Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľky: S. M., bytom v Š. Ú. č. X., P., Č. R., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na

odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2010, č.

k. -80, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 3. decembra 2010, č. k. -80, v časti týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e .

V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 3. decembra 2010, č. k. -80, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne 1. číslo X. z 24.

apríla 2009 v spojení s pozmeňujúcim rozhodnutím 2. zo dňa 18. januára 2010 a rozhodnutím

z 28. apríla 2010, všetky toho istého čísla a súčasne navrhovateľke nepriznal náhradu trov

konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z 24. apríla 2010 odporkyňa podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len

2

„), nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 a zákona

č. o sociálnom poistení priznala navrhovateľke od 10. januára 2007 starobný

dôchodok v sume 4704 Sk mesačne. V priebehu súdneho konania o návrhu na preskúmanie

zákonnosti tohto rozhodnutia odporkyňa o nároku navrhovateľky rozhodla rozhodnutiami

z 18. januára 2010 a 28. apríla 2010, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že navrhovateľka

splnila podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej

republiky dňom X. a starobný dôchodok bol vypočítaný tak podľa

ako aj podľa s ohľadom na nepretržité trvanie zamestnania

navrhovateľky od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Keďže výška

starobného dôchodku vypočítaného podľa (7842 Sk mesačne) je

vyššia ako jeho výška vypočítaná tak podľa ako aj podľa

nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (ďalej len „nariadenie“), odporkyňa navrhovateľke od 10.

januára 2007 priznala starobný dôchodok v sume 7842 Sk mesačne. Pokiaľ navrhovateľka

namietala, že pojem „vznik poistnej udalosti“ na účely výpočtu starobného dôchodku podľa

nariadenia sa má interpretovať ako „dátum, od ktorého sa starobný dôchodok priznáva“, taký

výklad podľa názoru krajského súdu nemá v predpisoch Európskej únie oporu. Pod pojmom

„poistná udalosť“ sa podľa názoru krajského súdu rozumie staroba, nespôsobilosť na prácu

a strata živiteľa. Z uvedeného dôvodu by zhodnotenie doby poistenia, získanej po vzniku

nároku na starobný dôchodok od 2. apríla 2001 do vzniku nároku na starobný dôchodok

podľa právnych predpisov Českej republiky by viedol k tomu, že starobný dôchodok by za

túto dobu vyplácala nielen Česká správa sociálneho zabezpečenia, ale aj odporkyňa, čo by

bolo v rozpore so základnou zásadou koordinačných nariadení Európskej únie.

Nepriznanie trov konania navrhovateľke krajský súd odôvodnil jej neúspechom

v konaní.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla,

že odporkyňa nepostupovala v súlade s čl. 46 nariadenia, keďže pri výpočte teoretickej výšky

dôchodku nezhodnotila všetky doby poistenia získané v každom členskom štáte EÚ, vrátane

dôb získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok. Krajský súd pochybil aj ohľadom

otázky „vzniku poistnej udalosti“ v zmysle čl. 46 ods. 2, písm. /b nariadenia. Podľa názoru

navrhovateľky je potrebné pod dátumom vzniku poistnej udalosti považovať deň, od ktorého

sa navrhovateľke dôchodok priznal, teda 10. januára 2007 a nie deň 1. apríla 2001, ktorým

navrhovateľke nárok na starobný dôchodok vznikol iba v Slovenskej republike, nie však

v Českej republike, kde jej nárok na tento dôchodok vznikol až dňom 1. apríla 2003. Doba,

3

kedy navrhovateľke nárok na starobný dôchodok vznikol, je len dobou, kedy mohla, ale

nemusela odísť do dôchodku. Pokiaľ pokračovala v pracovne činnosti i po dátume možnosti

odchodu do dôchodku a dôchodok nepoberala, potom v zmysle čl. 46 ods. 2 nariadenia

sa táto skutočnosť musí premietnuť do teoretickej výšky dôchodku a samozrejme

i výhodnejšieho hodnotenia dôb za ďalšiu prácu aj na slovenskej strane a následne teda

aj vo výpočte čiastkového dôchodku. Ak by sa pripustil odporkyňou používaný výklad pojmu

vznik poistnej udalosti, potom by mohlo dôjsť k situácii, že ak by osoba pracovala na území

niektorého členského štátu EÚ len po dovŕšení vekovej hranice pre odchod do dôchodku,

potom by jej tento štát žiadny dôchodok nepriznal. Navrhovateľka namietla aj to, že súd

sa nezaoberal otázkou úrokov z omeškania, keďže odporkyňa jej neoprávnene zadržiavala

finančné plnenie, ktoré jej bola povinná vydať. Krajský súd napokon pochybil aj vo výroku

o náhrade trov konania, lebo návrh na preskúmanie rozhodnutia smeroval proti rozhodnutiu

z 24. apríla 2009, ktorým jej odporkyňa priznala starobný dôchodok len vo výške 4704 Sk

mesačne a svoje pochybenie čiastočne napravila až v priebehu súdneho konania, čo znamená,

že navrhovateľka bola v konaní úspešná a patrí jej preto náhrada trov konania. Z uvedených

dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu potvrdil. Podľa jej názoru pod pojmom „poistná udalosť“

je potrebné rozumieť okamih vzniku nároku na dôchodok, ktorým je vo vzťahu k starobnému

dôchodku okamih súčasného splnenia podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania

aspoň 25 rokov zamestnania. Taký výklad zabezpečuje rovnaký postup členských štátov EÚ.

Jeho účelom je predovšetkým zabezpečiť, aby doby poistenia, získané podľa právnych

predpisov jedného členského štátu v období do dosiahnutia dôchodkového veku, ak je v tomto

štáte určený vyšší dôchodkový vek, nezohľadnil na účely čl. 46 ods. 2 nariadenia aj členský

štát, v ktorom je určený nižší dôchodkový vek, podľa ktorého by išlo o dobu poistenia už po

vzniku nároku na dôchodok. Základnou zásadou koordinačných nariadení EÚ totiž je, že

každý členský štát prizná a vypláca dôchodok len za doby poistenia získané podľa svojich

vnútroštátnych predpisov a že za tú istú dobu poistenia je v súlade s čl. 12 nariadenia možné

hodnotiť a poskytnúť za ňu dôchodok len raz. V navrhovateľkinom prípade zhodnotenie doby

poistenia získanej po vzniku nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov

Slovenskej republiky, t.j. od 2. apríla 2001 do vzniku nároku na tento dôchodok podľa

predpisov Českej republiky (1.4.2003) by potom znamenalo, že starobný dôchodok by za túto

4

dobu priznala a vyplácala nielen Česká správa sociálneho zabezpečenia ale aj Sociálna

poisťovňa, čo by bolo v rozpore s vyššie uvedenou základnou zásadou koordinačných

nariadení Európskej únie. Ak by navrhovateľka bola po vzniku nároku na starobný dôchodok

dôchodkovo poistená v Slovenskej republike, suma zvýšenia jej starobného dôchodku by sa

určila podľa Zvýšenie sumy starobného dôchodku len

o pomernú časť zo sumy zvýšenia by bolo v rozpore nielen s právnymi predpismi Slovenskej

republiky, ale aj právnymi predpismi Európskej únie. Odporkyňa teda nie je oprávnená určiť

sumu starobného dôchodku za doby poistenia, ktoré navrhovateľka po vzniku nároku

na starobný dôchodok získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Z uvedených

dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach návrhu na preskúmanie rozhodnutia

odporkyne a v rozsahu odvolania ( v spojení s a )

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky vyhovieť nemožno.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd je

teda v správnom súdnictve oprávnený iba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu a predmetom konania teda nemôžu byť iné nároky.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku

na starobný dôchodok a jeho výšku.

Medzi účastníkmi bol sporný výklad pojmu „vznik poistnej udalosti“, uvedený

v čl. 46 ods. 2 nariadenia.

Podľa článku 45 (11) (14) ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 - (Započítavanie

období poistenia alebo bydliska, ktoré uplynuli podľa právnych predpisov, ktorej zamestnaná

alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehala, ohľadom nadobudnutia, zachovania

alebo znovunadobudnutia práva na dávky) :

1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú

nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky podľa systému, ktorý

5

nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3 dosiahnutím dôb poistenia alebo dôb

bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnutné, doby poistenia alebo doby bydliska dosiahnuté

podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu podľa všeobecného systému

alebo podľa osobitného systému buď zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych

predpisov.

Podľa o sociálnom zabezpečení žena má

nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň

55 rokov, ak vychovala dve deti,

Navrhovateľka vzhľadom na dátum narodenia (X.) a výchovu dvoch detí splnila

podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. c/ zákona

č. dňom X., keďže k tomuto dňu dovŕšila vek 55 rokov a na území Slovenskej

republiky (do 31.12.1992) získala 11 406 dní zamestnania (dôchodkového poistenia), t.j. viac

ako 31 rokov.

Z citovaného ustanovenia článku 45 ods. 1 nariadenia vyplýva, že zohľadnenie dôb

poistenia v Českej republike pre nadobudnutie nároku navrhovateľky na starobný dôchodok

zo všeobecného systému dôchodkového poistenia v Slovenskej republike by prichádzalo

do úvahy len vtedy, ak by navrhovateľka v Slovenskej republike nesplnila podmienku

získania aspoň 25 rokov zamestnania v Slovenskej republike podľa

Zb. o sociálnom zabezpečení.

Keďže navrhovateľka získala na území a podľa predpisov Slovenskej republiky viac

ako 25 rokov zamestnania, započítanie dôb poistenia v Českej republike pre nadobudnutie

(vznik nároku) na starobný dôchodok v zmysle článku 45 ods. 1 nariadenia nebolo

nevyhnutné.

Podľa suma starobného dôchodku poistenca,

ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku

na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný

dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

6

Ako je vyššie uvedené, navrhovateľka splnila podmienky nároku (nadobudla nárok)

na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004. Na území Slovenskej republiky a podľa jej

právnych predpisov po 31. marci 2001 dôchodkovo poistená nebola.

Nebolo sporné, že po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po 31. marci 2001

navrhovateľka bola nepretržito zamestnaná (poistená) podľa právnych predpisov Českej

republiky, a to až do 1. januára 2007. Vzhľadom na vyššie uvedené nepretržité trvanie

poistenia jej preto v súlade s vzniklo právo na určenie

sumy starobného dôchodku aj podľa Na ten účel jej doba poistenia

v Českej republike od 1. apríla 2001 do 31. decembra 20003 v zmysle čl. 45 nariadenia

zohľadnená bola, keďže odporkyňa výšku starobného dôchodku určila aj podľa § 66 v spojení

s , popri jej určení podľa

Podľa článku 46 ods. 1 nariadenia keď podmienky požadované právnymi predpismi

členského štátu pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel použiť článok

45 alebo článok 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá:

a) príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:

i) na jednej strane iba podľa ustanovení právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje,

ii) na druhej strane podľa odseku 2.

Podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia v prípade, kde podmienky požadované právnymi

predpismi členského štátu, na nadobudnutie nároku na dávky sú splnené iba po použití článku

45 a/alebo článku 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá:

a) príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba

uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia a/alebo bydliska dosiahnuté podľa

právnych predpisov členských štátov, ktorým zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná

osoba podliehali, sa dosiahli v tomto štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň

priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní

dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku;

b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky

uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania dôb poistenia alebo bydliska

dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto

inštitúcia, k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých pred vznikom

poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov.

7

Zo znenia ustanovenia čl. 46 ods. 1 písm. b/ nariadenia podľa názoru odvolacieho súdu

vyplýva, že v ňom uvádzaný pomer sa odvodzuje od trvania dôb poistenia podľa slovenských

predpisov k súčtu trvania dôb podľa predpisov slovenských a českých k jednému dátumu

vzniku poistnej udalosti.

Pokiaľ ide o výklad pojmu „vznik poistenej udalosti“ odvolací súd dospel k záveru,

že pod týmto pojmom treba rozumieť deň, ktorým sú splnené všetky podmienky pre vznik

nároku na starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. V danom prípade

navrhovateľka splnila podmienku 25 rokov zamestnania a dovŕšenia veku 55 rokov

pri výchove dvoch detí podľa dňom

X. a týmto dňom teda došlo k vzniku poistnej udalosti.

Od X. je potom potrebné odvodzovať výpočet starobného dôchodku podľa čl. 46 ods.

2 písm. b/ nariadenia; odporkyňa preto postupovala správne, keď skutočnú výšku dôchodku

určila na základe teoretickej výšky podľa pomeru dôb dosiahnutých pred X. podľa

slovenských právnych predpisov k celkovému trvaniu dôb poistenia pred X., dosiahnutých tak

podľa slovenských ako aj českých právnych predpisov.

Navrhovateľka namietala, že deň, ktorým jej nárok na starobný dôchodok vznikol,

je iba dňom, od ktorého mohla, ale nemusela odísť do dôchodku a že pokiaľ pokračovala

v pracovnej činnosti i po tomto dátume a dôchodok nepoberala, potom v zmysle čl. 46 ods. 2

nariadenia sa táto skutočnosť musí premietnuť do teoretickej výšky dôchodku výhodnejšieho

hodnotenia dôb za ďalšiu prácu aj na slovenskej strane a následne teda aj vo výpočte

čiastkového dôchodku.

Vzhľadom na vyššie uvedené je takýto výklad nesprávny. Ak by totiž navrhovateľka

pracovala vo viacerých členských štátoch únie a v každom by bol určený iný vek odchodu

do dôchodku, pri takom výklade by pomer dôb pre výpočet skutočnej výšky dôchodku bol

nezistiteľný.

Vyššie uvedenému výkladu pojmu „vznik poistnej udalosti“ zodpovedá podľa názoru

odvolacieho súdu aj znenie čl. 46b ods. 2 písm. b/ nariadenia, v ktorom je upravený výška

dávky na základe zápočtových období, ktoré mali uplynúť medzi dátumom vzniku poistnej

udalosti a neskorším dátumom.

8

Pokiaľ navrhovateľka namietla, že ak by osoba pracovala na území niektorého

členského štátu EÚ len po dovŕšení vekovej hranice pre odchod do dôchodku, potom by jej

tento štát žiadny dôchodok nepriznal, tento jej záver je nesprávny práve s ohľadom na to, že

vznik poistnej udalosti nie je možné zúžiť len na dosiahnutie dôchodkového veku, ale aj

na splnenie ďalších podmienok, napríklad dosiahnutie potrebného počtu dôb poistenia

v spojení s výchovou určitého počtu detí.

Rozhodnutím z 28. apríla 2010 odporkyňa priznala navrhovateľke starobný

dôchodok, ktorého výšku určila tak podľa ako aj podľa

ods. 1 v spojení s Takto určenú výšku starobného

dôchodku navrhovateľka nespochybnila.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie odporkyne považoval za súladné

so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250l

ods. 2 a vetou druhou

Krajský súd nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke odôvodnil jej

neúspechom v konaní. Opomenul však, že konanie bolo začaté na základe návrhu

na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 24. apríla 2009, ktorým odporkyňa priznala

navrhovateľke starobný dôchodok len v sume 4704 Sk mesačne, pričom odporkyňa toto

rozhodnutie zmenila a priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume 7842 Sk mesačne

až rozhodnutím z 18. januára 2010 v spojení s rozhodnutím z 28. apríla 2010 , teda v priebehu

súdneho konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval záver krajského súdu

o neúspešnosti navrhovateľky za správny a preto v tejto časti rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s a

V ďalšom konaní krajský súd rozhodne o náhrade trov konania znova, pričom

rozhodne aj o náhrade trov konania odvolacieho ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

9

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská