Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/47/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., a. s., so sídlom R., IČO: X.,

zast. právnou zástupkyňou -advokátkou Mgr. Z. B., so sídlom M. proti žalovanému: Mesto Rajecké

Teplice, so sídlom Námestie SNP č. 1/29, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 00 321 591, zast. právnou

zástupkyňou - advokátkou JUDr. K. P., so sídlom H., v konaní o zaplatenie 13 792,80 eur

s príslušenstvom, na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 20 Cb

61/2006–106 zo dňa 09. 10. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13

z 03. 03. 2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k. –106 zo dňa 09. 10. 2007 rozhodol tak,

že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 42 023 Sk.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 14. 10. 2004 sa domáhal práva

na zaplatenie sumy 415 522 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,6 % ročne od 27. 12. 2001

až do zaplatenia. Z predložených dokladov zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola

uzatvorená zmluva o dielo č. 42/2000 / č. l. 6-11 /, ktorej súčasťou bola dohoda o cene diela

vo výške 4 136 000 Sk, ktorá cena bola dohodnutá na základe výkazu výmer, avšak ako cena pevná.

Zistil, že žalovaná suma bola požadovaná ako úhrada za časť diela ,ktoré bolo súčasťou projektovej

dokumentácie dohodnutého a realizovaného diela, odplata za takto realizovanú časť diela

je tak súčasťou pevnej dohodnutej ceny. Uviedol, že navrhovateľom tvrdené „práce naviac“

nie sú prácami nad rámec dojednaný v zmluve o dielo ale ide o časť diela, pri ktorom v priebehu

zhotovenia diela došlo k zmene cien vstupných materiálov potrebných na realizáciu časti diela.

Uviedol, že je možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že zmluva o dielo nemá obligatórne

2

písomnú formu, zmluvné strany však v tomto prípade výslovne v čl. IX. bod 4 zmluvy,

obligatórnosť písomnej formy zmeny dohodli. Uviedol, že dodatok k zmluve o dielo nebol

uzatvorený pre nesúhlas mestského zastupiteľstva odporcu a že medzi účastníkmi nebola sporná

skutočnosť zaplatenia dohodnutej ceny za dielo vo výške 4 136 000 Sk. K otázke uzatvorenia

dodatku č. 2 k zmluve o dielo konštatoval, že keďže mestské zastupiteľstvo odporcu navrhovaný

postup neschválilo, nemohol byť uzatvorený ani dodatok č. 2 k zmluve o dielo č. 42/2000.

Z uvedeného dôvodu žalobu o zaplatenie pohľadávky navrhovateľa, ako pohľadávku, ktorá nemá

právny základ, zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

O odvolaní navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako odvolací súd Krajský súd

v Žiline rozsudkom č. k. zo dňa 03. 03. 2011 tak, že rozsudok Okresného súdu

v Žiline č. k. –106 zo dňa 09. 10. 2007 potvrdil a navrhovateľa zaviazal na náhradu

trov odvolacieho konania. V odôvodnení jeho rozhodnutia uviedol, že odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a verejným vyhlásením

rozsudku za rešpektovania ustanovenia , K procesnému postupu krajského

súdu, ktorý odvolanie prejednal bez nariadenia ústneho pojednávania poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Žiline č. k. –184 zo dňa 27. 01. 2011 a doručenie

upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi jeho právnej zástupkyne odporcu č. l. 183

spisu s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli v lehote 5 dní

pred jeho vyhlásením. Konštatoval, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, k čomu dospel

z dôvodov uvedených v odôvodnení a fakt, že odvolanie navrhovateľa bolo podané a odovzdané

najneskôr doručovaciemu orgánu v posledný deň 04. 12. 2007. K procesnému postupu krajského

súdu, ktorý prvotne nariadil pojednávanie na deň 19. 01. 2011 uviedol, že k tomuto došlo

len z dôvodu vytvorenia možnosti sporovým stranám na uzavretie súdneho zmieru, ktorý dôvod

vyplynul aj z z obsahu zápisnice zo dňa 19. 01. 2011, keďže zástupkyňa odporcu uviedla, že takýto

spôsob ukončenia sporu možný nie je. Keďže krajský súd zo stanoviska právnej zástupkyne vedel,

že spor sa nemôže ukončiť súdnym zmierom zvolil postup, že pojednávane bolo odročené

na neurčito a následne bol zvolaný postup bez nariadenia ústneho pojednávania. Konštatoval,

že takúto možnosť dáva súdu aj zákon a že v konečnom dôsledku boli navrhovateľovi

vytvorené všetky podmienky na naplnenie ústavného práva. S poukazom na č. listu 123 spisu

v spojení s ustanovením , konštatoval, že išlo o zákonný postup

v prejednávanej veci sa nejednalo o žiaden taxatívny dôvod podľa ustanovenia § 214 ods. 1

písmeno a./ až c./ v zmysle ktorých by bolo potrené vo veci nariadiť ústne pojednávanie

3

a preto bolo na mieste vo veci aplikovať ustanovenie , nakoľko pokiaľ

dáva možnosť prejednania podľa ustanovenia tak nedochádza, ani k porušeniu

práva účastníka a jeho ústavných práv a v konečnom dôsledku navrhovateľovi boli vytvorené

podmienky a aj naplnené ústavné právo k poskytovaniu právnej pomoci, čo vyplýva z celého spisu.

K veci samej uviedol, že zmluvný vzťah zistený nebol a že ani z obsahu zmluvy

nevyplynula cenová doložka, v zmysle ktorej by bolo možné za konkrétnych dohodnutých

podmienok meniť pevnú cenu zmluvného diela. Konštatoval, že v spise sa nachádza dodatok č. 2

k zmluve, ktorý nie je podpísaný odporcom, týkal sa diela podľa uzatvorenej zmluvy o dielo,

pričom dôvodom návrhu dodatku č. 2 bol cenový rozdiel dodaných asfaltových povrchov. Poukázal

na č. l. 65 spisu ako doklad odporcu, , ktoré bolo schválené Mestským

zastupiteľstvom v Rajeckých Tepliciach na 20. riadnom zasadnutí dňa 12. 12. 2001, podľa ktorého

bodu IV. došlo k zamietnutiu vyplatenia deficitu navrhovateľovi ako dodávateľovi II. Etapy IBV

Vrchy, ktorý vznikol zmenou cenových indexov v roku 2001. Konštatoval, že nešlo o žiadne naviac

práce ale práce podľa uzavretej zmluvy o dielo u ktorých nastal cenový posun. Nejednalo o žiadne

naviac práce a potom nemohol aplikovať ani režim dohodnutý v čl. IV. zmluvy bodu 4. Keďže

k dohode o zmene pevnej ceny nedošlo, nevznikol ani dôvod a ani právny základ

k navrhovateľovmu nároku. K argumentácii navrhovateľa, že súd mal jeho nárok posúdiť ako nárok

na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie uviedol, že poukázal na žalobu, v ktorej

navrhovateľ vymedzil jeho právo ako zaplatenie na základe zmluvného základu. O trovách konania

rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , a

ods. 1 O. s. p

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 27. 05. 2011 v zákonnej lehote

navrhovateľ podal dovolanie doručené 28. 06. 2011 proti všetkým výrokom rozhodnutia navrhol

ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. S poukazom na ustanovenie

Z.z. namietal, že a nedá zistiť, kedy a ako bola vec pridelená sudcom, a teda má za to, že vec nebola

pridelená zákonným postupom súd bol nesprávne obsadený a bolo mu odňaté právo na zákonného

sudcu.

Namietal, že v dôsledku správania sa sudcov mu bolo odopreté právo na rovnosť účastníkov

v konaní, nebola daná úprava aby mu bolo doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu, hoci jeho

stanovisko je dôležité pre prejednanie veci.

Ako ďalšiu vadu namietal, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na dňa 19. 01. 2011

a napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávanie prebehlo, nakoľko právna zástupkyňa

4

sa vyjadrovala vo veci samej. Odvolací súd rozhodol o odročení pojednávania zo dňa 19. 01. 2011

na neurčito a následne rozhodol uznesením o vyhlásení rozhodnutia, bez ústneho pojednávania.

Súd teda neprihliadol na vyjadrenie dovolateľa a rozhodol bez účasti sporových strán. Z uvedeného

dôvodu dovolateľ namieta porušenie princípov , pochybenia sudcov, z ktorého dôvodu

má dôvod mať objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcov. Namietaný nesprávny postup

prvostupňového súdu nebol odstránený podľa dovolateľa ani v odvolacom konaní, keďže zdôvodnil

svoje rozhodnutie iba okolnosťami, ku ktorými môže dospieť iba výsluchom osôb, ktorý však

vôbec vykonaný nebol. Namietal nesprávnosť posúdenia odvolacieho súdu nevysporiadanie

prvostupňového súdu so všetkými okolnosťami a neprihliadol na skutočnosť, že právo účastníka

disponovať s návrhom na začatie konania nie je obmedzené len na prvostupňové konanie, a preto

pokiaľ odvolací súd konštatoval, že údajne bol potrebný postup podľa , k čomu

zo strany navrhovateľa nedošlo pred okresným súdom podľa dovolateľa takéto stanovisko

je v rozpore s zákonom. Podľa dovolateľa bolo povinnosťou odvolacieho súdu výsluchom strán

zistiť čo uplatňoval v prvostupňovom konaní a zároveň bolo povinnosťou oprávnenosť nároku

posudzovať aj podľa iných hmotnoprávnych ustanovení ako ich posúdil prvostupňový súd,

čo vyplýva ja z ustanovenia ods. f/, ods. f./ h./ Podľa dovolateľa napadnuté

rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu , podľa ktorej súd

má postupovať nezaujato neutrálne a žiadnemu z účastníkov nenadŕžať a objektívne posúdiť všetky

závažné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodnutia.

K dovolaniu navrhovateľa odporca nezaujal žiadne stanovisko.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa

ako podané v zákonnej lehote spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením ,

s tým že navrhovateľ prípustnosť dovolania odvodzuje ustanovením § 241 ods. 2 písmeno a/, b/, c/,

a najmä ustanovením písmeno f/, g/.

Z ustanovenia písmeno a/, , c./ na ktoré sa navrhovateľ odvoláva

v dovolaní vyplýva čím možno dovolanie odôvodniť. Toto ustanovenie sa však možno aplikovať

za predpokladu, že ide o dovolanie prípustné. Citované ustanovenie sa zaoberá odôvodnením

dovolania ale nie prípustnosťou dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / 10a ods. 1 / sa ako prvoradou otázkou musí

vysporiadať či ide o dovolanie prípustné.

5

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť každé právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie len voči dôvodom rozhodnutia

nie je prípustné. V danom prípade ide o dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Z ustanovenia

vyplýva kedy je prípustné dovolanie tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. V danom prípade ani jedna z podmienok prípustnosti

dovolania zakotvená v ustanovení splnená nebola. Prípustnosť dovolania je daná

aj ustanovením Z obsahu ustanovenia písmeno f/ , na ktoré

sa navrhovateľ v jeho dovolaní odvoláva vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Za postup konania, ktorým sa odňala možnosť konať pred súdom nie je ustanovenie

písmeno c/ Ako je už hore vyššie uvedené toto ustanovenie sa vzťahuje

na otázku čím možno dovolanie odôvodniť, ale nie na splnenie podmienky prípustnosti dovolania.

Ustanovenie písmeno c/ , na ktoré sa dovolateľ odvoláva v jeho dovolaní

sa vzťahuje na prípady, keď ide o dovolanie v zmysle zákona prípustné. Posudzovanie otázky,

či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci je otázkou subjektívnou a nemôže

zakladať prípustnosť dovolania, nakoľko v takomto prípade by bolo dovolanie prípustné voči

každému rozhodnutiu na návrh účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný a tvrdí, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdenie, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení sa nedá označiť za postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom.

Za odňatie možnosti konať pred súdom s poukazom na ustanovenie písmeno f/

nie je možné posudzovať, že musí byť evidencia o zákonnom pridelení sudcovi. Otázka možnosti

kontroly pridelenia veci sudcom nie je z hľadiska posudzovania prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia písmeno f/ právne relevantná. Názor navrhovateľa, že vec nebola

pridelená tak isto nemôže

byť v danom prípade dôvodom pre založenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237

písmeno f/ , nakoľko zo samotného dovolania je zrejmé, že dovolateľ je názoru, že vec

nebola pridelená zákonným postupom, ale tento jeho názor ničím nepreukázal. Ide iba o tvrdenie

dovolateľa nezaložené na základe žiadneho relevantného dôkazu, ktoré tvrdenie prípustnosť

dovolania s poukazom na citované ustanovenie založiť nemôže. Tvrdenie dovolateľa, že mu bolo

odopreté právo na rovnosť účastníkov v konaní, z obsahu spisu taktiež zrejmé, nie je ide o tvrdenie

navrhovateľa, ktoré nie je podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Subjektívne tvrdenie

6

účastníka konania o odopretí práva na rovnosť účastníkov v konaní prípustnosť dovolania

s poukazom na citované ustanovenie písmeno f/ založiť nemôže. Dovolací súd

na základe dôkazov založených v spise nedospel k záveru, že navrhovateľ bol ukrátený na jeho

právach na oboznámenie s obsahom podaní protistrany. Skutočnosť, že pojednávanie Krajský súd

v Žiline pojednávanie zvolané na deň 19. 01. 2011 neodročil tak ako požadoval navrhovateľ taktiež

nie je možné posudzovať za odobratie možnosti konať pred súdom, nakoľko odvolací súd dôvod

prečo pojednávanie, neodročil v zápisnici z pojednávania uviedol, a je pravdou, že navrhovateľka

jej tvrdenie pre ktoré odročenie pojednávania zvolaného na 19. 11. 2011 požadovala, žiadnym

dôkazom nedoložila. Pravdou taktiež je, že na tomto pojednávaní sa predsedníčka senátu

dotazovala iba na skutočnosť, či je spor možné ukončiť mimosúdnou dohodou . V danom prípade

sa dotaz týkal iba odporcu a navrhovateľovi nebolo odopreté žiadne právo, keď sa nemohol vyjadriť

k dotazu adresovanému odporcovi týkajúceho sa iba jeho práva, či môže vec ukončiť mimosúdnou

dohodou. Z odpovedi odporcu na tento dotaz bolo zrejmé, že vyriešenie súdneho sporu uzavretím

mimosúdnou dohodou môže byť posúdená iba v rámci mestského zastupiteľstva, ku ktorej

odpovedi navrhovateľ nemal právo a dôvod zaujímať žiadne stanovisko. Išlo o otázku predsedu

senátu adresovanú odporcovi a stanovisko navrhovateľa k tejto odpovedi nemohlo mať žiaden

právnym význam pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd, preto nepochybil, keď pojednávanie

odročil a následne rozhodol s odkazom na ustanovenie § 214 ods. 2. Týmto postupom v danom

prípade nezabránil navrhovateľovi pred súdom konať. Ide o postup ustanovený zákonom, ktorého

aplikácia nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa ustanovenia písmeno f/

Tvrdenie navrhovateľa, ohľadne skutočnosti, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu pripustiť

zmenu petitu z hľadiska právneho posúdenia a nárok, ktorý bol predmetnou žalobou uplatnený

ako právo na zaplatenie posúdiť ako právo na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie,

dovolací súd z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania s odkazom na ustanovenie § 237

písmeno f/ , označil za právne irelevantné. Navrhovateľ v dovolaní nepreukázal prípustnosť

dovolania ani podľa ustanovenia písmeno g/ , nakoľko z obsahu spisu nie je zrejmé,

že by vo veci rozhodol vylúčený sudca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / nezistil, ani žiaden iný dôvod

prípustnosti dovolania zakotvený ustanovením písmeno f/ a ani dôvod zakotvený

ustanovením

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / dovolanie navrhovateľa

ako neprípustné s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením

7

písmeno c/ odmietol, ako neprípustné.

Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková