Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
418/434903.1006e3.pdf
PDF · 112.92 KB
No categories available
3Obo/21/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 41/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov JUDr. Jany Zemaníkovej a Mgr. Lubomíry Kúdelovej v právnej veci ţalobcu
D. – M.., s. r. o., so sídlom T., zastúpeného JUDr. L. B., advokátkou, K., proti ţalovanej Ing.
V. Š., CSc., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou, Š., o zaplatenie 7 502,79
eur, o odvolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 16. februára 2011 č. k. 28 Cb 23/2002–232 a uzneseniu rovnakého súdu
z 2. novembra 2011 č. k. 28 Cb 23/2002–302, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, ţe ţalovaná j e p o v i n n á
zaplatiť ţalobcovi 2 509,80 eur a vo zvyšku ţalobu z a m i e t a .
Napadnuté uznesenie z 2. novembra 2011 č. k. 28 Cb 23/2002–302 z r u š u j e .
Ţiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel ţalobe
a ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi 7 502,79 eur a nahradiť mu 4 209,87 eur trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalovaná bola spoločníčkou a zároveň aj jednou z konateľov
spoločnosti s právom samostatne konať menom spoločnosti. V súvislosti s uplatňovaním
pohľadávky ţalobcu proti T., a. s. uzavrela s advokátkou JUDr. Z. C. dohodu o právom
zastúpení a o paušálnej zmluvnej odmene 160 000 Sk za zastupovanie
za úplné vybavenie veci. Zmluvu nezaviedla do evidencie a účtovníctva spoločnosti.
Dňa 2. marca 1998 ţalovaná voči advokátke uznala dlh vo výške 105 000 Sk a 22 % - nými
úrokmi z omeškania od 1. januára 1998 do 31. mája 1998. Zároveň sa dohodla o zmluvnej
pokute 20 000 Sk ak nebude dlh zaplatený do 31. mája 1998. Ani túto zmluvu riadne
nezaevidovala. Z uvedených dôvodov, ţalobca, hoci mal dostatok prostriedkov, dlh voči
advokátke nezaplatil. Zaplatil ho aţ na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III,
ktorým bol zaviazaný zaplatiť istinu, zmluvnú pokutu, úroky z omeškania a náhradu trov
konania celkom 226 029 Sk.
Uvedenú čiastku súd prvého stupňa povaţoval za škodu, ktorá ţalobcovi vznikla tým,
ţe ţalovaná porušila povinnosti konateľa stanovené v § 135 ods. 1 a 135a ods. 1 Obch. zák.
Ţalovaná navyše v prehlásení urobenom pri skončení funkcie 30. júla 1998 uviedla,
ţe všetky právne úkony vyhotovené v písomnej forme sú zaloţené v dokladoch spoločnosti
a zaevidované v účtovníctve spoločnosti. Za uvedenú škodu ţalovaná zodpovedá podľa
§ 373 Obch. zák.
Proti rozsudku podala odvolanie ţalovaná a ţiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní a v jeho
doplnení na odvolacom pojednávaní predovšetkým namietala proti záveru súdu prvého
stupňa, ţe tým, ţe uzavrela zmluvu s advokátkou spôsobila ţalobcovi škodu. Bola konateľkou
spoločnosti a bola oprávnená zmluvu o zastúpení a odmene s advokátkou uzavrieť.
Sud v konaní pred Okresným súdom Bratislava III advokátke odmenu 105 000 Sk povaţoval
za opodstatnenú a advokátke ju priznal. Zaplatením uvedenej čiastky preto ţalobcovi nemohla
vzniknúť škoda. Poloţky 5 000 Sk za súdny poplatok a 8 250 Sk odmeny advokátovi
sú trovami konania v spore, ktorý ţalobca viedol s advokátkou. Ich vzniku mohol zabrániť
zaplatením pohľadávky a vyhnúť sa tak neúspešnému súdnemu konaniu. Ţalobca oprávnenej
poţiadavke advokátky vedel najneskôr od doručenia predţalobnej upomienky. Súd prvého
stupňa sa pri rozhodovaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok, ako vecne
právny potvrdiť. Okrem iného uviedol, ţe aj keby ţalovaná neporušila uzavretím zmlúv
o zastupovaní a o odmene a uznaní dlhu povinnosť konateľky konať v záujme spoločnosti,
porušila svoje povinnosti zabezpečiť plnenie uzavretých zmlúv ţalobcom. V konaní bolo
preukázané, ţe ţalobca mal dosť prostriedkov na splnenie záväzku voči advokátke,
takţe nemuselo dôjsť k uznaniu dlhu a uzavretiu dohody o zmluvnej pokute z 2. marca 1998.
Vzhľadom na opakované tvrdenie ţalovanej o nedostatku jej zavinenia, ţalobca poukázal
nato, ţe zodpovednosť za škodu z neplnenia záväzku je podľa úpravy v Obch. zák.
objektívna. Ani pre zodpovednosť podľa § 373 Obch. zák. sa zavinenie nevyţaduje.
Predpokladom zodpovednosti je len porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal
napadnuté rozhodnutie na pojednávaní a po čiastočnom zopakovaní a doplnení dokazovania
podľa § 213 ods. 3, 4, a 5 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd sa aj po doplnení dokazovania obsahom spisov Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 16 Cb 199/00 a Okresného sudu Bratislava V sp. zn. 20 Cb 114/97,
20 Cb 115/97 a 21 Cb 114/97 stotoţňuje so základným skutkovým zistením súdu prvého
stupňa týkajúceho sa uzavretia zmluvy o právnom zastúpení a odmene o zastupovaní
s advokátkou JUDr. C. a o uznaní dlhu a zmluvnej pokute, ktorý z väčšej časti medzi
účastníkmi ani nebol sporný. Ţalovaná na odvolacom súde potvrdila,
ţe po uzavretí uvedených zmlúv nikoho neinformovala pretoţe ich pripravil jej manţel,
ktorý vybavoval ekonomickú agendu a ona ich len podpísala. Keďţe jej manţel
úzko spolupracoval sa druhým konateľom spoločnosti p. P. bola presvedčená,
ţe ho o uzavretí dohôd bude informovať.
Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotoţňuje aj so záverom súdu prvého
stupňa, ţe ţalovaná porušila svoju povinnosť konateľky spoločnosti zabezpečiť riadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva ( § 135 ods. 1 Obch. zák. ) a povinnosť konať
v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov ( § 135a ods. 1 Obch. zák. ). Ak urobila
v mene spoločnosti úkony, z ktorých vznikol spoločnosti záväzok, bola povinná urobiť všetko
preto, aby spoločnosť svoje záväzky splnila. Ak uvedenú povinnosť nesplnila a navyše
pri skončení funkcie 30. júla 1998 informovala zostávajúceho konateľa ( písomne vyhlásila ),
ţe všetky písomne úkony sú zaloţené do písomností spoločnosti a účtovne zaevidované
a potvrdila aj súpis pohľadávok a záväzkov spoločnosti, zodpovedá za škodu,
ktorá spoločnosti vznikla, tým ţe sa dostala do omeškania. Za škodu zodpovedá podľa
§ 757 v spojení s § 373 a § 135a ods. 2 O. s. p.
Súd prvého stupňa však nesprávne právne posúdil rozsah zodpovednosti ţalovanej,
keď dospel k záveru, ţe škoda za ktorú zodpovedá ţalovaná je totoţná s čiastkou, na ktorú
bol ţalobca zaviazaný rozhodnutím súdu a ktorú JUDr. C. skutočne zaplatil.
Aj podľa obchodnoprávnej úpravy zodpovednosti za škodu je štandardným prvkom
zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním ( nekonaním ), ktoré
je porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. Znamená to, ţe ţalovaná zodpovedá
len za škodu, ktorej bezprostrednou príčinou vzniku bolo jej uvedené konanie.
Táto podmienky však nie je splnená vo vzťahu k celej čiastke, ktorú bol ţalobca súdom
zaviazaný zaplatiť JUDr. C..
Uţ v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí ( z 8. decembra 2010 sp. zn.
3 Obo 121/2009 ) odvolací súd vyslovil právny názor, ţe ţalovaná bola oprávnená
v mene ţalobcu konať a uzavrieť zmluvy súvisiace s právnym zastúpením advokátkou
JUDr. C. a preto jej uzavretím ţalobcovi nevznikla škoda. Z obsahu oboznámených spisov
Obvodného súdu Bratislava V vyplýva, ţe JUDr. C. ţalobcu v týchto konania zastupovala.
Ţalobca ( jeho právna zástupkyňa ) na odvolacom pojednávaní uviedol, ţe kaţdý z konateľov
spoločnosti sa venoval svojej agende. Konateľ Pašagič sa venoval predovšetkým technickým
otázkam, preto nebol dostatočne informovaný o obchodoch spoločnosti a tým aj o finančných
otázkach. Z uvedeného moţno dovodiť,
ţe obchodná stránka činnosti spoločnosti bola agendou ţalovanej. Bola tak na jej úvahu
a rozhodnutie ponechaná aj otázka právneho zastúpenia spoločnosti v konaní proti T. a tým ak
dohoda o druhu a výške odmeny za zastupovanie. Ţalobca bliţšie neuviedol ani nepreukázal,
ţe by dohodnutá zmluvná odmena v paušálnej výške 160 000 Sk mala byť neprimeraná (
predmetom právneho zastúpenia bolo uplatňovanie pohľadávky
vo výške 2 100 000 Sk, odmena predstavovala cca. 7,6 % z pohľadávky ). Skutočnosť,
ţe spor s dlţníkom napokon skončil dohodou a súdne konania späťvzatím ţaloby bol napokon
zohľadnený v uznaní dlhu a dohode o zmluvnej pokute, kde bola odmena zníţená
na 105 000 Sk. Dohodnutím odmeny ţalobcovi škoda nevznikla. Povinnosť ţalobcu vznikla
splnením podmienok dohody.
Omeškanie ţalobcu so splnením tejto povinnosti zavinené ţalovanou na povinnosť
plniť nemalo ţiaden vplyv. Zaplatením 105 000 Sk bez ohľadu nato, ţe sa tak stalo
aţ s omeškaním a na základe súdneho rozhodnutia ţalobcovi škoda nevznikla.
Dôsledkom omeškania vznikla ţalobcovi povinnosť zaplatiť advokátke 20 000 Sk
zmluvnej pokuty, úroky z omeškania vo výške 87 779 Sk a 13 250 Sk náhrady trov konania
v spore, ktorý proti ţalobcovi viedla JUDr. C. ( rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 18.
septembra 2001 č. k. 16 Cb 199/00–68 ). Uvedená povinnosť by ţalobcovi nevznikla, ak by
povinnosť zaplatil dohodnutú odmenu splnil včas. Zaplatením uvedených čiastok, ţalobcovi
vznikla škoda, len časť uvedenej škody však vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti ţalovanej zabezpečiť, aby bola pohľadávka advokátky splnená včas.
JUDr.C. resp. jej právna zástupkyňa listom z 10. mája 2000 vyzvala ţalobcu na
zaplatenie 105 000 Sk s úrokmi z omeškania a 20 000 Sk zmluvnej pokuty
na základe uznania dlhu a dohody o zmluvnej pokute z 2. marca 1998 a súčasne mu poslala
kópiu tohto dokladu s tým, ţe ak dlh nebude zaplatený do 20. mája 2000 podá ţalobu
na súd. Ţalobu podala 23. júna 2000. Ţalobca na odvolacom pojednávaní uviedol,
ţe aţ z uvedenej predţalobnej upomienky sa prvýkrát dozvedel o tom, ţe ţalovaná
s advokátkou uzavrela dohody, z ktorých advokátka uplatňovala svoju pohľadávku.
Dobrovoľným zaplatením dlhu po doručení upomienky mohol ţalobca zabrániť
vzniku škody spočívajúcej v trovách konania a vzniku ďalších úrokov z omeškania.
Ak upomienka a pripojená fotokópia dokladu neboli pre neho dostatočným podkladom
pre to, aby mohol posúdiť opodstatnenosť nároku JUDr. C., nič mu nebránilo spojiť sa s ňou
a overiť si u nej rozhodujúce skutočnosti. Za primeranú lehotu, v ktorej
tak mohol urobiť a zaplatiť pohľadávku povaţoval odvolací súd 15 dní od predpokladaného
doručenia upomienky.
Škode, ktorá vznikala trvaním omeškania po 1. júne 2000 ţalobca mohol zabrániť.
Odpadla pôvodná príčina pre, ktorú pohľadávku nezaplatil – porušenie povinnosti ţalovanej
spočívajúcej v nezaevidovaní a neinformovaní o vzniku pohľadávky. Medzi vznikom škody,
ktorá vznikala od 1. júna 2000 a konaním ţalovanej uţ nie je príčinná súvislosť a ţalovaná
za ňu nezodpovedá.
V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti ţalovanej je zmluvná pokuta 20 000 Sk,
vzniku ktorej mohla zabrániť ak by zabezpečila zaplatenie dohodnutej odmeny do 31. mája
1998. Ţalobca uţ po 31. máji 1998 vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu zabrániť
nemohol. V príčinnej súvislosti je aj škoda spočívajúca v úrokoch z omeškania za dobu
od 1. januára 1998 do 31. mája 2000 ( 882 dní ). Podľa výpisov z účtu predloţených
ţalobcom, rozsudkom určené čiastky zaplatil 24. októbra 2001. Okrem iných zaplatil
aj 87 779 Sk, predstavujúcich úroky z omeškania za obdobie 1. januára 1998 do dňa
zaplatenia, celkom za 1 392 dní omeškania. Na jeden deň omeškania pripadá 63,05 Sk.
Za 882 dní omeškania na ţalovanú pripadá 55 610 Sk. Celkom ţalovaná zodpovedá za škodu
vo výške 75 610 Sk, čo v prepočte predstavuje 2 509,80 eur.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalovanú zaviazal na uvedenú čiastku a vo zvyšku ţalobu
zamietol. Keďţe ţiaden z účastníkov nemal v konaní plný úspech, súd podľa § 224 ods. 2
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O. s. p. rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Uznesením z 2. novembra 2011 č. k. 28 Cb 23/2002–302 súd prvého stupňa uloţil
ţalovanej poplatkovú povinnosť vo výške 375,09 eur za podané odvolanie proti rozsudku
z 16. februára 2011 č. k. 28 Cb 23/2002–232. Proti uzneseniu podala včas odvolanie ţalovaná
poukazujúc nato, ţe bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov. Ţiadala preto uznesenie
zrušiť.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru čo odvolanie je opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc v predmetnej veci okrem iného
aj o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým ţalovanej nepriznal oslobodenie
od súdnych poplatkov uznesením z 14. januára 2009 č. k. 3 Obo 49/08-282 zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 138 O. s. p., ak súd nerozhodne inak vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má aj spätnú účinnosť.
Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa, pokiaľ predtým oslobodenie ţalovanej podľa
§ 138 ods. 2 O. s. p. neodňal, nemohol je uloţiť poplatkovú povinnosť. Odvolací súd preto
napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková