Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ef5/383453.c84781.pdf
PDF · 105.27 KB
No categories available
3Obo/9/2012
Najvyšší súd 3 Obo 9/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu
B.M.B, spol. s r. o., H. D“A.., Devínska Kobila, X.,
IČO: X., o schválení konečnej správy, na odvolanie konkurzného veriteľa: S., a. s., C., IČO:
X.,
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 01. 2011, č. k. 1K/115/1997-214,
jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19. 01. 2011, č. k. 1K/115/1997-214 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením 19. 01. 2011, č. k. 1K/115/1997-214 Krajský súd v Bratislave
rozhodol tak, že konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny
a výdavkov zo dňa 12. 08. 2010, doručenú súdu dňa 25. 08.2 010, v znení úpravy konečnej
správy vyplývajúcej zo zápisnice z prejednania zo dňa 19. 01. 2011 schválil a námietky
namietajúceho veriteľa vo zvyšku zamietol.
V odôvodnení uviedol, že podaním zo dňa 25. 08. 2010, predložil správca konkurznej
podstaty konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov
zo dňa 12. 08. 2010. Súd preskúmal uvedenú konečnú správu a upovedomil o nej úpadcu
a konkurzných veriteľov prostredníctvom Obchodného vestníka č. 194B/2010 zo dňa
08. 10. 2010. Konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli súdu dňa 11. 10. 2010.
Proti konečnej správe podal v zákonnej lehote ( 26. 10. 2010 ) námietky veriteľ S., a. s.,
Bratislava. Obsahom námietok veriteľa okrem iného bolo:
1/ bol nesúhlas so spôsobom výpočtu odmeny správcu kedy, podľa namietateľa, správca
konkurznej podstaty nesprávne určil základ pre výpočet svojej odmeny. V zmysle
ustanovenia § 6 písm. a) vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len "vykonávacia vyhláška" ) základ pre výpočet
odmeny tvoria dve zložky, a to:
- suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a
- suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorou sa rozumie suma príjmov, ktoré získal
správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažovaním konkurznej podstaty,
znížená o pohľadávky proti podstaty.
Správca konkurznej podstaty do sumy získanej inou činnosťou zahrnul aj výťažok
exekučného konania vedeného na majetok úpadcu vo výške 8 599,92 eur. Výťažky
exekučných konaní nemožno v žiadnom prípade považovať za príjmy získané pri výkone
funkcie správcu iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty, hoci sa po vyhlásení
konkurzu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e) zákona FZ ČaSFR č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov I ďalej len "ZKV" I, stávajú súčasťou
konkurznej podstaty. Namietajúci veriteľ zastával názor, že na tieto príjmy by sa mal
vzťahovať režim hotovosti pokladne konkurznej podstaty a mali by tvoril' súčasť sumy
určenej pre uspokojenia veriteľov. Predmetné príjmy je exekútor povinný vydal' správcovi
konkurznej podstaty. Táto povinnosť vyplýva exekútorovi priamo zo zákona. Navyše odmena
exekútora za predaj majetku v rámci exekúcie je zo zákona pohľadávkou proti podstate,
a pokiaľ by uvedenú sumu zaťažoval svojou odmenou aj správca konkurznej podstaty,
malo by to za následok znevýhodnenie konkurzných veriteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené
mal namietajúci veriteľ za to, že prvú zložku základu pre výpočet odmeny v danom prípade
predstavuje suma, ktorá bola získaná speňažením konkurznej podstaty, t. j. suma vo výške
1 035,65 eur. Druhú zložku základu pre výpočet odmeny predstavuje suma určená
na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu: 10,95 eur ( úroky ) -
49,95 eur ( bankové poplatky ) = 0 eur. Podľa namietajúceho veriteľa by základom
pre výpočet odmeny mala byt' celková suma 1 035,65 eur, teda odmena správcu konkurznej
podstaty by správne mala predstavoval' suma 829,84 eur a nie suma uvedená správcom
v konečnej správe.
2/ nesprávnosť výpočtu súdneho poplatku. V zmysle Položky 5, písm. a) časti 1. Sadzobníka
súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov sa za konkurzné konanie, podľa zákona č. 328/1991 Zb., v znení neskorších
predpisov, platí 1,2 % zo speňaženej sumy z podstaty, najviac 1 991,50 eur. Nakoľko
v tomto konkurznom konaní bol výťažok zo speňaženia podstaty len vo výške 1 035,65 eur ,
má byť súdny poplatok v súlade s vyššie uvedeným ustanovením správne vypočítaný
vo výške 12,42 eur.
K uvedeným námietkam sa správca vyjadril tak, že
1/ po prepočítaní svojej odmeny, bez zahrnutia speňaženej nehnuteľnosti, zapísanej
na LV č. 115 vykonaného súdnym exekútorom, do svojej odmeny uviedol, že potom jeho
odmena predstavuje sumu 829,84 eur a následne bude veriteľ S., a. s., Bratislava uspokojená,
ako veriteľ 2. triedy, nie v sume 3 107,83 eur, ale sumou 3 897,99 eur.
2/ súdny poplatok by sa mal vypočítať z celého majetku konkurznej podstaty a jeho
speňaženia bez ohľadu na to, či sa nejaká jeho časť započítava do základu pre určenie odmeny
správcu alebo nie, a preto ponechal výpočet z pôvodne určeného základu a nie zo základu
1 035,35 eur, ako navrhol namietajúci veriteľ.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, všetky nezaplatené pohľadávky proti podstate,
pohľadávky I., II. a III. triedy, pričom medzi pohľadávkami II. triedy uviedol, aj pohľadávky
veriteľa S., a. s. vo výške 770 971,42 eur a to, že na jej uspokojenie ostáva suma 3 107,83 eur,
a že na uspokojenie jej zvyšku neostali žiadne finančné prostriedky.
K odmene správcu uviedol, že za vedenie konkurzného konania správcom prináleží
odmena v zmysle § 7 vyhlášky MS SR č. 493/1991 Zb., podľa sumy, ktorá sa v konkurze
získala speňažením konkurznej podstaty, t. j. 8 588,98 eur, keďže doposiaľ správcom nebola
poskytnutá ani časť odmeny náleží im odmena vo výške 1 620 eur vo vyššie uvedenom
pomere.
K námietkam súd prvého stupňa uviedol, že vychádzajú z uvedeného, s poukazom
na citované zákonné ustanovenia, ako i to, že ich namietajúci veriteľ následne nekorigoval,
považoval súd za potrebné námietky, ako nedôvodné, zamietnuť.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal konkurzný veriteľ S.
a. s. a žiadal, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konania.
Nesprávnosť napadnutého uznesenia vidí v tom, že v odôvodnení nie je uvedené z akých
dôvodov súd aj napriek tomu, že SKP konečnú správu v časti výpočtu odmeny upravil
v súlade s námietkami veriteľa zamietol tieto námietky a priznal pôvodnú výšku odmeny.
Zároveň namietal, že súdny poplatok sa má vypočítať z celého majetku konkurznej podstaty
a jeho speňaženia bez ohľadu na to, či sa nejaká jeho časť započítava do základu pre určenie
odmeny alebo nie. Nakoľko v tomto konkurznom konaní bol výťažok zo speňaženia podstaty
len vo výške 1035,65 eur, má byť súdny poplatok v vypočítaný vo výške 12,42 eur.
Speňažením treba rozumieť činnosť, ktorá vedie k premene nepeňažného majetku úpadcu
na všeobecný peňažný ekvivalent. Ak v rámci exekúcie došlo k speňaženiu majetku
exekútorom, a nie správcom, majetok bol v peňažnej forme a teda jeho speňažovanie
neprichádzalo do úvahy. Speňažený majetok na základe exekúcie už nepatril úpadcovi, preto
nemohol patriť do podstaty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10
ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom
v čase začatia konania, ak zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa pre konkurz
a vyrovnanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia a ich správnosť
a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra
odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať
spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom
nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu
nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie,
ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú
správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V preskúmavanom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd
prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí vysloviť právny názor bez toho,
aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu
názoru dospel. Tieto náležitosti napadnutému rozhodnutiu v odôvodnení nesporne chýbajú,
pretože sa riadne nevysporiadal s námietkami veriteľa týkajúcich sa výpočtu súdneho
poplatku, tak, že sa vlastne skutočnosti prečo námietky veriteľa v tejto časti zamietol vôbec
nevenoval.
Veriteľ taktiež vo svojich námietkach poukazoval na nesprávny výpočet odmeny
správcu, na čo súd uložil správcovi aby prepracoval vyčíslenie svojej odmeny tak,
aby nepovažoval speňaženie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 115, ktoré vykonal súdny
exekútor JUDr. Šupová do základu pre výpočet odmeny. Na to správca na pojednávaní zo dňa
19. 01. 2011 uviedol, že po takejto úprave jeho odmena činí 829,84 eur a následne bude
veriteľ S. a.s. uspokojená ako veriteľ 2. triedy nie v sume 3 107,83 eur ale v sume 3 897,99
eur. Aj keď prvostupňový súd vo výroku napadnutého rozhodnutia uvádza, že schvaľuje
konečnú správu, v znení úpravy konečnej správy vyplývajúcej
zo zápisnice z prejednania zo dňa 19. 01. 2011, v odôvodnení už uvádza, že odmena správcu
je vo výške 1 620 eur ( teda vo výške, pred úpravou vykonanou správcom ) a na uspokojenie
pohľadávky veriteľa 2. triedy Slovenskej konsolidačnej ostáva suma 3 107,83 eur. Súd prvého
stupňa pritom v odôvodnení neuvádza, prečo nakoniec námietkam veriteľa ani v tejto časti
nevyhovel. Napadnuté rozhodnutie je preto aj v tejto časti odôvodnenia nepreskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková