Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d03/383684.e90c21.pdf
PDF · 102.88 KB
No categories available
3Obdo/45/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 45/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej
právnej veci navrhovateľa: B. – B., a. s., Ž., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. O. K.,
H., proti odporcovi: I., s. r. o., H., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M. V., F.,
o zaplatenie 280,53 eur s príslušenstvom, na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/330/2010-203 zo dňa 10. 02. 2011 v znení
opravného uznesenia č. k. 1 Cob/330/2010-205 zo dňa 18. 05. 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy v dovolacom konaní vo výške
30,60 eur na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e:
O návrhu na navrhovateľa doručeného Okresnému súdu 26. 05. 2044 o zaplatenie
sumy 8 451,20 Sk / 280,53 eur / rozhodol Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č. k.
30 Cb/391/2004-179 zo dňa 10. 05. 2010 tak, že odporcu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť
sumu 280,53 eur istiny a úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Na náhradu trov konania vo výške 290,89 eur zaviazal odporcu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie
sumy vo výške 8 451,20 Sk s príslušenstvom z titulu neuhradených služieb spojených
so správou nehnuteľnosti na N.N.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
navrhovateľ v plnej miere uniesol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti a výšky svojho
nároku z dôvodu postoja odporcu v konaní každú jednu fakturovanú položku preukázal
faktúrou dodávateľa služby spolu s rozpočítaním na jednotlivé nehnuteľnosti v správe,
z ktorej bolo možné presne určiť časť pripadajúci na nehnuteľnosť odporcu. Čo sa týka
nákladov na čistenie chodníkov zmluvou so zamestnancom spolu
s rozpočítaním na nehnuteľnosť odporcu, určením plochy čistených chodníkov a podpisom
správcu potvrdzujúcim vykonanie čistenia, náklady vedenia účtu, uviedol, že toto bolo
preukázané výpisom z banky. Omeškanie posúdil tak, že začiatok plynutia mal za preukázaný
deň po splatnosti faktúr.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 O. s. p. a § 151 ods. 1 a ods. 5 O. s. p.
O odvolaní odporcu proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č. k. 1 Cob/330/2010-203 zo dňa 10. 02. 2011 tak, že rozsudok
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 10. 05. 2010 č. k. 30 Cb/391/2004-179 zmenil a návrh
na začatie konania zamietol. Navrhovateľa zaviazal na náhradu trov prvostupňového konania
aj na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu zistil, že návrhom zo dňa
26. 05. 2004, upraveným zo dňa 11. 02. 2008 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
8 451,20 Sk / 280,53 eur / istiny s príslušenstvom a trovami konania titulom neuhradených
faktúr spojených so správou nehnuteľnosti na N., ktoré vyúčtoval odporcovi
faktúrou č. X. z 12. 04. 2002 a faktúrou č. X. zo 14. 04. 2002 a to v decembri 2001
a január 2002. Faktúrou za december 2001 účtoval odporcovi odmenu za správu 3 bytov,
bankové poplatky za účet domu, paušálne, havarijné služby a čistenie verejného chodníka
a faktúrou za január 2002 účtoval odporcovi poplatok za odvoz odpadu, paušálne, havarijné
služby, schodištné osvetlenie a čistenie verejného chodníka. Z výpisu z LV č. X. / č. l. 60 /
zistil, že nehnuteľnosť na N. je rodinný dom a nie bytový dom podľa ustanovenia §
43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Konštatoval,
že ustanovenie § 6 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov upravujúce povinnú správu bytového domu sa na tento dom nikdy nevzťahovali,
a teda zmluva, ktorú mali navrhovateľ s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností uzavretej
nebola ex lege záväzná pre odporcu, ako nového vlastníka nehnuteľnosti. Čo sa týka záznamu
zo dňa 17. 01. 2002 / č. l. 5 / konajúci súd označil tento za nezrozumiteľný, neurčitý podľa
ustanovenia § 34 OZ, a teda podľa ustanovenia § 37 OZ za neplatný právny úkon.
Z uvedeného dôvodu teda podľa odvolacieho súdu nemohol tento úkon smerovať
k uzavretiu zmluvy o správe, a teda ani k právu navrhovateľa si účtovať nárok, z toho
právneho titulu. Za zrejmé považoval, že nejaké služby navrhovateľ pre odporcu vykonal,
ktoré však možno považovať iba za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 OU.
Keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo odporcovi v decembri 2001 a január 2002 a návrh bol
podaný 26. 05. 2004, dovolací súd dospel k záveru, že návrh bol podaný po uplynutí 2 ročnej
premlčacej lehoty. Zároveň konštatoval, že na uplatnený nárok nie je možné aplikovať 4
ročnú premlčaciu lehotu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože vzťah medzi
účastníkmi sporu nie je možné podriadiť ustanoveniu § 261 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na namietané premlčanie uviedol, že odporca sa tohto dovolal, a preto podľa
ustanovenia § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil a návrh na začatie konania zamietol.
O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
a o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p.
Záhlavie rozsudku opravil uznesením č. k. 1 Cob/330/2010-205 zo dňa 18. 05. 2011.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 16. 05. 2011 podal dovolanie
navrhovateľ podaním doručeným súdu 16. 06. 2011 s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1
O. s. p., § 241 ods. 2 O. s. p. a uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil vec, keďže uznal
námietku premlčania, nakoľko keďže išlo o dva podnikateľské subjekty na uplatnený nárok
treba aplikovať 4 ročnú premlčaciu lehotu a poukázal na judikát R 34/2002 publikovaný
v komentári k Občianskemu zákonníku na strane 151 vydanie EUROUNION rok 2005.
Na základe uvedeného navrhol, napadnuté rozhodnutie zrušiť a zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania.
K odvolaniu sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu 18. 08. 2011 a navrhol
dovolanie ako neprípustné odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p.
Zároveň namietal, že z ničoho nevyplýva, že dovolanie za navrhovateľa podala splnomocnená
zástupkyňa – advokátka, ktorý dôvod označil za ďalší pre zamietnutie dovolania. Odporca
okrem neprípustnosti dovolania zaujal stanovisko aj k otázke správnosti napadnutého
rozhodnutia z hľadiska hmotnoprávneho a konštatoval, že keďže medzi sporovými stranami
nevznikol nikdy žiadny zmluvný vzťah, odvolací súd správne aplikoval ustanovenie
§ 451 OU a navrhol napadnuté rozhodnutie posudzovať ako vecne správne. Uplatnil si právo
na trovy v dovolacom konaní za dva úkony právnej pomoci ( príprava, prevzatie a vyjadrenie
k dovolaniu ) v celkovej výške 61,30 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / prejednal dovolanie
navrhovateľa podľa § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote a spĺňajúce náležitosti
dovolania, ktoré navrhovateľ označil ako prípustné s poukazom na ustanovenie § 238
ods. 1 O. s. p.
Z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vyplýva,
že dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej.
Z ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p. však vyplýva, že dovolanie nie je prípustné
ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo
sa neprihliada. Je pravdou ako tvrdí odporca v jeho vyjadrení k dovolaniu, že výška žalovanej
istiny neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v roku 2004 v dôsledku čoho nie je ex lege
daná prípustnosť dovolania v tomto spore.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / na základe uvedených
skutočností dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je s odkazom na ustanovenie § 238
ods. 5 O. s. p. neprípustné, a preto ho ako neprípustné v zmysle ustanovenia § 243c O. s. p.,
§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
Odporcovi priznal náhradu trov v dovolacom, účelne vynaložených v konaní, za jeden
úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu vo výške 30,60 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia. Lucia Blažíčková