutie, a to výpovede

obvineného z prípravného konania.

Na základe uvedeného najvyšší súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné

podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková