Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci

navrhovateľa: J., nar. X. štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy v zahraničí bytom

mestská časť F., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, adresa na doručovanie:

JUDr. Jozef Piľa, Osadná 20, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa 10.6.2011, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -13 zo dňa 16. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -13 zo dňa 16. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.1.2012

č. k. -21 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa 20.6.2011, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa

o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi

právo na ich náhradu nepriznal.

Uznesením zo dňa 12.1.2012 č. k. -21 krajský súd opravil vo výrokovej časti

dátum rozhodnutia odporcu, tak že výroková časť rozhodnutia krajského súdu má znieť takto:

„Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa

10.6.2011 potvrdzuje.

Krajský súd uviedol, že navrhovateľ počas zaistenia dňa 11.5.2011 požiadal o udelenie

azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, z dôvodu, že po piatich rokoch strávených

na Slovensku sa nemá kam vrátiť. V prípade návratu do krajiny sa obáva, čo by sa stalo s jeho

majetkom, lebo všetok majetok je zainvestovaný v jeho firme na území SR. Dôvodom jeho žiadosti

je skutočnosť, že podniká, je jedným zo spoločníkov a s manželkou vlastnia 10%-ný podiel

vo firme Just Play Slovakia, s.r.o.

Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žiadosť navrhovateľa o azyl

zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, je podľa krajského súdu jediným určujúcim faktorom

posúdenie, či dôvody podanej žiadosti o azyl možno alebo nemožno subsumovať pod dôvody § 8,

§ 10, 13b, § 13a zákona a azyle a žiadne iné okolnosti pre posúdenie správnosti rozhodnutia tohto

typu nie sú relevantnými.

Z výpovede navrhovateľa pri vstupnom pohovore a zo všetkých dostupných informácií je

zrejmé, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a žiadosť zakladá na iných

dôvodoch ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, 13b, § 13a zákona a azyle. Ak teda navrhovateľ požiadal

o azyl výlučne z ekonomických dôvodov, zamietnutie jeho žiadosti o azyle ako zjavne

neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1, písm. a/ zákona o azyle bolo dôvodné, zákonné a správne.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je

potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že krajský súd

neprihliadol na vážnosť politickej situácie v Číne. Tým, že požiadal o politický azyl v inej krajine,

nepriamo nesúhlasil s politikou režimu a stal sa tak nepohodlnou osobou. Taktiež súdu vyčítal,

že nevenoval pozornosť výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola

ohrozená jeho bezpečnosť, čo nepochybne v Číne doposiaľ trvá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal navrhovateľ, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhovateľ v podanom opravnom

prostriedku len opakuje dôvody už uvádzané navrhovateľom počas azylového konania a neuvádza

žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Všetky

skutočnosti uvádzané navrhovateľom odporca komplexne a objektívne vyhodnotil, pričom v jeho

prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdením

navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor,

že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako sú opodstatnené obavy z prenasledovania

z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických

názorov alebo príslušnosti k určitej sociálne skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle.

K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu odporca poukázal na judikatúru

NS SR, publikovanú v Zbierke rozhodnutí NS SR v azylových veciach vydanej v decembri 2008,

konkrétne na rozhodnutie sp. zn. .

Odporca zdôraznil, že navrhovateľ počas správneho konania okrem ekonomických dôvodov

neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali obavu, že by mohol byť

prenasledovaný, resp. vystavený vážnemu bezpráviu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

potvrdil rozsudok krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa

nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2012 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa o azyle (účinného od 1.decembra 2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje

svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené

v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto

lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (ods. 3)

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne

v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(informácie čerpal z databázy MÚ č. p.: MU-ODZS-129-3/2010 DCAOIP 16.8.2010 a z portálu

www.buzinessinfo.cz, aktualizované ku dňu 1.4.2011), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal

súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že od roku 2007 žije

na území SR, má tu firmu, do ktorej zainvestoval všetok svoj majetok. Ak by sa vrátil do Číny,

nič tam nemá, nemá sa kam vrátiť, na adrese posledného trvalého pobytu žije jeho dcéra, mohol

by síce bývať u nej, ale v Číne by musel začať od nuly. Dodal, že na Slovensku sú dodržiavané

ľudské práva a má tu väčšie možnosti. a nevie, čo by bolo s jeho firmou na Slovensku. Preto chce

zostať na Slovensku. Iné dôvody žiadosti o azyl neuviedol.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že menovaný počas azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil

žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Z jeho výpovede je zrejmé,

že svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené

v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne

neopodstatnenú.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá

svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických

dôvodoch.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl

na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu

na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a

alebo 13b, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd

nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach

na tieto závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. marca 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová