Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/42/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľky: G. Š., bytom D. N. č. X., B. N. B., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preplatku na invalidnom dôchodku,

na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2.decembra 2010, č. k.

-30, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 2. decembra 2010, č. k. -30, v časti II., ktorou zrušil rozhodnutie odporkyne

číslo 2. X.X. z 10. júna 2010 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd vo výroku I. potvrdil rozhodnutie odporkyne

číslo 1. X.X. z 10.júna 2010 (ďalej len „rozhodnutie 1.“) a vo výroku II. zrušil rozhodnutie

2. číslo X.X. z 10. júna 2010 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím 1. odporkyňa podľa § 54 ods. 2

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZSZ“) a podľa a a o sociálnom poistení

2

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) s odôvodnením, že navrhovateľka poberá

od 1. júna 2007 náhradné výživné na syna A., znížila navrhovateľke od 14. júla 2010

invalidný dôchodok na 228,20 € mesačne, teda tak, aby úhrn invalidného dôchodku a iných

príjmov pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú osobu nepresiahol

1,1 násobok súm životného minima. Mal za preukázané, že z dôvodu, že invalidný dôchodok

navrhovateľky bol jediným zdrojom príjmu dôchodcu, na ktorý bol odkázaný aj mal. syn A.,

bol tento dôchodok navrhovateľky zvýšený od 25. novembra 2002 podľa § 54 ods. 2 ZSZ na

1,1 násobok životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných občanov. Taktiež mal za

preukázané, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4

NcP 127/02-124 z 5. novembra 2002 bola otcovi mal. syna navrhovateľky uložená voči

maloletému vyživovacia povinnosť vo výške 200 Sk mesačne s účinnosťou od 5. novembra

2002 a že navrhovateľka od 1. júna 2007 do 31. decembra 2008 poberala náhradné výživné

v sume 1000 Sk a od 1. januára 2009 naďalej v sume 33,19 € mesačne. Krajský súd po

preskúmaní tohto rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa o znížení invalidného dôchodku

navrhovateľky rozhodla v súlade so zákonom a preto rozhodnutie č. 1 potvrdil.

Rozhodnutím č. 2. odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ ZSP uložila

navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v celkovej sume

981,54 €. Krajský súd mal za to, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, najmä

preukázanie skutočnosti, že navrhovateľka vedela a mohla predpokladať, že invalidný

dôchodok jej vo vyplácanej sume nepatrí. Vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky, že o tom,

že nevedela o povinnosti ohlásiť odporkyni skutočnosť, že je poberateľkou náhradného

výživného na syna A. a dcéru G., a že o tejto povinnosti sa dozvedela až z preskúmavaného

rozhodnutia, pričom nemala vedomosť o tom, že v prípade náhradného príjmu ide o iný

príjem, iný zdroj, a vzhľadom na tvrdenie navrhovateľky, že absolvovala psychiatrické

liečenie, krajský súd usúdil, že z uvedeného sa dá vyvodiť záver, že navrhovateľka poberala

invalidný dôchodok vo vyplácanej výške v dobrej viere a preto jej nevznikla povinnosť ju

vrátiť. Keďže odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia č. 2 neuviedla, ktoré skutočnosti boli

podkladom pre jej rozhodnutie, ani akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov

a použití právnych predpisov, dospel k záveru, že doteraz nebol preukázaný úmysel v zmysle

§ 236 ods. 1 ZSP. Z uvedených dôvodov rozhodnutie č. 2 zrušil a vec vrátil odporkyni na

ďalšie konanie.

3

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním len v časti

výroku II., ktorým bolo zrušené jej rozhodnutie č. 2 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie.

Poukázala na to, že podaním žiadosti o zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu

si navrhovateľka musela byť vedomá tej skutočnosti, že dôchodok je jej jediným zdrojom

príjmu a že zmenou výšky príjmov, resp. získaním nových príjmov už invalidný dôchodok

nebol jediným zdrojom jej príjmu. Z odôvodnenia rozhodnutia č. 2 vyplýva, že navrhovateľka

si riadne a včas nesplnila povinnosť [§ 236 ods. 1 písm. b/ ZSP] oznámiť odporkyni zmenu jej

príjmov, čím spôsobila, že sa invalidný dôchodok vyplácal od 14. júna 2007 do 13. júla 2010

vo vyššej sume ako patrila. V rozhodnutí odporkyne číslo X. z 19. decembra 2002, ktorým

bola invalidný dôchodok navrhovateľky upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu podľa §

54 ZSZ, pritom navrhovateľka bola upozornená na povinnosť oznámiť odporkyni každú

zmenu príjmových pomerov, či už svojich alebo jej rodinného príslušníka, ktorý je odkázaný

na jej výživu. Zo žiadneho ustanovenia zákona odporkyni nevyplýva povinnosť zisťovať

príjmy navrhovateľky na účely trvania nároku na dôchodok, upravený podľa § 54 ZSZ.

Navrhovateľka nemusela mať vedomosť, či sa náhradné výživné, ktoré dostávala namiesto

výživného v sume 200 Sk mesačne, považuje za iný príjem na účely § 54 ZSZ, ale vedela, že

jej príjem vo forme výživného na syna A. sa zvýšil zo sumy 200 Sk mesačne na sumu 1000

Sk mesačne. Túto skutočnosť bola povinná oznámiť odporkyni do 8 dní v súlade s § 227

ods.3 ZSP. Pokiaľ krajský súd poukázal na okolnosť, že navrhovateľka absolvovala

psychiatrické liečenie, odporkyňa namietla, že navrhovateľka nebola zbavená spôsobilosti na

právne úkony, pričom aj pred súdom vystupovala samostatne. Pre naplnenie podmienok

ustanovenia § 236 ods. 1 ZSP zákon nevyžaduje preukázať len úmysel navrhovateľky poberať

invalidný dôchodok, postačuje nesplnenie si zákonnej oznamovacej povinnosti.

Navrhovateľka rozsudok krajského súdu odvolaním nenapadla a k odvolaniu

odporkyne sa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach odvolania odporkyne a dospel k záveru, že odvolaniu

odporkyne nemožno vyhovieť.

Navrhovateľka požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 54 ods. 2 ZSZ

žiadosťou o zvýšenie dôchodku, ktorý jej jediným zdrojom príjmu zo dňa 18. novembra 2002.

Súčasťou tejto žiadosti, založenej v spise odporkyne, je aj poučenie o tom, že za iný príjem sa

4

na účely zvýšenia dôchodku považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmu. Medzi také

príjmy od 1. januára 2005 patrí aj náhradné výživné, priznané podľa

o náhradnom výživnom, resp. podľa o náhradnom výživnom

a o zmene a doplnení o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

Odporkyňa predpísala navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu

na invalidnom dôchodku tak podľa § 236 ods. 1 písm. a/ ZSP ako aj podľa § 236 ods. 1

písm. b/ ZSP.

Podľa § 236 ods. 1 ZSP príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo

dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že

sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Pokiaľ by boli splnené podmienky pre predpísanie preplatku čo i len podľa § 236

ods. 1 písm. a/ ZSP, potom by už nebolo potrebné skúmať, či boli splnené podmienky

na predpísanie tejto povinnosti aj podľa § 236 ods. 1 písm. b/ ZSP.

Podľa § 227 ods. 3 veta druhá ZSP príjemca dávky je povinný do ôsmich dní

oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach

rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej

výplatu a jej sumu.

Vzhľadom na citované ustanovenie v zásade platí, že navrhovateľka ako poberateľ

dávky sociálneho poistenia bola povinná oznámiť odporkyni do ôsmich dní, že jej je

vyplácané náhradné výživné.

Z posudkového spisu pobočky Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch vyplýva, že

navrhovateľka bola uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 3 ZSZ, pričom invalidizujúcim

ochorením je schizofrénia paranoides, s ťažkým defektom osobnosti, konštatovaným

v posudku z 20. januára 2006 ako aj v posudku z 21. januára 2009.

5

Podľa § 174 ZSP účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom

má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľka bola čo i len čiastočne pozbavená

spôsobilosti na právne úkony. Táto skutočnosť však nie je rozhodujúca. Rozhodujúce je to,

či navrhovateľka vzhľadom na charakter jej psychického ochorenia skutočne bola spôsobilá

na právne úkony v období, kedy jej vznikla oznamovacia povinnosť, resp. ak v dôsledku

ochorenia bola prechodne nespôsobilá na právne úkony, či a kedy došlo k úprave v takom

rozsahu, ktorý by odôvodnil opätovné nadobudnutie spôsobilosti na právne úkony a odkedy

by mohla začať plynúť osemdňová lehota na splnenie si oznamovacej povinnosti uvedenej

v § 227 ods. 3 ZSP. V tejto súvislosti by mohla byť relevantná aj námietka, že navrhovateľka

bola hospitalizovaná na psychiatrii, resp. je potrebné vyhodnotiť, ako sa vyššie uvedené

ochorenie s ťažkým defektom osobnosti, konštatovaným v posudku z 20. januára 2006

i v posudku z 21. januára 2009, odzrkadlilo na jej spôsobilosti na právne úkony (spôsobilosti

na splnenie si oznamovacej povinnosti).

Hoci z potvrdenia úradu práce vyplýva, že náhradné výživné za neplatené výživné

na syna A. bolo vyplatené už za jún 2007, zo spisu odporkyne nie je zrejmé, kedy nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní náhradného

výživného a kedy bolo náhradné výživné navrhovateľke vyplatené prvýkrát. Nie je teda

zrejmé, kedy začala navrhovateľke plynúť osemdňová lehota, v ktorej bola povinná priznanie

náhradného výživného oznámiť. Napriek tejto nejasnosti odporkyňa bez ďalšieho skúmania

predpísala navrhovateľke preplatok už od 16. júla 2007.

Z dávkového spisu súčasne vyplýva, že navrhovateľka oznámila odporkyni poberanie

náhradného výživného dňa 9. apríla 2010. I s prihliadnutím na splatnosť dôchodku však

odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa mohla a mala znížiť invalidný dôchodok už

od splátky dôchodku za máj 2010 a preto nepovažoval za dôvodné predpísanie preplatku aj

za obdobie od splátky dôchodku za máj 2010 do 13. júla 2010.

Odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa nezistila skutočný stav veci

pre rozhodnutie o tom, za akú dobu je možné predpísať navrhovateľke povinnosť vrátiť

neprávom vyplatenú sumu na invalidnom dôchodku.

6

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa , rozsudok krajského

súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka ich náhradu neuplatnila a odporkyňa

bola v konaní neúspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská