Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)cf1/385104.daa86a.pdf
PDF · 142.29 KB
No categories available
2To/11/2011
Najvyšší súd 2 To 11/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obţalovanému M. K. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.
na verejnom zasadnutí 27. marca 2012 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor ÚŠP)
a obţalovaného M. K. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
z 20. septembra 2011, sp. zn. PK – 2 T 11/2010, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom
rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaný M. K., nar. X. v M., trvale bytom K.
uznáva za vinného, že
1/ dňa 16. júla 2007 okolo 10.00 hod. v K. na ul. K. v sídle Krajského úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie vo svojej kancelárii, ako pracovník Krajského úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach prijal úplatok vo výške 500,- Sk
(16,60 Eur) od L. S. v súvislosti s rozhodovaním o ţiadosti dopravcu L. S. o rozšírenie
uţ vydaného povolenia na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, sp. zn.
2007/00910 zo dňa 16.júla 2007, čím konal v rozpore s § 53 ods. 1 písm. b), písm. m) a § 53
ods. 2 písm. b) zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení neskorších zmien a doplnkov,
2/ dňa 10. septembra 2007 okolo 10.20 hod. v K. na ul. K. v sídle Krajského úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie, vo svojej kancelárii ako pracovník Krajského úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a člen skúšobnej komisie pre skúšky odbornej
spôsobilosti vymenovaný podľa § 3 ods. 4 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení
neskorších zmien a doplnkov, s pôsobnosťou pre okresy Košického a Prešovského kraja,
prijal finančnú čiastku vo výške 2000,- Sk (66,39 Eur) od L. V. ako úplatok za to, ţe mu dňa
11. septembra 2007 pomôţe v písomnej časti skúšky a umoţní mu tak získať osvedčenie
odbornej spôsobilosti, čím konal v rozpore s § 53 ods. 1 písm. b), písm. m) a § 53 ods. 2 písm.
b) z. č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení neskorších zmien a doplnkov
teda
v bode 1/ a a2/ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal úplatok,
čím spáchal
v bode 1/ a 2/ pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa odsudzuje
podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 51
ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a zároveň sa určuje probačný
dohľad nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Zároveň sa mu podľa § 51 ods. 2, 4 písm. g/ Tr. zák. ukladá povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo výchovnému programu.
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2011, sp. zn.
PK – 2 T 11/2010 bol obţalovaný M. K. na tom istom skutkovom základe, ktorý
je uvedený v tomto rozsudku odvolacieho súdu v bode 1/ a 2/ uznaný za vinného
z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku v bode 1/ podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák. v bode
2/ podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. v bode 1/ aj v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výške 500 (päťsto) eur,
pričom pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol podľa § 57
ods. 3 Tr. zák. stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený trest zákazu činnosti
spojenej s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu 4 (štyri) roky.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ÚŠP
a obţalovaný M. K., ktorý tento opravný prostriedok odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
Prokurátor ÚŠP v podanom odvolaní namietal, ţe Špecializovaný trestný súd
nesprávne konanie obţalovaného v bode 1/ a 2/ posúdil ako jeden pokračovací zločin
prijímania úplatku, hoci v skutočnosti išlo o dva samostatné skutky a trestné činy. V dôsledku
uvedeného pochybenia je nesprávne aj rozhodnutie o treste, pretoţe obţalovanému mal byť
uloţený úhrnný trest odňatia slobody podľa tzv. asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2
Tr. zák. O spomenutý pokračovací zločin v posudzovanej veci nemohlo ísť pre neexistenciu
objektívnej súvislosti čo sa týka spôsobu spáchania skutkov v bode 1/ a 2/. Tento nie je
totoţný, a to vzhľadom na rozdielne postavenie obţalovaného. Kým v prvom prípade prijal
ako úplatok v postavení verejného činiteľa v súvislosti s vydaním rozšírenia povolenia
na vykonávanie medzinárodnej nákladnej dopravy, v druhom prípade tak urobil v postavení
člena skúšobnej komisie pre skúšky odbornej spôsobilosti. Spôsob spáchania trestného činu
nebolo moţné zníţiť len na samotné prevzatie úplatku.
Z uvedených dôvodov prokurátor ÚŠP navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,
a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, ţe uzná obţalovaného za vinného
v bode 1/ a 2/ zo samostatných skutkov napĺňajúcich znaky viacerých trestných činov
v reálnom súbehu a uloţí mu úhrnný trest odňatia slobody s pouţitím asperačnej zásady,
peňaţný trest a trest zákazu činnosti.
Obţalovaný M. K. v podanom odvolaní poukázal na nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov, v dôsledku čoho prvostupňový súd urobil chybné závery o tom,
ţe svojim konaním spáchal trestné činy. Zo ţiadneho z dôkazov nevyplýva, ţe by peniaze
ţiadal, naopak z obrazovozvukových záznamov je zjavný jeho odmietavý postoj k takým
moţným náznakom prejavov svedkov, a to tak verbálne ako aj gestikuláciou. Pokiaľ
ide o skutok v bode 1/ jeho výpoveďou, výpoveďou svedka S. ako aj obrazovozvukovým
záznamom bolo zadokumentované, ţe k vráteniu 500 Sk z platby 1000 Sk nedošlo preto, ţe
uvedený svedok po zaplatení okamţite odišiel a nechcel čakať na ďalšie riešenie – výdaj
peňazí. On nemal povinnosť platiaceho občana naháňať a takýmto spôsobom mu vracať
preplatok. Tento by bol vrátil v budúcnosti, lebo bolo reálne predpokladať,
ţe by k ich opätovnému kontaktu malo dôjsť pri obnovení licencie. Zákonu nezodpovedá len
názor prvostupňového súdu, ţe on bol povinný dať svedkovi doklad o zaplatení poplatku.
V skutočnosti bol povinný taký doklad vystaviť, ale svedka nemohol nútiť aby ho prevzal,
rovnako tak aj výdavok, čo tento uţ zo skôruvedených dôvodov aj znemoţnil. Neobstojí tieţ
tvrdenie, ţe nebol oprávnený predávať kolky, lebo z popisu jeho pracovnej náplne vyplýva
opak. Konaním uvedeným v bode 1/ napadnutého rozsudku sa nemohol dopustiť ţalovaného
trestného činu, lebo svedok S. pre vydanie povolenia spĺňal všetky zákonom stanovené
predpoklady. Ak by aj v tomto prípade nejaké prostriedky prijal, podľa ustálenej judikatúry
by išlo o podvodné konanie v dôsledku vyvolania omylu u svedka s vyuţitím neznalosti
problematiky, ovšem také konanie by nebolo moţné posúdiť ako trestný čin podvodu
pre neexistenciu minimálnej výšky škody poţadovanej uvedenou skutkovou podstatou.
Za tohto stavu by išlo o priestupok a porušenie pracovnej disciplíny. Z dokazovania
vo vzťahu ku skutku v bode 2/ je zrejmé iba to, ţe svedok V. hodil biely predmet naznačujúci
svojim tvarom obálku na stôl a on tento predmet po odchode svedka hodil
do tmavého priestoru pod stôl. Nikto nevie, čo bolo alebo nebolo v tejto obálke okrem
tvrdenia svedka, ktorý viackrát zmenil výpoveď. Tu je však zrejmý vplyv orgánov činných
v trestnom konaní vo vzťahu k „poučeniam“ o moţnosti odloţenia trestného stíhania
pod. v čase, keď svedok odmietol seba a jeho usvedčiť, ktorý je zrejmý nielen z obsahu
zápisníc o výsluchu svedka ale najmä z jeho vystupovania na súde. Z obrazovo-zvukového
záznamu je zrejmé len to, ţe sa svedka V. pýtal, čo tento vlastne chce a ako je pripravený na
realizáciu skúšok. Neexistuje však ţiadny dôkaz o nejakej pomoci v podobe opravy testu ani
o inom jej spôsobe, akúkoľvek pomoc poprel aj svedok V. a samotné vyhodnotenie skúšok
bolo vykonané kolektívne. Stanovisko Ţilinskej univerzity tu nemôţe byť rozhodujúce, lebo
aj toto je len subjektívne a orientačné. Pokiaľ by sa pri tomto skutku, podobne ako v bode 1/
podarilo akýmkoľvek spôsobom preukázať, ţe svedka uviedol do omylu tvrdeniami, ţe mu
pomôţe vypracovať správne odpovede, znovu by išlo o podvodné konanie, lebo v tomto
smere nevykonal nič. Ak by sa nejako objektivizovala suma uvádzaná svedkom V. (2000 Sk)
opäť by ako z dôvodov vzťahujúcich sa ku skutku v bode 1/ mohlo ísť len o priestupkové
konanie a konanie vo vzťahu k pracovnej disciplíne.
Ak by sa odhliadlo od vyššieuvedených námietok skutkovej a právnej povahy
vo vzťahu k výroku o vine, za chybný treba povaţovať výrok o treste, lebo uloţený trest
odňatia slobody nie je spravodlivý pre jeho zrejmý nepomer k závaţnosti zisteného
korupčného správania (prijatie úplatku v rozsahu cca 85 eur). Trest odňatia slobody
vo výmere päť rokov neprihliada na jeho osobu, najmä na to, ţe celý ţivot aţ do
dôchodcovského veku ţil riadnym spôsobom ţivota a dodrţiaval zákony. Z uvedených
dôvodov obţalovaný M. K. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo
veci rozhodol tak, ţe ide v daných skutkoch o priestupkové konanie a porušenie pracovných
povinností, spočívajúce v neevidencii prijatých platieb za kolky, v neodovzdaní preplatku do
depozitu úradu a neodovzdaní predmetu obálky s príslušným úradným záznamom
nadriadenému, ktoré konania ale nie je príslušný riešiť súd.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, ţe pokiaľ by tento súd dospel
k záveru o správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia v takom prípade by toto
posúdenie bolo v súlade so zákonom aj v tom smere, ţe ide o pokračovací trestný čin. Tým
sú, ale vylúčené dôsledky pri rozhodovaní o treste odňatia slobody, ktorých sa domáhal
prokurátor, a preto jeho odvolanie navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
V prípade nezmenenia výrokov o vine navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a uloţiť mu trest nespojený s odňatím slobody, s poukazom na jeho doterajší spôsob ţivota,
a to aj po spáchaní skutkov, zhruba po dobu piatich rokov a samotnú závaţnosť spáchaných
činov.
Aj prokurátor ÚŠP sa domáhal postupu podľa § 319 Tr. por. vo vzťahu k odvolaniu
obţalovaného, argumentujúc správnosťou zisteného skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza
do úvahy zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 alebo zrušenie rozsudku podľa § 316
ods. 3, preskúmal z podnetu oboch odvolaní zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po takomto uplatnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe dôvodným je iba
odvolanie obţalovaného M. K. a to pokiaľ ide o právne posúdenie zistených skutkov, ovšem
v inom neţ napádanom smere, pričom pochybenie súdu prvého stupňa v tejto otázke
sekundárne ovplyvnilo aj zákonnosť výroku o treste vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý
bol obţalovanému ukladaný v rámci prísnejšej trestnej sadzby neţ mohol byť uloţený a tieţ
k trestu zákazu činnosti. Na uvedené pochybenia bol odvolací súd povinný prihliadať bez
toho, aby boli výslovne vytýkané v podanom odvolaní, pretoţe tieto
by zakladali dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Naproti tomu zákonnosti
postupu prvostupňového súdu nemoţno nič vytknúť do tej miery, keď konanie obţalovaného
z dôvodov ďalej uvedených na rozdiel od obţaloby posúdil v bodoch 1/ a 2/ ako jediný skutok
napĺňajúci znaky pokračovacieho zločinu prijímania úplatku.
Pokiaľ ide o samotné skutkové zistenia, tieto sú podľa odvolacieho súdu výsledkom
zákonne vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a hodnotenia dôkazov, ktorému
z hľadiska pravidiel pre toto hodnotenie zakotvených v § 2 ods. 12 Tr. por. nemoţno nič
vytknúť. Naopak jednostrannosť a v niektorých častiach skoro aţ extrémny nesúlad
s vykonanými dôkazmi treba konštatovať pokiaľ ide o skutkové námietky uplatnené
obţalovaným. K argumentácii prvostupňového súdu čo sa týka skutku v bode 1/ v spojitosti
s odvolacími námietkami obţalovaného treba dodať toľko, ţe odmietanie prijatia peňazí
vo výške 1 000 Sk, zaznamenané na obrazovozvukovom zázname, ktoré odovzdal
obţalovanému svedok S. (500 Sk platba za kolky a 500 Sk ako úplatok) bolo zo strany
obţalovaného zjavne formálne, pretoţe tento ďalej neurobil nič, hoci mohol a mal na to
dostatočný priestor, aby zvyšok peňazí svedkovi vrátil, resp. tohto poslal peniaze rozmeniť,
aby mu mohol dať výdavok z platby za kolky, ktoré museli byť zakúpené. V ţiadnom prípade
ak by bol dal obţalovaný jednoznačne najavo, ţe iné peniaze okrem platby za kolky nemieni
prijať, nebol by musel svedka S. naháňať po úrade, pretoţe od odovzdania peňazí po odchod
svedka z kancelárie obţalovaného uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby obţalovaný mohol
urobiť nepochybný prejav, ţe ţiadne ďalšie peniaze neprijíma. Teda ak mal úmysel vrátiť
zbytok peňazí nič mu v tom nebránilo, rovnako ako ich deponovaniu s príslušným
oznámením, ţe svedok S. odmietol peniaze prijať, pokiaľ by taká situácia skutočne nastala.
V tomto smere však ide len o umelú konštrukciu obţalovaného, pretoţe svedok naznačeným
spôsobom nereagoval a ani nemal dôvod tak urobiť, keďţe obţalovaný ţiadnym spôsobom
ani len nenaznačil, ţe zvyšok peňazí nemieni prijať.
Neopodstatnené sú tieţ námietky obţalovaného, čo sa týka skutku v bode 2/,
ţe neprijal ţiadny úplatok ani od svedka V. ako člen skúšobnej komisie v súvislosti
s vykonávaním skúšok svedkom na získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti. Odhliadnuc
od jednoznačne usvedčujúcej výpovede svedka V., ktorého ovplyvňovanie orgánmi
prípravného konania nebolo preukázané (svedok jeho existenciu nepotvrdil, pričom
za neprípustné ovplyvňovanie nemoţno povaţovať predostrenie usvedčujúceho obrazovo-
zvukového záznamu svedkovi po tom, čo tento pôvodne poskytnutie úplatku popieral)
je obhajoba obţalovaného v jej dvoch kontroverzných polohách jednoznačne vyvrátená
obsahom obrazovozvukového záznamu, na ktorý sa obţalovaný taktieţ odvoláva,
ako na dôkaz potvrdzujúci jeho obhajobu. Odmysliac si nelogičnosť postupu tvrdeného
obţalovaným v rámci jeho obhajoby na hlavnom pojednávaní, keď mal o niečom, o čom ani
nevedel čo to je uviesť, ţe to neprijíma a zároveň to hodiť medzi dokumenty, medzi ktorými
je to moţno stále a rozpornosť tohto tvrdenia s vyjadrením obţalovaného k prehranému
obrazovozvukovému záznamu, ţe išlo o obálku, ktorú odmietol prijať a hodil ju do koša
(namiesto toho, aby toto odmietnutie prejavil vrátením veci jej pôvodcovi, svedkovi V.) obsah
zvukovoobrazového záznamu objektívne preukazuje inú skutočnosť, tvrdenú
aj svedkom V., ţe obţalovaný úplatok prijal. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku
naprosto presne interpretuje obsah uvedeného záznamu (odvolací súd to overil prehratím
tohto dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní v rámci prípravy verejného zasadnutia).
Z označeného dôkazu je zjavné, ţe nešlo o hádzanie nejakého predmetu medzi dokumenty
alebo obálky do koša. V skutočnosti na vzorne usporiadanom pracovnom stole obţalovaného
svedok nejaký predmet (podľa svedka V. s obsahom 2 000 Sk) vloţil do zošita, pričom
obţalovaný po odchode svedka predmet zo zošita vybral a odloţil si ho, teda nezahodil.
Správne zistené konanie obţalovaného M. K. v bodoch 1/ a 2/ súd prvého stupňa
posúdil v súlade so zákonom potiaľ, pokiaľ ho uznal za vinného z pokračovacieho zločinu
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. Pochybil však v bode 1/ keď dospel k záveru,
ţe úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal ako verejný činiteľ
a v dôsledku toho konania posúdil aj podľa odseku 2, ustanovenia § 329 Tr. zák. a tieţ v tom,
keď v bode 1/ uznal obţalovaného za vinného aj z prečinu zneuţívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to v jednočinnom súbehu
s uţ spomenutým zločinom.
Čo sa týka odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry treba uviesť, ţe jeho
výklad pokračovacieho trestného činu je v určitej časti nepresný, menovite čo sa týka
objektívnej súvislosti z hľadiska spôsobu spáchania čiastkových útokov. Tu sa nevyţaduje
úplne totoţný spôsob ako uvádza spomenutý odvolateľ, ale postačuje aj podobný spôsob
spáchania a jednotlivých čiastkových útokov. Rozdielne postavenie obţalovaného pri oboch
skutkoch nevylučuje záver o ich spáchaní rovnakým, či podobným spôsobom. Pre záver,
či ide alebo nejde o taký spôsob je rozhodujúce posúdenie tohto spôsobu v spojitosti
s jednotiacim záverom páchateľa, ktorý na tento v spôsob v prejednávanej veci poukazuje,
a to s prihliadnutím na dobu a miesto spáchania oboch čiastkových útokov, pričom uvedené
okolnosti zároveň dovoľujú uzavrieť, ţe oba činy sú po subjektívnej stránke spojené jedným
a tým istým úmyslom páchateľa.
Pokiaľ ide o uţ skôr uvedené pochybenia pri právnom posúdení konania obţalovaného
v bode 1/ ich spoločný menovateľ je daný v tom, ţe obţalovaný bol mylne povaţovaný
za verejného činiteľa. Pokiaľ by však ním aj bol, neprichádzalo by do úvahy kvalifikovať
jeho konanie v bode 1/ aj ako prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Pre ostatne uvedenú právnu kvalifikáciu je z hľadiska objektívnej
stránky potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo
priamo vo vykonávaní jeho právomoci, a to spôsobom odporujúcim zákonu. Táto právomoc
je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí a ktorého
právomoc ako verejný činiteľ vykonáva. Nepostačuje teda porušenie sluţobných povinností,
pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania
a moci, resp. rozhodovania vo sfére verejnej moci.
Vo vzťahu k riešenej problematiky v bode 1/ právomoc (pôsobnosť) správneho orgánu
v súvislosti s rozhodovaním o udelení povolenia alebo rozšírenia uţ vydaného povolenia
na vykonávanie bola upravená v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, zákon č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy
a napokon vecne v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/, m/, ods. 2 písm. b/ zákon č. 312/2001 Z.z o štátnej
sluţbe v znení neskorších predpisov, na ktoré poukazuje prvostupňový súd v súvislosti
s kvalifikáciou činu obţalovaného v bode 1/ aj ako prečinu zneuţívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vymedzuje povinnosti štátneho zamestnanca,
vrátane zákazu prijímania darov alebo iných výhod od fyzických a právnických osôb.
Nejde však o ustanovenie kompetenčné, ktoré by zakladalo právomoc na úseku rozhodovania
v cestnej doprave, a preto jeho porušenie nie je zneuţívaním právomoci verejného činiteľa.
Znaky prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. by boli v posudzovanom prípade naplnené
za predpokladov uvedených v skutkovej vete obţaloby a síce, ţe ţiadateľovi S. o rozšírenie
povolenia bolo vyhovené, hoci nespĺňal podmienku finančnej spoľahlivosti a zistenia, ţe
obţalovaný konal v postavení verejného činiteľa. Ani jeden z uvedených predpokladov
splnený nebol, lebo bolo zistené, ţe spomenutú podmienku spoľahlivosti svedok S. splnil
a tieţ to, ţe obţalovaný M. K. pri vydávaní predmetného rozhodnutia postavenia verejného
činiteľa nemal. Zákonom vyţadovaný prvok rozhodovania a moci (§ 128 ods. 1 Tr. zák.)
v tomto prípade nepatril obţalovanému ako zamestnancovi orgánu štátnej správy, ale
vtedajšiemu prednostovi krajského úradu, svedkovi Ing. D., ktorý 16. júla 2007 vydal
rozhodnutie (č.l. 151) na vykonávanie nákladnej cestnej dopravy so zvýšeným počtom
vozidiel pre uvedeného svedka. Opis štátnozamestnaneckého miesta (č.l. 282), z ktorého súd
prvého stupňa zrejme vychádzal, nie je zjavne celkom presný, keď hovorí aj o rozhodovacej
činnosti obţalovaného v povoľovacom konaní v oblasti cestnej dopravy lebo z vykonaného
dokazovania, najmä výpovedí obţalovaného a svedka Ing. D. je zrejmé, ţe náplňou činnosti
obţalovaného bola úplná príprava podkladov pre rozhodnutie, vrátane návrhu rozhodnutia,
ovšem vydať také rozhodnutie patrilo do pôsobnosti prednostu, ktorý v konečnom dôsledku
zaň vecne zodpovedal. Teda prvok uplatňovania zverenej právomoci vyţadovaný u verejného
činiteľa u obţalovaného M. K. absentoval.
Uvedené zistenie vylučuje uţ spomenuté právne posúdenie nielen podľa § 326 ods. 1
písm. c/ Tr. zák., ale aj podľa odseku 2, ustanovenia § 329 Tr. zák. Nemoţno však prisvedčiť
názoru obţalovaného, pokiaľ ide o skutok v bode 1/, ţe pokiaľ splnil podmienku finančnej
spoľahlivosti, nedopustil sa ţiadneho takého činu. Prijatie sumy 500 Sk od svedka S. (nad
rámec 500 Sk potrebných na zakúpenie kolku, resp. zaplatenia uţ zakúpeného kolku)
je nielen porušením uţ naznačených povinností štátneho zamestnanca, vyplývajúcich
obţalovanému zo zákona o štátnej sluţbe, ale zároveň aj zločinom prijímania úplatku
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Hoci obţalovanému nebola zverená
priama rozhodovacia činnosť, obsah jeho pracovnej náplne priamo a bezprostredne
rozhodovanie o udeľovaní povolení zásadným spôsobom ovplyvňoval, keďţe tento
zaobstarával všetky vecné podklady pre vyţadované povolenie a tieto predbeţne posudzoval
predkladaním konkrétnych návrhov na rozhodnutie svojmu predstavenému.
V súvislosti s uvedeným je ešte potrebné dodať, ţe prijatie úplatku v súvislosti
s obstarávaním veci všeobecného záujmu je trestné aj vtedy, aj keď poskytnutím úplatku
(ako peňaţného plnenia na ktoré nie je právny nárok) neovplyvnilo rozhodnutie samotné a ani
konanie mu predchádzajúce a ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom.
V posudzovanom prípade vo vzťahu ani k jednému zo skutkov nemoţno uvaţovať
o právnej kvalifikácii podvodu. Pokiaľ ide o svedka S., z celkového jeho postoja bolo zjavné,
ţe tento chcel úplatok poskytnúť aj za situácie, ţe zákonné podmienky na rozšírenie
povolenia spĺňal. Obrazovozvukový záznam síce zaznamenáva aj vyjadrenie obţalovaného,
ţe to „riskne“, čo by mohlo svedčiť o opaku splnenia uvedenej podmienky, ovšem z neho
je zrejmé aj to, ţe ţiadateľa zároveň upriamil na leasingovú zmluvu, zahrnutú v predloţených
dokladoch, ako na doklad spôsobilej preukázať finančnú spoľahlivosť. Poskytnutie úplatku
za tejto situácie nemôţe byť uvedenie iného do omylu alebo vyuţitie omylu iného. Rovnaká
situácia je aj u svedka V.. Veď tento obţalovaného vyhľadal a dal mu úplatok preto,
ţe od iných mal vedomosť, ţe obţalovaný vie zariadiť priaznivý výsledok skúšok. To sa stalo
aj v jeho prípade napriek tomu, ţe svedok nemal ţiadne študijné podklady a na skúšky
sa nepripravoval. Pozitívny výsledok v tomto prípade nie je vysvetliteľný len náhodou, ale bol
ovplyvnený zásahom obţalovaného ako to tento svedkovi sľúbil.
Konanie obţalovaného v bode 2/ napadnutého rozsudku potom z hľadiska právnej
kvalifikácie zodpovedalo zákonom.
Napriek tomu však na odvolanie obţalovaného najvyšší súd podľa § 321
ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v celom rozsahu, lebo
skutok v bode 2/ so skutkom v bode 1/ tvoria jeden pokračovací trestný čin, pričom nutnosť
reparácie právnych pochybení v bode 1/ nemohla nechať bez dotknutia aj čiastkový skutok
v bode 2/ práve preto, ţe v oboch bodoch ide o skutok jediný.
V dôsledku zrušenia výroku o vine odvolací súd zrušil aj ďalšie výroky napadnutého
rozsudku majúce vo výroku o vine svoj podklad a sám vo veci rozhodol tak,
ţe na nezmenenom skutkovom základe uznal obţalovaného M. K. za vinného
z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., a to z dôvodov
uţ skôr zvedených.
Miernejšie právne posúdenie konania obţalovaného v porovnaní s napadnutým
rozsudkom, s prihliadnutím na existenciu predchádzajúceho vedenia riadneho ţivota
obţalovaným (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a neexistenciu ţiadnej priťaţujúcej okolnosti odôvodnilo
modifikáciu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 329 ods. 1 Tr. zák. jej zníţením
o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.), v dôsledku čoho prichádzalo do úvahy uloţenie trestu
odňatia slobody obţalovanému v rámci trestnej sadzby tri roky aţ šesť rokov a štyri mesiace.
Odvolací súd po zohľadnení kritérií podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podmienok
moţnosti podmienečného odloţenia výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/
dospel k záveru, ţe účel trestu v posudzovanom prípade splní aj samotný podmienečný trest
odňatia slobody celkom na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere tri roky za súčasného
uloţenia probačného dohľadu nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe, ktorú určil
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. na dobu troch rokov. Zároveň ako obligatórnu súčasť probačného
dohľadu odvolací súd určil obţalovanému z povinností demonštratívne uvedených v § 51
ods. 4 Tr. zák. povinnosť uvedenú pod písm. g/ tohto ustanovenia, a síce podrobiť
sa v súčasnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Trest zákazu činnosti najvyšší súd
obţalovanému neuloţil, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Z toho, čo bolo skôruvedené zároveň vyplýva, ţe odvolanie prokurátora ÚŠP nebolo
dôvodné, a preto ho odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková