Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b1a/383547.2f9905.pdf
PDF · 123.96 KB
No categories available
10Sžd/15/2011
Najvyšší súd 10Sžd/15/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu, v právnej veci žalobcu PhDr. Ľ. D., bytom V., proti žalovanému Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne,
Jilemnického 1, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KRP-94/KDI-P-2010 zo 5. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/80/2010 – 65 zo dňa 12. januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/80/2010-65 zo dňa l2. januára 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Rozhodnutím č. KRP-94/KDI-P-2010 z 5. augusta 2010 žalovaný ako odvolací
správny orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté
rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ
Prievidza č.p.: ORP-306/DI-SK-2010 zo dňa 01.06.2010, ktorým uložil žalobcovi
pokutu vo výške 40 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. Vychádzal
pritom zo skutkového stavu veci, že žalobca dňa 14.4.2010 o 17.16 hod. v smere jazdy
Nováky – Diviacka Nová Ves, na vozovke I/50 v časti Majer viedol bicykel mimo obce,
pričom si hlavu nechránil riadne upevnenou ochrannou prilbou, čím porušil ustanovenie
§ 55 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Pri rozhodovaní o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku žalovaný vychádzal
z priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza vrátane
videozáznamu z miesta priestupku a námietky žalobcu vyhodnotil ako účelovú obranu.
Spáchanie priestupku bolo dostatočne zadokumentované a účastník konania neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali skutočnosti uvádzané v rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu. Súhlasí s vyjadrením žalobcu, že jeho jazdou
na bicykli mimo obec bez ochrannej prilby neboli obmedzené jeho mentálne alebo
motorické spôsobilosti viesť bicykel a ani priamo neohrozil alebo neobmedzil
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale zastáva právny názor, že pri priestupku
podľa ustanovenia 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR 372/1990 Zb. o priestupkoch
v platnom znení sa nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty priestupku
bezprostredne škodlivý následok; stačí samotné porušenie konkrétnej právnej
povinnosti. Navyše žalobca je cyklistický pretekár, registrovaný Slovenským zväzom
cyklistiky s 25 ročnou praxou a teda zrejme vedel, že ako cyklista je povinný počas
jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou.
Odvolací správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu aj v časti uloženej sankcie, ktorá bola uložená v dolnej polovici možnej sadzby,
pričom prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania,
na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa; v neprospech obvineného
hodnotil, že priestupok bol spáchaný na ceste prvej triedy s vysokou intenzitou cestnej
premávky, kde je predpoklad vyššej rýchlosti jazdy motorových vozidiel a v jeho
prospech, že sa jedná o menej závažné porušenie pravidiel cestnej premávky
a že obvinený nebol doposiaľ postihnutý za spáchanie priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Pretože preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť vcelku alebo časti, žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.
II.
Proti tomu rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý ju
napadnutým rozsudkom zamietol po zistení, že rozhodnutie je v súlade so zákonom.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že spáchanie skutku, ako ho popísal správny
orgán, nebolo sporné, žalobca sa bránil len tým, že nejde o priestupok, pretože nie je
naplnená materiálna stránka priestupku. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán
v danom prípade dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny
právny záver, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku
a v odvolacom konaní sa žalovaný vyporiadal s námietkami žalobcu. Pri danom
konkrétnom priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch sa nevyžaduje
na naplnenie skutkovej podstaty bezprostredný škodlivý následok, a materiálne
a formálne aspekty priestupku splývajú, preto aj krajský súd považoval námietky
žalobcu za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa sankcii. Žalobca svojím konaním ohrozil
záujem spoločnosti, preto ho možno hodnotiť ako priestupok. Z týchto dôvodov preto
krajský súd žalobu zamietol, pričom v podrobnostiach odkázal na napadnuté
rozhodnutie.
O trovách konania súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
III.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia; nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa,
že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku sa nevyžaduje škodlivý následok
a postačuje samotné porušenie právnej povinnosti ako i formálne označenie takéhoto
skutku za priestupok. Tento právny názor podľa neho odporuje právnemu názoru
Najvyššieho súdu SR vyslovenému v stanovisku správneho kolégia sp. zn. Snj 116/99,
z ktorého vyplýva, že ak skutok nenapĺňa materiálny znak, nie je priestupkom, hoci sú
splnené formálne znaky priestupku. Je nepochybné, že žalobca nepoškodil záujem
spoločnosti na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ani neskúmal
príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a ohrozením bezpečnosti alebo plynulosti
cestnej premávky, ktorá objektívne ani nemohla nastať. Tým, že žalovaný
neidentifikoval skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že konanie žalobcu ohrozovalo
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, uznal žalobcu za vinného zo spáchania
priestupku bez dostatočného skutkového zistenia a spôsobil nepreskúmateľnosť svojho
rozhodnutia v časti týkajúcej sa materiálnej stránky skutku. Vyslovenie viny
zo spáchania priestupku nezodpovedá pravidlám logického myslenia, vyplýva
z nesprávneho právneho posúdenia veci, odporuje zákonu, vadne vykladá a aplikuje
zákon, odporuje princípom a zásadám konania o trestnom obvinení. Súd prvého stupňa
sa nevysporiadal s jeho námietkami, že žalovaný sa nezaoberal materiálnou stránkou
priestupku, čím nedostatočne zistil skutkový stav, že odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného nezodpovedá ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a že žalovaný vec
nesprávne právne posúdil, a to najmä chybným výkladom definície priestupku uvedenej
v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Namietal tiež, že žalovaný označil jeho konanie
za priestupok, hoci sám vyjadril názor, že nespôsobil škodlivý následok a ani neohrozil
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, preto označenie skutku za priestupok
nezodpovedá zásadám logického myslenia a odporuje obsahu spisov. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec
mu vráti na ďalšie konanie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Keďže žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,
ktoré by už neboli uvedené v žalobe, odkazuje na svoje stanovisko predložené k žalobe.
Má za to, že v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci
konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.).
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.). Po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide
o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p.
odvolanie prípustné, jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní
dôležitosti odvolacích dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2012 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O. s. p.).
Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným v jeho rozhodnutí. Preto aby
zbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi krajského súdu, zaoberal sa iba námietkami žalobcu, uplatnenými v odvolaní,
i keď ide o námietky, ku ktorým sa už podrobne vyjadril ako žalovaný, tak súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie žalovaného č. p. KRP-94/KDI-P-2010 z 5. augusta 2010, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Prievidza č.p.: ORP-
306/DI-SK-2010 zo dňa 01.06.2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona
o priestupkoch.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa
dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,
alebo o trestný čin.
Podľa § 55 ods. 9 prvá veta zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, cyklista je
povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou
prilbou.
Predovšetkým treba uviesť, že z obsahu pripojeného spisu, ktorého súčasťou je aj spis
administratívny, je nesporné (a nepopiera to ani žalobca), že žalobca dňa 14.4.2010 o 17.16
hod. v smere jazdy Nováky – Diviacka Nová Ves, na vozovke I/50 v časti Majer viedol
bicykel mimo obce, pričom si hlavu nechránil riadne upevnenou ochrannou prilbou. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý si osvojil aj súd prvého stupňa,
že toto jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa cit. § 22
ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch: žalobca porušil ustanovenie § 55 ods. 9 zákona
o cestnej premávke, išlo o zavinené konanie, ohrozujúce záujem spoločnosti (na bezpečnosti
cestnej premávky), výslovne označené za priestupok v zákone o priestupkoch (§ 22 ods. 1
písm. k/). Je mylný názor žalobcu, že jeho konanie nemožno hodnotiť ako priestupok,
pretože nebola naplnená jeho materiálna stránka – nenastal žiaden škodlivý následok.
Priestupkom v tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne
nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti
porušený či ohrozený iba v nepatrnej miere. Pokiaľ žalobca poukazuje na českú judikatúru
(ktorá samozrejme nie je záväzná), možno z nej o.i. vyvodiť, že vo všeobecnosti možno
vychádzať z toho, že konanie, ktorého formálne znaky sú označené zákonom za priestupok,
napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch (medzi ktoré odvolací súd zaraďuje aj
prejednávaný) aj materiálny znak priestupku, lebo porušuje či ohrozuje určitý záujem
spoločnosti. Neplatí to iba v prípade, ak ďalšie významné skutočnosti vylučujú, aby takýmto
konaním bol porušený alebo ohrozený právom chránený záujem spoločnosti; tieto okolnosti
však musia byť posudzované v každom konkrétnom prípade a nemožno v tomto smere prijať
nejaký paušálny záver. V danom prípade aj s prihliadnutím na osobu páchateľa a mieru jeho
zavinenia (cyklistický pretekár s 25 ročnou praxou, ktorý si musel byť vedomý porušovania
zákona) a na okolnosti (frekventovaná cesta I. triedy) sa ani odvolací súd nestotožnil
s názorom žalobcu, že spoločenská nebezpečnosť jeho konania bola znížená na takú mieru,
že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku.
Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku, vrátane odseku 3. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne
posúdené. Ako už bolo uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi ustálenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že konanie žalobcu
naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného odvolací súd osvojac si
argumentáciu prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1
vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal
v odvolacom konaní úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 28. marca 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíkova