Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/80/2011

R O Z S U D O K

V M E NE S L O V E NS K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Švecovej a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

v právnej veci ţalobcu Mesto Piešťany, so sídlom v Piešťanoch, Námestie SNP 3,

IČO: 00 612 031 zastúpeného JUDr. P. B., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ JUDr. V.Š.,

bývajúcemu v B., 2/ JUDr. Ľ. M., bývajúcemu v B., oboch zastúpených Mgr. A. Č.,

advokátkou spoločnosti T., s.r.o., so sídlom v B., o určenie neplatnosti právneho záväzku

obsiahnutého v notárskej zápisnici, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10

C 13/2003, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. mája 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 4. mája 2010 sp. zn. z a m i e t a .

Ţalovaným I/ a II/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. apríla 2009 č. k. – 159 určil,

ţe právny záväzok ţalobcu zaplatiť ţalovanému 1/ a ţalovanému 2/ v prípade úspechu

v spore odmenu dohodnutú v článku II bod 1. „ Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnej

pomoci“ z 15.12.1995 do tridsiatich dní odo dňa doručenia vyúčtovania odmeny zo strany

komerčno - právnej a advokátskej kancelárie Agilita so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava,

vo výške 10% z hodnoty veci ( „ Zmluvy o predaji podniku“ uzavretej dňa 26.9.1992 medzi

Mestom Piešťany ako predávajúcim a firmou B.- G.- V., komerčno- inţinierska organizácia

K., T., ako kupujúcim ) a daň z pridanej hodnoty, obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N X., Nz

X., spísanej notárom JUDr. I. M. 26.11.1997, ako aj súhlas ţalobcu s vykonateľnosťou tejto

notárskej zápisnice, sú neplatné a ţalobcovi priznal voči ţalovaným 1/ a 2/ plnú náhradu trov

konania.

Vychádzal z názoru, ţe ţaloba je dôvodná, lebo ţalobca v súdnom konaní preukázal

svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( ). Pri rozhodovaní

prihliadol na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2006, sp. zn. II. ÚS 85/06-

78, ktorý zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava z 16.11.2005 č. k. . Týmto

uznesením súd zamietol námietky ţalobcu (ako povinného) proti exekúcii a nevyhovel jeho

návrhu na odklad exekúcie vo veci ţalovaného 1/ (JUDr. Š. - ako oprávneného) pre sumu

17.066.840 Sk. Ďalej prihliadol na skutočnosť, ţe navrhovateľ podal návrh na určenie

neplatnosti záväzku uţ v septembri 2002 a exekúcia bola vykonaná v decembri 2005 a súd

počas tohto obdobia nepostupoval v súlade s ustanovením Zohľadnil aj to, ţe

ţalovaní 1/ a 2/ si boli vedomí, ţe exekučný titul bol sporný a nekonali dobromyseľne. Súd

prvého stupňa uviedol, ţe ţalovanému 1/ sa exekúciu podarilo vykonať aţ na tretí pokus

v roku 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. (Okresný súd v Trnave uznesením

zo 7. augusta 2007 č. k. -175 návrh povinného Mesta Piešťany na odklad

exekúcie a jeho námietky proti exekúcii opätovne zamietol s tým, ţe aj keď Ústavný súd

Slovenskej republiky svojím nálezom zrušil predchádzajúce uznesenie okresného súdu zo dňa

16.11.2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ţiadosť o odklad a námietky proti exekúcii

môţe povinný pouţiť len v čase, keď exekučné konanie prebieha, avšak v danom prípade sa

exekučné konanie skončilo vrátením poverenia súdnym exekútorom dňa 16.11.2005), čomu

ale predchádzali neúspešné konania ţalovaného 1/ ako oprávneného (pod sp. zn.

) a ţalovaného 2/ tieţ ako oprávneného (pod sp. zn. 461/2001). Podľa názoru

súdu prvého stupňa, právny úkon (záväzok) primátora mesta Piešťany urobený v zápisnici

nebol ani určitý, ani zrozumiteľný (ako to vyţaduje ustanovenie § 37 Občianskeho

zákonníka), o čom svedčia viaceré odlišné rozhodnutia exekučných súdov, ako aj nález

ústavného súdu. V notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom, nebol vyznačený

predmet plnenia, nebolo z nej zrejmé, čo má povinná osoba splniť. Nebola tak splnená

podmienka vyplývajúca z ustanovenia v § 43 Exekučného poriadku, kde k potvrdeniu

o vykonateľnosti bolo potrebné pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej by bolo zjavné, ţe bola splnená podmienka (alebo ţe oprávnený splnil, prípadne

zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti), aby na základe týchto dokladov a tomu

zodpovedajúcemu povereniu súdu mohol exekútor exekúciu vykonať. Napriek tomu, exekútor

vydal exekučný príkaz dňa 9.12.2005 pre pohľadávku 17.066.840 Sk, hoci sa táto suma

v notárskej zápisnici vôbec nenachádza. Aj keby mal exekútor k dispozícii zmluvu

o poskytnutí právnej pomoci a jej dodatok č. 1, neurčitosť a nezrozumiteľnosť nebolo moţné

odstrániť ani ich prostredníctvom, lebo došlo ku kumulácii viacerých chýb (odkaz na

neexistujúci čl. II bod 1. Dodatku k zmluve, označovanie základu pre určenie odmeny – raz

ako „pohľadávka v sume 82 000 000 Sk, inokedy ako „zmluva o predaji podniku“ a z toho

vyplývajúce ďalšie nejasnosti). K námietke ţalovaných (ţe ide o zákaz navrátenia do

predošlého stavu) súd prvého stupňa uviedol, ţe sa vzťahuje výlučne len na exekučné

konanie; nemoţno ho aplikovať v exekučných sporoch, v ktorých exekučný súd nekoná podľa

§ 45 Exekučného poriadku. K ďalšej námietke ţalovaných (ţe vo veci ide o prekáţku

rozhodnutej veci) uviedol, ţe v konaní pred Okresným súdom Bratislava I bolo rozhodnuté

o návrhu na určenie neplatnosti notárskej zápisnice (na čom nemôţe byť naliehavý právny

záujem), naproti tomu v tomto konaní navrhovateľ ţiadal určiť neplatnosť právneho úkonu“.

Súd napokon neuveril ani námietke, ţe spor ţalobcu vyplývajúci zo zmluvy o predaji podniku

bol neistý, lebo uvedené tvrdenie ţalovaní nepreukázali. Z týchto dôvodov súd určil, ţe

právny úkon ţalobcu obsiahnutý v bode 4. Notárskej zápisnice je neplatný a so zreteľom na

to, ţe súhlas ţalobcu s exekúciou je viazaný na neplatný právny úkon, rozhodol súd

nevyhnutne aj o neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O náhrade trov

konania rozhodol podľa v spojení s a

Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. mája 2010

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh zamietol. Odvolací

súd sa nestotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa (ţe ţalobca má na poţadovanom

určení naliehavý právny záujem) nakoľko určovacia ţaloba má preventívnu povahu a

v danom prípade na základe notárskej zápisnice došlo k exekúcii. Za týchto okolností nie je

zrejmé, aká prevencia sa sleduje v predmetnej veci. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe v prípade,

ţe právo uţ porušené bolo, je ţalobcovi k dispozícii ţaloba na plnenie ( ) ,

konkrétne na vydanie bezdôvodného obohatenia ako z plnenia neplatného právneho úkonu,

kde by sa otázka neplatnosti riešila ako prejudiciálna, bez potreby vedenia ďalších súdnych

sporov. V tomto prípade však určovacia ţaloba nemôţe odstrániť spornosť ţalobcovho práva,

keď nie je naplnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia ; preto súd

ţalobu zamietol. K námietke prekáţky rozhodnutej veci sa odvolací súd stotoţnil

s odôvodnením súdu prvého stupňa. O trovách konania vrátane odvolacieho konania uviedol,

ţe o nich rozhodne podľa súd prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca dovolanie. Jeho prípustnosť vyvodil z ustanovenia

Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí (§ 234b ods. 2, druhá veta O. s. p). Navrhol aj

odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku (243 ). Dôvodil tým, ţe

konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal

nad rámec ustanovenia Totiţ, neexistencia naliehavého právneho záujmu

(čím odvolací súd odôvodnil svoje zmeňujúce rozhodnutie) nebola uplatnená v odvolaní

odporcov smerujúcim proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ďalej dovolateľ uviedol, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods.

2, písm. c/ ), keď na poţadovanom určení je stále naliehavý právny záujem a odvolací

súd v rozpore so spravodlivosťou a formalisticky aplikoval právne predpisy. Zdôraznil tieţ, ţe

aj v exekúcii sa bránil všetkými dostupnými prostriedkami, okrem iného aj podaním návrhu

na určenie v roku 2002, t.j. ešte v čase, keď exekúcia nebola vykonaná ( pred novembrom

2005). Počas exekučného konania sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý

v náleze z 22.11.2006 sp. zn. rovnako ako Krajský súd v Trnave v uznesení

z 30.9.2002 sp. zn. konštatovali, ţe právny záväzok obsiahnutý v notárskej

zápisnici je neurčitý a nevykonateľný. Avšak v dôsledku nečinnosti súdov a protiprávneho

rozhodovania exekučného súdu k exekúcii došlo. Neplatnosť právneho úkonu nebola

v ţiadnom z doterajších konaní pojatá do výroku, nakoľko na takého určenie je oprávnený len

súd v rámci konania o určovacej ţalobe. To, ţe sa odvolací súd nezaoberal vecou meritórne,

odporuje a , pretoţe absolútne neplatný právny úkon je naďalej predmetom

notárskej zápisnice a protiprávny stav preto trvá. Nadbytočnosť ţaloby (ktorú uvádza

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) spôsobili samotné súdy, keď právoplatne bolo

rozhodnuté aţ po vykonaní exekúcie v roku 2010. Dovolateľ tieţ poukázal na rozsah

vykonaného dokazovania, na zásadu hospodárnosti konania a vyslovil nesúhlas s tým, ţe mal

podať ţalobu na plnenie (na vydanie bezdôvodného opatrenia). Predmetná ţaloba bola podaná

dôvodne (v čase jej podania) a súdy by nemali hľadať spôsob, ako formálne aplikovať právne

predpisy, ale mali by pristupovať k prípadu individuálne, aby rozhodnutie vychádzalo

z potreby dodrţania základnej spravodlivosti, čo sa v predmetnej veci nestalo.

Ţalovaní 1/ a 2/ navrhli dovolanie zamietnuť a ţalobcu zaviazať na zaplatenie náhrady trov

dovolacieho konania, lebo dovolaním napadnutý rozsudok povaţovali za vecne správny.

Uviedli, ţe samotný ţalobca konal nehospodárne, keď uţ v roku 2005 (v čase vykonania

exekúcie) vedel, ţe vo veci chýba naliehavý právny záujem, preto mu nič nebránilo, aby

podal návrh na zmenu ţaloby. Aţ po štyroch rokoch, po rozhodnutí súdu prvého stupňa, podal

na Okresný súd Bratislava III dňa 14.12.2009 ţalobu v zmysle na

vrátenie bezdôvodného obohatenia, vedené pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods.1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je

dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Zmyslom dovolacieho konania je preskúmať

rozhodnutia odvolacích súdov v prípadoch stanovených zákonom a z hľadiska stanovených

dovolacích dôvodov a zjednať nápravu tam, kde rozhodnutie odvolacieho súdu z pohľadu

právneho posúdenia a zákonnosti procesného postupu súdu, poprípade podkladov skutkových

zistení vo výsledkoch dokazovania, nemôţe obstáť.

Podľa môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie v predmetnej veci nie je postihnuté ţiadnou

procesnou vadou uvedenou v ustanovení

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/

).

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a

váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v prvom rade v konaní vyriešiť, pred

samotným posúdením neplatnosti právneho záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici

N 469/97, spísanej notárom JUDr. Ivanom Macákom 26. novembra 1997, ako aj

súhlas ţalobcu s vykonateľnosťou tejto zápisnice bolo, či ţalobkyňa má na určovacej ţalobe

naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia (ako to napokon urobil aj

odvolací súd).

Z ustanovenia vyplýva, ţe návrhom na začatie konania moţno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu na

určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťaţuje navrhovateľa.

Naliehavosť právneho záujmu, predpokladaná uvedeným ustanovením, nachádza svoje

vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou ţalobou sa navrhovateľ môţe domáhať vydania

rozhodnutia súdu o tom, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia

ţaloba), alebo ţe tu nie je (tzv. negatívna určovacia ţaloba).

Ţalobca (v predmetnej veci) jeho existenciu odôvodňoval tým, ţe bez takéhoto určenia sa

nemôţe účinne domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného ţalovanými

na jeho úkor, ţe platnosť dohody je potrebné vyriešiť ako predbeţnú otázku v spore, v

ktorom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od ţalovanej, a ţe sa jednalo o čerpanie

značných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, o ktoré bol štát ukrátený, a je treba

tento stav uplatňovanou ţalobou, ktorá je len prvým opatrením k náprave, reparovať určitý

protiprávny stav.

Odvolací súd správne poukázal na platnú právnu úpravu, ktorá v ustanovení v

výslovne ustanovuje, čoho sa môţe ţalobca domáhať, čiţe aké sú právne prípustné druhy

ţalôb z hľadiska ţalobných návrhov (tzv. petitu). Podľa návrhom na

začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je,

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V citovanom zákonnom ustanovení ide

o určovaciu ţalobou, ktorou ţalobou sa ţalobca môţe domáhať vydania autoritatívneho

výroku súdu, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je

(negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však ţalobca môţe domáhať len vtedy, ak je na tom

naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak právne postavenie ţalobcu je bez

poţadovaného určenia ohrozené alebo neisté. Následný vyhovujúci výrok súdu

o poţadovanom určení potom existujúce ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom

postavení ţalobcu odstraňuje bez toho, ţe by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z

uvedeného teda vyplýva, ţe naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením

ţalobcovho právneho postavenia a ktorý moţno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak

však k porušeniu práva uţ došlo, určujúci výrok súdu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ uţ

nemá význam a nápravu porušeného právo moţno dosiahnuť ţalobou na plnenie v zmysle

ustanovenia . V prípade porušeného práva totiţ uţ preventívna ochrana

nemá ţiadny zmysel. Ţalobca v takomto prípade uţ nemá naliehavý právny záujem na určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Najvyšší súd SR po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe ţalobca v predmetnom súdnom

spore tento naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukázal.

Jeho námietka spočívajúca v tom, ţe odvolací súd zisťoval existenciu naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení nad rámec svojej prieskumnej činnosti, nie je

dôvodná. Totiţ pri určovacej ţalobe ( o akú ide aj v predmetnej veci) existencia naliehavého

záujmu na poţadovanom určení je procesnou podmienkou jej prípustnosti v zmysle

ustanovenia , preto sa súdy s ňou museli náleţite zaoberať. Existenciu

naliehavého právneho záujmu bolo treba skúmať z hľadiska posúdenia, či podaná ţaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva ţalobcu. Povinnosť

preukázať jeho existenciu zaťaţuje ţalobcu (ktorý sa domáha poţadovaného určenia). Pokiaľ

chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí jednak poukázať na skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi konania a k nutnosti určenia (súdom) či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a jednak vysvetliť, ţe práve podaná ţaloba je

procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak ţalobca svoj naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení nepreukáţe (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje to nedostatok

naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a súčasne aj dôvod, pre ktorý ţaloba

nemôţe obstáť a pre ktorý ju treba zamietnuť (viď aj rozhodnutie ). Pokiaľ sa

teda odvolací súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení,

nerobil tak nad rámec svojej prieskumnej činnosti, ako na to nesprávne poukazuje ţalobca.

Rovnako nie sú dôvodné ani ďalšie námietky ţalobcu spočívajúce v tom, ţe exekúcii sa

bránil všetkými dostupnými prostriedkami (vrátane návrhu na Ústavný súd Slovenskej

republiky), ţe k exekúcii došlo v dôsledku nečinnosti súdov a protiprávneho rozhodovania

exekučného súdu, ţe neplatnosť právneho úkonu nebola v ţiadnom z doterajších konaní

pojatá do výroku, ţe protiprávny stav preto trvá, ţe nadbytočnosť ţaloby (ktorú uvádza

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) spôsobili samotné súdy, keď právoplatne bolo

rozhodnuté aţ po vykonaní exekúcie v roku 2010, nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie

vo veci.

Zisťovanie existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/

) preto nemoţno povaţovať za hľadanie spôsobu formálnej aplikácie právnych

predpisov ako sa to mylne domnieva ţalobca. Navyše, ţalobcovi nič nebránilo domáhať sa aj

príslušného plnenia či uţ v rámci samostatnej ţaloby alebo aj v rámci alternatívneho, resp.

eventuálneho petitu popri ţalobe v zmysle ustanovenia , ktoré taktieţ

takémuto riešeniu nebráni. Inak, obsah spisu tomu aj nasvedčuje, ţe ţalobca bol odvolacím

súdom k takémuto riešeniu aj vedený (vid zápisnicu o pojednávaní pred odvolací súdom)

Ţalobca však (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania) vyslovil nesúhlas

s odporúčaným riešením (ţe mal podať ţalobu na plnenie - na vydanie bezdôvodného

opatrenia).

Z týchto okolností nemoţno vyčítať odvolaciemu súdu, ţe pri rozhodovaní predmetnej

veci vychádzal z vyššie uvedených hľadísk a z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR,

ktorá sa uţ dávno premietla aj do právnej teórie (napr. rozhodnutie sp. zn. ,

, , Rc 88/1968 a ďalšie). Nemoţno preto vyvodiť záver, ţe

konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), ani záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (, ).

Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, dovolací súd

dovolanie ţalobcu v súlade s ustanovením zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní úspešným ţalovaným I/ a II/ nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

), lebo v dovolacom konaní ţalovaní nevynaloţili predmetné trovy účelne. Totiţ obaja

ţalovaní sú advokáti a ich zástupkyňa vo vyjadrení k dovolaniu argumentačne ničím

nerozšírila podstatu procesných prejavov samotných ţalovaných v doterajšom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta