Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/52/2010

Najvyšší súd 1ObdoV/52/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. K., bytom

L.,K.K., zastúpeného Mgr. D. S., advokátom, F.F.X., K., proti ţalovanému: JUDr. I. S.,

správkyňa konkurznej podstaty K. I. spol. s. r. o. K., N., K. – mestská časť Šaca, IČO: X.,

o určenie pravosti pohľadávky vo výške 3 300,70 eur (99 436,77 Sk), vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -325 zo dňa 26. mája 2010,

právoplatného dňa 9. júla 2010, takto

rozhodol:

Dovolací súd uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu

z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. -313

zo dňa 20. 04. 2010, zamietol návrh ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu. Tento návrh

podal ţalobca z dôvodu, ţe za situácie, keď Krajský súd v Košiciach dňa 31. 03. 2010

v konaní vedenom pod sp. zn. zamietol jeho ţalobu o zistenie popretej

pohľadávky, pociťuje, ţe pre ďalšiu účinnú a efektívnu obranu svojich práv potrebuje

odbornú pomoc, ktorú si sám z finančných dôvodov nedokáţe zabezpečiť. Súčasne predloţil

dôkazy o nemajetnosti. Prvostupňový súd odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie odkazom

na ustanovenie . Uviedol, ţe skúmal, či je v predmetnej veci splnená jedna

z podmienok na ustanovenie zástupcu, t. j. či je potreba ochrany záujmov účastníka konania

2

v priamej spojitosti s predmetnom konania, pričom posudzoval túto podmienku individuálne

vo vzťahu k skutkovej a právnej zloţitosti veci a konštatoval, ţe v danej veci sa jedná

o preukázanie, či ţalobca poskytol pôţičku v uplatnenej výške, a či mu táto bola vrátená, teda

ide o unesenie dôkazného bremena ţalobcu. Prvostupňový súd poukázal na to, ţe ţalobca bol

v spoločnosti úpadcu konateľom, preto mu musí byť známy stav ohľadom poskytovania

pôţičiek a ich vrátenia. Skonštatoval, ţe konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod

sp. zn. nie je pre posúdenie dôvodnosti návrhu ţalobcu v predmetnom konaní

relevantné. Dospel preto k záveru, ţe vzhľadom na predmet konania nie je daná potreba na

ustanovenie zástupcu ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k.

325 zo dňa 26. 05. 2010, právoplatným dňa 09. 07. 2010, potvrdil podľa ako vecne

správne odvolaním ţalobcu napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-313 zo dňa 20. 04. 2010.

Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého

stupňa vyhodnotil predpoklady pre ustanovenie právneho zástupcu ţalobcovi po vecnej

i právnej stránke správne. V nadväznosti na vyslovil, ţe predpokladom ustanovenia

právneho zástupcu účastníkovi konania je jednak ţiadosť účastníka konania, pomery

účastníka odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov a potreba ochrany záujmov

účastníka konania. Súd všetky uvedené predpoklady skúma jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach tak, aby nedošlo k porušeniu ústavného práva účastníka konania podľa čl. 47

ods. 2 s tým, ţe právne podmienky, za ktorých moţno ustanoviť

účastníkovi konania právneho zástupcu, upresňuje zákon, a to .

Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal, či sú splnené

predpoklady podľa na ustanovenie právneho zástupcu ţalobcovi, a to v spojitosti

s predmetom konania hodnotiac skutkovú a právnu zloţitosť prejednávanej veci. Konštatoval,

ţe prvostupňový súd správne vyhodnotil predmet sporu vo vzťahu k ţalobcovi, kedy ţalobca

má preukázať relevantným dôkazom poskytnutie pôţičky úpadcovi a jej vrátenie, resp.

nevrátenie, ţalobcovi. Zdôraznil, ţe ţalobca – hoci v predmetnom konaní vystupuje ako

fyzická osoba – bol v spoločnosti úpadcu konateľom, a je najlepšie oboznámený so stavom

týkajúcim sa poskytovania pôţičiek, ako aj stavom ich splácania. Uviedol, ţe ustanovenie

zástupcu ţalobcovi nerieši otázku zabezpečenia dôkazu zo strany ţalobcu. Keďţe dôvody

odvolania ţalobcu nepovaţoval za dôvodné, odvolací súd k týmto neprihliadol.

3

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Dovolací dôvod

vzhliadol v ustanovení tvrdil, ţe ako účastníkovi konania, sa postupom

odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe napriek

jeho výslovnej ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ex offo pre odvolacie konanie, tento

o jeho ţiadosti nerozhodol. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, ţe vo svojom odvolaní

poukázal len na niektoré svoje námietky s tým, ţe po rozhodnutí o jeho ţiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu pre odvolacie konanie, svoje odvolanie doplní buď ustanovený zástupca,

alebo v prípade zamietnutia jeho ţiadosti, sám. Tým, ţe odvolací súd nerozhodol o jeho

ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, ani mu neumoţnil doplnenie

odvolania (buď cestou právneho zástupcu alebo ním samým), podľa názoru dovolateľa mu

odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom. Ďalej dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe

v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia síce zdôvodnil, prečo nebolo porušené jeho

právo na právnu pomoc podľa , avšak

nevysporiadal sa s argumentáciou dovolateľa spočívajúcou v porušení čl. 37 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd (týkajúceho sa rovnako práva na právnu pomoc). V závere

dovolania dovolateľ namietal, ţe v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu (ako aj

v uznesení prvostupňového súdu) došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé

prejednanie a rozhodnutie veci v konaní o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,

a to svojvoľným výkladom . Zastal názor, ţe odvolací súd subjektívne zhodnotil

jeho osobnostné predpoklady na ochranu jeho záujmov v konaní. Dovolacím petitom sa

domáhal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na nové rozhodnutie.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalobcu je dôvodné, a preto, s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3

, je potrebné dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním, z dôvodov uvedených v , je moţné napadnúť kaţdé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu

konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti

( ).

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo

vydané napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, nie je postihnuté vadou konania v zmysle

. Podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je daná vţdy, ak a) sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie pritom nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Ţalobca existenciu vád v zmysle , , , , , a v dovolaní

nevytýka a v dovolacom konaní vada takejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť

dovolania z týchto ustanovení preto nemoţno vyvodiť.

V dovolaní ţalobca poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. a) , t. j. ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade konania

5

v zmysle /ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom/.

V danom prípade je daná existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2

písm. a) vo vzťahu k namietanej vade konania podľa . Dovolateľom

namietaná vada konania uvedená v má za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom

môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom v predmetnej právnej veci malo podľa ţalobcu

dôjsť tým, ţe odvolací súd, napriek jeho výslovnej ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

ex offo pre odvolacie konanie, o tejto ţiadosti nerozhodol. Dovolateľ poukázal na to, ţe vo

svojom odvolaní neuviedol všetky svoje námietky s tým, ţe po rozhodnutí súdu o jeho

ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, svoje odvolanie doplní buď

ustanovený zástupca, alebo v prípade zamietnutia jeho ţiadosti, sám. Zastal názor, ţe tým, ţe

odvolací súd nerozhodol o jeho ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie

konanie, ani mu neumoţnil doplnenie odvolania (buď cestou právneho zástupcu alebo ním

samým), odňal mu odvolací súd moţnosť konať pred súdom. Vytkol odvolaciemu súdu, ţe

v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia síce zdôvodnil, prečo nebolo porušené jeho

právo na právnu pomoc podľa , avšak

nevysporiadal sa s argumentáciou dovolateľa spočívajúcou v porušení čl. 37 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd. Namietal, ţe v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu

(ako aj v uznesení prvostupňového súdu) došlo k porušeniu jeho základného práva na

spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci v konaní o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov, a to svojvoľným výkladom . Mal za to, ţe zo strany odvolacieho súdu

6

došlo k subjektívnemu vyhodnoteniu jeho osobnostné predpoklady na ochranu jeho

oprávnených záujmov v konaní.

Podľa účinného v čase rozhodovania prvostupňového i odvolacieho

súdu, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych

poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť za zástupcu

Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu,

ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí.

Podľa , na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene

a doplnení o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä

na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na zistenie skutkového stavu.

Podľa č. , kaţdý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy

od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa ústavného , ktorým sa uvádza Listina

základných práv a slobôd ako ústavný zákon, kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Vyplývajúc zo znenia citovaného ustanovenia , podmienkami pre

ustanovenie právneho zástupcu súdom sú: 1.) účastník o ustanovenie zástupcu poţiada,

2.) účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a 3.) ak je takéto

zastúpenie potrebné na ochranu jeho záujmov.

7

V súdenej veci je splnená prvá podmienka pre ustanovenie zástupcu súdom, nakoľko

ţalobca ako účastník konania o ustanovenie právneho zástupcu poţiadal písomným podaním

zo dňa 16. 04. 2010 (č. l. 308).

Pri posudzovaní druhej podmienky, a to či účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od

súdnych poplatkov, sú rozhodujúce nasledovné hľadiská uvedené v ustanovení § 138 ods. 1

, ktoré musia byť splnené kumulatívne:

- pomery účastníka to odôvodňujú, a

- nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

V rámci doterajšieho konania ţalobca zaplatil súdny poplatok 500,- Sk za návrh

na začatie konania (č. l. 9) a súdny poplatok 1 000,- Sk za odvolanie (č. l. 118 a 136).

V dovolacom konaní vo veci samej bol ţalobca oslobodený od súdneho poplatku

za dovolanie, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -216 zo dňa

11. 10. 2007, ktorým zároveň súd ustanovil ţalobcovi právneho zástupcu z radov advokátov,

JUDr. A. T., pre dovolacie konanie.

Nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý nebol odstránený ani odvolacím

súdom, je evidentný v tom, ţe sa nedostatočne skúmali splnenie predpokladov pre

oslobodenie ţalobcu od súdnych poplatkov v konaní, ako jednej z podmienok pre ustanovenie

právneho zástupcu súdom. Hoci odvolací súd ako poslednú vetu na tretej strane uznesenia

uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval dôvody odvolania žalobcu za

nedôvodné, preto k nim neprihliadol.“, mal tým na mysli dôvody uvádzané v odvolaní

ţalobcu zo dňa 05. 05. 2010 (č. l. 317), ktoré sa však netýkali predpokladov pre oslobodenie

od súdnych poplatkov.

K posúdeniu svojvoľnosti alebo zrejmej bezúspešnosti uplatňovania alebo bránenia

práva sa oba konajúce súdy niţších stupňov nevyjadrili, tzn. splnenie tejto podmienky

konania nebolo ani predmetnom ich skúmania, hoci jednou zo zákonných podmienok pre

ustanovenie advokáta je aj skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Hoci súd prvého stupňa musí pri rozhodovaní rešpektovať

len rozsah a dôvody uvedené v ţalobe, neznamená to ešte, ţe by ustanovený zástupca z radov

advokátov nemohol prispieť k úspechu ţalobcu. V súdnom konaní môţe potrebovať ţalobca

pomoc pri spisovaní svojich ďalších podaní, pri podávaní opravných prostriedkov, pri účasti

na pojednávaniach, či pri ktoromkoľvek úkone.

8

Tretí predpoklad ustanovenia právneho zástupcu - či je zastúpenie účastníka potrebné

na ochranu jeho záujmov, je moţné posúdiť iba v konkrétnej veci, a to pri posúdení

subjektívnych daností účastníka konania, zloţitosti veci po skutkovej alebo právnej stránke,

ale najmä so zreteľom na závaţnosť veci pre účastníka konania.

Dovolací súd zastáva názor, ţe ustanovený zástupca z radov advokátov môţe

k úspechu účastníka konania (v tomto prípade ţalobcu) prispieť právnym poradenstvom

nielen pri zabezpečení dôkazných listín, ale aj radou pri akomkoľvek inom úkone v súdnom

konaní. Predovšetkým s prihliadnutím na jednu zo základných zásad civilného procesu –

zásadu ústnosti konania ( ) nemoţno neprihliadnuť na poskytovanie ochrany

záujmov účastníka na nariadených súdnych pojednávaniach advokátom. Aj s poukazom na

doterajší priebeh súdneho konania (keď po viacerých konaniach na prvostupňovom,

odvolacom i dovolacom súde, bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie), môţe

záver súdu o nedôvodnosti návrhu ţalobcu o ustanovenie právneho zástupcu, viesť k odňatiu

moţnosti konať pred súdom v zmysle .

Dovolací súd poukazuje tieţ na to, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom moţno

vidieť v danej veci aj v tom, ţe odvolací súd nekonal a nerozhodol o ţiadosti, resp. návrhu

ţalobcu, na ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie (č. l. 317), keďţe právneho

zástupcu je moţné ustanoviť buď pre celé konanie, ale aj len pre určité konkrétne štádium

konania (napr. pre odvolacie alebo dovolacie konanie) v súlade s ustanovením ,

podľa ktorého ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe

plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe prvostupňový súd zamietnutím

návrhu ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu v zmysle , hoci zákonné

podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli, a odvolací súd tým, ţe nezjednal nápravu

a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, postupovali nesprávne.

Predčasne uzavreli, ţe ţiadosť ţalobcu o ustanovenie právneho zástupcu je bezdôvodná.

Takýmto postupom odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)

.

Keďţe výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací

9

súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolaním ţalobcu napadnuté uznesenie č. k. -325 zo dňa 26. 5. 2010,

právoplatné dňa 09. 07. 2010, a pre rovnaké vady i uznesenie Krajského súdu v Košiciach,

ako súdu prvostupňového, č. k. -313 zo dňa 20. 4. 2010, zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( veta prvá a ).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní, pred opätovným rozhodnutím o návrhu

ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu ex offo, bude náleţite preskúmať a vyhodnotiť

splnenie všetkých zákonných predpokladov pre oslobodenie ţalobcu od súdnych poplatkov

v konaní, ako jednej z podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu súdom v intenciách

dovolacieho súdu.

V zmysle , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd,

ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý

rozhodoval o dovolaní, záväzný.

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.