Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9cf/383497.01de50.pdf
PDF · 98.95 KB
No categories available
6Cdo/49/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 49/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletých S. V., nar. X., Š.
V., nar. X. a M. V., nar. X., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov - matky J. V., bývajúcej v T. a otca Mgr. J. V.,
bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. I. H., advokátom so sídlom v Trebaticiach 187, o návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
3 P 50/2011, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 9. novembra 2011 sp.
zn. 23 CoP 87/2011 v spojení s opravným uznesením z 19. januára 2012 sp. zn. 23 CoP
87/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Piešťany ako súd prvého stupňa na návrh matky, v súvislosti
s prebiehajúcim konaním o rozvod manţelstva rodičov maloletých, uznesením
zo 7. septembra 2011 č. k. 3 P 50/2011-12 rozhodol o nariadení predbeţného opatrenia,
ktorým uloţil otcovi platiť na výţivu maloletého S., maloletého Š. a maloletého M. 30% zo
sumy ţivotného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na kaţdého z nich
k rukám matky vţdy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a ktorým vo zvyšku návrh na
nariadenie predbeţného opatrenia zamietol.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na odvolanie matky uznesením z 9. novembra
2011 sp. zn. 23 CoP 87/2011 v spojení s opravným uznesením z 19. januára 2012 sp. zn.
23 CoP 87/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe nariadil predbeţné opatrenie,
ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uloţil povinnosť
odovzdať maloletého M. do starostlivosti matke a povinnosť platiť výţivné na maloletého S.
70 Eur mesačne a na maloletých Š. a M. po 60 Eur mesačne do rúk matky vţdy do 15. dňa
v mesiaci vopred, a zároveň upravil styk otca s maloletými v kaţdý párny víkend od piatku
od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a kaţdý pondelok a kaţdú stredu od 17.00 hod.
do 19.30 hod.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie otec maloletých detí. Ţiadal,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, ţe sa potvrdzuje uznesenie
súdu prvého stupňa, alebo aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal
odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho nezákonnosť. Poukazoval
predovšetkým na to, ţe odvolací súd nemohol rozhodnúť o zverení maloletých do osobnej
starostlivosti matky a o povinnosti otca odovzdať maloletého M. matke, ale iba o výške
výţivného, ţe predbeţné opatrenie neohraničil určitým časom, ţe nevyzval opatrovníka, aby
sa vyjadril k návrhu, ţe svojvoľne a nesprávne vyhodnotil preukázané skutočnosti, a ţe jeho
rozhodnutie nemá oporu v dokazovaní.
Matka maloletých sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe predbeţné opatrenie
nariadené krajským súdom je dôleţité pre zdravý vývin maloletých detí s ohľadom
na zachovanie súrodeneckých väzieb, pričom vzhľadom na to, ţe ide o dočasné opatrenie
nemusel súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré budú predmetom dokazovania v konaní o veci
samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie
o predbeţnom opatrení.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať
v nedostatočnom odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 167 ods. 2
O.s.p. sa § 157 ods. 2 O.s.p. o náleţitostiach odôvodnenia rozsudku pouţije pre uznesenie
primerane. Táto primeranosť znamená, ţe pri uznesení o nariadení predbeţného opatrenia, aj
s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska náleţitostí jeho odôvodnenia
postačujúce stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Tento záver podporuje
aj znenie § 76 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ţe ak súd návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotoţňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody
nemusí uvádzať.
V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu
poţiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa. Je z neho zrejmé, prečo odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, a akými podstatnými úvahami sa riadil, keď návrhu
matky na nariadenie predbeţného opatrenia v podstate vyhovel. S nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia, resp. s jeho nepreskúmateľnosťou, nemoţno zamieňať prípadnú
vecnú nesprávnosť rozhodnutia, alebo tzv. iné vady konania. Námietkami v tomto smere by
sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Keďţe dovolateľ
nedostatok riadneho odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu odôvodňoval práve takýmito
námietkami (nezákonnosťou rozhodnutia, inými vadami, nesprávnym vyhodnotením
preukázaných skutočností, nedostatočným zistením skutkového stavu veci), neboli tieto
okolnosti spôsobilé zaloţiť nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia
s následkom odňatia moţnosti dovolateľovi konať pred odvolacím súdom.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. marca 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová