Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/228/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : JUDr. A. S.,

bývajúca v Ţ., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. P. K., JUDr. A. S. s.r.o., so sídlom

Ţ., proti ţalovanej : M. K., bývajúca v Ţ., o ochranu osobnosti – ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 31. augusta 2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina uznesením z 28. marca 2011 č.k. -169 ţiadosť

ţalovanej zo dňa 28.1.2011 o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol.

V odôvodnení uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z preukázaných pomerov ţalovanej

v čase rozhodovania súdu o jej ţiadosti na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Ţalovaná

preukázala súdu iba to, ţe poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,57 € mesačne.

V potvrdení uviedla iba svoje osobné údaje, bliţšie údaje o svojich osobných a majetkových

pomeroch neuviedla, nepreukázala a neuviedla, či je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom

nejakého nehnuteľného majetku alebo hnuteľného väčšej hodnoty, nepreukázala súdu aké sú

jej mesačné výdavky, napr. výdavky a náklady na bývanie (plyn, elektrina), aké má výdavky

na iné nevyhnutné ţivotné potreby, z čoho ich uspokojuje, s kým býva v spoločnej

domácnosti. To, ţe ţalovaná poberá dávky v hmotnej núdzi nie je moţné automaticky bez

ďalšieho povaţovať za dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov a splnenie podmienky

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Ţalovaná bola v konaní zastúpená advokátom

JUDr. Mgr. Š. B., a to na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Ţilina zo

dňa 14. januára 2008, rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 6. júla 2009 bol ţalovanej

odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesúčinnosti. Skúmal taktieţ potrebu

2

ochrany záujmov ţalovanej ustanovením zástupcu z radov advokátov. Predmetom konania je

ochrana osobnosti. Uznesením č.k. -115 zo dňa 13. septembra 2010 súd

rozhodol tak, ţe pokračuje v prerušenom konaní. Ţalovaná proti predmetnému uzneseniu

podala riadne odôvodnené odvolanie so všetkými zákonnými náleţitosťami, podaním zo dňa

28.1.2011 poţiadala súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, podaním zo dňa

15.2.2001 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadené na deň 21.2.2011 z dôvodu

práceneschopnosti, toto ospravedlnenie podrobne odôvodnila, zároveň poukázala aj na

judikatúru súdov, z čoho moţno vyvodiť, ţe ţalovaná bude v konaní riadne hájiť svoje

záujmy aj bez ustanoveného advokáta. Nezistil, ţe by ţalovaná trpela telesnou alebo inou

chorobou, ktorá by jej bránila zúčastňovať sa konania pred súdom, alebo by obmedzovala jej

postulačné schopnosti. Skutočnosť, ţe ţalovaná je t.č. práceneschopná, nebráni tomu, aby sa

následne mohla riadne zúčastniť pojednávania. Paušálne uznanie zloţitosti právnej stránky

prípadu, hoci z objektívnych dôvodov, ako dôvodu pre ustanovenie zástupcu by znamenalo

plošné zvýhodnenie jedného z účastníkov v súdnych konaniach, čo by vo svojich dôsledkoch

bolo nepochybne v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov občianskoprávneho konania

podľa

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Ţiline uznesením z 31. augusta 2011 č.k.

-182 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd mal za to, ţe postup

prvostupňového súdu bol správny a rozhodnutie nie je v rozpore so zásadami ochrany

základných práv a slobôd účastníka, garantované . Prvostupňový súd správne

poukázal jednak na to, ţe v tomto prípade sa rozhoduje na návrh, ktorý musí byť riadnym

spôsobom zdôvodnený a tvrdené skutočnosti o osobných, majetkových a sociálnych

pomeroch musí hodnoverne doloţiť sám ţiadateľ. Ďalej súd správne prihliadal aj

na skutočnosť, ţe v zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi bola ţalovaná posudzovaná a bol jej ustanovený advokát na zastupovanie

v konaní. Pre jej nesúčinnosť bolo zastupovanie zrušené. Tieto skutočnosti vyhodnotil

prvostupňový súd správne, keď dospel k záveru, ţe za týchto okolností by ustanovenie

zástupcu z radov advokátov okrem iného bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov

občianskoprávneho konania. Nezdieľa názor odvolateľky, ţe pokiaľ jej bola priznaná dávka

v hmotnej núdzi a pokiaľ teda zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie

správneho orgánu, nie je potrebné konanie pred súdom rozhodujúcim o dôvodnosti ustanoviť

účastníkovi advokáta v konaní opakovane preukazovať tvrdené skutočnosti a povinnosťou

3

súdu by tak bolo len vziať do úvahy rozhodnutie správneho orgánu a bez inej moţnosti

vyhovieť návrhu na ustanovenie zástupcu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorého

prípustnosť odvodzovala z ustanovenia , t.j. postupom súdu jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe svoje rozhodnutie súdy náleţite neodôvodnili.

Odvolací súd sa s väčšou časťou jej obrany nezaoberal a ani neodôvodnil, prečo nepovaţoval

za potrebné sa ňou zaoberať. Naopak opakovane jej kladie za vinu nevypísanie strany č. 2

tlačiva a odobratie jej advokáta Centrom právnej pomoci pre nespoluprácu. Má za to, ţe

odvolací súd svojím odôvodnením poukazuje len na skutočnosti v jej neprospech avšak na jej

obranu v rozsahu ako uvádza v odvolaní nereflektuje. Jeho odôvodnenie sa jej tak javí ako

nepresvedčivé a neodôvodnené. Odvolací súd ani neskúmal dôvod, prečo jej bol CPP odňatý

právny zástupca. Jednalo sa o neúmyselné pochybenie z dôvodu zlého zdravotného stavu,

pričom tvrdosť zákona neumoţňovala t.č. opravný prostriedok. Navrhla, aby dovolací súd

zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr, či sú splnené

podmienky dovolacieho konania.

Vzhľadom na charakter rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie, aj keď

nemá ţalovaná právnické vzdelanie a nie je zastúpená advokátom ( ),

dovolací súd nepovaţoval nedostatok povinného zastúpenia za prekáţku, ktorá by bránila

vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. So zreteľom na to, ţe predmetom

dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené ţiadosti ţalovanej

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle , nemoţno striktne trvať

na splnení podmienky povinného zastúpenia v dovolacom konaní. V opačnom prípade by bol

popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním dovolania, ale tieţ účel

dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu

o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom (pozri

napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2007 sp.zn.

).

Dovolací súd preto z uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu procesnej

prípustnosti dovolania proti uzneseniu krajského súdu napriek tomu, ţe dovolateľka bez

právnického vzdelania nie je zastúpená advokátom.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti rozhodnutiu v tejto procesnej forme je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ). Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v a , nemoţno prípustnosť dovolania proti

nemu vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá

zaoberal sa dovolací súd aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú

taxatívne vymenované v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

5

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Ţalovaná namietala, ţe odvolací súd (ako i súd prvého stupňa) nedostatočne odôvodnil

svoje rozhodnutie, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe, k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

6

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko,

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko, z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný

súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia uznesenia

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa

vzhľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, v čom ţalovaná podľa jeho názoru

nesplnila podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, teda nesplnila podmienky

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Samotná skutočnosť, ţe ţalovaná sa s dôvodmi

uvedenými v uznesení prvostupňového súdu nestotoţňuje, neznamená, ţe jeho odôvodnenie

nezodpovedá poţiadavkám, ktoré na túto časť uznesenia kladie vyššie citované zákonné

ustanovenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe aj odvolací

súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii právnych predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157

ods. 2 (čoho sa ţalovaná v konaní domáhala, čo bolo predmetom odvolania ţalovanej,

ktoré skutočnosti má za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich

hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Uviedol, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením

uznesenia súdu prvého stupňa a inými slovami ale obsahovo totoţne konštatoval, ţe o ţiadosti

sa rozhoduje na návrh, ktorý musí byť riadnym spôsobom zdôvodnený a tvrdené skutočnosti

o osobných, majetkových a sociálnych pomeroch musia byť hodnoverne doloţené

a preukázané. Poukázal aj na nesúčinnosť ţalovanej, pre ktorú jej bola zrušená právna pomoc

Centrom právnej pomoci. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení vysporiadal aj s odvolacími

námietkami ţalovanej ohľadne zisťovania skutkového stavu pre preukázanie dôvodov

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu

obsahuje podľa názoru dovolacieho súdu dostatočné skutkové aj právne dôvody, na ktorých

odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie vo veci dovolateľky a nemoţno ho povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené a arbitrárne. Dôvody, na ktorých zaloţil svoje

rozhodnutie nie sú podľa názoru dovolacieho súdu rozporné alebo svojvoľné. Odvolací súd

v podstate prevzal skutkový stav ako ho ustálil súd prvého stupňa (aj keď ho slovne vyjadril

inak) a stotoţnil sa jeho právnym názorom.

Treba uviesť, ţe rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov nebola

ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom. Tento záver opodstatňuje predovšetkým

skutočnosť, ţe dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej

otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov

a podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne

súd pri rozhodovaní (posudzovanie tejto otázky) dopustil omylu aplikácii práva, mal by jeho

postup za následok (len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle

Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je

prípustným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, samo

osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nesprávne skutkové zistenie (namietané

ţalovanou), ktoré má za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe tieţ

nezakladá prípustnosť dovolania (nie je vadou konania v zmysle ).

9

Z uvedeného vyplýva, ţe procesnú prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť

z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti

dovolania uvedené v Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovanej, ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

prípustný odmietol ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová