Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
912/434341.321423.pdf
PDF · 134.63 KB
No categories available
7Cdo/80/2011
R O Z S U D O K
V M E NE S L O V E NS K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Švecovej a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,
v právnej veci ţalobcu Mesto Piešťany, so sídlom v Piešťanoch, Námestie SNP 3,
IČO: 00 612 031 zastúpeného JUDr. P. B., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ JUDr. V.Š.,
bývajúcemu v B., 2/ JUDr. Ľ. M., bývajúcemu v B., oboch zastúpených Mgr. A. Č.,
advokátkou spoločnosti T., s.r.o., so sídlom v B., o určenie neplatnosti právneho záväzku
obsiahnutého v notárskej zápisnici, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10
C 13/2003, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. mája 2010
sp. zn. 5 Co 201/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 4. mája 2010 sp. zn. 5 Co 201/2009 z a m i e t a .
Ţalovaným I/ a II/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. apríla 2009 č. k. 10 C 13/2003 – 159 určil,
ţe právny záväzok ţalobcu zaplatiť ţalovanému 1/ a ţalovanému 2/ v prípade úspechu
v spore odmenu dohodnutú v článku II bod 1. „ Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnej
pomoci“ z 15.12.1995 do tridsiatich dní odo dňa doručenia vyúčtovania odmeny zo strany
komerčno - právnej a advokátskej kancelárie Agilita so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava,
vo výške 10% z hodnoty veci ( „ Zmluvy o predaji podniku“ uzavretej dňa 26.9.1992 medzi
Mestom Piešťany ako predávajúcim a firmou B.- G.- V., komerčno- inţinierska organizácia
K., T., ako kupujúcim ) a daň z pridanej hodnoty, obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N X., Nz
X., spísanej notárom JUDr. I. M. 26.11.1997, ako aj súhlas ţalobcu s vykonateľnosťou tejto
notárskej zápisnice, sú neplatné a ţalobcovi priznal voči ţalovaným 1/ a 2/ plnú náhradu trov
konania.
Vychádzal z názoru, ţe ţaloba je dôvodná, lebo ţalobca v súdnom konaní preukázal
svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( § 80 O. s. p. ). Pri rozhodovaní
prihliadol na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2006, sp. zn. II. ÚS 85/06-
78, ktorý zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava z 16.11.2005 č. k. 27 Er 46/05. Týmto
uznesením súd zamietol námietky ţalobcu (ako povinného) proti exekúcii a nevyhovel jeho
návrhu na odklad exekúcie vo veci ţalovaného 1/ (JUDr. Š. - ako oprávneného) pre sumu
17.066.840 Sk. Ďalej prihliadol na skutočnosť, ţe navrhovateľ podal návrh na určenie
neplatnosti záväzku uţ v septembri 2002 a exekúcia bola vykonaná v decembri 2005 a súd
počas tohto obdobia nepostupoval v súlade s ustanovením § 6 O. s. p. Zohľadnil aj to, ţe
ţalovaní 1/ a 2/ si boli vedomí, ţe exekučný titul bol sporný a nekonali dobromyseľne. Súd
prvého stupňa uviedol, ţe ţalovanému 1/ sa exekúciu podarilo vykonať aţ na tretí pokus
v roku 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Er 46/2005 (Okresný súd v Trnave uznesením
zo 7. augusta 2007 č. k. 27 Er 46/2005-175 návrh povinného Mesta Piešťany na odklad
exekúcie a jeho námietky proti exekúcii opätovne zamietol s tým, ţe aj keď Ústavný súd
Slovenskej republiky svojím nálezom zrušil predchádzajúce uznesenie okresného súdu zo dňa
16.11.2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ţiadosť o odklad a námietky proti exekúcii
môţe povinný pouţiť len v čase, keď exekučné konanie prebieha, avšak v danom prípade sa
exekučné konanie skončilo vrátením poverenia súdnym exekútorom dňa 16.11.2005), čomu
ale predchádzali neúspešné konania ţalovaného 1/ ako oprávneného (pod sp. zn.
4 Er 461/2001) a ţalovaného 2/ tieţ ako oprávneného (pod sp. zn. 461/2001). Podľa názoru
súdu prvého stupňa, právny úkon (záväzok) primátora mesta Piešťany urobený v zápisnici
nebol ani určitý, ani zrozumiteľný (ako to vyţaduje ustanovenie § 37 Občianskeho
zákonníka), o čom svedčia viaceré odlišné rozhodnutia exekučných súdov, ako aj nález
ústavného súdu. V notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom, nebol vyznačený
predmet plnenia, nebolo z nej zrejmé, čo má povinná osoba splniť. Nebola tak splnená
podmienka vyplývajúca z ustanovenia v § 43 Exekučného poriadku, kde k potvrdeniu
o vykonateľnosti bolo potrebné pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej by bolo zjavné, ţe bola splnená podmienka (alebo ţe oprávnený splnil, prípadne
zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti), aby na základe týchto dokladov a tomu
zodpovedajúcemu povereniu súdu mohol exekútor exekúciu vykonať. Napriek tomu, exekútor
vydal exekučný príkaz dňa 9.12.2005 pre pohľadávku 17.066.840 Sk, hoci sa táto suma
v notárskej zápisnici vôbec nenachádza. Aj keby mal exekútor k dispozícii zmluvu
o poskytnutí právnej pomoci a jej dodatok č. 1, neurčitosť a nezrozumiteľnosť nebolo moţné
odstrániť ani ich prostredníctvom, lebo došlo ku kumulácii viacerých chýb (odkaz na
neexistujúci čl. II bod 1. Dodatku k zmluve, označovanie základu pre určenie odmeny – raz
ako „pohľadávka v sume 82 000 000 Sk, inokedy ako „zmluva o predaji podniku“ a z toho
vyplývajúce ďalšie nejasnosti). K námietke ţalovaných (ţe ide o zákaz navrátenia do
predošlého stavu) súd prvého stupňa uviedol, ţe sa vzťahuje výlučne len na exekučné
konanie; nemoţno ho aplikovať v exekučných sporoch, v ktorých exekučný súd nekoná podľa
§ 45 Exekučného poriadku. K ďalšej námietke ţalovaných (ţe vo veci ide o prekáţku
rozhodnutej veci) uviedol, ţe v konaní pred Okresným súdom Bratislava I bolo rozhodnuté
o návrhu na určenie neplatnosti notárskej zápisnice (na čom nemôţe byť naliehavý právny
záujem), naproti tomu v tomto konaní navrhovateľ ţiadal určiť neplatnosť právneho úkonu“.
Súd napokon neuveril ani námietke, ţe spor ţalobcu vyplývajúci zo zmluvy o predaji podniku
bol neistý, lebo uvedené tvrdenie ţalovaní nepreukázali. Z týchto dôvodov súd určil, ţe
právny úkon ţalobcu obsiahnutý v bode 4. Notárskej zápisnice je neplatný a so zreteľom na
to, ţe súhlas ţalobcu s exekúciou je viazaný na neplatný právny úkon, rozhodol súd
nevyhnutne aj o neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods. 1 a 7 O. s. p.
Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. mája 2010
sp. zn. 5 Co 201/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh zamietol. Odvolací
súd sa nestotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa (ţe ţalobca má na poţadovanom
určení naliehavý právny záujem) nakoľko určovacia ţaloba má preventívnu povahu a
v danom prípade na základe notárskej zápisnice došlo k exekúcii. Za týchto okolností nie je
zrejmé, aká prevencia sa sleduje v predmetnej veci. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe v prípade,
ţe právo uţ porušené bolo, je ţalobcovi k dispozícii ţaloba na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.) ,
konkrétne na vydanie bezdôvodného obohatenia ako z plnenia neplatného právneho úkonu,
kde by sa otázka neplatnosti riešila ako prejudiciálna, bez potreby vedenia ďalších súdnych
sporov. V tomto prípade však určovacia ţaloba nemôţe odstrániť spornosť ţalobcovho práva,
keď nie je naplnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p.; preto súd
ţalobu zamietol. K námietke prekáţky rozhodnutej veci sa odvolací súd stotoţnil
s odôvodnením súdu prvého stupňa. O trovách konania vrátane odvolacieho konania uviedol,
ţe o nich rozhodne podľa § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca dovolanie. Jeho prípustnosť vyvodil z ustanovenia
§ 238 ods.1 O. s. p. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí (§ 234b ods. 2, druhá veta O. s. p). Navrhol aj
odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku (243 O. s. p.). Dôvodil tým, ţe
konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal
nad rámec ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. Totiţ, neexistencia naliehavého právneho záujmu
(čím odvolací súd odôvodnil svoje zmeňujúce rozhodnutie) nebola uplatnená v odvolaní
odporcov smerujúcim proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ďalej dovolateľ uviedol, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods.
2, písm. c/ O. s. p.), keď na poţadovanom určení je stále naliehavý právny záujem a odvolací
súd v rozpore so spravodlivosťou a formalisticky aplikoval právne predpisy. Zdôraznil tieţ, ţe
aj v exekúcii sa bránil všetkými dostupnými prostriedkami, okrem iného aj podaním návrhu
na určenie v roku 2002, t.j. ešte v čase, keď exekúcia nebola vykonaná ( pred novembrom
2005). Počas exekučného konania sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
v náleze z 22.11.2006 sp. zn. II. ÚS 85/06 rovnako ako Krajský súd v Trnave v uznesení
z 30.9.2002 sp. zn. 9 Co 22/02 konštatovali, ţe právny záväzok obsiahnutý v notárskej
zápisnici je neurčitý a nevykonateľný. Avšak v dôsledku nečinnosti súdov a protiprávneho
rozhodovania exekučného súdu k exekúcii došlo. Neplatnosť právneho úkonu nebola
v ţiadnom z doterajších konaní pojatá do výroku, nakoľko na takého určenie je oprávnený len
súd v rámci konania o určovacej ţalobe. To, ţe sa odvolací súd nezaoberal vecou meritórne,
odporuje § 3 a § 7 O. s. p., pretoţe absolútne neplatný právny úkon je naďalej predmetom
notárskej zápisnice a protiprávny stav preto trvá. Nadbytočnosť ţaloby (ktorú uvádza
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) spôsobili samotné súdy, keď právoplatne bolo
rozhodnuté aţ po vykonaní exekúcie v roku 2010. Dovolateľ tieţ poukázal na rozsah
vykonaného dokazovania, na zásadu hospodárnosti konania a vyslovil nesúhlas s tým, ţe mal
podať ţalobu na plnenie (na vydanie bezdôvodného opatrenia). Predmetná ţaloba bola podaná
dôvodne (v čase jej podania) a súdy by nemali hľadať spôsob, ako formálne aplikovať právne
predpisy, ale mali by pristupovať k prípadu individuálne, aby rozhodnutie vychádzalo
z potreby dodrţania základnej spravodlivosti, čo sa v predmetnej veci nestalo.
Ţalovaní 1/ a 2/ navrhli dovolanie zamietnuť a ţalobcu zaviazať na zaplatenie náhrady trov
dovolacieho konania, lebo dovolaním napadnutý rozsudok povaţovali za vecne správny.
Uviedli, ţe samotný ţalobca konal nehospodárne, keď uţ v roku 2005 (v čase vykonania
exekúcie) vedel, ţe vo veci chýba naliehavý právny záujem, preto mu nič nebránilo, aby
podal návrh na zmenu ţaloby. Aţ po štyroch rokoch, po rozhodnutí súdu prvého stupňa, podal
na Okresný súd Bratislava III dňa 14.12.2009 ţalobu v zmysle § 80 písm. b/ O. s. p. na
vrátenie bezdôvodného obohatenia, vedené pod sp. zn. 6 C 144/2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods.1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods.1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je
dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Zmyslom dovolacieho konania je preskúmať
rozhodnutia odvolacích súdov v prípadoch stanovených zákonom a z hľadiska stanovených
dovolacích dôvodov a zjednať nápravu tam, kde rozhodnutie odvolacieho súdu z pohľadu
právneho posúdenia a zákonnosti procesného postupu súdu, poprípade podkladov skutkových
zistení vo výsledkoch dokazovania, nemôţe obstáť.
Podľa § 241 ods.2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. sa
dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len
na takýto návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie v predmetnej veci nie je postihnuté ţiadnou
procesnou vadou uvedenou v ustanovení § 237 O. s. p.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/
OSP).
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v prvom rade v konaní vyriešiť, pred
samotným posúdením neplatnosti právneho záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici
N 469/97, NZ 439/97 spísanej notárom JUDr. Ivanom Macákom 26. novembra 1997, ako aj
súhlas ţalobcu s vykonateľnosťou tejto zápisnice bolo, či ţalobkyňa má na určovacej ţalobe
naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP (ako to napokon urobil aj
odvolací súd).
Z ustanovenia § 80 písm. c) OSP vyplýva, ţe návrhom na začatie konania moţno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu na
určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťaţuje navrhovateľa.
Naliehavosť právneho záujmu, predpokladaná uvedeným ustanovením, nachádza svoje
vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou ţalobou sa navrhovateľ môţe domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia
ţaloba), alebo ţe tu nie je (tzv. negatívna určovacia ţaloba).
Ţalobca (v predmetnej veci) jeho existenciu odôvodňoval tým, ţe bez takéhoto určenia sa
nemôţe účinne domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného ţalovanými
na jeho úkor, ţe platnosť dohody je potrebné vyriešiť ako predbeţnú otázku v spore, v
ktorom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od ţalovanej, a ţe sa jednalo o čerpanie
značných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, o ktoré bol štát ukrátený, a je treba
tento stav uplatňovanou ţalobou, ktorá je len prvým opatrením k náprave, reparovať určitý
protiprávny stav.
Odvolací súd správne poukázal na platnú právnu úpravu, ktorá v ustanovení v § 80 O. s. p.
výslovne ustanovuje, čoho sa môţe ţalobca domáhať, čiţe aké sú právne prípustné druhy
ţalôb z hľadiska ţalobných návrhov (tzv. petitu). Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na
začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V citovanom zákonnom ustanovení ide
o určovaciu ţalobou, ktorou ţalobou sa ţalobca môţe domáhať vydania autoritatívneho
výroku súdu, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je
(negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však ţalobca môţe domáhať len vtedy, ak je na tom
naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak právne postavenie ţalobcu je bez
poţadovaného určenia ohrozené alebo neisté. Následný vyhovujúci výrok súdu
o poţadovanom určení potom existujúce ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom
postavení ţalobcu odstraňuje bez toho, ţe by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z
uvedeného teda vyplýva, ţe naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením
ţalobcovho právneho postavenia a ktorý moţno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak
však k porušeniu práva uţ došlo, určujúci výrok súdu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ uţ
nemá význam a nápravu porušeného právo moţno dosiahnuť ţalobou na plnenie v zmysle
ustanovenia § 80 písm. b) OSP. V prípade porušeného práva totiţ uţ preventívna ochrana
nemá ţiadny zmysel. Ţalobca v takomto prípade uţ nemá naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Najvyšší súd SR po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţalobca v predmetnom súdnom
spore tento naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukázal.
Jeho námietka spočívajúca v tom, ţe odvolací súd zisťoval existenciu naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení nad rámec svojej prieskumnej činnosti, nie je
dôvodná. Totiţ pri určovacej ţalobe ( o akú ide aj v predmetnej veci) existencia naliehavého
záujmu na poţadovanom určení je procesnou podmienkou jej prípustnosti v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., preto sa súdy s ňou museli náleţite zaoberať. Existenciu
naliehavého právneho záujmu bolo treba skúmať z hľadiska posúdenia, či podaná ţaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva ţalobcu. Povinnosť
preukázať jeho existenciu zaťaţuje ţalobcu (ktorý sa domáha poţadovaného určenia). Pokiaľ
chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí jednak poukázať na skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi konania a k nutnosti určenia (súdom) či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a jednak vysvetliť, ţe práve podaná ţaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak ţalobca svoj naliehavý právny
záujem na poţadovanom určení nepreukáţe (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje to nedostatok
naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a súčasne aj dôvod, pre ktorý ţaloba
nemôţe obstáť a pre ktorý ju treba zamietnuť (viď aj rozhodnutie 1 Cdo 91/2006). Pokiaľ sa
teda odvolací súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení,
nerobil tak nad rámec svojej prieskumnej činnosti, ako na to nesprávne poukazuje ţalobca.
Rovnako nie sú dôvodné ani ďalšie námietky ţalobcu spočívajúce v tom, ţe exekúcii sa
bránil všetkými dostupnými prostriedkami (vrátane návrhu na Ústavný súd Slovenskej
republiky), ţe k exekúcii došlo v dôsledku nečinnosti súdov a protiprávneho rozhodovania
exekučného súdu, ţe neplatnosť právneho úkonu nebola v ţiadnom z doterajších konaní
pojatá do výroku, ţe protiprávny stav preto trvá, ţe nadbytočnosť ţaloby (ktorú uvádza
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) spôsobili samotné súdy, keď právoplatne bolo
rozhodnuté aţ po vykonaní exekúcie v roku 2010, nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie
vo veci.
Zisťovanie existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/
O. s. p.) preto nemoţno povaţovať za hľadanie spôsobu formálnej aplikácie právnych
predpisov ako sa to mylne domnieva ţalobca. Navyše, ţalobcovi nič nebránilo domáhať sa aj
príslušného plnenia či uţ v rámci samostatnej ţaloby alebo aj v rámci alternatívneho, resp.
eventuálneho petitu popri ţalobe v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., ktoré taktieţ
takémuto riešeniu nebráni. Inak, obsah spisu tomu aj nasvedčuje, ţe ţalobca bol odvolacím
súdom k takémuto riešeniu aj vedený (vid zápisnicu o pojednávaní pred odvolací súdom)
Ţalobca však (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania) vyslovil nesúhlas
s odporúčaným riešením (ţe mal podať ţalobu na plnenie - na vydanie bezdôvodného
opatrenia).
Z týchto okolností nemoţno vyčítať odvolaciemu súdu, ţe pri rozhodovaní predmetnej
veci vychádzal z vyššie uvedených hľadísk a z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
ktorá sa uţ dávno premietla aj do právnej teórie (napr. rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 49/2003,
3 Cdo 147/2008, 1 Cdo 4/2006, Rc 88/1968 a ďalšie). Nemoţno preto vyvodiť záver, ţe
konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ani záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2, písm. c/ O. s. p.).
Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, dovolací súd
dovolanie ţalobcu v súlade s ustanovením § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní úspešným ţalovaným I/ a II/ nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O. s. p.), lebo v dovolacom konaní ţalovaní nevynaloţili predmetné trovy účelne. Totiţ obaja
ţalovaní sú advokáti a ich zástupkyňa vo vyjadrení k dovolaniu argumentačne ničím
nerozšírila podstatu procesných prejavov samotných ţalovaných v doterajšom konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta