Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1ad/384736.d3065e.pdf
PDF · 146.35 KB
No categories available
1ObdoV/52/2010
Najvyšší súd 1ObdoV/52/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. K., bytom
L.,K.K., zastúpeného Mgr. D. S., advokátom, F.F.X., K., proti ţalovanému: JUDr. I. S.,
správkyňa konkurznej podstaty K. I. spol. s. r. o. K., N., K. – mestská časť Šaca, IČO: X.,
o určenie pravosti pohľadávky vo výške 3 300,70 eur (99 436,77 Sk), vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 13Cb/788/2000, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo/57/2010-325 zo dňa 26. mája 2010,
právoplatného dňa 9. júla 2010, takto
rozhodol:
Dovolací súd uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. 13Cb/788/2000-313
zo dňa 20. 04. 2010, zamietol návrh ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu. Tento návrh
podal ţalobca z dôvodu, ţe za situácie, keď Krajský súd v Košiciach dňa 31. 03. 2010
v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cb/767/2000 zamietol jeho ţalobu o zistenie popretej
pohľadávky, pociťuje, ţe pre ďalšiu účinnú a efektívnu obranu svojich práv potrebuje
odbornú pomoc, ktorú si sám z finančných dôvodov nedokáţe zabezpečiť. Súčasne predloţil
dôkazy o nemajetnosti. Prvostupňový súd odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie odkazom
na ustanovenie § 30 OSP. Uviedol, ţe skúmal, či je v predmetnej veci splnená jedna
z podmienok na ustanovenie zástupcu, t. j. či je potreba ochrany záujmov účastníka konania
v priamej spojitosti s predmetnom konania, pričom posudzoval túto podmienku individuálne
vo vzťahu k skutkovej a právnej zloţitosti veci a konštatoval, ţe v danej veci sa jedná
o preukázanie, či ţalobca poskytol pôţičku v uplatnenej výške, a či mu táto bola vrátená, teda
ide o unesenie dôkazného bremena ţalobcu. Prvostupňový súd poukázal na to, ţe ţalobca bol
v spoločnosti úpadcu konateľom, preto mu musí byť známy stav ohľadom poskytovania
pôţičiek a ich vrátenia. Skonštatoval, ţe konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. 13Cb/767/2000 nie je pre posúdenie dôvodnosti návrhu ţalobcu v predmetnom konaní
relevantné. Dospel preto k záveru, ţe vzhľadom na predmet konania nie je daná potreba na
ustanovenie zástupcu ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k. 5Obo/57/2010-
325 zo dňa 26. 05. 2010, právoplatným dňa 09. 07. 2010, potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne
správne odvolaním ţalobcu napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k.
13Cb/788/2000-313 zo dňa 20. 04. 2010.
Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého
stupňa vyhodnotil predpoklady pre ustanovenie právneho zástupcu ţalobcovi po vecnej
i právnej stránke správne. V nadväznosti na § 30 OSP vyslovil, ţe predpokladom ustanovenia
právneho zástupcu účastníkovi konania je jednak ţiadosť účastníka konania, pomery
účastníka odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov a potreba ochrany záujmov
účastníka konania. Súd všetky uvedené predpoklady skúma jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach tak, aby nedošlo k porušeniu ústavného práva účastníka konania podľa čl. 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s tým, ţe právne podmienky, za ktorých moţno ustanoviť
účastníkovi konania právneho zástupcu, upresňuje zákon, a to Občiansky súdny poriadok.
Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal, či sú splnené
predpoklady podľa § 30 OSP na ustanovenie právneho zástupcu ţalobcovi, a to v spojitosti
s predmetom konania hodnotiac skutkovú a právnu zloţitosť prejednávanej veci. Konštatoval,
ţe prvostupňový súd správne vyhodnotil predmet sporu vo vzťahu k ţalobcovi, kedy ţalobca
má preukázať relevantným dôkazom poskytnutie pôţičky úpadcovi a jej vrátenie, resp.
nevrátenie, ţalobcovi. Zdôraznil, ţe ţalobca – hoci v predmetnom konaní vystupuje ako
fyzická osoba – bol v spoločnosti úpadcu konateľom, a je najlepšie oboznámený so stavom
týkajúcim sa poskytovania pôţičiek, ako aj stavom ich splácania. Uviedol, ţe ustanovenie
zástupcu ţalobcovi nerieši otázku zabezpečenia dôkazu zo strany ţalobcu. Keďţe dôvody
odvolania ţalobcu nepovaţoval za dôvodné, odvolací súd k týmto neprihliadol.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Dovolací dôvod
vzhliadol v ustanovení § 237 písm. f) OSP tvrdil, ţe ako účastníkovi konania, sa postupom
odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe napriek
jeho výslovnej ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ex offo pre odvolacie konanie, tento
o jeho ţiadosti nerozhodol. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, ţe vo svojom odvolaní
poukázal len na niektoré svoje námietky s tým, ţe po rozhodnutí o jeho ţiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu pre odvolacie konanie, svoje odvolanie doplní buď ustanovený zástupca,
alebo v prípade zamietnutia jeho ţiadosti, sám. Tým, ţe odvolací súd nerozhodol o jeho
ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, ani mu neumoţnil doplnenie
odvolania (buď cestou právneho zástupcu alebo ním samým), podľa názoru dovolateľa mu
odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom. Ďalej dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe
v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia síce zdôvodnil, prečo nebolo porušené jeho
právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak
nevysporiadal sa s argumentáciou dovolateľa spočívajúcou v porušení čl. 37 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (týkajúceho sa rovnako práva na právnu pomoc). V závere
dovolania dovolateľ namietal, ţe v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu (ako aj
v uznesení prvostupňového súdu) došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé
prejednanie a rozhodnutie veci v konaní o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,
a to svojvoľným výkladom § 30 OSP. Zastal názor, ţe odvolací súd subjektívne zhodnotil
jeho osobnostné predpoklady na ochranu jeho záujmov v konaní. Dovolacím petitom sa
domáhal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na nové rozhodnutie.
Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 ods. 1 a § 237 písm. f/ OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
OSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalobcu je dôvodné, a preto, s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3
OSP, je potrebné dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
Dovolaním, z dôvodov uvedených v § 237 OSP, je moţné napadnúť kaţdé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v § 237 OSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 OSP, dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo
vydané napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, nie je postihnuté vadou konania v zmysle
§ 237 OSP. Podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je daná vţdy, ak a) sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 OSP pritom nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie
procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka
o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Ţalobca existenciu vád v zmysle § 237 písm. a), b), c), d), e), a g) OSP v dovolaní
nevytýka a v dovolacom konaní vada takejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení preto nemoţno vyvodiť.
V dovolaní ţalobca poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. a) OSP, t. j. ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade konania
v zmysle § 237 písm. f) OSP /ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom/.
V danom prípade je daná existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2
písm. a) OSP vo vzťahu k namietanej vade konania podľa § 237 písm. f) OSP. Dovolateľom
namietaná vada konania uvedená v § 237 písm. f) OSP má za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP treba rozumieť
taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom
môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
K odňatiu moţnosti konať pred súdom v predmetnej právnej veci malo podľa ţalobcu
dôjsť tým, ţe odvolací súd, napriek jeho výslovnej ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
ex offo pre odvolacie konanie, o tejto ţiadosti nerozhodol. Dovolateľ poukázal na to, ţe vo
svojom odvolaní neuviedol všetky svoje námietky s tým, ţe po rozhodnutí súdu o jeho
ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, svoje odvolanie doplní buď
ustanovený zástupca, alebo v prípade zamietnutia jeho ţiadosti, sám. Zastal názor, ţe tým, ţe
odvolací súd nerozhodol o jeho ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie
konanie, ani mu neumoţnil doplnenie odvolania (buď cestou právneho zástupcu alebo ním
samým), odňal mu odvolací súd moţnosť konať pred súdom. Vytkol odvolaciemu súdu, ţe
v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia síce zdôvodnil, prečo nebolo porušené jeho
právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak
nevysporiadal sa s argumentáciou dovolateľa spočívajúcou v porušení čl. 37 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd. Namietal, ţe v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu
(ako aj v uznesení prvostupňového súdu) došlo k porušeniu jeho základného práva na
spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci v konaní o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov, a to svojvoľným výkladom § 30 OSP. Mal za to, ţe zo strany odvolacieho súdu
došlo k subjektívnemu vyhodnoteniu jeho osobnostné predpoklady na ochranu jeho
oprávnených záujmov v konaní.
Podľa § 30 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania prvostupňového i odvolacieho
súdu, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych
poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť za zástupcu
Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu,
ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí.
Podľa § 138 ods. 1 OSP, na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä
na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na zistenie skutkového stavu.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., kaţdý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa čl. 37 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd ako ústavný zákon, kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
Vyplývajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 30 OSP, podmienkami pre
ustanovenie právneho zástupcu súdom sú: 1.) účastník o ustanovenie zástupcu poţiada,
2.) účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a 3.) ak je takéto
zastúpenie potrebné na ochranu jeho záujmov.
V súdenej veci je splnená prvá podmienka pre ustanovenie zástupcu súdom, nakoľko
ţalobca ako účastník konania o ustanovenie právneho zástupcu poţiadal písomným podaním
zo dňa 16. 04. 2010 (č. l. 308).
Pri posudzovaní druhej podmienky, a to či účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, sú rozhodujúce nasledovné hľadiská uvedené v ustanovení § 138 ods. 1
OSP, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
- pomery účastníka to odôvodňujú, a
- nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
V rámci doterajšieho konania ţalobca zaplatil súdny poplatok 500,- Sk za návrh
na začatie konania (č. l. 9) a súdny poplatok 1 000,- Sk za odvolanie (č. l. 118 a 136).
V dovolacom konaní vo veci samej bol ţalobca oslobodený od súdneho poplatku
za dovolanie, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 13 Cb/788/2000-216 zo dňa
11. 10. 2007, ktorým zároveň súd ustanovil ţalobcovi právneho zástupcu z radov advokátov,
JUDr. A. T., pre dovolacie konanie.
Nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý nebol odstránený ani odvolacím
súdom, je evidentný v tom, ţe sa nedostatočne skúmali splnenie predpokladov pre
oslobodenie ţalobcu od súdnych poplatkov v konaní, ako jednej z podmienok pre ustanovenie
právneho zástupcu súdom. Hoci odvolací súd ako poslednú vetu na tretej strane uznesenia
uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval dôvody odvolania žalobcu za
nedôvodné, preto k nim neprihliadol.“, mal tým na mysli dôvody uvádzané v odvolaní
ţalobcu zo dňa 05. 05. 2010 (č. l. 317), ktoré sa však netýkali predpokladov pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.
K posúdeniu svojvoľnosti alebo zrejmej bezúspešnosti uplatňovania alebo bránenia
práva sa oba konajúce súdy niţších stupňov nevyjadrili, tzn. splnenie tejto podmienky
konania nebolo ani predmetnom ich skúmania, hoci jednou zo zákonných podmienok pre
ustanovenie advokáta je aj skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Hoci súd prvého stupňa musí pri rozhodovaní rešpektovať
len rozsah a dôvody uvedené v ţalobe, neznamená to ešte, ţe by ustanovený zástupca z radov
advokátov nemohol prispieť k úspechu ţalobcu. V súdnom konaní môţe potrebovať ţalobca
pomoc pri spisovaní svojich ďalších podaní, pri podávaní opravných prostriedkov, pri účasti
na pojednávaniach, či pri ktoromkoľvek úkone.
Tretí predpoklad ustanovenia právneho zástupcu - či je zastúpenie účastníka potrebné
na ochranu jeho záujmov, je moţné posúdiť iba v konkrétnej veci, a to pri posúdení
subjektívnych daností účastníka konania, zloţitosti veci po skutkovej alebo právnej stránke,
ale najmä so zreteľom na závaţnosť veci pre účastníka konania.
Dovolací súd zastáva názor, ţe ustanovený zástupca z radov advokátov môţe
k úspechu účastníka konania (v tomto prípade ţalobcu) prispieť právnym poradenstvom
nielen pri zabezpečení dôkazných listín, ale aj radou pri akomkoľvek inom úkone v súdnom
konaní. Predovšetkým s prihliadnutím na jednu zo základných zásad civilného procesu –
zásadu ústnosti konania (§ 115 OSP) nemoţno neprihliadnuť na poskytovanie ochrany
záujmov účastníka na nariadených súdnych pojednávaniach advokátom. Aj s poukazom na
doterajší priebeh súdneho konania (keď po viacerých konaniach na prvostupňovom,
odvolacom i dovolacom súde, bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie), môţe
záver súdu o nedôvodnosti návrhu ţalobcu o ustanovenie právneho zástupcu, viesť k odňatiu
moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP.
Dovolací súd poukazuje tieţ na to, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom moţno
vidieť v danej veci aj v tom, ţe odvolací súd nekonal a nerozhodol o ţiadosti, resp. návrhu
ţalobcu, na ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie (č. l. 317), keďţe právneho
zástupcu je moţné ustanoviť buď pre celé konanie, ale aj len pre určité konkrétne štádium
konania (napr. pre odvolacie alebo dovolacie konanie) v súlade s ustanovením § 31 OSP,
podľa ktorého ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe
plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe prvostupňový súd zamietnutím
návrhu ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 30 ods. 1 OSP, hoci zákonné
podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli, a odvolací súd tým, ţe nezjednal nápravu
a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, postupovali nesprávne.
Predčasne uzavreli, ţe ţiadosť ţalobcu o ustanovenie právneho zástupcu je bezdôvodná.
Takýmto postupom odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)
OSP.
Keďţe výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 OSP je zo zákona
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací
súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolaním ţalobcu napadnuté uznesenie č. k. 5Obo/57/2010-325 zo dňa 26. 5. 2010,
právoplatné dňa 09. 07. 2010, a pre rovnaké vady i uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
ako súdu prvostupňového, č. k. 13Cb/788/2000-313 zo dňa 20. 4. 2010, zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3 OSP).
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní, pred opätovným rozhodnutím o návrhu
ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu ex offo, bude náleţite preskúmať a vyhodnotiť
splnenie všetkých zákonných predpokladov pre oslobodenie ţalobcu od súdnych poplatkov
v konaní, ako jednej z podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu súdom v intenciách
dovolacieho súdu.
V zmysle § 243d ods. 1 OSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý
rozhodoval o dovolaní, záväzný.
K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.