Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/70/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., X. Z. XXXX/XX, toho času G., V. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., X. Z. XXXX/XX, toho času G., V. XX, právne zastúpená spoločnosťou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13, a otec - B. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., X. Z. XXXX/ X, právne zastúpeného JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom G., K. M. R. B. X, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -60 zo dňa 22.10.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í vo výroku II. o vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je dočasne povinný platiť na mal. Q. G., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 80 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) sčasti vyhovel návrhu matky a nariadil neodkladné opatrenia, ktorým dočasne zveril maloletého Q. G., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky; otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Osobitne konštatoval, že neodkladné opatrenie bude v časti zverenia maloletého účinné do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a v časti výživného do rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že matka sa o maloletého osobne stará, jeho zverenie do matkinej starostlivosti je len potvrdením aktuálneho stavu veci. Pokiaľ ide o výživné, otec na výživu maloletého od odchodu zo spoločnej domácnosti v júli 2021 neprispieva, na starostlivosti a výchove maloletého sa nepodieľa, ani sa s ním nestretáva aj vzhľadom na nevôľu zo strany maloletého. Doplnil, že k dočasnej úprave výživného pristúpil aj vzhľadom na to, že uznesením zo dňa 3.8.2021 už raz zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, včítane určenia výživného otca na maloletého, s tým, že je potrebné dať otcovi priestor na dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti. Otec však svoje rodičovské povinností neplní. Pri stanovení výšky výživného určeného neodkladným opatrením (150 eur mesačne) vychádzal z ust. , podľa ktorého možno neodkladným opatrením uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Čistý mesačný príjem matky je 750 až 770 eur, náklady na bývanie 102 eur, elektrinu 20 eur, mobil a internet 100 eur, výdavky na stravu maloletého 30 eur mesačne, vreckové 7-10 eur denne, dopravu 20 eur mesačne. Čistý mesačný príjem otca je 850 eur, náklady na bývanie 300 eur, energie 50 eur, splátka úveru 218 eur, poistné na auto 106 eur ročne. Určená suma výživného je primeraná na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletého dieťaťa.

3. Proti tomuto uzneseniu, čo do dočasného určenia vyživovacej povinnosti, podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude uložené dočasne prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne. Tiež žiadal, aby odvolací súd rozhodol aj o úprave jeho styku s maloletým každý týždeň od piatku od 16:00 hod. do soboty do 18:00 hod. s tým, že matka bude povinná maloletého na stretnutia s otcom riadne pripraviť. 4. Odvolateľ namietal, že okresný súd rozhodol len na podklade tvrdení matky a na ním predložené tvrdenia a dôkazy neprihliadal, hoci svoje vyjadrenie k návrhu matky zaslal v súdom určenej lehote. Poukázal na skutočnosť, že matka odišla s maloletým zo spoločnej domácnosti dňa 5.7.2021 bez jeho vedomia, pričom na maloletého nemá žiaden kontakt; kontaktuje ho preto cez sociálne siete. Čo sa výživného týka, toto nechce dávať do rúk matky, lebo nemá dôveru, ako s ním matka naloží. Pre maloletého preto zriadil osobný účet a chcel maloletého informovať o tom, kde si môže vyzdvihnúť bankomatovú kartu k účtu. Otec poprel tvrdenia matky, že maloletému neposlal ani euro. Od doručenia uznesenia súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia poslal synovi tri splátky za 8, 9 a 10/2021 (výpis z účtu). S určenou výškou výživného 150 eur mesačne nesúhlasí, vzhľadom na jeho príjem je pre neho likvidačná. Poukázal na výšku minimálneho zákonného výživného 29,87 eur, pričom on maloletému zaslal v 8/2021 60 eur, v 9/2021 30 eur, v 10/2021 30 eur a tiež mu poslal 20 eur mesačne ako sporenie. Jeho priemerný čistý mesačný plat je cca 800 eur, po odpočítaní nákladov mu zostane 148,46 eur, pričom životné minimum pre dospelú osobu je 2018 eur a len vreckové pre maloletého uvádzané matkou je 10 eur denne. Príjem matky je podľa jeho vedomostí 1.000 až 1.100 eur mesačne, plus daňový bonus a prídavky na dieťa, po odpočítaní nákladov ňou uvádzaných jej ostane 826,72 eur, prípadne po odpočítaní nákladov maloletého jej ostane 476,72 eur (pre dvoch). Pritom vreckové 10 eur denne, t. j. 300 eur mesačne, je vzhľadom na vek maloletého neakceptovateľné. Otec ďalej uviedol, že v zmysle jeho vyjadrení a ním uvádzaných skutočností sa s maloletým v rámci možností stretávam a je s ním v kontakte. Toho času už nie je možné hovoriť o nevôli maloletého stretávať sa s ním, ich vzájomný vzťah sa značne zlepšuje. Má však obavu, že maloletý je matkou manipulovaný, nakoľko sa bojí byť s otcom dlhšie a matke odmieta povedať, že sa stretol s otcom.

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť a návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietnuť. Poukázala na vyjadrenie otca, že (len) chcel oznámiť, kde si maloletý môže vyzdvihnúť kartu k účtu. Otec teda posiela peniaze na svoj vlastný účet, ku ktorému nemá ona ani maloletý prístup. Podľa otca je suma 30 eur primeraná na výživu 16-ročného mladého študujúceho človeka. Výdavok 218 eur na splátku úveru otec nepreukázal, prípadne taký výdavok nie je opodstatnený, lebo nie je zrejmé, na aký účel boli úverové prostriedky použité. Otec nepreukázal ani výdavok 30 eur mesačne na lieky na kožnú ochorenie. Uviedla, že sa jej síce podarilo dosiahnuť o 100 až 200 eur vyšší príjem, než ako uviedla v návrhu, avšak šlo o príplatky za prácu v infekčnom covidovom prostredí, na úkor jej zdravia, voľného času atď. Na rozdiel od otca zabezpečuje všetky materiálne výdavky maloletého. Otec je pracujúci zdravý človek v produktívnom veku a nie sú u neho splnené predpoklady pre určenie výživného v minimálnej zákonom stanovenej výške. Suma 150 eur predstavuje necelých 20 % z deklarovaného príjmu otca. 6. Pokiaľ ide o návrh na úpravu styku s maloletým, otec v jednom odseku odvolania uvádza, že nemá žiadny kontakt s maloletým, vzápätí tvrdí, že maloletého často kontaktuje prostredníctvom sociálnych sietí a tiež osobnými stretnutiami. Otec potvrdzuje, že jeho stretnutia s maloletým sú len o tom, aby zaťahoval maloletého do konfliktu lojality a konfrontoval ho v prebiehajúcom spore medzi rodičmi. Napríklad, výživné otec odmieta dávať do rúk matke a tak vo večerných hodinách si vyhľadá maloletého a vnucuje mu bankomatovú kartu k nejakému účtu ako formu platenia výživného, alebo otec sediac v aute vyčkáva syna na konečnej zastávke trolejbusu a vyhráža sa pred ním, že na matku podá trestné oznámenie pretože údajne zakazuje synovi stretávať sa s otcom, hovorí mu, že sa za syna hanbí a pod. Z takéhoto správania sa otca je maloletý psychicky zdeptaný a vystresovaný a s otcom sa odmieta stretávať. Tvrdenie otca, že jeho vzťah so synom sa po 4 mesiacoch od pohovoru značne zlepšuje, je nepravdivé, resp. ide len o subjektívne presvedčenie otca. Maloletý sa k otcovi správa tak ako sa správal vždy, slušne a s rešpektom, avšak stretnutia s ním nevyhľadáva a stretávať sa s ním nechce práve preto, že otec na neho neustále vyvíja neprimeraný psychický nátlak, neustále sa mu vyhráža políciou a trestnými oznámeniami na matku. Nie je pravda, že by jej maloletý tajil stretnutia s otcom, práve naopak, syn vždy matke referuje stretnutie, resp. kontakt s otcom, pretože je z toho vždy rozrušený. Otec ho čakáva v aute na zastávke trolejbusu, alebo syn ide na bicykli, tak otec ho prenasleduje autom, pričom komunikácia otca so synom je konfrontačná a nátlaková. Otec so svojím 16-ročným synom nevie normálne komunikovať a syna zneužíva len na odkazy a vyhrážky voči matke a sťažovanie sa

na problémy, ktoré vyplývajú z konfliktu medzi manželmi. Otec syna citovo vydiera, manipuluje s ním a psychicky ho deptá, čo u maloletého vyvoláva úzkosť, zmätok, stres a zároveň pravdepodobne aj prirodzenú averziu voči otcovi. Matka ďalej uviedla, že nikdy do vzťahu medzi otcom a maloletým nevstupovala ani maloletému nebránila stretávať sa s otcom. Maloletý si však vo svojom veku vie vytvoriť vlastný úsudok a pomenovať veci, ktoré sa mu nepáčia. Ako vyplýva z tvrdení otca, má so synom kontakt a sám si manažuje režim stretnutí, nakoľko býva len pár metrov od súčasného bydliska maloletého.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu podľa až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario) napadnuté uznesenie v časti zmenil podľa v spojení s a v časti (vo zvyšku) potvrdil podľa v spojení s .

9. Odvolanie otca je sčasti opodstatnené. 10. Podľa môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. V štádiu konania pred vykonaním riadneho dokazovania, resp. zistenia skutočného stavu veci, a pred vyhodnotením všetkých relevantných skutkových okolností, ktorá procesná a dôkazná situácia je implicitne vyjadrená v hypotéze právnej normy ustanovenej v („Neodkladným opatrením...“), zákon umožňuje súdu uložiť výživným povinnej osobe platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Je potrebné vychádzať z účelu takéhoto výživného, ktorým je uspokojenie základných, nevyhnutných potrieb z výživného oprávnenej osoby. 12. Mesačné výživné určené okresným súdom vo výške 150 eur, hoci maloletý je vo veku 16 rokov a v tej súvislosti jeho náklady na upokojovanie životných potrieb sú nesporne relatívne vyššie, nemožno vyhodnotiť ako výživné v nevyhnutnej miere/výške, resp. uvedené výživné túto zákonom definovanú mieru presahuje.

13. Vychádzajúc z predložených tvrdení, ale zároveň aj súdom získaných podkladov (lustrácie Sociálna poisťovňa), príjem otca a príjem matky možno považovať v hrubom porovnaní za podobné, cca 850 eur v čistom; s tým, že matka zároveň poberá prídavky na dieťa. Obaja rodičia majú bežné výdavky. Matka platí podľa jej tvrdení za služby spojené s bývaním cca 100 eur mesačne, za elektrinu 20 eur, za mobil + internet 100 eur. Otec platí nájomné 300 eur mesačne, spláca úver po 218 eur mesačne, má náklady na energie 50 eur mesačne, poistné na auto cca 9 eur mesačne. 14. Za situácie, že maloletý bol napadnutým uznesením dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky (viď ďalej), je namieste určiť vyživovaciu povinnosť otcovi, ktorý zároveň nepreukázal, resp. neosvedčil v danom štádiu konania, či vôbec a prípadne v akej výške plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Tvrdenia otca o účte založenom pre maloletého a ním predložené podklady o tom neosvedčujú, že skutočne tvrdené peňažné prostriedky maloletému poukázal, dal. Otec samotný sa o reálnom plnení vyživovacej povinnosti vyjadril dosť nejasne, keď uvádzal, že poslal prostriedky na účet založený pre maloletého, ale maloletému len chcel odovzdať kartu k účtu (čo neznamená, že tak aj učinil).

15. Krajský súd preto zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého tak, že otcovi uložil prispievať na výživu maloletého po 80 eur mesačne k rukám matky. Uvedené výživné považoval za výživné v nevyhnutnej miere s prihliadnutím na vek, resp. potreby maloletého, približne rovnakú výšku čistého príjmu každého z rodičov cca 850 eur. Z výživného 80 eur aj v spojení s vlastným príjmom a pri ňou uvádzaných nákladoch jej domácnosti by matka mala byť schopná zabezpečiť uspokojovanie základných potrieb maloletého. Vo zvyšku krajský súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (o určenie výživného na maloletého) zamietol.

16. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladným opatrením bolo stanovené výživné otca na maloletého len v nevyhnutnej miere. Toto rozhodnutie nijako neprejudikuje rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti otca na maloletého vo veci samej a nie je vylúčené, skôr naopak, je pravdepodobné, že meritórnym rozhodnutím určené výživné bude vyššie. Nadväzne otcovi „hrozí“, že bude povinný zaplatiť zameškané výživné aj za obdobie, za ktoré bude plniť výživné len vo výške určenej neodkladným opatrením. Irelevantnou je námietka otca o jeho neochote/nedôvere odovzdávať výživné

matke. Nie je v konaní evidentná žiadna skutočnosť nasvedčujúca deficitom výchovného prostredia matky spočívajúcim v nakladaní s finančnými prostriedkami. Žiada sa tiež na tomto mieste dodať, že v rámci konania vo veci samej sa súd musí (na rozdiel od definičných/pojmových charakteristík konania o neodkladnom opatrení) zaoberať (a vyhodnotiť) jednotlivými vznesenými (a doposiaľ bližšie neobjasnenými) námietkami/tvrdeniami majúcimi bezprostredný dopad na stanovenie výšky dotknutej vyživovacej povinnosti - predovšetkým účel otcom hradeného úveru.

17. Pokiaľ otec namietal, že okresný súd vychádzal len z tvrdení matky a na jeho vyjadrenia neprihliadal, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že návrh matky bol otcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zaslaný 4.10.2021, avšak táto ho prevzala až 19.10.2021 a vyjadrila sa k nemu až podaním datovaným 27.10.2021, doručeným súdu dňa 2.11.2021. Teda súd, pokiaľ chcel (vo význame musel) rešpektovať zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (30 dní do doručenia návrhu), pričom návrh matky mu bol doručený dňa 28.9.2021, aj keby rozhodoval v posledný deň zákonom stanovenej lehoty, nemal by k dispozícii vyjadrenie otca. Vzhľadom na časové súvislosti doručovania a prevzatia návrhu matky právnou zástupkyňou otca a následne aj predloženia vyjadrenia otca k tomuto návrhu nie je predmetná odvolacia argumentácia otca vôbec opodstatnená.

18. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti je maloletý u matky, v jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že otec výslovne napadol svojím odvolaním uznesenie okresného súdu len vo výroku o výživnom na maloletého, možno usudzovať na to, že so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí (uvedené je v zhode aj s jeho návrhom vo veci samej). Preto krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku I. o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.

19. Záverom krajský súd konštatuje, že návrh otca na úpravu styku s maloletým predložený odvolaciemu súdu v rámci odvolania otca proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vyhodnotil ako návrh na neodkladné opatrenie podľa , o ktorom je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Tento návrh otca bol vyčlenený na samostatné „konanie“, bola mu pridelená samostatná spisová značka konania (CoPno) a krajský súd o ňom rozhodne samostatným uznesením.

20. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.