Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci žalobcu PhDr. Ľ. D., bytom V., proti žalovanému Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne,

Jilemnického 1, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. KRP-94/KDI-P-2010 zo 5. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. – 65 zo dňa 12. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -65 zo dňa l2. januára 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozhodnutím č. KRP-94/KDI-P-2010 z 5. augusta 2010 žalovaný ako odvolací

správny orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona

č. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté

rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ

Prievidza č.p.: ORP-306/DI-SK-2010 zo dňa 01.06.2010, ktorým uložil žalobcovi

pokutu vo výške 40 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. Vychádzal

pritom zo skutkového stavu veci, že žalobca dňa 14.4.2010 o 17.16 hod. v smere jazdy

Nováky – Diviacka Nová Ves, na vozovke I/50 v časti Majer viedol bicykel mimo obce,

pričom si hlavu nechránil riadne upevnenou ochrannou prilbou, čím porušil ustanovenie

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Pri rozhodovaní o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku žalovaný vychádzal

z priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza vrátane

videozáznamu z miesta priestupku a námietky žalobcu vyhodnotil ako účelovú obranu.

Spáchanie priestupku bolo dostatočne zadokumentované a účastník konania neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali skutočnosti uvádzané v rozhodnutí

prvostupňového správneho orgánu. Súhlasí s vyjadrením žalobcu, že jeho jazdou

na bicykli mimo obec bez ochrannej prilby neboli obmedzené jeho mentálne alebo

motorické spôsobilosti viesť bicykel a ani priamo neohrozil alebo neobmedzil

bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale zastáva právny názor, že pri priestupku

podľa ustanovenia 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR o priestupkoch

v platnom znení sa nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty priestupku

bezprostredne škodlivý následok; stačí samotné porušenie konkrétnej právnej

povinnosti. Navyše žalobca je cyklistický pretekár, registrovaný Slovenským zväzom

3

cyklistiky s 25 ročnou praxou a teda zrejme vedel, že ako cyklista je povinný počas

jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou.

Odvolací správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu aj v časti uloženej sankcie, ktorá bola uložená v dolnej polovici možnej sadzby,

pričom prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania,

na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa; v neprospech obvineného

hodnotil, že priestupok bol spáchaný na ceste prvej triedy s vysokou intenzitou cestnej

premávky, kde je predpoklad vyššej rýchlosti jazdy motorových vozidiel a v jeho

prospech, že sa jedná o menej závažné porušenie pravidiel cestnej premávky

a že obvinený nebol doposiaľ postihnutý za spáchanie priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky. Pretože preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť vcelku alebo časti, žalovaný

odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

potvrdil.

II.

Proti tomu rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý ju

napadnutým rozsudkom zamietol po zistení, že rozhodnutie je v súlade so zákonom.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že spáchanie skutku, ako ho popísal správny

orgán, nebolo sporné, žalobca sa bránil len tým, že nejde o priestupok, pretože nie je

naplnená materiálna stránka priestupku. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán

v danom prípade dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny

právny záver, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku

a v odvolacom konaní sa žalovaný vyporiadal s námietkami žalobcu. Pri danom

konkrétnom priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch sa nevyžaduje

na naplnenie skutkovej podstaty bezprostredný škodlivý následok, a materiálne

a formálne aspekty priestupku splývajú, preto aj krajský súd považoval námietky

žalobcu za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa sankcii. Žalobca svojím konaním ohrozil

4

záujem spoločnosti, preto ho možno hodnotiť ako priestupok. Z týchto dôvodov preto

krajský súd žalobu zamietol, pričom v podrobnostiach odkázal na napadnuté

rozhodnutie.

O trovách konania súd podľa (ďalej

len „“) rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

III.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia; nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa,

že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku sa nevyžaduje škodlivý následok

a postačuje samotné porušenie právnej povinnosti ako i formálne označenie takéhoto

skutku za priestupok. Tento právny názor podľa neho odporuje právnemu názoru

Najvyššieho súdu SR vyslovenému v stanovisku správneho kolégia sp. zn. Snj 116/99,

z ktorého vyplýva, že ak skutok nenapĺňa materiálny znak, nie je priestupkom, hoci sú

splnené formálne znaky priestupku. Je nepochybné, že žalobca nepoškodil záujem

spoločnosti na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ani neskúmal

príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a ohrozením bezpečnosti alebo plynulosti

cestnej premávky, ktorá objektívne ani nemohla nastať. Tým, že žalovaný

neidentifikoval skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že konanie žalobcu ohrozovalo

bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, uznal žalobcu za vinného zo spáchania

priestupku bez dostatočného skutkového zistenia a spôsobil nepreskúmateľnosť svojho

rozhodnutia v časti týkajúcej sa materiálnej stránky skutku. Vyslovenie viny

zo spáchania priestupku nezodpovedá pravidlám logického myslenia, vyplýva

z nesprávneho právneho posúdenia veci, odporuje zákonu, vadne vykladá a aplikuje

zákon, odporuje princípom a zásadám konania o trestnom obvinení. Súd prvého stupňa

sa nevysporiadal s jeho námietkami, že žalovaný sa nezaoberal materiálnou stránkou

priestupku, čím nedostatočne zistil skutkový stav, že odôvodnenie rozhodnutia

žalovaného nezodpovedá ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a že žalovaný vec

nesprávne právne posúdil, a to najmä chybným výkladom definície priestupku uvedenej

v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Namietal tiež, že žalovaný označil jeho konanie

5

za priestupok, hoci sám vyjadril názor, že nespôsobil škodlivý následok a ani neohrozil

bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, preto označenie skutku za priestupok

nezodpovedá zásadám logického myslenia a odporuje obsahu spisov. Navrhol preto,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec

mu vráti na ďalšie konanie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Keďže žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,

ktoré by už neboli uvedené v žalobe, odkazuje na svoje stanovisko predložené k žalobe.

Má za to, že v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci

konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ).

bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ). Po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide

o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s ust.

odvolanie prípustné, jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní

dôležitosti odvolacích dôvodov podľa potvrdil.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2012 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným v jeho rozhodnutí. Preto aby

6

zbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, zaoberal sa iba námietkami žalobcu, uplatnenými v odvolaní,

i keď ide o námietky, ku ktorým sa už podrobne vyjadril ako žalovaný, tak súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie žalovaného č. p. KRP-94/KDI-P-2010 z 5. augusta 2010, ktorým zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Prievidza č.p.: ORP-

306/DI-SK-2010 zo dňa 01.06.2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona

o priestupkoch.

Podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa

dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo

ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom

zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,

alebo o trestný čin.

Podľa prvá veta o cestnej premávke, cyklista je

povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou

prilbou.

Predovšetkým treba uviesť, že z obsahu pripojeného spisu, ktorého súčasťou je aj spis

administratívny, je nesporné (a nepopiera to ani žalobca), že žalobca dňa 14.4.2010 o 17.16

hod. v smere jazdy Nováky – Diviacka Nová Ves, na vozovke I/50 v časti Majer viedol

bicykel mimo obce, pričom si hlavu nechránil riadne upevnenou ochrannou prilbou. Odvolací

súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý si osvojil aj súd prvého stupňa,

že toto jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa cit. § 22

ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch: žalobca porušil ustanovenie § 55 ods. 9 zákona

o cestnej premávke, išlo o zavinené konanie, ohrozujúce záujem spoločnosti (na bezpečnosti

cestnej premávky), výslovne označené za priestupok v zákone o priestupkoch (§ 22 ods. 1

písm. k/). Je mylný názor žalobcu, že jeho konanie nemožno hodnotiť ako priestupok,

7

pretože nebola naplnená jeho materiálna stránka – nenastal žiaden škodlivý následok.

Priestupkom v tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne

nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti

porušený či ohrozený iba v nepatrnej miere. Pokiaľ žalobca poukazuje na českú judikatúru

(ktorá samozrejme nie je záväzná), možno z nej o.i. vyvodiť, že vo všeobecnosti možno

vychádzať z toho, že konanie, ktorého formálne znaky sú označené zákonom za priestupok,

napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch (medzi ktoré odvolací súd zaraďuje aj

prejednávaný) aj materiálny znak priestupku, lebo porušuje či ohrozuje určitý záujem

spoločnosti. Neplatí to iba v prípade, ak ďalšie významné skutočnosti vylučujú, aby takýmto

konaním bol porušený alebo ohrozený právom chránený záujem spoločnosti; tieto okolnosti

však musia byť posudzované v každom konkrétnom prípade a nemožno v tomto smere prijať

nejaký paušálny záver. V danom prípade aj s prihliadnutím na osobu páchateľa a mieru jeho

zavinenia (cyklistický pretekár s 25 ročnou praxou, ktorý si musel byť vedomý porušovania

zákona) a na okolnosti (frekventovaná cesta I. triedy) sa ani odvolací súd nestotožnil

s názorom žalobcu, že spoločenská nebezpečnosť jeho konania bola znížená na takú mieru,

že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku, vrátane odseku 3. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

posúdené. Ako už bolo uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi ustálenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že konanie žalobcu

naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle

Zb.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného odvolací súd osvojac si

argumentáciu prvostupňového súdu podľa a rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa ustanovenia v spojení s a

vety prvej tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal

v odvolacom konaní úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 28. marca 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíkova