Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)1b3/383337.7defef.pdf
PDF · 151.36 KB
No categories available
1Sža/6/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/6/2012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci
navrhovateľa: J., nar. X. štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy v zahraničí bytom
mestská časť F., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, adresa na doručovanie:
JUDr. Jozef Piľa, Osadná 20, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa 10.6.2011, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Saz/4/2011-13 zo dňa 16. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10Saz/4/2011-13 zo dňa 16. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.1.2012
č. k. 10Saz/4/2011-21 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa 20.6.2011, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1
písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa
o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi
právo na ich náhradu nepriznal.
Uznesením zo dňa 12.1.2012 č. k. 10Saz/4/2011-21 krajský súd opravil vo výrokovej časti
dátum rozhodnutia odporcu, tak že výroková časť rozhodnutia krajského súdu má znieť takto:
„Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa
10.6.2011 potvrdzuje.
Krajský súd uviedol, že navrhovateľ počas zaistenia dňa 11.5.2011 požiadal o udelenie
azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, z dôvodu, že po piatich rokoch strávených
na Slovensku sa nemá kam vrátiť. V prípade návratu do krajiny sa obáva, čo by sa stalo s jeho
majetkom, lebo všetok majetok je zainvestovaný v jeho firme na území SR. Dôvodom jeho žiadosti
je skutočnosť, že podniká, je jedným zo spoločníkov a s manželkou vlastnia 10%-ný podiel
vo firme Just Play Slovakia, s.r.o.
Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žiadosť navrhovateľa o azyl
zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, je podľa krajského súdu jediným určujúcim faktorom
posúdenie, či dôvody podanej žiadosti o azyl možno alebo nemožno subsumovať pod dôvody § 8,
§ 10, 13b, § 13a zákona a azyle a žiadne iné okolnosti pre posúdenie správnosti rozhodnutia tohto
typu nie sú relevantnými.
Z výpovede navrhovateľa pri vstupnom pohovore a zo všetkých dostupných informácií je
zrejmé, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a žiadosť zakladá na iných
dôvodoch ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, 13b, § 13a zákona a azyle. Ak teda navrhovateľ požiadal
o azyl výlučne z ekonomických dôvodov, zamietnutie jeho žiadosti o azyle ako zjavne
neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1, písm. a/ zákona o azyle bolo dôvodné, zákonné a správne.
Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že krajský súd
neprihliadol na vážnosť politickej situácie v Číne. Tým, že požiadal o politický azyl v inej krajine,
nepriamo nesúhlasil s politikou režimu a stal sa tak nepohodlnou osobou. Taktiež súdu vyčítal,
že nevenoval pozornosť výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola
ohrozená jeho bezpečnosť, čo nepochybne v Číne doposiaľ trvá.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal navrhovateľ, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhovateľ v podanom opravnom
prostriedku len opakuje dôvody už uvádzané navrhovateľom počas azylového konania a neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Všetky
skutočnosti uvádzané navrhovateľom odporca komplexne a objektívne vyhodnotil, pričom v jeho
prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor,
že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako sú opodstatnené obavy z prenasledovania
z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálne skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru
z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle.
K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu odporca poukázal na judikatúru
NS SR, publikovanú v Zbierke rozhodnutí NS SR v azylových veciach vydanej v decembri 2008,
konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 1SžoKS 124/2005.
Odporca zdôraznil, že navrhovateľ počas správneho konania okrem ekonomických dôvodov
neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali obavu, že by mohol byť
prenasledovaný, resp. vystavený vážnemu bezpráviu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
potvrdil rozsudok krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia
§ 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.
Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže
alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky).
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí. (ods. 1)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5
(ods. 3).
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.decembra 2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje
svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené
v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto
lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (ods. 3)
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne
v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(informácie čerpal z databázy MÚ č. p.: MU-ODZS-129-3/2010 DCAOIP 16.8.2010 a z portálu
www.buzinessinfo.cz, aktualizované ku dňu 1.4.2011), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal
súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré
navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.
Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že od roku 2007 žije
na území SR, má tu firmu, do ktorej zainvestoval všetok svoj majetok. Ak by sa vrátil do Číny,
nič tam nemá, nemá sa kam vrátiť, na adrese posledného trvalého pobytu žije jeho dcéra, mohol
by síce bývať u nej, ale v Číne by musel začať od nuly. Dodal, že na Slovensku sú dodržiavané
ľudské práva a má tu väčšie možnosti. a nevie, čo by bolo s jeho firmou na Slovensku. Preto chce
zostať na Slovensku. Iné dôvody žiadosti o azyl neuviedol.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že menovaný počas azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil
žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Z jeho výpovede je zrejmé,
že svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené
v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne
neopodstatnenú.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,
že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá
svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických
dôvodoch.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,
že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl
na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu
na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a
alebo 13b, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd
nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach
na tieto závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech
vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. marca 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová