Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
498/383371.d52c27.pdf
PDF · 101.42 KB
No categories available
7So/42/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/42/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. K., bytom B., R.
ul. č. X., zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého ul. č. 16, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,
o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28. decembra 2010, č. k. 20Sd/120/2010-23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. decembra 2010, č. k. 20Sd/120/2010-23, v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania,
p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania
64,41 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Kontroša, Banská Bystrica, Skuteckého
ul. č.16, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. decembra 2010, č. k. 20Sd/120/2010-
23, podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
odporkyne zo 16. júna 2010, číslo X. a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov konania vo výške 188,10 € na účet jej právneho zástupcu. V odôvodnení
uviedol, že právny zástupca navrhovateľky podaním z 21. decembra 2010 zobral opravný
prostriedok späť a žiadal konanie zastaviť. Opravný prostriedok bol podľa názoru krajského
súdu podaný dôvodne, a preto zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu krajského súdu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podala
odporkyňa odvolanie. Žiadala, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti
zmenil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Namietala, že návrhu navrhovateľky
nebolo vyhovené ani čiastočne, pretože napriek zvýšeniu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 55 % je suma invalidného dôchodku určená podľa
§ 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení 138,00 € mesačne a je nižšia ako vyplácaný invalidný
dôchodok v sume 138,40 € mesačne, priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003.
Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 55 % je zvýšením nie malým, hoci
v danom prípade nemá vplyv na priznanú výšku invalidného dôchodku. Odporovalo by
dobrým mravom nepriznať jej náhradu trov konania, ak dosiahla čo i len čiastočný úspech,
keď sama odporkyňa prehodnotila svoje vlastné rozhodnutie, čím odpadol dôvod ďalšieho
konania. Súčasne žiadala náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c OSP)
preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie
správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu
trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ustanovenie § 250k ods. 1 OSP sa vzťahuje v zmysle § 205l ods. 2 OSP aj na
konania začaté na základe návrhu, ktorým je opravný prostriedok, proti rozhodnutiu
správneho orgánu.
Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách
konania za situácie, keď krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu
späťvzatia opravného prostriedku.
Pre posúdenie nároku navrhovateľky na náhradu trov konania je rozhodujúcou
skutočnosťou, či navrhovateľka mala úspech celkom alebo sčasti.
Podľa súdneho a dávkového spisu odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím
zo 16. júna 2010, číslo X.X. zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného
dôchodku s poukazom na § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení“). Súčasne rozhodla, že podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení navrhovateľke od 5. februára 2010 vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume
113,00 € mesačne, ktorý sa podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona
č. 529/2006 Z. z.) nevypláca. Dňom 5. februára 2010 nárok naň zaniká, pretože suma
vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný
dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 (zákona o sociálnom
zabezpečení) je 138,40 € mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od
1. januára 2004 (zákona o sociálnom poistení) je len 113 € mesačne.
Uvedené rozhodnutie odporkyne bolo doložené lekárskym posudkom MUDr. K. V.,
posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica z 19.
apríla 2010, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o
sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 zákona o
sociálnom zabezpečení. Odporkyňa súčasne posúdila nárok na invalidný dôchodok aj podľa §
70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý podľa odborného lekárskeho posudku
z 19. apríla 2010 odôvodňuje 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V opravnom prostriedku navrhovateľka namietala nesprávne posúdenie jej
zdravotného stavu a nesúhlasila ani s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.
V rámci konania o opravnom prostriedku zdravotný stav navrhovateľky opätovne
posúdila MUDr. B. H., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia
so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá lekárskym posudkom z 11. novembra 2010 zvýšila mieru
poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %.
Odporkyňa na základe tohto posudku v priebehu súdneho konania rozhodnutím
z 25. novembra 2010 číslo X. zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného
dôchodku s poukazom na § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č.
310/2006 Z. z.) a podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Súčasne podľa § 70
ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľke od 3. mája 2010 vznikol
nárok na invalidný dôchodok v sume 138,00 € mesačne, ktorý sa podľa § 263a
ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. nevypláca. Dňom
3. mája 2010 nárok naň zaniká z dôvodu, že suma vyplácaného invalidného dôchodku, na
ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného
do 31. decembra 2003 je 138,40 € mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona
účinného od 1. januára 2004 je 138,00 € mesačne. Navrhovateľke sa teda bude vyplácať
dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume jej zaniká.
Podľa obsahu podania navrhovateľky z 21. decembra 2010 o späťvzatí návrhu
po prehodnotení jej zdravotného stavu a zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zo 45 % na 55 % došlo
k splneniu jej predstavy o dostatočnom posúdení jej zdravotného stavu a k vyhoveniu
opravného prostriedku.
Na základe uvedených skutočností a aj preto, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne o výške invalidného dôchodku odporkyňa žiadosti navrhovateľky vyhovela až
v priebehu konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval opravný prostriedok
podaný proti rozhodnutiu odporkyne zo 16. júna 2010 číslo X. za dôvodne podaný.
Navrhovateľka má preto podľa § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania.
Náhrada trov priznaná uznesením krajského súdu zodpovedala vyhláške Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len "vyhláška č. 655/2004 Z.z. "). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
v tejto napadnutej časti uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne
potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1
a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu. Navrhovateľke
vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena 57 € za 1 úkon
právnej v služby za vyjadrenie k odvolaniu (18. februára 2011) na výzvu súdu prvého stupňa
a 7,41 € náhradu výdavkov, spolu 64,41 € (§ 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová