Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/25/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G., a.s., so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. F. N., advokátom Advokátskej kancelárie F. so sídlom v B., proti

ţalovanej P., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. E. P., advokátkou so sídlom v Ţ., o zaplatenie

4 650,33 €, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. decembra 2010 sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie v časti napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola ţaloba o zaplatenie úroku

z omeškania v sume 2 610,41 € zamietnutá a bolo rozhodnuté o trovách konania,

o d m i e t a .

Dovolanie v časti napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený

rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa poplatku z omeškania v sume 2 039,92 €

a konanie bolo v tejto časti zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec

postúpená Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou v Bratislave, z a m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej, do rúk jej zástupkyne JUDr. E. P., advokátky

so sídlom v Ţ., náhradu trov dovolacieho konania v sume 168,42 €, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom

z 22. septembra 2010 č.k. -124 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby

súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť mu 4 650,30 €, a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanej, na účet jej zástupcu, náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vo veci samej, súc

viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“)

vysloveným v jeho uznesení z 9. júna 2010 sp.zn. (ktorým bol jeho skorší

rozsudok zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie), vychádzal z toho, ţe ţaloba,

ktorou sa ţalobca domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti ţalovanou zaplatiť

mu poplatok z omeškania s plnením poistného na zdravotné poistenie a úrok z omeškania

s plnením poplatku z omeškania, nie je dôvodná, pretoţe povinnosť na splnenie poistného

a poplatku z omeškania, s ktorými bola ţalovaná v omeškaní, bola uloţená platobnými

výmermi, ktoré vydal správca konkurznej podstaty úpadcu P., ktorý ale nemal oprávnenie na

ich vydanie. Ním vydané platobné výmery treba povaţovať za nulitné akty, ktoré nikoho

nezaväzujú, a zmluvy o postúpení z nich vyvodzovaných pohľadávok za neplatné.

Na odvolanie ţalobcu odvolací súd rozsudkom z 1. decembra 2010 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie

úroku z omeškania v sume 2 610,41 € zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania,

potvrdil (bod I. výroku) a vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie poplatku z omeškania

v sume 2 039,92 € zamietnutá, zrušil a v tejto časti konanie zastavil s tým, ţe

po právoplatnosti jeho rozhodnutia bude vec postúpená Úradu pre dohľad na zdravotnou

starostlivosťou v Bratislave [(ďalej len „úrad“) bod II. výroku]. Ţalobcovi uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanej, na účet jej zástupkyne, náhradu trov odvolacieho konania v sume 191,22 €

v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (bod III. výroku). Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na právne závery prijaté v jeho uznesení z 9. júna

2010 sp.zn. , ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvého stupňa, najmä

na záver, ţe v prípade omeškania dlţníka s platením poistného na zdravotné poistenie moţno

veriteľovi priznať buď úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania; kumulácia týchto

sankcií za omeškanie dlţníka je vylúčená. Ţalobca sa ale časťou svojej ţaloby domáha

zaplatenia úroku z omeškania s platením poplatku z omeškania, čo nie je prípustné. Ak teda

súd prvého stupňa zamietol ţalobu v časti domáhajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania

v sume 2 610,41 €, rozhodol vecne správne. Za nesprávne však povaţoval rozhodnutie súdu

prvého stupňa v časti týkajúcej sa poplatku z omeškania v sume 2 039,92 €. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, ţe na prejednanie veci v tejto časti je daná právomoc

súdu, dospel k záveru, ţe na rozhodnutie o nárokoch na dlţné poistné a na poplatok

z omeškania s plnením neodvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala

zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, teda aj

na rozhodnutie o ţalobou uplatnenom poplatku z omeškania od 22. októbra 2002 do 28. mája

2009 s plnením dlţného poistného 423,22 €, je daná právomoc Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou „bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil“.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním v celom rozsahu. Uviedol, ţe

dovolanie podáva z dôvodu podľa Občiansky

súdne poriadok (ďalej len „“) v spojení s , pretoţe sa mu postupom

súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalobcu je konanie odvolacieho súdu vadné

v tom, ţe odvolací súd ho nevyzval v zmysle ustanovenia , aby sa vyjadril

„k právnemu predpisu ohľadne nedostatku právomoci súdu v danej veci konať“. K záverom

odvolacieho súdu sa tak nemohol vyjadriť, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny

proces. Navrhol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie „Okresnému súdu Ţiar nad Hronom“.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť a ţalobcovi uloţiť povinnosť zaplatiť

jej náhradu trov dovolacieho konania, výšku ktorej jej zástupkyňa vyčíslila sumou 750,86 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích ( ), po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas na tento procesný úkon oprávnenou osobou ( ),

prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné

( ) a dospel k záveru, ţe 1. dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bola ţaloba o zaplatenie úroku z omeškania v sume 2 610,41 € zamietnutá

(bod I. výroku rozsudku odvolacieho súdu), je potrebné odmietnuť, pretoţe napáda časť

rozhodnutia súdu, proti ktorej ho zákon nepripúšťa, a ţe 2. dovolanie ţalobcu v časti

napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého

stupňa v časti týkajúcej sa poplatku z omeškania v sume 2 039,92 € a konanie bolo v tejto

časti zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave, treba zamietnuť, pretoţe v tejto časti odvolací

súd rozhodol správne.

1. Ţalobca dovolaním výslovne napadol rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu

(strana 2, odsek 2 jeho dovolania), teda i vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie úroku z omeškania v sume

2 610,41 € zamietnutá. Touto časťou dovolania je napadnutá časť rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorá má povahu rozsudku ( ).

Podľa je ale dovolanie prípustné len proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a podľa § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci a naostatok v zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ale len vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

Rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie úroku z omeškania v sume

2 610,41 € zamietnutá, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov, proti

ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z ustanovení § 238

ods. 1 aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania ţalobcu proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu

by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v Dovolací súd plniac si zákonnú povinnosť podľa skúmal, či

prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto

ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle vo vzťahu k potvrdzujúcej

časti rozsudku odvolacieho súdu výslovne netvrdil, a vady tejto povahy v dovolacom konaní

nevyšli ani najavo.

Prípustnosť dovolania ţalobcu proti tejto časti rozsudku odvolacieho súdu preto

nemoţno vyvodiť ani z ustanovení

Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca výslovne

nenamietal v dovolaní ani to, ţe by v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ţe by

napadnutý rozsudok v tejto časti spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Dovolací súd poznamenáva, ţe ak by tak aj urobil, v oboch prípadoch

by išlo síce o zákonom dovolené dovolacie dôvody ( a ), ktoré

by ale mohli byť úspešne uplatnené (iba) v procesne prípustnom dovolaní, o ktorú procesnú

situáciu v danej veci ale nešlo.

Keďţe ţalobca dovolaním výslovne napadol potvrdzujúcu časť rozsudku odvolacieho

súdu v celom rozsahu, teda aj vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o trovách konania, dovolací súd skúmal prípustnosť jeho dovolania aj

vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu

nie je ani v tejto časti prípustné.

Rozhodnutie odvolacieho súdu má v časti o trovách prvostupňového konania procesnú

formu uznesenia ( ), a to aj vtedy, ak je pojaté do rozsudku. Podmienky

prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239

V preskúmavanej veci prípustnosť dovolania podľa neprichádza do úvahy,

pretoţe v zmysle totiţ ustanovenia odsekov 1 a (určujúce prípady, kedy

je dovolanie prípustné proti uzneseniam odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Z uvedeného vyplýva,

ţe procesná prípustnosť dovolania ţalobcu smerujúceho aj proti výroku odvolacieho súdu

o trovách prvostupňového konania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona.

Z rovnakých dôvodov nie je prípustné dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania.

Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu v časti

napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie úroku z omeškania v sume 2 610,41 €

zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho

konania, treba podľa v spojení s odmietnuť

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

2. Pokiaľ ide o dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba

o zaplatenie poplatku z omeškania v sume 2 039,92 € zamietnutá a konanie v tejto časti

zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená úradu, dovolací súd,

plniac si zákonnú povinnosť podľa , predovšetkým skúmal, či je

opodstatnená dovolacia námietka ţalobcu, ţe odvolací súd tým, ţe ho nevyzval v zmysle

ustanovenia , aby sa vyjadril „k právnemu predpisu ohľadne nedostatku

právomoci súdu v danej veci konať“, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Prieskum postupu odvolacieho súdu z hľadiska ustanovenia v znení

od 15. októbra 2008 vykonal dovolací súd z dôvodu, ţe prípadné porušenie tejto povinnosti

odvolacím súdom by malo za následok vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp.zn.

), na ktorú vadu by bol dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti

( ). Vadu spočívajúcu v porušení ustanovenia ale

dovolací súd nezistil.

Podľa predmetného ustanovenia, ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

V preskúmavanej veci ale nešlo o procesnú situáciu riešenú v ustanovení § 213 ods. 2

Otázka právomoci súdu bola totiţ predmetom posudzovania tak pred súdom prvého

stupňa, ako aj pred odvolacím súdom, a účastníci, resp. ich zástupcovia mali moţnosť sa k nej

vyjadriť.

Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, ţe odvolací súd v uznesení z 9. júna 2010 sp.zn.

, ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním

napadnutých častiach, vytýkal súdu prvého stupňa okrem iného aj to, ţe „sa prioritne

a z úradnej povinnosti nezaoberal vecou z hľadiska právomoci súdu v zmysle ustanovenia § 7

ods. 1, 3 “ (strana 5, odsek 5 uznesenia). Tomu, ţe otázka, či vec v časti týkajúcej sa

poplatku z omeškania patrí do právomoci súdov, sa nevyskytla prvýkrát aţ bezprostredne

pred konečným rozhodnutím odvolacieho súdu, nasvedčuje i prednes samotného zástupca

ţalobcu na pojednávaní súdu prvého stupňa konaného 22. septembra 2010, kedy uviedol:

„Zároveň nesúhlasíme s názorom, ţe by nebola právomoc súdu vo veci konať, pretoţe

v týchto veciach neexistuje iný orgán, ktorý by vo veci mohol rozhodovať a je daná iba

právomoc súdu vo veciach o týchto nárokoch rozhodovať“ (č.l. 122 p.v. spisu).

Majúc na zreteli uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu

nemá vadu podľa spočívajúcu v porušení v znení

účinnom od 15. októbra 2008.

Dovolací súd potom plniac si zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1.

druhá veta skúmal, či konanie odvolacieho súdu nie je prípadne postihnuté vadami

podľa aţ e/ a majúcimi za následok tzv. zmätočnosť konania

a rozhodnutia. Takéto vady konania nezistil; existenciu takýchto vád netvrdil ani ţalobca

vo svojom dovolaní.

Po tomto zistení dovolací súd skúmal, či dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bola ţaloba o zaplatenie poplatku z omeškania v sume 2 039,92 € zamietnutá

a konanie v tejto časti zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená

úradu, je prípustné podľa iných ustanovení upravujúcich

prípustnosť dovolania. Dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je v tejto časti prípustné podľa

(rozhodnutie odvolacieho súdu má v tejto časti v zmysle ustanovenia

procesnú povahu uznesenia). Odvolací súd totiţ inak posúdil otázku právomoci

súdu neţ súd prvého stupňa, ktorý postup odvolacieho súdu a jeho následné rozhodnutie má

povahu zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu v tejto časti spočíva na správnom právnom posúdení veci (ktoré posúdenie,

hoci veľmi stručne, ţalobca v dovolaní tieţ namieta). Mal pritom na zreteli, ţe právne

posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu

normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dospel k záveru, ţe ţalobca

neopodstatnene vytýka odvolaciemu súdu chybu pri právnom posúdení veci.

Odvolací súd pri rozhodovaní o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, zastavení

konania a postúpení veci úradu, vychádzal z toho, ţe na prejednanie veci v tejto časti nie je

daná právomoc súdu, pretoţe na rozhodnutie o nárokoch na dlţné poistné a na poplatok

z omeškania s plnením neodvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala

zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, teda aj

na rozhodnutie o ţalobou uplatnenom poplatku z omeškania od 22. októbra 2002 do 28. mája

2009 s plnením dlţného poistného 423,22 €, je daná právomoc úradu „bez ohľadu na to, kto si

tento nárok uplatnil“.

Tento právny záver odvolacieho súdu povaţuje dovolací súd za správny.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť

otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach . V odseku

1 tohto paragrafu určuje, ţe v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci

(nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, druţstevných, ako aj

z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov). Takto

ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej

rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru, prejednávajú

a rozhodujú prevaţne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich

a rozhodujú o nich iné orgány. Podľa v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy

so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený

uvedenými súbormi vzťahov, súdy podľa v občianskom súdnom konaní

prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú

priamo na práve súkromnom, tieto však vţdy len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

Vzhľadom na predmet daného konania a subjekty, ktoré v ňom majú postavenie

účastníkov a právny základ, z ktorého je ţaloba na zaplatenie úrokov z omeškania

vyvodzovaná, nie je podľa dovolacieho súdu za potrebné bliţšie vysvetliť, ktoré vzťahy

povaţuje zákon za pracovné, rodinné a druţstevné. Pokiaľ ale ide o ostatné vzťahy,

vypočítané v , je pre účely ďalšieho výkladu vhodné podať ich stručnú

charakteristiku:

Za občianskoprávne vzťahy sa povaţujú predovšetkým v ustanovení § 1 ods. 2

uvedené majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové

vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (napr. § 261 ods. 2 Obchodného

zákonníka). Úpravu niektorých osobitných majetkových a osobných vzťahov

občianskoprávnej povahy obsahujú ďalšie zákony, napr. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. Príslušné ustanovenia sa podporne

pouţijú aj vtedy, ak v niektorých predpisoch nie je upravená vlastná osobitná úprava.

Napríklad podľa platí, ţe ak niektoré otázky nemoţno

riešiť podľa ustanovení tohto zákonníka, riešia sa podľa občianskeho práva.

Obchodnoprávnymi vzťahmi sú vzťahy podnikateľov, ďalej obchodné záväzkové vzťahy, ako

aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (viď bliţšie najmä § 1 ods.1 Obchodného

zákonníka). Tak pre občianskoprávne vzťahy, ako aj pre obchodnoprávne vzťahy platí to,

čo bolo uvedené vyššie o všetkých vzťahoch vymenovaných v , totiţ ţe sú

upravené normami súkromného práva a ţe sú zaloţené na princípoch právnej rovnosti

a autonómie ich subjektov.

Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených

ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu ţalobca vyvodzuje

ţalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať

a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Za účelom zabezpečenia

podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon ţalobcovi povinnosť uviesť vţdy

uţ v návrhu (ţalobe) rozhodujúce skutočnosti ( ). Tie majú súdu umoţniť, aby

daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov,

významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci,

príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.

Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť

a zdôvodniť. Je totiţ vţdy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa

len v ţalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska

právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý ţalobca vyvodzuje z tohto

právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti

účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce

pre posúdenie, či ţalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý

moţno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v

Ţalobca v ţalobe o splnenie povinnosti ţalovanou zaplatiť mu (okrem iného) poplatok

z omeškania s platením poistného na zdravotné poistenie v sume 2 039,92 €, ako rozhodujúce

skutočnosti uviedol, ţe na základe zmluvy z 29. septembra 2006 o postúpení pohľadávok

uzavretej so spoločnosťou Z., s.r.o. (ktorá pohľadávku nadobudla rovnako postúpením od P.),

nadobudol aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie v sume 423,22 €, ktorú

pohľadávku bola ţalovaná povinná zaplatiť P. na základe ňou vydaného platobného výmeru č.

861/2002 z 21. októbra 2002. Ţalovaná postúpenú pohľadávku na poistnom ţalobcovi síce

zaplatila, urobila tak ale oneskorene a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi poplatok

z omeškania v zmysle ustanovenia o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o

zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

(ďalej len „“). vo výške 0,2% z dlţnej sumy poistného za kaţdý

kalendárny deň.

Podľa povinné zdravotné poistenie je poistenie,

na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

Podľa príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi

poistného (§ 16 ods. 1 aţ 3) platobným výmerom dlţné poistné, ak ho neodviedol v termíne

splatnosti podľa odsekov 1 aţ 4.

Podľa , ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené

v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlţnej sumy

poistného za kaţdý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za

príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny

mesiac do dňa, keď bola dlţná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi

poplatok z omeškania platobným výmerom.

Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) zdravotné poistenie je

a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom

verejného zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto

zákonom zdravotná starostlivosť a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

(ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1)

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom

individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve

podľa osobitného predpisu. 2)

Podľa vykonávanie verejného zdravotného

poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených

v osobitnom predpise.

Podľa na konanie a rozhodovanie

o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa pouţije rovnako

na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ

poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2

môţe zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade.

Podanie je moţné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náleţitosti

elektronickej formy podania určí úrad.

Podľa , bod 3. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), úrad vykonáva dohľad nad verejným

zdravotným poistením tým, ţe vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou

poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov

38)

na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu ,úroky

38a)

z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú

38b) 38), 38a) a 38b)

starostlivosť podľa osobitného predpisu, (podľa poznámok osobitným

predpisom treba rozumieť o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; poznámka

dovolacieho súdu).

Podľa prechodného ustanovenia zdravotná

poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlţné poistné, nárok na poplatok z omeškania

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa prechodného ustanovenia úrad vydáva

platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom

vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie,

na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Zohľadniac ţalobcom vymedzený rozhodujúci skutkový stav (ktorý zostal v priebehu

súdneho konania nezmenený) povaţuje dovolací súd za potrebné podčiarknuť, ţe ţalobca svoj

nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý:

a) vznikol medzi ním ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie

a platiteľom poistného a predmetom ktorého je platenie poistného, resp. poplatku

z omeškania z neodvedeného resp. oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie

ţalovanou vzniknutých ešte podľa Právny rámec, v ktorom vzniklo

ním uplatnené právo, vymedzil sám ţalobca svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom

ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu; tým zároveň (nepriamo) vylúčil, ţe

k nemu došlo v inom právnom vzťahu,

b) sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí ţivota fyzickej osoby alebo

existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah

sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ,

odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, druţstevných a obchodných (vrátane podnikateľských

a hospodárskych). Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne postavenie,

charakteristické pre tie právne vzťahy zaloţené na súkromnom práve, ktoré vypočítava § 7

ods. 1 , naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky,

odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na ktorého základe sa poskytuje

zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi

a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi,

c) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp.

oneskoreného zaplatenia poistného na zdravotné poistenie osobitným postupom zákonom

na to určeného orgánu.

Tým, ţe zmluvami zo 7. júla 2005 a z 29. septembra 2006 došlo k postúpeniu

pohľadávok poisteného na zdravotné poistenie na postupníkov (v ostatnom prípade

na ţalobcu), nedošlo k zmene povahy pohľadávky a jej príslušenstva.

Z ostatne citovaných prechodných ustanovení vyplýva, ţe

nárok na dlţné poistné a nárok na poplatok z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na úrade a ţe rozhodovanie o takýchto pohľadávkach

patrí do právomoci úradu. Predpokladom vzniku oprávnenia úradu (a ţiadneho iného orgánu)

rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe právny vzťah medzi ţalobcom ako

postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a ţalovanou ako

platiteľom tohto poistného, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemoţno podriadiť

pod vzťahy výslovne vypočítané v (nejde o vzťah občianskoprávny,

pracovný, rodinný, druţstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy,

na ktoré dopadá (ţiaden zákon neustanovuje, ţe o poplatku z omeškania

s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto

verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti

neprejednávajú a nerozhodujú.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu

vo výroku, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa poplatku

z omeškania v sume 2 039,92 € a konanie bolo v tejto časti zastavené s tým, ţe

po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená úradu, je správny a preto dovolanie v časti

napádajúcej tento výrok treba uznesením zamietnuť podľa a

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť jej trovy tohto konania v sume „750,86 €“ za dva úkony právnej sluţby „á 184,01 €“

Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jednu právnu sluţbu,

ktorý poskytla ţalovanej vypracovaním vyjadrenia z 1. februára 2011 k dovolaniu ţalobcu

( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 161,01 € (41,49 € + 12 x 9,96€), čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 7,41€), predstavuje spolu 168,42 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. marca 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová