Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/15/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného R. M. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí

konanom 29. marca 2012 v Bratislave dovolanie obvineného R. M. proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 15. januára 2009, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 16. júla 2008, sp. zn. , uznal

obvineného R. M. za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2

písm. b/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že

v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa 25. septembra 2007

v katastrálnom území obce H., na lesnej ceste, po predchádzajúcej ostrej slovnej hádke

prebiehajúcej v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 406, evidenčné číslo X., MPZ

"CZ", predmetom ktorej bolo vyplatenie peňazí v sume 450 000 Sk PhDr. G. S. v prospech

R. M. na základe notársky overeného prehlásenia PhDr. G. S. zo dňa 12. júla 2006, v úmysle

získať majetkový prospech, po vystúpení z vozidla fyzicky napadol PhDr. G. S. tak, že ho

niekoľkokrát udrel päsťou a kopol do oblasti hlavy a následne nožom s pravdepodobnou

dĺžkou čepele asi 10 cm 24-krát bodol do oblasti hrudníka, krku, chrbta a brucha, čím mu

spôsobil mnohopočetné bodné a bodnorezné poranenia krku, hrudníka, chrbta, brucha,

2

s bodnými poraneniami srdca, pľúc, pečene a obličky, ktoré zranenia spôsobili úrazovo

krvácavý šok a boli bezprostrednou príčinou smrti PhDr. G. S., následne telo nebohého

odtiahol do blízkeho lesného porastu a z miesta činu zobral všetky osobné veci poškodeného

PhDr. G. S. a pomocou platobnej karty VISA Electron č. X. vedenej na meno PhDr. G. S.

vybral postupne v mestách B., S. a B. finančnú hotovosť 84 000 Sk a 25 000 Kč, ktoré použil

pre vlastnú potrebu.

Okresný súd Trenčín obvineného R. M. za to odsúdil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák.

na trest odňatia slobody v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 3

písm. b/ a odsek 4 Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súčasne okresný súd obvinenému R. M. uložil podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák.

ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky, a to v rozsahu § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/

Tr. zák.

Podľa okresný súd zaviazal obvineného R. M. nahradiť

poškodenej E. S. škodu spolu vo výške 82 937 Sk (2 753 €) a 25 000 Kč.

Rozsudok okresného súdu napadol ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní

obvinený R. M. odvolaním; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o vine aj treste.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. januára 2009, sp. zn. ,

odvolanie obvineného R. M. podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený R. M. dovolanie, ktoré podal

pôvodne sám a ktoré neskôr doplnil prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu

JUDr. J. P. V dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/

V písomných dôvodoch dovolania obvinený R. M. argumentoval tým, že

- sa súdy oboch stupňov nezaoberali jeho námietkou zaujatosti, ktorú podal proti

všetkým sudcom Okresného súdu Trenčín 22. februára 2008 a do dnešného dňa o tejto

námietke nebolo rozhodnuté, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné podmienky na to,

aby okresný súd prijal obžalobu a rozhodol,

3

- člen senátu odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne JUDr. D. E. mal byť vylúčený

z konania, nakoľko pracoval v advokátskej kancelárii A. kde pracuje dcéra a zať

zavraždeného PhDr. G. S.,

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom, lebo nebola vykonaná rekonštrukcia, nebol žiadny priamy dôkaz o jeho vine

a na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Trenčíne konanom 15. januára 2009 povedal

meno skutočného páchateľa, no nikto to neakceptoval,

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, lebo skutok sa stal na území

Českej republiky a nie na Slovensku.

S poukazom na tieto argumenty obvinený R. M. v petite dovolania navrhol,

aby „dovolací súd na základe podaného dovolania postupoval v zmysle a podľa

vyslovil porušenie zákona a aby zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov

a podľa , prikázal príslušnému súdu, aby bola vec vrátená

až do prípravného konania.“

Predseda senátu Okresného súdu Trenčín v súlade s ustanovením

doručil odpis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo

dotknuté s upozornením, že sa k nemu môžu v stanovenej lehote písomne vyjadriť.

V lehote sa vyjadrila len prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorá navrhla

dovolanie obvineného R. M. odmietnuť podľa , nakoľko podľa jej

názoru v posudzovanej trestnej veci dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a

písm. i/ splnené nie sú. Svoje stanovisko v písomnom vyjadrení aj bližšie zdôvodnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného R. M. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369

ods. 2 písm. b/ ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnom

stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je

potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny

opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,

4

ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie

nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -

mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne

uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými

v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne

užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané

len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolacie dôvody podľa až písm. g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti ( veta prvá ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z obsahu spisového materiálu

zisťuje, že námietky, ktoré obvinený R. M. uplatnil v dovolaní, použil aj v konaní pred súdmi

prvého a druhého stupňa, čím splnil podmienku dovolania podľa § 371 ods. 4 veta prvá

Obvinený R. M. v dovolaní ako prvý uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/

Podľa , dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného

dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj

Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení

upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného

konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví

5

na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa

Z dikcie cit. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie

práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva

na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej

veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných

obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným

spôsobom. Určujúcou v tomto smere bude rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

V trestnej veci obvineného R. M. dovolací súd porušenie ustanovení Trestného

poriadku o povinnej obhajobe nezistil. Z obsahu predloženého spisového materiálu dovolací

súd zisťuje, že obvinený R. M. bol v priebehu celého trestného konania riadne zastúpený,

pôvodne obhajcom JUDr. J. Š., ktorého mu bez meškania po vznesení obvinenia ustanovil

súd, keďže si obhajcu sám nezvolil. Obhajca JUDr. J. Š. bol neskôr pre stratu vzájomnej

dôvery nahradený JUDr. K. P. Z obsahu spisového materiálu dovolací súd zisťuje, že si obaja

obhajcovia svoje povinnosti plnili riadne a k výkonu obhajovacích práv obvineného R. M.

pristupovali aktívne a zodpovedne.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa obvinený R. M.

nenamietal porušenie ustanovení o povinnej obhajobe ani porušenie iných svojich

„čiastkových“ obhajovací práv. Namietal, ako už bolo vyššie uvedené, že „sa súdy oboch

stupňov nezaoberali jeho námietkou zaujatosti, ktorú podal proti všetkým sudcom Okresného

súdu Trenčín 22. februára 2008 a do dnešného dňa o tejto námietke nebolo rozhodnuté,

v dôsledku čoho neboli splnené zákonné podmienky na to, aby okresný súd prijal obžalobu

a rozhodol a že člen senátu odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne JUDr. D. E. mal byť

vylúčený z konania, nakoľko pracoval v advokátskej kancelárii A., kde, pracuje dcéra a zať

zavraždeného PhDr. G. S.“

Argumenty, ktoré vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

uplatnil obvinený R. M., nie sú dôvodné.

K námietke zaujatosti, ktorú obvinený R. M. podal proti všetkým sudcom Okresného

súdu Trenčín na onom súde 22. februára 2008 dovolací súd uvádza, že táto sa v predloženom

spisovom materiály nenachádza. O tom, že táto námietka bola podaná, svedčí podanie

6

sudkyne pre prípravné konanie JUDr. E. T. z 11. marca 2008 (v spise na č. l. 675), v ktorom

menovaná sudkyňa obvinenému R. M. oznamuje, že „o jeho námietke už nemohla rozhodnúť,

pretože v čase podania námietky už vec bola predložená Krajskému súdu v Trenčíne

na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby.“

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obvinený R. M. námietkou zaujatosti podanou

22. februára 2008 namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Trenčín

a tiež, že námietku podal skôr, než 13. marca 2008 na tento okresný súd napadla obžaloba

v posudzovanej trestnej veci.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obvinený R. M. námietku zaujatosti zopakoval

aj v konaní pred okresným súdom, konkrétne na hlavnom pojednávaní konanom 28. mája

2008, pričom námietku zaujatosti rozšíril aj o všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne.

Okresný súd Trenčín uznesením z 28. mája 2008, sp. zn. , podľa § 31

ods. 1 rozhodol, že z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obžalovaného R. M., nar. X., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , nie

sú vylúčení predseda senátu JUDr. M. S. a prísediaci PhDr. E. Č. a J. R.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 19. júna 2008, sp. zn. ,

rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. R. V., JUDr. J. K. a JUDr. M. Z.

nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veciach obžalovaného R. M.,

vedených na tomto súde pod sp. zn. , a , a že trestná vec

obžalovaného R. M. sa Krajskému súdu v Trenčíne neodníma.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 24. júna 2008, sp. zn. , rozhodol,

že trestná vec obžalovaného R. M. sa Okresnému súdu Trenčín neodníma.

Okresný súd Trenčín následne na hlavnom pojednávaní konanom 16. júla 2008

v trestnej veci obvineného R. M. rozsudkom, sp. zn. , rozhodol.

V konaní na odvolacom súde po nariadení termínu verejného zasadnutia na 15. januára

2009 obvinený R. M. písomne dňa 7. januára 2009 vzniesol námietku zaujatosti proti

JUDr. D. E., predsedovi senátu odvolacieho súdu.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 13. januára 2009, sp. zn. , podľa

rozhodol, že JUDr. D. E., predseda senátu odvolacieho Krajského súdu

v Trenčíne nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti

obžalovanému R. M. vedenej na odvolacom Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

.

Krajský súd v Trenčíne následne uznesením z 15. januára 2009, sp. zn.

, odvolanie obvineného R. M. podľa ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia

namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je vo veci povolaný na také rozhodnutie.

Je totiž neodňateľným právom obžalovaného, aby o obžalobe, ktorá bola na neho podaná,

rozhodol samosudca alebo senát v predpísanom zložení sudcov, u ktorých nie sú žiadne

pochybnosti o ich zaujatosti. Takýto právny stav, deklarujúci nevylúčenie sudcu

z vykonávania úkonov trestného konania, nastáva až okamihom rozhodnutia nadriadeného

súdu o podanom opravnom prostriedku proti uzneseniu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni

o vznesenej námietke zaujatosti (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky číslo Tpj 15/06).

Z vyššie uvedeného je teda evidentné, že v posudzovanom prípade pred vydaním

meritórneho rozhodnutia bola otázka vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov toho ktorého

súdu vždy riadne vyriešená, pričom súdy každé zo spomínaných rozhodnutí riadne

zdôvodnili. Fakt, že sa obvinený R. M. s obsahom uvedených rozhodnutí nestotožňuje, ešte

neznamená, že v jeho trestnej veci rozhodoval vylúčený orgán. Z týchto dôvodov dovolací

súd dospel k záveru, že argumenty uplatnené obvineným vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

podľa nie sú dôvodné.

Ako druhý v poradí uplatnil obvinený R. M. dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. g/ , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu

veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia a a Podľa nich

bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.

nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných

na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený

v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú,

a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa

, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa

8

ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho

konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia

skutkového stavu.

Námietky obvineného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá

predstavám obvineného, svojim obsahom nenapĺňajú nielen dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. g/ , ale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa

Obvinený R. M. v rámci dovolacieho dôvodu podľa

namietal jednak rozsah vykonaného dokazovania tvrdiac, že „nebola vykonaná rekonštrukcia

skutku“ a tiež spôsob hodnotenia dôkazov súdom tvrdiac, že „nie je žiadny priamy dôkaz

o tom, že skutok spáchal on“, resp. tvrdiac, že „vrahom je niekto iný“.

Aplikujúc vyššie uvedené právne závery vo vzťahu k námietkam obvineného R. M.

dovolací súd konštatuje, že ide námietky, ktoré svojim obsahom zjavne stoja mimo

dovolacieho dôvodu podľa

Ako posledný uplatnil obvinený R. M. dôvod dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa považuje

Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že tento dovolací dôvod je daný

v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy

prvého a druhého stupňa.

Z dikcie je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť

nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého

stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad

9

odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, jednak

že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným

činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený R. M. v rámci dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/

namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku tvrdiac, že „skutok, za ktorý bol

odsúdený, sa nestal na Slovensku, ale na území Českej republiky v meste B.“ Zo skutkovej

vety výroku rozsudku okresného súdu vyplýva, že skutok sa stal na Slovensku „na lesnej ceste

v katastrálnom území obce H.“.

Ide o skutkové zistenie súdov prvého a druhého stupňa, ktorým je, z dôvodov

už vyššie v texte uvedených, dovolací súd vždy viazaný (nemôže ho meniť, ani dopĺňať).

V dovolacom konaní sa obvinený nemôže úspešne domáhať zmeny právnej

kvalifikácie skutku na podklade iných skutkových zistení, ako sú tie, ktoré ustálili súdy

prvého a druhého stupňa. Takéto „skutkové“ námietky obsahovo nenapĺňajú nielen dovolací

dôvod podľa , ale ani žiaden iný dôvod dovolania.

Je tak evidentné, že v posudzovanom prípade obvinený R. M. s touto „skutkovou“ námietkou

stojí zjavne mimo dovolacieho dôvodu podľa

V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

podľa

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností

a právnych záverov konštatuje, že je evidentné, že v trestnej veci obvineného R. M. dôvody

dovolania upravené v , a splnené nie sú, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky s použitím na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného R. M. uznesením odmietol.

10

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová