Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/7/2012

Najvyšší súd 5 Obdo/7/2012 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší úd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W., s. r. o., V. L., IČO: X.,

zast. JUDr. V. L. ml. so sídlom H., N., proti žalovanému: W., s. r. o., B., IČO: X., zast. JUDr.

K. P. so sídlom H., N., o zaplatenie 4 658,87.- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde v Nových Zámkoch pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 18. augusta 2011,č. k. -126, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom zo dňa 18. apríla 2011, č. k.

-93 žalobu žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po

právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému 10 728,46 eur a v zostávajúcej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu

15. februára 2010 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 658,87 eur s prísl. titulom

nezaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný neuhradil žalobcovi

z faktúry č. 9024 celkom 797,30 eur, pričom z tejto sumy si žalovaný odpočítal uhradenú

2

prepravu vo výške 630.- eur, teda neuhradených ostalo 167,30 eur. Žalovaný neuhradil v plnej

výške faktúru č. 2009-00040 (neuhradených ostalo 2 811,21 eur) a faktúru č. 2009-00042

(neuhradených ostalo 226,04 eur). Žalovaný vôbec neuhradil žalobcovi faktúru č.2009-00044

vo výške 168,47 eur. Celkový záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu

3 205,38 eur (3 373,02 eur mínus 167,64 eur, ktorá suma predstavuje preplatok pri úhradách

faktúr č.2009-00029 a 2009-00032. Zvyšné faktúry ktorých zaplatenia sa žalobca domáha

žalobou boli žalovaným uhradené ešte pred podaním žaloby, čo mal súd prvého stupňa za

preukázané z predložených príjmových pokladničných dokladov vystavených žalobcom

a z výpisu z účtu žalovaného.

Žalovaný proti pohľadávke žalobcu urobil započítací prejav v časti žalovanej sumy.

Prvostupňový súd v súlade s ust. a Obchodného

zákonníka konštatoval, že pohľadávky účastníkov konania sú spôsobilé na započítanie, keďže

ide o pohľadávky na plnenie rovnakého druhu a žalovaný urobil voči žalobcovi započítací

prejav.

Súd prvého stupňa mal za preukázané (z príjmových pokladničných dokladov

vystavených žalobcom a z výpisov z účtu žalovaného), že žalovaný v prospech žalobcu

zrealizoval duplicitnú úhradu faktúry č. 2009-00112 vo výške 2 417,89 eur - 12. júla 2009 do

pokladne žalobcu a 22. marca 2009 úhradou na účet žalobcu) a faktúry č.2009-00034 vo

výške 3 996,73 eur - 30. mája 2009 do pokladne žalobcu a 13.júla 2009 na účet žalobcu.

Z výpisov z účtu žalovaného prvostupňový súd zistil, že v prospech účtu žalobcu

vykonal žalovaný nasledovné úhrady: 27. marca 2009 - 1 267,60 eur, 6. apríla 2009 -

2 540,26 eur, 9. apríla 2009 - 3 271,36 eur a 15. mája 2009 – 1 070.- eur.

Z titulu duplicitných úhrad je zrejmé, že žalobca prijal od žalovaného plnenie bez

právneho dôvodu, resp. v konaní nebol preukázaný a zistený dôvod tohto plnenia. Celková

výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi predstavuje 14 563,84 eur. Podľa názoru súdu

prvého stupňa žalobcovi prijatím týchto úhrad vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je

žalovanému povinný vydať.

Preto po započítaní pohľadávky žalobcu vo výške 3 205,38 eur s pohľadávkami

žalovaného vo výške 14 563,84 eur, zostáva neuhradená pohľadávka žalovaného vo výške

11 358,46 eur. Žalovaný však nežiadal od žalobcu úhradu prepravy tovaru vo výške 630.- eur

- túto sumu odpočítal zo svojej neuhradenej pohľadávky. Po odpočítaní tejto sumy tak zostáva

3

neuhradená pohľadávka žalovaného vo výške 10 728,40 eur, ktorú prvostupňový súd

žalovanému priznal a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Nárok žalovaného na uplatnené úroky z omeškania považoval za nedôvodný, keďže

tento žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol žalobcu vyzval na vydanie bezdôvodného

obohatenia v určitej lehote, po uplynutí ktorej by sa žalobca dostal do omeškania. V uvedenej

časti preto prvostupňový súd nárok žalovaného zamietol.

O trovách konania v súlade s ust. súd rozhodne až po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, žalovaný v čase, kedy mal vykonať predmetné úhrady

nedisponoval takým objemom finančných prostriedkov, jednotlivé úhrady, na ktoré sa

odvoláva žalovaný, boli realizované po dohode so žalobcom za účelom umelého navyšovania

obratu u žalovaného, čo by sa jednoznačne preukázalo, pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie previerkou účtovných dokladov žalovaného. Dôležitým momentom je aj fakt, že

niektoré z úhrad boli vykonané z iného titulu na strane žalovaného, ako uviedol žalovaný vo

vzájomnom návrhu. Všetky tvrdenia bol žalobca pripravený preukázať listinnými dôkazmi,

ktoré predloží dodatočne k odvolaniu. Prvostupňový súd svojim postupom žalobcu odňal

možnosť konať pred súdom, keďže namieta relevantnosť vzájomného návrhu žalovaného,

pričom žalobca požiadal súd prvého stupňa o odročenie pojednávania vytýčeného na

18. apríla 2011 za účelom definitívneho doriešenia uzatvorenia resp. neuzatvorenia

mimosúdnej dohody, keďže sa jednalo o značné množstvo listinných účtovných dokladov

z minulých rokov, ktoré bolo potrebné vyhľadať, spracovať, preskúmať. Následne žalobca

doplnil svoje odvolanie písomným podaním, v ktorom rozoberá jednotlivé tzv. duplicitné

úhrady. Žalobca ďalej uviedol, že predmetné doklady predkladá v súčasnej dobe, pretože

v dôsledku opakovaného sťahovania prevádzky došlo k ich poškodeniu resp. strate a až

postupne sa mu darí rekonštruovať účtovníctvo za inkriminované roky 2008 - 2009.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je

vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Tvrdenia žalobcu považoval za účelové a neobjektívne.

Žalobca mal dostatok času preukázať svoje tvrdenia, ale tak neurobil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom

z 18. augusta 2011, č. k. - 126 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

4

potvrdil a to s poukazom na ust. , keďže sa v celom rozsahu

s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožnil a preto odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa jednak v časti zisteného skutkového stavu, ako aj v časti jeho právneho

posúdenia.

K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uviedol, že

žalobca mal v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočný priestor na to, aby nedôvodnosť

vzájomného návrhu preukázal, pričom sa tak preukázateľné nestalo.

Odvolací súd na dodatočne predložené listinné dôkazy v odvolacom konaní nemôže

prihliadnuť ( a ), pretože žalobca nepreukázal

existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné v odvolacom konaní na predložené listinné

dôkazy prihliadať. V doplnenom odvolaní žalobca poukazuje na nemožnosť ich predloženia

z dôvodu poškodenia a straty niektorých dokladov z rokov 2008 - 2009, pričom ale pred

súdom prvého stupňa žiadal poskytnúť lehotu za účelom preskúmania množstva listinných

dokladov, ktoré súvisia s prejednávanou vecou, teda žalobca ich mal evidentne k dispozícii.

Odvolací súd poukázal na ust. , pre ktoré po uplynutí lehoty na podanie

odvolania nemohol na nové dôvody odvolania prihliadnuť.

Vo vzťahu k namietanému odňatiu žalobcovi možnosti konať pred súdom, odvolací

súd uviedol, že k takémuto porušeniu žalobcovho práva zo strany súdu nedošlo. Žalobca

požiadal o odročenie pojednávania, doručenej súdu tesne pred začiatkom pojednávania,

neuviedol však žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť.

Žalobcovi bol vzájomný návrh doručený 19. januára 2011, mal teda dostatok času, aby sa

k nemu relevantným spôsobom vyjadril, resp. aby jeho nedôvodnosť preukázal. Žalobca

účelovo uvádzal, že okolnosti vyplývajúce zo vzájomného návrhu sa v účtovníctve žalobcu

nepreukázali, následne, že ich zo značného množstva týchto účtovných dokladov preveruje

a napokon, že v tom čase ani všetky relevantné účtovné doklady nemal k dispozícii pre ich

stratu a poškodenie.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca z týchto dôvodov:

Vzájomný návrh žalovaného je nedôvodný, žalobca preukázal svoje tvrdenia

relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré nemohol z objektívnych dôvodov predložiť v konaní

pred súdom prvého stupňa. Na pojednávaní na súde prvého stupňa žalobca uviedol, že listinné

materiály preukazujúce popretie existencie pohľadávok žalovaného boli uzamknuté

5

v priestoroch bývalej prevádzky, do ktorej žalobca nemal prístup, mnohé z týchto dokladov

boli zničené, poškodené, znehodnotené, preto žalobca musel pristúpiť k ich znovuzískaniu,

ich rekonštrukcii, čo si vyžadovalo značný časový priestor. Preto boli pripojené až

k odvolaniu. Žalobca už v odvolaní namietal úhrady žalovaného ako úhrady viažuce sa

k inému právnemu titulu. Týmto postupom t. j. nepreskúmaním týchto dokladov

v odvolacom konaní, bola žalobcovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom,

keďže odvolací súd znovuobjavené dôkazy nevzal do úvahy, dokonca sa s nimi vôbec

nezaoberal, hoci ide o listinné dôkazy a odvolací súd rozhodol o odvolaní bez toho, aby na

jeho prejednanie vytýčil pojednávanie. Prípustnosť dovolania žalobca dôvodí dikciou ust.

, pričom má zato, že dôvody dovolania sú dané v zmysle ust.

ods. 2 písm. a) Preto navrhol, aby dovolací súd po preskúmaní skutkového i právneho

stavu veci rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v ust. , má náležitosti

vyžadované ustanovením , pričom je odôvodnené podľa ust.

písm. a) , pristúpil k skúmaniu, či v predmetnej veci je dovolanie prípustné.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pretože dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej

republiky skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. , a

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. ( ).

V predmetnej veci bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdený

odvolacím súdom, a preto prípustnosť dovolania podľa ust. nie je daná.

Rovnako nie je prípustnosť dovolania daná ani podľa ust.

dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci – pretože

6

v prejednávanej veci dovolací súd nevyslovil právny názor v tejto veci, čím sa ani odvolací

súd nemohol od názoru dovolacieho súdu odchýliť.

Podľa ust. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

ust. ,

Ani podmienka prípustnosti dovolania podľa ust. v predmetnej

veci nebola splnená, keďže odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku

nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

ust. a

Dovolací súd preto následne skúmal, či prípustnosť dovolania nie je založená podľa

ust.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát ( až g/ ).

Podľa vyššie citovaného ust. až g) zákon pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu len vtedy, ak trpí niektorou vymenovanou

vadou, pričom tieto vyda majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z taxatívne uvedených vád

v ust. prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej

povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo

7

netvrdil. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, zruší toto

rozhodnutie.

Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj

konania mu predchádzajúceho konštatoval, že predmetné rozhodnutie nemá vady

vymenované v ust. , c), e) a

Následne preto skúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou

v ust.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o také znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde, ak súd nevyhovie návrhu účastníka,

ale postupuje v súlade s . Súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov.

Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov

a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom.

Dovolateľ označil za odňatie možnosti konať pred súdom skutočnosť, že odvolací súd

nenariadil na prejednanie jeho odvolania pojednávanie.

V ustanovení platného v čase vyhlásenia rozsudku na odvolacom súde,

zákon v odseku 1 vymedzil prípady, kedy sa vždy na prejednanie odvolania nariadi

pojednávanie (je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa rozhodol

podľa § 115a bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem).

V odseku 2 ust. je stanovené, že v ostatných prípadoch možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

8

Je preto na úvahe odvolacieho senátu, či na prejednanie odvolania, ak nejde o prípady

spadajúce pod ust. nariadi pojednávanie, alebo rozhodne o odvolaní aj

bez nariadenia pojednávania.

Odvolací senát Krajského súdu v Nitre na prejednanie odvolania žalobcu nenariadil

pojednávania, a preto na úradnej tabuli súdu oznámil, že rozhodnutie – verejné vyhlásenie

rozsudku vo veci sp. zn. bude 18. augusta 2011.

Takýto postup odvolacieho súdu bol v súlade s ust. a preto

dovolací súd dospel k názoru, že neprejednaním odvolania žalobcu na pojednávaní nebola

žalobcovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolateľ v dovolaní uviedol, že neprihliadnutím na dôkazy priložené k jeho

odvolaniu, mu bola zo strany odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom 18. apríla 2011, č. k. 15Cb/237/2010-

93, pričom právny zástupca žalobcu predmetný rozsudok prevzal dňa 29. mája 2011.

Odvolanie podal osobne na súde prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote a to dňa

7. júna 2011. K svojmu odvolaniu nepriložil žiadne prílohy - listinné dôkazy. Dňa 1. júla 2011

písomne doplnil dôvody odvolania a priložil k tomuto doplneniu listinné dôkazy preukazujúce

doplnenie dôvodov odvolania (č. l. 110).

Podľa ust. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd je

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný -

Podľa ust. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ

nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol

označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k názoru, že

konaním odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom a to

s týchto dôvodov:

9

Je nesporné, že žalobca a ani jeho právny zástupca neboli prítomní na pojednávaní

konanom na súde prvého stupňa dňa 18. apríla 2011, preto dovolací súd nesúhlasí s názorom

odvolacieho súdu, že na pojednávaní 18. apríla 2011 bolo dokazovanie v zmysle ust. § 120

ods. 4 skončené. Pretože účastník konania žalobca nebol na tomto pojednávaní,

nemožno postup podľa ust. na neho aplikovať.

S názorom odvolacieho súdu, že odvolateľ – žalobca podal resp. doplnil svoje

odvolanie z 1. júla 2011, teda po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, dovolací

súd súhlasí, ako aj zo záverom, že k tomuto podaniu nemohol prihliadnuť (§ 205 ods. 3, § 212

ods. 1 ). Rovnako je názoru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať ust.

ods. 1 písm. d) z dôvodu doplnenia odvolania po zákonom stanovenej lehote ako aj

z dôvodu, že žalobca mal dostatočný časový priestor od podania vzájomného návrhu

žalovaným (15. novembra 2010) do rozhodnutia súdu prvého stupňa (18. apríla 2011) na

predloženie listinných dôkazov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedeného je názoru, že podmienky

prípustnosti dovolania podľa ust. nie sú dané ani pri dovolateľových

námietkach o nepreskúmaní a nevzatí do úvahy ním predložených listinných dôkazov, ktoré

predložil 1. júla 2011, a preto dovolanie žalobcu v zmysle ust. v spojení

s ust. odmietol, keďže smerovalo proti rozsudku, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. a a to podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní tak, že ich úspešnému účastníkovi t. j. žalovanému nepriznal, keďže mu

v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. marca 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.