Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/16/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

na neverejnom zasadnutí konanom 03. apríla 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti

obvinenému P. K., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zák.,

o dovolaní obvineného P. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. januára

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno uznesením z 12. decembra 2011, č. k. -167 podľa § 50

ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený P. K. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia a nariadil vykonať trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorý mu bol

uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno z 27. októbra 2008, sp. zn. . Pre

výkon tohto trestu ho zaradil podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.

zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že obvinený v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia neviedol riadny život a dopustil sa viacerých trestných činov viacerými skutkami.

Proti tomuto uzneseniu obvinený ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom

zasadnutí podal sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. januára 2012, č. k. -189,

podľa sťažnosť odsúdeného P. K. zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 15. marca 2012 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V jeho odôvodnení

uviedol dovolací dôvod uvedený v ustanovení , t.j.,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vo svojom dovolaní

vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici je rozhodnutím

vo veci samej, a preto ho možno napadnúť dovolaním. V zmysle napadol

i procesné konanie na okresnom súde, ktorým mali byť hrubo porušené jeho procesné práva

ako aj jedna zo základných zásad trestného konania podľa Podľa jeho

názoru, okresný súd ako i krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.,

pretože správne mal aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Tr. zák. Aplikáciu tohto ustanovenia

rozsiahlym spôsobom potom vo svojom dovolaní vysvetlil citujúc i rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (R 4/1978, R 5/1978, R 6/1978, R 7/1987 a R 71/1999). Uviedol

tiež, že povinnosťou okresného súdu bolo v zákonom stanovenej lehote, najneskôr však

do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby, rozhodnúť o jeho osvedčení sa resp.

neosvedčení sa v skúšobnej dobe, vzhľadom na existenciu už právoplatných rozhodnutí

existujúcich počas plynutia skúšobnej doby. Lehota dvoch rokov (§ 52 ods. 3 Tr. zák.)

je výnimočným ustanovením, ktoré súd aplikuje len v prípade, ak nebolo možné o premene

rozhodnúť už v lehote 1 roka od uplynutia skúšobnej doby, a to bez viny odsúdeného.

Zdôraznil, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. januára 2012, sp. zn.

, ktorým zamietol sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno

z 12. decembra 2008, sp. zn. , ktorým nariadil odsúdenému P. K. vykonať trest

odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného súdu

Brezno z 27. októbra 2008, sp. zn. , je založené na nesprávnom použití

hmotnoprávneho predpisu, a to § 50 ods. 4 Tr. zák. Ďalej obvinený uviedol, že aj keď mu bol

za trestné činy spáchané v skúšobnej dobe uložený trest, nemožno to bez ďalšieho hodnotiť

tak, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život, a to najmä ak opakovanie úmyselnej trestnej

činnosti bolo len výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, avšak v žiadnom

prípade nie jeho prejavom negatívneho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem.

Z uvedených dôvodov potom obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach

Tr. zák. v neprospech obvineného a súčasne podľa v celom rozsahu

zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. januára 2012, č. k. -189

ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Zároveň žiadal, aby najvyšší súd zrušil aj ďalšie

rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 T. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej

Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Brezno, ktorá nenavrhla

ako má dovolací súd rozhodnúť. Poukázala len na rozdielnu rozhodovaciu činnosť Okresného

súdu Brezno v iných obdobných trestných veciach.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu (uvedenému v ods. 2 citovaného ustanovenia), ktorým bol porušený zákon alebo ak boli

porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom

dovolania podľa § 371.

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov

uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie

alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo Trestného

poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone

trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom

prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri

peňažnom treste.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal,

či dovolanie je podané oprávnenou osobou, či je prípustné a či je podané v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať.

Zároveň na neverejnom zasadnutí ( ) zistil, že dovolanie obvineného je podané

neoprávnenou osobou, a preto ho podľa odmietol.

Z obsahu dovolania obvineného je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone

trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ktorým je uznesenie Okresného súdu

Brezno z 12. decembra 2011, č. k. -167 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 18. januára 2012, č. k. -189, ktorým sa rozhodlo,

že sa odsúdený P. K. podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Brezno z 27. októbra 2008, sp. zn. vykoná a pre výkon tohto

trestu bol podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z ustanovenia jednoznačne

vyplýva, že rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený môže

dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti, a to na podnet ( ).

Obvinený zo zákona tak nie je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto dovolania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému musel Najvyšší súd Slovenskej republiky bez

preskúmania veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného P. K. podľa § 382 písm. b/

odmietnuť, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 03. apríla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková