Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obţalovanému M. K. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.

na verejnom zasadnutí 27. marca 2012 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor ÚŠP)

a obţalovaného M. K. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

z 20. septembra 2011, sp. zn. PK – , takto

rozhodol:

I. Podľa napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom

rozsahu.

Na základe sa obţalovaný M. K., nar. X. v M., trvale bytom K.

uznáva za vinného, že

1/ dňa 16. júla 2007 okolo 10.00 hod. v K. na ul. K. v sídle Krajského úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie vo svojej kancelárii, ako pracovník Krajského úradu

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach prijal úplatok vo výške 500,- Sk

(16,60 Eur) od L. S. v súvislosti s rozhodovaním o ţiadosti dopravcu L. S. o rozšírenie

uţ vydaného povolenia na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, sp. zn.

2007/00910 zo dňa 16.júla 2007, čím konal v rozpore s § 53 ods. 1 písm. b), písm. m) a § 53

ods. 2 písm. b) o štátnej sluţbe v znení neskorších zmien a doplnkov,

2/ dňa 10. septembra 2007 okolo 10.20 hod. v K. na ul. K. v sídle Krajského úradu pre

cestnú dopravu a pozemné komunikácie, vo svojej kancelárii ako pracovník Krajského úradu

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a člen skúšobnej komisie pre skúšky odbornej

spôsobilosti vymenovaný podľa o cestnej doprave v znení

neskorších zmien a doplnkov, s pôsobnosťou pre okresy Košického a Prešovského kraja,

prijal finančnú čiastku vo výške 2000,- Sk (66,39 Eur) od L. V. ako úplatok za to, ţe mu dňa

11. septembra 2007 pomôţe v písomnej časti skúšky a umoţní mu tak získať osvedčenie

odbornej spôsobilosti, čím konal v rozpore s § 53 ods. 1 písm. b), písm. m) a § 53 ods. 2 písm.

b) z. č. o štátnej sluţbe v znení neskorších zmien a doplnkov

teda

v bode 1/ a a2/ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal úplatok,

čím spáchal

v bode 1/ a 2/ pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje

podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 51

ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a zároveň sa určuje probačný

dohľad nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Zároveň sa mu podľa § 51 ods. 2, 4 písm. g/ Tr. zák. ukladá povinnosť podrobiť

sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo výchovnému programu.

II. Podľa odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2011, sp. zn.

PK – bol obţalovaný M. K. na tom istom skutkovom základe, ktorý

je uvedený v tomto rozsudku odvolacieho súdu v bode 1/ a 2/ uznaný za vinného

z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku v bode 1/ podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák. v bode

2/ podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. v bode 1/ aj v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výške 500 (päťsto) eur,

pričom pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol podľa § 57

ods. 3 Tr. zák. stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený trest zákazu činnosti

spojenej s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu 4 (štyri) roky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ÚŠP

a obţalovaný M. K., ktorý tento opravný prostriedok odôvodnil prostredníctvom obhajcu.

Prokurátor ÚŠP v podanom odvolaní namietal, ţe Špecializovaný trestný súd

nesprávne konanie obţalovaného v bode 1/ a 2/ posúdil ako jeden pokračovací zločin

prijímania úplatku, hoci v skutočnosti išlo o dva samostatné skutky a trestné činy. V dôsledku

uvedeného pochybenia je nesprávne aj rozhodnutie o treste, pretoţe obţalovanému mal byť

uloţený úhrnný trest odňatia slobody podľa tzv. asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2

Tr. zák. O spomenutý pokračovací zločin v posudzovanej veci nemohlo ísť pre neexistenciu

objektívnej súvislosti čo sa týka spôsobu spáchania skutkov v bode 1/ a 2/. Tento nie je

totoţný, a to vzhľadom na rozdielne postavenie obţalovaného. Kým v prvom prípade prijal

ako úplatok v postavení verejného činiteľa v súvislosti s vydaním rozšírenia povolenia

na vykonávanie medzinárodnej nákladnej dopravy, v druhom prípade tak urobil v postavení

člena skúšobnej komisie pre skúšky odbornej spôsobilosti. Spôsob spáchania trestného činu

nebolo moţné zníţiť len na samotné prevzatie úplatku.

Z uvedených dôvodov prokurátor ÚŠP navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

a aby podľa rozhodol vo veci sám tak, ţe uzná obţalovaného za vinného

v bode 1/ a 2/ zo samostatných skutkov napĺňajúcich znaky viacerých trestných činov

v reálnom súbehu a uloţí mu úhrnný trest odňatia slobody s pouţitím asperačnej zásady,

peňaţný trest a trest zákazu činnosti.

Obţalovaný M. K. v podanom odvolaní poukázal na nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov, v dôsledku čoho prvostupňový súd urobil chybné závery o tom,

ţe svojim konaním spáchal trestné činy. Zo ţiadneho z dôkazov nevyplýva, ţe by peniaze

ţiadal, naopak z obrazovozvukových záznamov je zjavný jeho odmietavý postoj k takým

moţným náznakom prejavov svedkov, a to tak verbálne ako aj gestikuláciou. Pokiaľ

ide o skutok v bode 1/ jeho výpoveďou, výpoveďou svedka S. ako aj obrazovozvukovým

záznamom bolo zadokumentované, ţe k vráteniu 500 Sk z platby 1000 Sk nedošlo preto, ţe

uvedený svedok po zaplatení okamţite odišiel a nechcel čakať na ďalšie riešenie – výdaj

peňazí. On nemal povinnosť platiaceho občana naháňať a takýmto spôsobom mu vracať

preplatok. Tento by bol vrátil v budúcnosti, lebo bolo reálne predpokladať,

ţe by k ich opätovnému kontaktu malo dôjsť pri obnovení licencie. Zákonu nezodpovedá len

názor prvostupňového súdu, ţe on bol povinný dať svedkovi doklad o zaplatení poplatku.

V skutočnosti bol povinný taký doklad vystaviť, ale svedka nemohol nútiť aby ho prevzal,

rovnako tak aj výdavok, čo tento uţ zo skôruvedených dôvodov aj znemoţnil. Neobstojí tieţ

tvrdenie, ţe nebol oprávnený predávať kolky, lebo z popisu jeho pracovnej náplne vyplýva

opak. Konaním uvedeným v bode 1/ napadnutého rozsudku sa nemohol dopustiť ţalovaného

trestného činu, lebo svedok S. pre vydanie povolenia spĺňal všetky zákonom stanovené

predpoklady. Ak by aj v tomto prípade nejaké prostriedky prijal, podľa ustálenej judikatúry

by išlo o podvodné konanie v dôsledku vyvolania omylu u svedka s vyuţitím neznalosti

problematiky, ovšem také konanie by nebolo moţné posúdiť ako trestný čin podvodu

pre neexistenciu minimálnej výšky škody poţadovanej uvedenou skutkovou podstatou.

Za tohto stavu by išlo o priestupok a porušenie pracovnej disciplíny. Z dokazovania

vo vzťahu ku skutku v bode 2/ je zrejmé iba to, ţe svedok V. hodil biely predmet naznačujúci

svojim tvarom obálku na stôl a on tento predmet po odchode svedka hodil

do tmavého priestoru pod stôl. Nikto nevie, čo bolo alebo nebolo v tejto obálke okrem

tvrdenia svedka, ktorý viackrát zmenil výpoveď. Tu je však zrejmý vplyv orgánov činných

v trestnom konaní vo vzťahu k „poučeniam“ o moţnosti odloţenia trestného stíhania

pod. v čase, keď svedok odmietol seba a jeho usvedčiť, ktorý je zrejmý nielen z obsahu

zápisníc o výsluchu svedka ale najmä z jeho vystupovania na súde. Z obrazovo-zvukového

záznamu je zrejmé len to, ţe sa svedka V. pýtal, čo tento vlastne chce a ako je pripravený na

realizáciu skúšok. Neexistuje však ţiadny dôkaz o nejakej pomoci v podobe opravy testu ani

o inom jej spôsobe, akúkoľvek pomoc poprel aj svedok V. a samotné vyhodnotenie skúšok

bolo vykonané kolektívne. Stanovisko Ţilinskej univerzity tu nemôţe byť rozhodujúce, lebo

aj toto je len subjektívne a orientačné. Pokiaľ by sa pri tomto skutku, podobne ako v bode 1/

podarilo akýmkoľvek spôsobom preukázať, ţe svedka uviedol do omylu tvrdeniami, ţe mu

pomôţe vypracovať správne odpovede, znovu by išlo o podvodné konanie, lebo v tomto

smere nevykonal nič. Ak by sa nejako objektivizovala suma uvádzaná svedkom V. (2000 Sk)

opäť by ako z dôvodov vzťahujúcich sa ku skutku v bode 1/ mohlo ísť len o priestupkové

konanie a konanie vo vzťahu k pracovnej disciplíne.

Ak by sa odhliadlo od vyššieuvedených námietok skutkovej a právnej povahy

vo vzťahu k výroku o vine, za chybný treba povaţovať výrok o treste, lebo uloţený trest

odňatia slobody nie je spravodlivý pre jeho zrejmý nepomer k závaţnosti zisteného

korupčného správania (prijatie úplatku v rozsahu cca 85 eur). Trest odňatia slobody

vo výmere päť rokov neprihliada na jeho osobu, najmä na to, ţe celý ţivot aţ do

dôchodcovského veku ţil riadnym spôsobom ţivota a dodrţiaval zákony. Z uvedených

dôvodov obţalovaný M. K. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo

veci rozhodol tak, ţe ide v daných skutkoch o priestupkové konanie a porušenie pracovných

povinností, spočívajúce v neevidencii prijatých platieb za kolky, v neodovzdaní preplatku do

depozitu úradu a neodovzdaní predmetu obálky s príslušným úradným záznamom

nadriadenému, ktoré konania ale nie je príslušný riešiť súd.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, ţe pokiaľ by tento súd dospel

k záveru o správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia v takom prípade by toto

posúdenie bolo v súlade so zákonom aj v tom smere, ţe ide o pokračovací trestný čin. Tým

sú, ale vylúčené dôsledky pri rozhodovaní o treste odňatia slobody, ktorých sa domáhal

prokurátor, a preto jeho odvolanie navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa

V prípade nezmenenia výrokov o vine navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a uloţiť mu trest nespojený s odňatím slobody, s poukazom na jeho doterajší spôsob ţivota,

a to aj po spáchaní skutkov, zhruba po dobu piatich rokov a samotnú závaţnosť spáchaných

činov.

Aj prokurátor ÚŠP sa domáhal postupu podľa vo vzťahu k odvolaniu

obţalovaného, argumentujúc správnosťou zisteného skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza

do úvahy zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 alebo zrušenie rozsudku podľa § 316

ods. 3, preskúmal z podnetu oboch odvolaní zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa

Po takomto uplatnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe dôvodným je iba

odvolanie obţalovaného M. K. a to pokiaľ ide o právne posúdenie zistených skutkov, ovšem

v inom neţ napádanom smere, pričom pochybenie súdu prvého stupňa v tejto otázke

sekundárne ovplyvnilo aj zákonnosť výroku o treste vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý

bol obţalovanému ukladaný v rámci prísnejšej trestnej sadzby neţ mohol byť uloţený a tieţ

k trestu zákazu činnosti. Na uvedené pochybenia bol odvolací súd povinný prihliadať bez

toho, aby boli výslovne vytýkané v podanom odvolaní, pretoţe tieto

by zakladali dovolací dôvod podľa Naproti tomu zákonnosti

postupu prvostupňového súdu nemoţno nič vytknúť do tej miery, keď konanie obţalovaného

z dôvodov ďalej uvedených na rozdiel od obţaloby posúdil v bodoch 1/ a 2/ ako jediný skutok

napĺňajúci znaky pokračovacieho zločinu prijímania úplatku.

Pokiaľ ide o samotné skutkové zistenia, tieto sú podľa odvolacieho súdu výsledkom

zákonne vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a hodnotenia dôkazov, ktorému

z hľadiska pravidiel pre toto hodnotenie zakotvených v nemoţno nič

vytknúť. Naopak jednostrannosť a v niektorých častiach skoro aţ extrémny nesúlad

s vykonanými dôkazmi treba konštatovať pokiaľ ide o skutkové námietky uplatnené

obţalovaným. K argumentácii prvostupňového súdu čo sa týka skutku v bode 1/ v spojitosti

s odvolacími námietkami obţalovaného treba dodať toľko, ţe odmietanie prijatia peňazí

vo výške 1 000 Sk, zaznamenané na obrazovozvukovom zázname, ktoré odovzdal

obţalovanému svedok S. (500 Sk platba za kolky a 500 Sk ako úplatok) bolo zo strany

obţalovaného zjavne formálne, pretoţe tento ďalej neurobil nič, hoci mohol a mal na to

dostatočný priestor, aby zvyšok peňazí svedkovi vrátil, resp. tohto poslal peniaze rozmeniť,

aby mu mohol dať výdavok z platby za kolky, ktoré museli byť zakúpené. V ţiadnom prípade

ak by bol dal obţalovaný jednoznačne najavo, ţe iné peniaze okrem platby za kolky nemieni

prijať, nebol by musel svedka S. naháňať po úrade, pretoţe od odovzdania peňazí po odchod

svedka z kancelárie obţalovaného uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby obţalovaný mohol

urobiť nepochybný prejav, ţe ţiadne ďalšie peniaze neprijíma. Teda ak mal úmysel vrátiť

zbytok peňazí nič mu v tom nebránilo, rovnako ako ich deponovaniu s príslušným

oznámením, ţe svedok S. odmietol peniaze prijať, pokiaľ by taká situácia skutočne nastala.

V tomto smere však ide len o umelú konštrukciu obţalovaného, pretoţe svedok naznačeným

spôsobom nereagoval a ani nemal dôvod tak urobiť, keďţe obţalovaný ţiadnym spôsobom

ani len nenaznačil, ţe zvyšok peňazí nemieni prijať.

Neopodstatnené sú tieţ námietky obţalovaného, čo sa týka skutku v bode 2/,

ţe neprijal ţiadny úplatok ani od svedka V. ako člen skúšobnej komisie v súvislosti

s vykonávaním skúšok svedkom na získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti. Odhliadnuc

od jednoznačne usvedčujúcej výpovede svedka V., ktorého ovplyvňovanie orgánmi

prípravného konania nebolo preukázané (svedok jeho existenciu nepotvrdil, pričom

za neprípustné ovplyvňovanie nemoţno povaţovať predostrenie usvedčujúceho obrazovo-

zvukového záznamu svedkovi po tom, čo tento pôvodne poskytnutie úplatku popieral)

je obhajoba obţalovaného v jej dvoch kontroverzných polohách jednoznačne vyvrátená

obsahom obrazovozvukového záznamu, na ktorý sa obţalovaný taktieţ odvoláva,

ako na dôkaz potvrdzujúci jeho obhajobu. Odmysliac si nelogičnosť postupu tvrdeného

obţalovaným v rámci jeho obhajoby na hlavnom pojednávaní, keď mal o niečom, o čom ani

nevedel čo to je uviesť, ţe to neprijíma a zároveň to hodiť medzi dokumenty, medzi ktorými

je to moţno stále a rozpornosť tohto tvrdenia s vyjadrením obţalovaného k prehranému

obrazovozvukovému záznamu, ţe išlo o obálku, ktorú odmietol prijať a hodil ju do koša

(namiesto toho, aby toto odmietnutie prejavil vrátením veci jej pôvodcovi, svedkovi V.) obsah

zvukovoobrazového záznamu objektívne preukazuje inú skutočnosť, tvrdenú

aj svedkom V., ţe obţalovaný úplatok prijal. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku

naprosto presne interpretuje obsah uvedeného záznamu (odvolací súd to overil prehratím

tohto dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní v rámci prípravy verejného zasadnutia).

Z označeného dôkazu je zjavné, ţe nešlo o hádzanie nejakého predmetu medzi dokumenty

alebo obálky do koša. V skutočnosti na vzorne usporiadanom pracovnom stole obţalovaného

svedok nejaký predmet (podľa svedka V. s obsahom 2 000 Sk) vloţil do zošita, pričom

obţalovaný po odchode svedka predmet zo zošita vybral a odloţil si ho, teda nezahodil.

Správne zistené konanie obţalovaného M. K. v bodoch 1/ a 2/ súd prvého stupňa

posúdil v súlade so zákonom potiaľ, pokiaľ ho uznal za vinného z pokračovacieho zločinu

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. Pochybil však v bode 1/ keď dospel k záveru,

ţe úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal ako verejný činiteľ

a v dôsledku toho konania posúdil aj podľa odseku 2, ustanovenia § 329 Tr. zák. a tieţ v tom,

keď v bode 1/ uznal obţalovaného za vinného aj z prečinu zneuţívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to v jednočinnom súbehu

s uţ spomenutým zločinom.

Čo sa týka odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry treba uviesť, ţe jeho

výklad pokračovacieho trestného činu je v určitej časti nepresný, menovite čo sa týka

objektívnej súvislosti z hľadiska spôsobu spáchania čiastkových útokov. Tu sa nevyţaduje

úplne totoţný spôsob ako uvádza spomenutý odvolateľ, ale postačuje aj podobný spôsob

spáchania a jednotlivých čiastkových útokov. Rozdielne postavenie obţalovaného pri oboch

skutkoch nevylučuje záver o ich spáchaní rovnakým, či podobným spôsobom. Pre záver,

či ide alebo nejde o taký spôsob je rozhodujúce posúdenie tohto spôsobu v spojitosti

s jednotiacim záverom páchateľa, ktorý na tento v spôsob v prejednávanej veci poukazuje,

a to s prihliadnutím na dobu a miesto spáchania oboch čiastkových útokov, pričom uvedené

okolnosti zároveň dovoľujú uzavrieť, ţe oba činy sú po subjektívnej stránke spojené jedným

a tým istým úmyslom páchateľa.

Pokiaľ ide o uţ skôr uvedené pochybenia pri právnom posúdení konania obţalovaného

v bode 1/ ich spoločný menovateľ je daný v tom, ţe obţalovaný bol mylne povaţovaný

za verejného činiteľa. Pokiaľ by však ním aj bol, neprichádzalo by do úvahy kvalifikovať

jeho konanie v bode 1/ aj ako prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Pre ostatne uvedenú právnu kvalifikáciu je z hľadiska objektívnej

stránky potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo

priamo vo vykonávaní jeho právomoci, a to spôsobom odporujúcim zákonu. Táto právomoc

je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí a ktorého

právomoc ako verejný činiteľ vykonáva. Nepostačuje teda porušenie sluţobných povinností,

pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania

a moci, resp. rozhodovania vo sfére verejnej moci.

Vo vzťahu k riešenej problematiky v bode 1/ právomoc (pôsobnosť) správneho orgánu

v súvislosti s rozhodovaním o udelení povolenia alebo rozšírenia uţ vydaného povolenia

na vykonávanie bola upravená v o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy

a napokon vecne v o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie , , Z.z o štátnej

sluţbe v znení neskorších predpisov, na ktoré poukazuje prvostupňový súd v súvislosti

s kvalifikáciou činu obţalovaného v bode 1/ aj ako prečinu zneuţívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vymedzuje povinnosti štátneho zamestnanca,

vrátane zákazu prijímania darov alebo iných výhod od fyzických a právnických osôb.

Nejde však o ustanovenie kompetenčné, ktoré by zakladalo právomoc na úseku rozhodovania

v cestnej doprave, a preto jeho porušenie nie je zneuţívaním právomoci verejného činiteľa.

Znaky prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. by boli v posudzovanom prípade naplnené

za predpokladov uvedených v skutkovej vete obţaloby a síce, ţe ţiadateľovi S. o rozšírenie

povolenia bolo vyhovené, hoci nespĺňal podmienku finančnej spoľahlivosti a zistenia, ţe

obţalovaný konal v postavení verejného činiteľa. Ani jeden z uvedených predpokladov

splnený nebol, lebo bolo zistené, ţe spomenutú podmienku spoľahlivosti svedok S. splnil

a tieţ to, ţe obţalovaný M. K. pri vydávaní predmetného rozhodnutia postavenia verejného

činiteľa nemal. Zákonom vyţadovaný prvok rozhodovania a moci (§ 128 ods. 1 Tr. zák.)

v tomto prípade nepatril obţalovanému ako zamestnancovi orgánu štátnej správy, ale

vtedajšiemu prednostovi krajského úradu, svedkovi Ing. D., ktorý 16. júla 2007 vydal

rozhodnutie (č.l. 151) na vykonávanie nákladnej cestnej dopravy so zvýšeným počtom

vozidiel pre uvedeného svedka. Opis štátnozamestnaneckého miesta (č.l. 282), z ktorého súd

prvého stupňa zrejme vychádzal, nie je zjavne celkom presný, keď hovorí aj o rozhodovacej

činnosti obţalovaného v povoľovacom konaní v oblasti cestnej dopravy lebo z vykonaného

dokazovania, najmä výpovedí obţalovaného a svedka Ing. D. je zrejmé, ţe náplňou činnosti

obţalovaného bola úplná príprava podkladov pre rozhodnutie, vrátane návrhu rozhodnutia,

ovšem vydať také rozhodnutie patrilo do pôsobnosti prednostu, ktorý v konečnom dôsledku

zaň vecne zodpovedal. Teda prvok uplatňovania zverenej právomoci vyţadovaný u verejného

činiteľa u obţalovaného M. K. absentoval.

Uvedené zistenie vylučuje uţ spomenuté právne posúdenie nielen podľa § 326 ods. 1

písm. c/ Tr. zák., ale aj podľa odseku 2, ustanovenia § 329 Tr. zák. Nemoţno však prisvedčiť

názoru obţalovaného, pokiaľ ide o skutok v bode 1/, ţe pokiaľ splnil podmienku finančnej

spoľahlivosti, nedopustil sa ţiadneho takého činu. Prijatie sumy 500 Sk od svedka S. (nad

rámec 500 Sk potrebných na zakúpenie kolku, resp. zaplatenia uţ zakúpeného kolku)

je nielen porušením uţ naznačených povinností štátneho zamestnanca, vyplývajúcich

obţalovanému zo zákona o štátnej sluţbe, ale zároveň aj zločinom prijímania úplatku

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Hoci obţalovanému nebola zverená

priama rozhodovacia činnosť, obsah jeho pracovnej náplne priamo a bezprostredne

rozhodovanie o udeľovaní povolení zásadným spôsobom ovplyvňoval, keďţe tento

zaobstarával všetky vecné podklady pre vyţadované povolenie a tieto predbeţne posudzoval

predkladaním konkrétnych návrhov na rozhodnutie svojmu predstavenému.

V súvislosti s uvedeným je ešte potrebné dodať, ţe prijatie úplatku v súvislosti

s obstarávaním veci všeobecného záujmu je trestné aj vtedy, aj keď poskytnutím úplatku

(ako peňaţného plnenia na ktoré nie je právny nárok) neovplyvnilo rozhodnutie samotné a ani

konanie mu predchádzajúce a ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom.

V posudzovanom prípade vo vzťahu ani k jednému zo skutkov nemoţno uvaţovať

o právnej kvalifikácii podvodu. Pokiaľ ide o svedka S., z celkového jeho postoja bolo zjavné,

ţe tento chcel úplatok poskytnúť aj za situácie, ţe zákonné podmienky na rozšírenie

povolenia spĺňal. Obrazovozvukový záznam síce zaznamenáva aj vyjadrenie obţalovaného,

ţe to „riskne“, čo by mohlo svedčiť o opaku splnenia uvedenej podmienky, ovšem z neho

je zrejmé aj to, ţe ţiadateľa zároveň upriamil na leasingovú zmluvu, zahrnutú v predloţených

dokladoch, ako na doklad spôsobilej preukázať finančnú spoľahlivosť. Poskytnutie úplatku

za tejto situácie nemôţe byť uvedenie iného do omylu alebo vyuţitie omylu iného. Rovnaká

situácia je aj u svedka V.. Veď tento obţalovaného vyhľadal a dal mu úplatok preto,

ţe od iných mal vedomosť, ţe obţalovaný vie zariadiť priaznivý výsledok skúšok. To sa stalo

aj v jeho prípade napriek tomu, ţe svedok nemal ţiadne študijné podklady a na skúšky

sa nepripravoval. Pozitívny výsledok v tomto prípade nie je vysvetliteľný len náhodou, ale bol

ovplyvnený zásahom obţalovaného ako to tento svedkovi sľúbil.

Konanie obţalovaného v bode 2/ napadnutého rozsudku potom z hľadiska právnej

kvalifikácie zodpovedalo zákonom.

Napriek tomu však na odvolanie obţalovaného najvyšší súd podľa § 321

ods. 1 písm. d/ zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v celom rozsahu, lebo

skutok v bode 2/ so skutkom v bode 1/ tvoria jeden pokračovací trestný čin, pričom nutnosť

reparácie právnych pochybení v bode 1/ nemohla nechať bez dotknutia aj čiastkový skutok

v bode 2/ práve preto, ţe v oboch bodoch ide o skutok jediný.

V dôsledku zrušenia výroku o vine odvolací súd zrušil aj ďalšie výroky napadnutého

rozsudku majúce vo výroku o vine svoj podklad a sám vo veci rozhodol tak,

ţe na nezmenenom skutkovom základe uznal obţalovaného M. K. za vinného

z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., a to z dôvodov

uţ skôr zvedených.

Miernejšie právne posúdenie konania obţalovaného v porovnaní s napadnutým

rozsudkom, s prihliadnutím na existenciu predchádzajúceho vedenia riadneho ţivota

obţalovaným (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a neexistenciu ţiadnej priťaţujúcej okolnosti odôvodnilo

modifikáciu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 329 ods. 1 Tr. zák. jej zníţením

o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.), v dôsledku čoho prichádzalo do úvahy uloţenie trestu

odňatia slobody obţalovanému v rámci trestnej sadzby tri roky aţ šesť rokov a štyri mesiace.

Odvolací súd po zohľadnení kritérií podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podmienok

moţnosti podmienečného odloţenia výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/

dospel k záveru, ţe účel trestu v posudzovanom prípade splní aj samotný podmienečný trest

odňatia slobody celkom na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere tri roky za súčasného

uloţenia probačného dohľadu nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe, ktorú určil

podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. na dobu troch rokov. Zároveň ako obligatórnu súčasť probačného

dohľadu odvolací súd určil obţalovanému z povinností demonštratívne uvedených v § 51

ods. 4 Tr. zák. povinnosť uvedenú pod písm. g/ tohto ustanovenia, a síce podrobiť

sa v súčasnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Trest zákazu činnosti najvyšší súd

obţalovanému neuloţil, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Z toho, čo bolo skôruvedené zároveň vyplýva, ţe odvolanie prokurátora ÚŠP nebolo

dôvodné, a preto ho odvolací súd podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková