Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
efa/383539.a6d366.pdf
PDF · 163.05 KB
No categories available
10Sžr/62/2011
Najvyšší súd 10Sžr/62/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu
v právnej veci navrhovateľov: 1/ pani M. B., narodenej X., 2/ pána E. B., narodeného X.,
obaja bytom R., obaja zastúpení JUDr. J. F., advokátkou so sídlom J., proti odporcovi:
Mestská časť Bratislava – Vajnory so sídlom Roľnícka 109, Bratislava, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou S., s.r.o. so sídlom D., za účasti 1/ pani Ing. M. D., narodenej X.,
2/ pána Ing. J. D., narodeného X., obaja bytom R., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou
Z. P., s.r.o. so sídlom J., o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 28.9.2010 proti
rozhodnutiu odporcu č. 5813/1178/2010/MK zo dňa 24.9.2010, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/23/2010-67 zo dňa 9. februára 2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4Sp/23/2010-67 zo dňa 9. februára 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 4Sp/23/2010-
73 zo dňa 21. marca 2011 vo veci samej p o t v r d z u j e.
Napadnutý výrok o trovách konania vo vzťahu k odporcovi mení tak, že odporcovi
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Napadnutý výrok o trovách konania vo vzťahu k zúčastneným osobám
p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne zúčastneným osobám
trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 157,09 € na účet ich
právnej zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
I.
Odporca rozhodnutím číslo: 5813/1178/2010/MK zo dňa 24.09.2010 zamietol návrh
navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu
do pokojného stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali, aby správny orgán zakázal M. D. a
J. D., obaja bytom R. uskutočniť akékoľvek dispozície meniace súčasný vstup a vjazd na
nehnuteľnosť parc. č. X. zapísanej na LV č. X., k.ú. V., okres B. a uskutočniť akékoľvek
dispozície meniace súčasné užívanie tejto nehnuteľnosti. Správny orgán po oboznámení sa
so skutkovým stavom dospel k záveru, že nedošlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu,
ktorý je základnou podmienkou pre možnosť domáhať sa ochrany na obci postupom podľa
ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Ako je známe správnemu orgánu aj z jeho úradnej činnosti,
medzi účastníkmi dochádza dlhodobo k susedským nezhodám, takže situáciu medzi
účastníkmi nemožno považovať za pokojný stav, ale za pokračovanie susedských sporov,
o ktorých správny orgán nie je oprávnený rozhodovať.
II.
Krajský súd v Bratislave, rozhodujúc o odvolaní navrhovateľov proti rozhodnutiu
správneho orgánu, napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu číslo 5813/1178/2010/MK
zo dňa 24.9.2010 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako
vecne správne potvrdil, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade
so zákonom. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu zistil, že v B. – V. na R. sa nachádzajú dva domy: dom č. 280 patriaci
zúčastneným osobám a za ním dom č. 282 patriaci navrhovateľom, ktoré majú spoločný dvor.
Dôvodom uplatnenia návrhu na ochranu podľa § 5 OZ mala byť skutočnosť, že zúčastnené
osoby predložili navrhovateľom návrh Dohody o rozdelení podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti parc. č. X. (spoločný dvor) s príslušnými prílohami (geometrický plán),
s ktorým nesúhlasia. Podaný návrh doplnili tvrdením, že zúčastnené osoby vykonávajú
prípravy na realizáciu zmien a stavebných prác. Zúčastnené osoby vo vyjadrení k návrhu
uviedli, že navrhovatelia užívajú spoločný dvor vo väčšej miere ako im to podľa podielov
náleží, že kanalizačná prípojka na dvore bola vybudovaná spoločne a teda nie je narušením
pokojného stavu, že odstránenie letnej kuchyne bolo vykonané na základe udeleného
povolenia a že popri kanalizácii zrealizovaná vodovodná prípojka navrhovateľom bola
vykonaná bez príslušného povolenia; okrem uvedeného nevykonali žiadne dispozičné zmeny
a preto im nie je jasné, z čoho navrhovatelia usudzujú, že vykonávajú úkony, smerujúce
k úpravám, ktoré v návrhu uvádzajú. Pri ohliadke spoločného dvora po podaní opravného
prostriedku kontrolór odporcu konštatoval, že okrem realizácie kanalizačnej prípojky
a odstránenia letnej kuchyne nedošlo k zmenám a zásahom do pôvodného stavu a že vstupu
a vjazdu na pozemok nič nebráni.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného opravného
prostriedku, pričom dospel k záveru, že námietky navrhovateľov nie sú dôvodné. K námietke
nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že je nepopierateľnou povinnosťou správneho
orgánu pred vydaním rozhodnutia spoľahlivo zistiť stav veci, ale správny poriadok neurčuje,
akým spôsobom, resp. za použitia akých prostriedkov: je nesporné, že odporca participoval
na realizácii kanalizačnej prípojky aj na odstránení drobnej stavby – letnej kuchyne patriacej
zúčastneným osobám, boli mu známe nezhody medzi účastníkmi a tiež aktuálny stav. Preto
pokiaľ dospel k záveru, že pred vydaním rozhodnutia nebolo potrebné vykonať ohliadku
na mieste, nemožno z toho vyvodiť záver o nedostatočne zistenom stave veci, osobitne ak
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Ani námietku nesprávneho právneho
posúdenia nepovažoval súd za opodstatnenú, pretože predpokladom pre vydanie opatrenia
podľa § 5 OZ je existencia zrejmého zásahu do (dovtedy) pokojného stavu (nestačí iba
hrozba) a takýto zásah nenastal. Návrhu, ktorý smeruje voči prípadným zásahom
v budúcnosti, nie je možné vyhovieť, navyše aj rozhodnutie podľa § 5 OZ musí byť
vykonateľné, čo predložený návrh nespĺňal. Pokiaľ navrhovatelia zmenili svoj pôvodný návrh
a žiadali uvedenie spoločného dvora do pôvodného stavu – konkrétne obnovenie časti
betónového chodníka, ktorá bola odstránená pri odstránení letnej kuchyne, takejto nápravy sa
v návrhu zo dňa 24.8.2010 nedomáhali.
Pretože odporcom zistený, resp. jemu známy stav veci postačoval k vydaniu
napadnutého rozhodnutia, ku dňu podania návrhu nedošlo k narušeniu pokojného stavu
užívania spoločného dvora zúčastnenými osobami, predložený návrh Dohody nie je
narušením pokojného stavu a navrhnuté znenie opatrenia nie je vykonateľné, súd dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že s poukazom na výsledok konania zaviazal navrhovateľov
spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania odporcu a zúčastnených osôb, a to trovy
právneho zastúpenia vo vzťahu k odporcovi v sume 459,09 € a vo vzťahu k zúčastneným
osobám v sume 611,23 €, čo podrobne špecifikoval.
Pretože krajský súd v písomnom vyhotovení rozsudku v časti označenia účastníkov
nesprávne označil účastníčku konania ako Ing. M. D., opravným uznesením
č. k. 4Sp/23/2010-73 z 21.03.2011 túto zrejmú nesprávnosť opravil s tým, že správne malo
byť uvedené Ing. M. D.
III.
Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, v ktorom uviedli,
že platné právo pozná možnosť obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie ochrany na príslušný
orgán verejnej správy, ak si iniciátor myslí, že došlo v jeho neprospech k zrejmému zásahu
do pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka). Obec pri poskytovaní ochrany postupuje
podľa Správneho poriadku, ktorý v § 32 upravuje zisťovanie podkladov pre rozhodovanie.
Miestnu ohliadku považuje prax správnych orgánov v danej oblasti činnosti obcí za alfu
a omegu, bez ktorej si spravidla nemôže urobiť relevantný úsudok. V prejednávanej veci
odporca nenariadil ani ústne pojednávanie a ohliadku uskutočnil dodatočne po vydaní
rozhodnutia pri súčasnom ignorovaní právneho zástupcu navrhovateľov. Majú za to,
že zo strany odporcu ide o totálne nepochopenie situácie, pretože zmyslom ochrany
pokojného stavu je zamedziť eskalovaniu konfliktu, pričom ide o právny nástroj koncipovaný
prevenčne, a nie na reakciu ex post, pričom je potrebné vyhodnotiť existenciu pokojného
stavu, či bol tento stav niekoho zásahom narušený, či je tento zásah zrejmý a čas.
Namietali tiež právne zastúpenie odporcu, ktorý bol podľa zápisníc z pojednávania
zastúpený advokátkou JUDr. E. R., ale v rozsudku je ako právny zástupca uvedený S., s.r.o.,
pričom JUDr. E. R. nie je spoločníčkou ani konateľkou tejto spoločnosti. Rovnako namietali
výšku priznaných trov právneho zastúpenia, ktorá vo vzťahu k manželom D. mala
predstavovať 606,46 € (nie priznaných 611,23 €) a u odporcu 456,18 € (nie 459,09 €). Okrem
toho súd vychádzal pri náhrade trov konanie nesprávne z § 250k ods. 1 O.s.p., lebo rozhodol
opačne a náhradu priznal odporcovi a zúčastneným osobám bez odkazu na príslušné
ustanovenie O.s.p.
S poukazom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší v celom rozsahu alebo aby rozhodnutie súdu ako
vecne aj právne nesprávne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne navrhovateľom
priznal náhradu trov konania.
Navrhovatelia podané odvolanie niekoľkokrát dopĺňali: v prvom doplnení odvolanie
doplnili fotografiou pôvodnej situácie v spoločnom dvore. V ďalšom doplnení zo 6.7.2011
uviedli, že dňa 12. 05. 2011 sa uskutočnilo prvé súdne pojednávanie o žalobe pred OS Ba III
pod č. 45 C161/2011, kedy sa ukázala celá podstata „aféry“. Všetky navrhované riešenia
enormne znižujú užívateľský komfort navrhovateľov, ako aj trhovú hodnotu ich
nehnuteľnosti. Podstatou predbežného opatrenia preto malo byť zakázať manželom D.
uskutočniť akékoľvek dispozície meniace súčasný vstup a vjazd do spoločného dvora, ergo
čeliť zásahom do pokojného stavu. V doplnení z 27.7.2011 informovali súd o „kontajnerovej
afére“ a v poslednom doplnení z 19.10.2011 na preukázanie faktu, že manželia D. v rušení
pokojného stavu pokračujú, predložili dve písomnosti súvisiace so zámerom manželov D.
o zmenu vstupnej brány.
K odvolaniu podali písomné vyjadrenie Ing. J. D. a Ing. M. D., v ktorom uviedli, že im
nie je zrejmé, čo konkrétne považujú navrhovatelia za vadu súdneho rozhodnutia a že
s argumentmi navrhovateľov ani s odvolacími dôvodmi sa nestotožňujú a majú za to, že
tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené. K námietke nedostatočne zisteného skutkového
stavu správnym orgánom uviedli, že správny orgán poznal presne a úplne skutočný stav veci,
nakoľko mu pomery na mieste boli známe, boli mu známe pretrvávajúce nezhody medzi
susedmi ako aj stavebné práce prebiehajúce na spoločnom dvore v čase podania predmetného
návrhu. Predložená fotodokumentácia potvrdila, že na pozemku boli vykonávané stavebné
práce v súlade so zákonom a žiadny zrejmý zásah do spoločného pozemku sa nestal. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom v danom
prípade skutočnosť, že ohliadka miesta bola vykonaná po vydaní správneho rozhodnutia,
nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Predkladanie návrhov, dohôd, či vyslovenie úvah
nemožno považovať za zásah, ale ide o legitímny postup v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu
sporov. Chýbajúca časť chodníka je dôsledkom legálne vykonanej stavebnej činnosti
a v žiadnom prípade nie zrejmým zásahom manželov D. do spoločného dvora. Napokon
povinnosť uvedenia predmetného pozemku do pôvodného stavu sa týka obidvoch strán,
keďže aj v prospech navrhovateľov bola budovaná vodovodná prípojka. Ďalej namietali, že
navrhovatelia v odvolaní uvádzajú skutočnosti, ktoré sa nestali, resp. sú riešené
v priestupkovom konaní na Obvodnom úrade Bratislava a do dnešného dňa nebolo
v predmetnej veci vydané právoplatné rozhodnutie. Žiadajú, aby odvolací súd rozhodnutie
Krajského súdu Bratislava vydané v konaní sp. zn. 4Sp/23/2010 potvrdil a uložil
navrhovateľom povinnosť nahradiť manželom D. trovy odvolacieho konania z titulu trov
právneho zastúpenia vo výške 157,09 € (za 1 úkon právnej služby vrátane paušálnej náhrady a
20% DPH).
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal navrhovateľov nahradiť mu trovy konania.
K námietke, že odporca neuskutočnil miestnu ohliadku pred vydaním rozhodnutia uviedol,
že má za to, že dokazovanie vykonaním miestnej ohliadky pred vydaním rozhodnutia odporcu
nebolo potrebné, nakoľko odporca mal dostatočný podklad pre jeho vydanie. Zo skutočností
uvádzaných navrhovateľmi v návrhu na vydanie predbežného opatrenia nevyplývali žiadne
skutočnosti nasvedčujúce akémukoľvek zásahu zo strany zúčastnených osôb do pokojného
stavu, išlo len o vyjadrenie obáv, že by k určitému zásahu v budúcnosti mohlo dôjsť.
Vykonanie miestnej ohliadky až po vydaní napadnutého rozhodnutia a podaní opravného
prostriedku navrhovateľmi je podľa odporcu v súlade s ust. § 56 Správneho poriadku,
ktoré umožňuje doplniť konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. K námietke
navrhovateľov, že na miestnu ohliadku nebol predvolaný ich právny zástupca, odporca
uviedol, že počas konania miestnej ohliadky to nenamietali a navyše im nič nebránilo
informovať o ohliadke svojho právneho zástupcu. Navrhovatelia považujú za zrejmý zásah
do pokojného stavu skutočnosť, že zúčastnené osoby im opakovane predkladali návrhy
smerujúce k prerozdeleniu spoločného nehnuteľného majetku a podali aj žalobu o zrušenie
podielového spoluvlastníctva, s čím odporca v žiadnom prípade nesúhlasí, pretože pokus
o uzavretie dohody ohľadne užívania spoločného dvora možno považovať len za vhodný
spôsob vyriešenia dlhotrvajúcich sporov medzi uvedenými osobami. Nesúhlasí ani s názorom
navrhovateľov, že právny nástroj (§ 5 OZ) je koncipovaný prevenčne a nie na reakciu ex post,
pretože takýto záver nemá oporu v tomto zákonnom ustanovení; takejto ochrany sa možno
domáhať len za predpokladu, že už došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Ďalej
uviedol, že z dôkazov, ktoré predložili navrhovatelia v tomto konaní vyplývalo,
že k údajnému odstráneniu chodníka malo dôjsť ešte v auguste 2010, preto keby
navrhovatelia považovali túto skutočnosť za zásah do pokojného stavu, uviedli by to
v podanom návrhu alebo by sa domáhali uvedenia tejto časti spoločného dvora do predošlého
stavu, čo sa však nestalo a v petite svojho návrhu sa domáhajú iba zákazu akejkoľvek
dispozície so spoločným dvorom. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že nové skutočnosti a dôkazy nemôžu byť dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozhodnutia, nakoľko odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z právneho stavu
a skutkových okolností, ktoré existovali v tom čase. Ohradil sa voči ničím nepodloženým
a klamlivým obvineniam navrhovateľov z nekorektného postupu, manipulatívneho konania
alebo zaujatosti, keď skôr arogantné správanie navrhovateľov a ich právnych zástupcov
sťažovalo vykonanie jednotlivých procesných úkonov a vyvolávalo napätie medzi účastníkmi
konania.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov
vo veci samej nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250j ods. 3 O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) minimálne päť
dní vopred a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2012.
Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu,
možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť,
aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne,
keď dospel k záveru, že odporca rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď návrh
na predbežné opatrenie podľa § 5 OZ zamietol.
Ako už bolo uvedené, navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby odporca
zakázal zúčastneným osobám 1/ uskutočniť akékoľvek dispozície meniace súčasný vstup
a vjazd na nehnuteľnosť parc. č. X. (t.j. spoločný dvor) a 2/ uskutočniť akékoľvek dispozície
meniace súčasné užívanie nehnuteľnosti parc. č. X., a to na základe citovaného ustanovenia
§ 5 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie predstavuje osobitný prostriedok
občianskoprávnej ochrany poskytovaný iným orgánom než súdom. Na rozdiel od súdnej
ochrany však v tomto prípade nejde o ochranu porušeného či ohrozeného subjektívneho
občianskeho práva, ale o špecifickú ochranu posledného pokojného stavu, ktorý sa fakticky
vytvoril a trval už toľko, že ho možno označiť za pokojný a tento stav bol narušený zrejmým
zásahom. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia takejto predbežnej ochrany preto musí
byť zrejmý zásah do pokojného faktického stavu. Úlohou obce pri posudzovaní
opodstatnenosti takéhoto návrhu je iba zistenie, či sa v konkrétnom prípade fakticky vytvoril
a existoval pokojný stav a či bol zrejme narušený (rieši iba skutkové otázky). Ide teda
o právnu ochranu pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu. Navyše musí ísť
o situáciu, že sa do doterajšieho pokojného stavu zasiahlo bez právneho dôvodu. Vydaným
rozhodnutím sa má dosiahnuť obnovenie stavu, ktorý existoval pred zásahom. Vo výroku
rozhodnutia sa musí buď zakázať presne opísaný zásah alebo sa uloží obnovenie predošlého
stavu, ktoré treba rovnako presne opísať, aby rozhodnutie mohlo byť prípadne vykonateľné.
S odkazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že ku dňu podania návrhu na vydanie opatrenia podľa § 5 OZ nedošlo
k zrejmému zásahu do faktického pokojného stavu, pretože nebol narušený pokojný stav
užívania spoločného dvora zúčastnenými osobami – nedošlo k zmene vstupu či vjazdu
na spoločný dvor. Snahu zúčastnených osôb riešiť vzniknutú konfliktnú situáciu Dohodou
o rozdelení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s právom prechodu nemožno
v nijakom prípade hodnotiť ako zrejmý zásah do faktického pokojného stavu, ale ako využitie
ich legitímneho práva, ktoré obec nemôže zakázať. Rovnako sa stotožnil s jeho záverom,
že odporcom zistený, resp. jemu známy stav veci bol dostačujúci na vydanie napadnutého
rozhodnutia. Ohliadka miesta, ktorú mal podľa názoru navrhovateľov odporca vykonať
pred jeho vydaním by mala svoje opodstatnenie v prípade, že obec by nepoznala konkrétnu
situáciu, čo ale pre tento prípad neplatilo.
Odvolací súd súhlasí s argumentáciou navrhovateľov, že súdy by mali v rozhodnutí
reagovať na podstatné námietky účastníkov konania, avšak podľa ustálenej judikatúry ako
ústavného, tak aj ESĽP, povinnosť vysporiadať sa s námietkami platí len pre tie, ktoré sú
relevantné pre vydanie rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom
a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto rozsudok krajského súdu vo veci samej ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie navrhovateľov smeruje aj proti rozhodnutiu o trovách konania, ktoré
vo vzťahu k odporcovi považuje odvolací súd za opodstatnené. Ustanovenie § 250k ods. l
O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2011), ktoré podľa § 250l ods. 2 O.s.p. platí aj
pre rozhodovanie o opravných prostriedkoch podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., upravuje
iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu, resp. navrhovateľa a v zásade vylučuje
priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. odporcovi. Preto odvolací súd
napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k odporcovi zmenil podľa
§ 220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že mu náhradu týchto trov konania nepriznal.
Rovnako bol napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania priznaných
zúčastneným osobám; tento výrok však odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. l O.s.p. ako
vecne správny, pretože súdom prvého stupňa priznaná výška náhrady trov právneho
zastúpenia je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
pričom v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na podrobný rozpis, ktorý uviedol súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia (namietaný rozdiel spočíva v tom, že navrhovatelia
neuvažujú s DPH aj pri paušálnej náhrade, čo však vyplýva z ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1, § 250l ods. 2, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal
iba zúčastneným osobám, pretože navrhovatelia vo veci samej nemali v odvolacom konaní
úspech a odporca nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Tým vznikli trovy
odvolacieho konania iba z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si ich právna zástupkyňa
riadne uplatnila a vyčíslila, a to vo výške 157,09 € za jeden úkon právnej služby (podané
vyjadrenie k odvolaniu), t.j. 123,50 € + paušálna náhrada 7,41 € + 20% DPH. Priznanú
náhradu sú navrhovatelia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet ich právnej
zástupkyne.
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. marca 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková