Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0f1/383686.2011f9.pdf
PDF · 121.79 KB
No categories available
3Obdo/47/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 48/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., a. s., so sídlom R., IČO: X.,
zast. právnou zástupkyňou -advokátkou Mgr. Z. B., so sídlom M. proti žalovanému: Mesto Rajecké
Teplice, so sídlom Námestie SNP č. 1/29, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 00 321 591, zast. právnou
zástupkyňou - advokátkou JUDr. K. P., so sídlom H., v konaní o zaplatenie 13 792,80 eur
s príslušenstvom, na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 20 Cb
61/2006–106 zo dňa 09. 10. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13
Cob/339/2010 z 03. 03. 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k. 20 Cb 61/2006–106 zo dňa 09. 10. 2007 rozhodol tak,
že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 42 023 Sk.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 14. 10. 2004 sa domáhal práva
na zaplatenie sumy 415 522 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,6 % ročne od 27. 12. 2001
až do zaplatenia. Z predložených dokladov zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzatvorená zmluva o dielo č. 42/2000 / č. l. 6-11 /, ktorej súčasťou bola dohoda o cene diela
vo výške 4 136 000 Sk, ktorá cena bola dohodnutá na základe výkazu výmer, avšak ako cena pevná.
Zistil, že žalovaná suma bola požadovaná ako úhrada za časť diela ,ktoré bolo súčasťou projektovej
dokumentácie dohodnutého a realizovaného diela, odplata za takto realizovanú časť diela
je tak súčasťou pevnej dohodnutej ceny. Uviedol, že navrhovateľom tvrdené „práce naviac“
nie sú prácami nad rámec dojednaný v zmluve o dielo ale ide o časť diela, pri ktorom v priebehu
zhotovenia diela došlo k zmene cien vstupných materiálov potrebných na realizáciu časti diela.
Uviedol, že je možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že zmluva o dielo nemá obligatórne
písomnú formu, zmluvné strany však v tomto prípade výslovne v čl. IX. bod 4 zmluvy,
obligatórnosť písomnej formy zmeny dohodli. Uviedol, že dodatok k zmluve o dielo nebol
uzatvorený pre nesúhlas mestského zastupiteľstva odporcu a že medzi účastníkmi nebola sporná
skutočnosť zaplatenia dohodnutej ceny za dielo vo výške 4 136 000 Sk. K otázke uzatvorenia
dodatku č. 2 k zmluve o dielo konštatoval, že keďže mestské zastupiteľstvo odporcu navrhovaný
postup neschválilo, nemohol byť uzatvorený ani dodatok č. 2 k zmluve o dielo č. 42/2000.
Z uvedeného dôvodu žalobu o zaplatenie pohľadávky navrhovateľa, ako pohľadávku, ktorá nemá
právny základ, zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
O odvolaní navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako odvolací súd Krajský súd
v Žiline rozsudkom č. k. 13 Cob/339/2010 zo dňa 03. 03. 2011 tak, že rozsudok Okresného súdu
v Žiline č. k. 20 Cb 61/2006–106 zo dňa 09. 10. 2007 potvrdil a navrhovateľa zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania. V odôvodnení jeho rozhodnutia uviedol, že odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a verejným vyhlásením
rozsudku za rešpektovania ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O. s. p. K procesnému postupu krajského
súdu, ktorý odvolanie prejednal bez nariadenia ústneho pojednávania poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob/339/2010–184 zo dňa 27. 01. 2011 a doručenie
upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi jeho právnej zástupkyne odporcu č. l. 183
spisu s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli v lehote 5 dní
pred jeho vyhlásením. Konštatoval, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, k čomu dospel
z dôvodov uvedených v odôvodnení a fakt, že odvolanie navrhovateľa bolo podané a odovzdané
najneskôr doručovaciemu orgánu v posledný deň 04. 12. 2007. K procesnému postupu krajského
súdu, ktorý prvotne nariadil pojednávanie na deň 19. 01. 2011 uviedol, že k tomuto došlo
len z dôvodu vytvorenia možnosti sporovým stranám na uzavretie súdneho zmieru, ktorý dôvod
vyplynul aj z z obsahu zápisnice zo dňa 19. 01. 2011, keďže zástupkyňa odporcu uviedla, že takýto
spôsob ukončenia sporu možný nie je. Keďže krajský súd zo stanoviska právnej zástupkyne vedel,
že spor sa nemôže ukončiť súdnym zmierom zvolil postup, že pojednávane bolo odročené
na neurčito a následne bol zvolaný postup bez nariadenia ústneho pojednávania. Konštatoval,
že takúto možnosť dáva súdu aj zákon O. s. p. a že v konečnom dôsledku boli navrhovateľovi
vytvorené všetky podmienky na naplnenie ústavného práva. S poukazom na č. listu 123 spisu
v spojení s ustanovením § 372p ods. 1, § 372s O. s. p. konštatoval, že išlo o zákonný postup
v prejednávanej veci sa nejednalo o žiaden taxatívny dôvod podľa ustanovenia § 214 ods. 1
písmeno a./ až c./ O. s. p. v zmysle ktorých by bolo potrené vo veci nariadiť ústne pojednávanie
a preto bolo na mieste vo veci aplikovať ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p., nakoľko pokiaľ O. s. p.
dáva možnosť prejednania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. tak nedochádza, ani k porušeniu
práva účastníka a jeho ústavných práv a v konečnom dôsledku navrhovateľovi boli vytvorené
podmienky a aj naplnené ústavné právo k poskytovaniu právnej pomoci, čo vyplýva z celého spisu.
K veci samej uviedol, že zmluvný vzťah zistený nebol a že ani z obsahu zmluvy
nevyplynula cenová doložka, v zmysle ktorej by bolo možné za konkrétnych dohodnutých
podmienok meniť pevnú cenu zmluvného diela. Konštatoval, že v spise sa nachádza dodatok č. 2
k zmluve, ktorý nie je podpísaný odporcom, týkal sa diela podľa uzatvorenej zmluvy o dielo,
pričom dôvodom návrhu dodatku č. 2 bol cenový rozdiel dodaných asfaltových povrchov. Poukázal
na č. l. 65 spisu ako doklad odporcu, uznesenie č. 8/2001, ktoré bolo schválené Mestským
zastupiteľstvom v Rajeckých Tepliciach na 20. riadnom zasadnutí dňa 12. 12. 2001, podľa ktorého
bodu IV. došlo k zamietnutiu vyplatenia deficitu navrhovateľovi ako dodávateľovi II. Etapy IBV
Vrchy, ktorý vznikol zmenou cenových indexov v roku 2001. Konštatoval, že nešlo o žiadne naviac
práce ale práce podľa uzavretej zmluvy o dielo u ktorých nastal cenový posun. Nejednalo o žiadne
naviac práce a potom nemohol aplikovať ani režim dohodnutý v čl. IV. zmluvy bodu 4. Keďže
k dohode o zmene pevnej ceny nedošlo, nevznikol ani dôvod a ani právny základ
k navrhovateľovmu nároku. K argumentácii navrhovateľa, že súd mal jeho nárok posúdiť ako nárok
na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie uviedol, že poukázal na žalobu, v ktorej
navrhovateľ vymedzil jeho právo ako zaplatenie na základe zmluvného základu. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 243d
ods. 1 O. s. p
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 27. 05. 2011 v zákonnej lehote
navrhovateľ podal dovolanie doručené 28. 06. 2011 proti všetkým výrokom rozhodnutia navrhol
ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. S poukazom na ustanovenie § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. namietal, že a nedá zistiť, kedy a ako bola vec pridelená sudcom, a teda má za to, že vec nebola
pridelená zákonným postupom súd bol nesprávne obsadený a bolo mu odňaté právo na zákonného
sudcu.
Namietal, že v dôsledku správania sa sudcov mu bolo odopreté právo na rovnosť účastníkov
v konaní, nebola daná úprava aby mu bolo doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu, hoci jeho
stanovisko je dôležité pre prejednanie veci.
Ako ďalšiu vadu namietal, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na dňa 19. 01. 2011
a napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávanie prebehlo, nakoľko právna zástupkyňa
sa vyjadrovala vo veci samej. Odvolací súd rozhodol o odročení pojednávania zo dňa 19. 01. 2011
na neurčito a následne rozhodol uznesením o vyhlásení rozhodnutia, bez ústneho pojednávania.
Súd teda neprihliadol na vyjadrenie dovolateľa a rozhodol bez účasti sporových strán. Z uvedeného
dôvodu dovolateľ namieta porušenie princípov O. s. p., pochybenia sudcov, z ktorého dôvodu
má dôvod mať objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcov. Namietaný nesprávny postup
prvostupňového súdu nebol odstránený podľa dovolateľa ani v odvolacom konaní, keďže zdôvodnil
svoje rozhodnutie iba okolnosťami, ku ktorými môže dospieť iba výsluchom osôb, ktorý však
vôbec vykonaný nebol. Namietal nesprávnosť posúdenia odvolacieho súdu nevysporiadanie
prvostupňového súdu so všetkými okolnosťami a neprihliadol na skutočnosť, že právo účastníka
disponovať s návrhom na začatie konania nie je obmedzené len na prvostupňové konanie, a preto
pokiaľ odvolací súd konštatoval, že údajne bol potrebný postup podľa § 95 ods. 1 O. s. p., k čomu
zo strany navrhovateľa nedošlo pred okresným súdom podľa dovolateľa takéto stanovisko
je v rozpore s zákonom. Podľa dovolateľa bolo povinnosťou odvolacieho súdu výsluchom strán
zistiť čo uplatňoval v prvostupňovom konaní a zároveň bolo povinnosťou oprávnenosť nároku
posudzovať aj podľa iných hmotnoprávnych ustanovení ako ich posúdil prvostupňový súd,
čo vyplýva ja z ustanovenia § 205 ods. f/, § 221 ods. f./ h./ O. s. p. Podľa dovolateľa napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu II ÚS 71/ 97, podľa ktorej súd
má postupovať nezaujato neutrálne a žiadnemu z účastníkov nenadŕžať a objektívne posúdiť všetky
závažné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodnutia.
K dovolaniu navrhovateľa odporca nezaujal žiadne stanovisko.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa § 240 O. s. p.
ako podané v zákonnej lehote spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením § 242 O. s. p.,
s tým že navrhovateľ prípustnosť dovolania odvodzuje ustanovením § 241 ods. 2 písmeno a/, b/, c/,
O. s. p. a najmä ustanovením § 237 písmeno f/, g/. O. s. p.
Z ustanovenia § 241 ods. 2 písmeno a/, b/, c./ O. s. p. na ktoré sa navrhovateľ odvoláva
v dovolaní vyplýva čím možno dovolanie odôvodniť. Toto ustanovenie sa však možno aplikovať
za predpokladu, že ide o dovolanie prípustné. Citované ustanovenie sa zaoberá odôvodnením
dovolania ale nie prípustnosťou dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / 10a ods. 1 O. s. p. / sa ako prvoradou otázkou musí
vysporiadať či ide o dovolanie prípustné.
Z ustanovenia § 236 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť každé právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie len voči dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné. V danom prípade ide o dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Z ustanovenia
§ 238 O. s. p. vyplýva kedy je prípustné dovolanie tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. V danom prípade ani jedna z podmienok prípustnosti
dovolania zakotvená v ustanovení § 238 O. s. p. splnená nebola. Prípustnosť dovolania je daná
aj ustanovením § 237 O. s. p. Z obsahu ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p., na ktoré
sa navrhovateľ v jeho dovolaní odvoláva vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Za postup konania, ktorým sa odňala možnosť konať pred súdom nie je ustanovenie
§ 241 ods. 2 písmeno c/ O. s. p. Ako je už hore vyššie uvedené toto ustanovenie sa vzťahuje
na otázku čím možno dovolanie odôvodniť, ale nie na splnenie podmienky prípustnosti dovolania.
Ustanovenie § 241 ods. 2 písmeno c/ O. s. p., na ktoré sa dovolateľ odvoláva v jeho dovolaní
sa vzťahuje na prípady, keď ide o dovolanie v zmysle zákona prípustné. Posudzovanie otázky,
či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci je otázkou subjektívnou a nemôže
zakladať prípustnosť dovolania, nakoľko v takomto prípade by bolo dovolanie prípustné voči
každému rozhodnutiu na návrh účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný a tvrdí, že rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdenie, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení sa nedá označiť za postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá
možnosť konať pred súdom.
Za odňatie možnosti konať pred súdom s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p.
nie je možné posudzovať, že musí byť evidencia o zákonnom pridelení sudcovi. Otázka možnosti
kontroly pridelenia veci sudcom nie je z hľadiska posudzovania prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. právne relevantná. Názor navrhovateľa, že vec nebola
pridelená zákonným postupom podľa ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. tak isto nemôže
byť v danom prípade dôvodom pre založenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237
písmeno f/ O. s. p., nakoľko zo samotného dovolania je zrejmé, že dovolateľ je názoru, že vec
nebola pridelená zákonným postupom, ale tento jeho názor ničím nepreukázal. Ide iba o tvrdenie
dovolateľa nezaložené na základe žiadneho relevantného dôkazu, ktoré tvrdenie prípustnosť
dovolania s poukazom na citované ustanovenie založiť nemôže. Tvrdenie dovolateľa, že mu bolo
odopreté právo na rovnosť účastníkov v konaní, z obsahu spisu taktiež zrejmé, nie je ide o tvrdenie
navrhovateľa, ktoré nie je podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Subjektívne tvrdenie
účastníka konania o odopretí práva na rovnosť účastníkov v konaní prípustnosť dovolania
s poukazom na citované ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. založiť nemôže. Dovolací súd
na základe dôkazov založených v spise nedospel k záveru, že navrhovateľ bol ukrátený na jeho
právach na oboznámenie s obsahom podaní protistrany. Skutočnosť, že pojednávanie Krajský súd
v Žiline pojednávanie zvolané na deň 19. 01. 2011 neodročil tak ako požadoval navrhovateľ taktiež
nie je možné posudzovať za odobratie možnosti konať pred súdom, nakoľko odvolací súd dôvod
prečo pojednávanie, neodročil v zápisnici z pojednávania uviedol, a je pravdou, že navrhovateľka
jej tvrdenie pre ktoré odročenie pojednávania zvolaného na 19. 11. 2011 požadovala, žiadnym
dôkazom nedoložila. Pravdou taktiež je, že na tomto pojednávaní sa predsedníčka senátu
dotazovala iba na skutočnosť, či je spor možné ukončiť mimosúdnou dohodou . V danom prípade
sa dotaz týkal iba odporcu a navrhovateľovi nebolo odopreté žiadne právo, keď sa nemohol vyjadriť
k dotazu adresovanému odporcovi týkajúceho sa iba jeho práva, či môže vec ukončiť mimosúdnou
dohodou. Z odpovedi odporcu na tento dotaz bolo zrejmé, že vyriešenie súdneho sporu uzavretím
mimosúdnou dohodou môže byť posúdená iba v rámci mestského zastupiteľstva, ku ktorej
odpovedi navrhovateľ nemal právo a dôvod zaujímať žiadne stanovisko. Išlo o otázku predsedu
senátu adresovanú odporcovi a stanovisko navrhovateľa k tejto odpovedi nemohlo mať žiaden
právnym význam pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd, preto nepochybil, keď pojednávanie
odročil a následne rozhodol s odkazom na ustanovenie § 214 ods. 2. Týmto postupom v danom
prípade nezabránil navrhovateľovi pred súdom konať. Ide o postup ustanovený zákonom, ktorého
aplikácia nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p.
Tvrdenie navrhovateľa, ohľadne skutočnosti, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu pripustiť
zmenu petitu z hľadiska právneho posúdenia a nárok, ktorý bol predmetnou žalobou uplatnený
ako právo na zaplatenie posúdiť ako právo na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie,
dovolací súd z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania s odkazom na ustanovenie § 237
písmeno f/ O. s. p., označil za právne irelevantné. Navrhovateľ v dovolaní nepreukázal prípustnosť
dovolania ani podľa ustanovenia § 237 písmeno g/ O. s. p., nakoľko z obsahu spisu nie je zrejmé,
že by vo veci rozhodol vylúčený sudca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / nezistil, ani žiaden iný dôvod
prípustnosti dovolania zakotvený ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p. a ani dôvod zakotvený
Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / dovolanie navrhovateľa
ako neprípustné s poukazom na ustanovenie § 243c O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1
písmeno c/ O. s. p. odmietol, ako neprípustné.
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková