Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/30/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému M. P.,

pre trestný čin podvodu podľa , -

(ďalej len „“) o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. R. O. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 29. marca 2011, sp. zn. , podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1

z dôvodu podľa (v znení účinnom do 31. augusta 2011),

takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011, sp. zn. ,

a konaním, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 250 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného

zákona v neprospech obvineného M. P..

Napadnutý rozsudok krajského súdu s a z r u š u j e.

2

Z r u š u j e s a aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 30. novembra 2010,

sp. zn. .

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Bratislava V s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 30. novembra 2010, sp. zn. ,

bol obvinený M. P. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2

, na tom skutkovom základe, že

v úmysle uhradiť svoj dlh voči P. P. vo výške 200 000 Sk (6 638,78 eur)

ako poskytnutú zálohu na kúpu motorového vozidla, po tom čo predal dňa 10. augusta 1995

na základe kúpnej zmluvy poškodenému R. P. osobné motorové vozidlo Mazda 626 rok

výroby 1993, bez evidenčných čísel, výrobné číslo podvozku J., výrobné číslo karosérie F.,

vystavil dňa 09. októbra 1995 plnú moc P. P. na prevzatie uvedeného motorového vozidla

Mazda 626 zo servisu M. v B. a následne zmocnil dňa 13. júna 1996 P. P.

na prihlásenie motorového vozidla Mazda 626 do evidencie dopr. inšpektorátu B.

na meno P. P., vystupujúc voči P. P. ako vlastník vozidla, čím umožnil, aby P. P. dňa

10. októbra 1995 vyzdvihol z autoservisu K., B., na P. v B. predmetné osobné motorové

vozidlo Mazda 626 a nakladal s ním ako s vlastným, čím poškodenému R. P. spôsobil škodu

najmenej 250 000 Sk (8 298,48 eur), pričom vozidlo malo v tom čase podľa znaleckého

posudku hodnotu 281 200 Sk (9 334,13 eur).

Za to mu bol podľa uložený trest odňatia slobody

v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa súd výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil.

3

Podľa určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa - (ďalej len „“) súd

uložil obvinenému nahradiť poškodenému R. P., nar. X., bytom A., škodu 32 793,20 eur

(987 928 Sk).

Podľa súd poškodeného R. P., nar. X., bytom A.,

so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2011, sp. zn. , rozhodol tak, že

podľa , , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody a na základe § 322

ods. 3 obvinenému M. P., nar. X. v B., bytom B., T.,

podľa uložil trest odňatia slobody v trvaní

6 (šesť) mesiacov.

Podľa , súd výkon trestu odňatia

slobody odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému

R. P., nar. X., bytom A., škodu vo výške 8 298,48 eur.

Podľa poškodeného R. P. so zvyškom nároku

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Inak zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený M. P. písomným

podaním zo 16. mája 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 17. mája 2011) prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. R. O. dovolanie.

4

Dovolateľ sa ním domáhal, aby dovolací súd podľa vyslovil,

že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011, sp. zn. , bol

porušený zákon v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, podľa § 386 ods. 2

zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a prikázal tomuto súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Pochybenie krajského súdu vidí v nesprávnom použití ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c/

účinného v čase spáchania skutku 10. októbra 1995 v spojení s

písm. a/ , pretože premlčacia doba pre zánik trestnosti činu, t. j. trestného

činu podvodu podľa , , za ktorý bolo možné uložiť trest

odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažný trest, bola 5 rokov.

Konštatoval, že premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vtedy, ak sú splnené

dve podmienky. Musí ísť o procesný úkon policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora

alebo súdu (nie iného štátneho orgánu) a zároveň tento úkon musí reálne smerovať

k trestnému stíhaniu páchateľa. Posledným úkonom spĺňajúcim tieto podmienky je vrátenie

spisu vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania z 19. apríla 2000 (č. l. 156). Úradné

a služobné záznamy nachádzajúce sa na č. l. 179-181 sú účelové a ich zmyslom nebolo reálne

stíhať páchateľa, ale „vyrábať“ úkony v konaní značne postihnutom prieťahmi, prípadne

sanovať následky dodatočne zisteného premlčania. Navyše existujú dôvodné pochybnosti,

či vyšetrovateľka úkony uvedené v úradných záznamoch vôbec skutočne vykonala. Napríklad

v úradných záznamoch, týkajúcich sa obvineného P. P. (č. l. 180) a svedka J. P. (č. l. 181),

sa uvádza rovnaký dátum narodenia, t. j. X., čo môže viesť k záveru, že tieto boli napísané

hneď po sebe, nie s odstupom času.

K snahe vyšetrovateľky doručiť predvolanie na výsluch obvinenému P. P.,

ako aj svedkovi J. P. uviedol, že zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť nasvedčujúca

tomu, aby v čase „údajného“ doručovania poštové zásielky nepreberali, skrývali

sa alebo sa vyhýbali trestnému stíhaniu. Navyše ani takto „doručované“ predvolania

na výsluch sa v spise nenachádzajú. Podľa úradných záznamov malo byť vykonané

5

preverovanie trvalého alebo prechodného pobytu hlavne lustráciou cez CEPO, o ktorej

neexistuje žiadny doklad.

Ďalej uviedol, že pravdivosť obsahu úradných záznamov sa dá preveriť napríklad

evidenciou ÚJKP Bratislava V (kniha jázd služobných motorových vozidiel, kniha

konkrétneho použitého služobného vozidla, evidencia dochádzky na pracovisko, doklad

o zverení motorového vozidla a vyúčtovanie jeho použitia, pričom na každé jedno použitie

služobného vozidla sa vyžaduje podľa interných predpisov ministerstva vnútra súhlas

nadriadeného policajta na použitie služobného vozidla mimo obvod príslušnej súčasti PZ,

ktoré sa nahlasuje operačnému stredisku a ktoré o tom vyhotoví záznam), pretože úkony

v nich uvádzané boli údajne vykonávané mimo obvodu Bratislava V.

Vzhľadom na to, že premlčanie trestného stíhania má zásadný vplyv na výsledok

trestného konania a na jeho právne postavenie ako obvineného, malo byť vykonané riadne

dokazovanie zamerané na zistenie, či a za akých okolností boli vykonané úkony, ktoré majú

za následok prerušenie premlčania.

Zdôraznil, že od 19. apríla 2000 do 14. marca 2007 nebol urobený žiadny úkon reálne

smerujúci k stíhaniu obvinených a tie, ktoré boli vykonané, boli čisto formálne a účelové,

pretože je absurdné, aby policajný orgán nevedel za 7 rokov preveriť pobyt obvineného.

Zvláštnosťou je aj to, že počas týchto 7 rokov bol vždy s odstupom takmer jedného roka

urobený druhovo rovnaký „quasi“ úkon. Navyše, vždy s rovnakým výsledkom.

Poukázal tiež na komentár k , z ktorého vyplýva, že úkonom,

ktorý smeruje k trestnému stíhaniu obvineného a ktorý odôvodňuje prerušenie premlčacej

doby je rozhodnutie o zastavení trestného stíhania proti obvinenému (R 24/1972), uznesenie

o postúpení veci, uznesenie o odňatí a prikázaní veci (R 39/1984). Ďalej dodal, že požiadavke

právnej istoty zodpovedá len taký výklad pojmu „úkon smerujúci k trestnému stíhaniu

páchateľa“ v , ktorý zabezpečuje, aby išlo výlučne

o rozhodnutia v trestnom konaní právne regulované , a procesné úkony

vykonané v rámci zaistenia osôb a vecí (štvrtá hlava prvej časti ), zabezpečovanie

informácií (piata hlava prvej časti ), dokazovania (šiesta hlava prvej časti ),

úkony v rámci súdneho konania predpokladané v tretej časti , ktoré sú výslovne

6

a jednoznačne upravené tak, aby sa z hľadiska ich preskúmateľnosti dala

preveriť zákonnosť, miesto, čas, prítomní a okolnosti vykonania procesného úkonu.

Iný výklad by prispieval k právnej neistote, vytváral priestor pre svojvôľu napríklad

vyrábaním účelových a formálnych úkonov, u ktorých sa ťažko preveruje, či vôbec a za akých

okolností boli vykonané.

Na záver na porovnanie uviedol, že nový český ník (zák. č. 40/2009 Sb.)

opustil doterajšiu koncepciu prerušenia premlčania trestného stíhania „úkonmi, ktoré smerujú

k trestnému stíhaniu páchateľa“ a vytvoril presnú a jednoznačnú právnu úpravu, v zmysle

ktorej sa premlčacia doba prerušuje začatím trestného stíhania a po ňom nasledujúcimi

výslovne vymenovanými úkonmi.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Bratislava V a poškodenému R. P..

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou

( ) a v zákonom stanovenej lehote ( v znení

účinnom do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v ,

ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že dovolateľom

namietaný dovolací dôvod uvedený v bol v posudzovanom

prípade naplnený.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

7

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,

hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu,

ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Treba uviesť, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle

tohto ustanovenia, je určené k náprave právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto

pochybenia spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem

hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné

posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), zániku trestnosti

činu ( Tr. zák., predtým ), prípadne pochybenie súdu pri uložení

úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod.

Z predloženého procesného spisu vyplýva, že uznesením Okresného úradu

vyšetrovania Policajného zboru, Bratislava V z 18. apríla 1997, ČVS: OÚV-248/97, bolo

vznesené obvinenie proti M. P. a P. P. pre skutok, ktorého sa dopustili 10. októbra 1995

a ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, , .

Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru, Bratislava V, predložil

návrh na podanie obžaloby z 29. októbra 1997 (č. l. 81) Okresnej prokuratúre Bratislava V,

pričom na tomto návrhu chýba pečiatka okresnej prokuratúry s dátumom, kedy bol návrh

doručený. Okresná prokuratúra následne podala obžalobu z 3. novembra 1997 (č. l. 83), ktorá

bola doručená Okresnému súdu Bratislava V 5. novembra 1997.

Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 27. novembra 1997, sp. zn.

(č. l. 88-93) bola podľa - o trestnom konaní súdnom

(ďalej len „“) trestná vec obvineného M. P. a obvineného P. P. vrátená

prokurátorovi na došetrenie.

8

Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podala okresná prokurátorka

sťažnosť, ktorú Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. augusta 1998, sp. zn.

, podľa zamietol.

Následne, po uplynutí takmer jedného roka, bol uznesením Okresného úradu

vyšetrovania Policajného zboru, Bratislava V z 2. augusta 1999, ČVS: OÚV-248/98

(č. l. 111), do konania pribratý Ing. J. J., znalec z odboru cestnej dopravy, dopravné nehody,

odhad hodnoty vozidiel, technický stav cestných vozidiel.

Obvinený M. P. bol opätovne predvolaný na výsluch, ktorý sa uskutočnil

21. februára 2000 a na tomto výsluchu bol opätovne poučený podľa platných zákonných

ustanovení, poučeniu v plnom rozsahu porozumel a obhajcu si nezvolil. Zároveň uviedol,

že sa pridržiava svojej výpovede z 20. júna 1997 (č. l. 27-29).

Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru, Bratislava V,

opätovne predložil návrh na podanie obžaloby zo 7. apríla 2000 (č. l. 155) Okresnej

prokuratúre Bratislava V a tento jej bol doručený 13. apríla 2000.

Okresná prokuratúra Bratislava V prípisom z 19. apríla 2000 (č. l. 156-157) vrátila

trestnú vec obvineného M. P. a obvineného P. P. pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom

podľa , , Okresnému úradu vyšetrovania

Policajného zboru, Bratislava V, ktorému bola táto trestná vec spolu s vyšetrovacím spisom

doručená 26. apríla 2000.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, že na č. l. 179 sa nachádza úradný

záznam z 5. marca 2004 nasvedčujúci tomu, že bol preverený trvalý pobyt obvineného P. P.

z dôvodu vykonania jeho výsluchu, na č. l. 180 služobný záznam z 12. januára 2005

o preverovaní pobytu obvineného P. P., nar. X. za účelom doručenia poštovej zásielky

pre urýchlenie trestného konania, na č. l. 181 služobný záznam z 8. septembra 2006

o preverovaní miesta trvalého pobytu a súčasnom doručení predvolania svedkovi J. P., nar. X.

na výsluch, na č. l. 182 služobný záznam z 5. marca 2008 o pravidelnom poskytovaní

informácií o stave vyšetrovania, vrátane všetkých vyšetrovacích úkonov poškodenému R. P.,

na č. l. 183 služobný záznam zo 6. marca 2008 o ustálení pobytu obvineného P. P.,

9

nar. X. a doručení predvolania manželke obvineného p. P. a na č. l. 184 služobný záznam

z 10. marca 2008 týkajúci sa vypracovania znaleckého posudku.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje tiež na to, že záznamy

na č. l. 179-181 sú podpísané dvoma osobami, a to vždy vyšetrovateľkou

mjr. Mgr. V., pričom druhou podpísanou osobou je vyšetrovateľ mjr. Ing. B.

(č. l. 179), kpt. Ing. Z. (č. l. 180) a kpt. Mgr. T. (č. l. 181). Ďalšie služobné záznamy

(č. l. 182-184) sú podpísané iba vyšetrovateľkou mjr. Mgr. V., hoci na služobnom zázname

zo 6. marca 2008 (č. l. 183) by mal byť podľa predchádzajúcej „praxe“ podpísaný

aj stržm. K., nakoľko práve s ním bola vyšetrovateľka preveriť pobyt obvineného P. P..

Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, Bratislava V, úrad justičnej a kriminálnej polície, zo 16. júla 2007,

ČVS: ORP-248/1997 Vv, bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav

Policajného zboru v Bratislave za účelom podania znaleckého posudku z odboru

kriminalistika, odvetvie ručné písmo a grafická diagnostika. Toto uznesenie sa nachádza

na č. l. 218-219, teda až po troch po sebe nasledujúcich „služobných záznamoch“

z 5., 6. a 8. marca 2008 (č. l. 182-184).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné konštatovať, že obvinený M.

P. bol predvolaný na ďalší výsluch, ktorý sa uskutočnil 14. marca 2007 (č. l. 227) a následne

aj 2. júla 2008 (č. l. 228-231).

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V, úrad justičnej a kriminálnej

polície, odbor justičnej polície, predložil tretí návrh na podanie obžaloby z 8. júna 2009

(č. l. 249) na obvineného M. P. a obvineného P. P. za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný

ako trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona.

Okresná prokuratúra Bratislava V podala obžalobu z 21. augusta 2009,

č. k. -136 (č. l. 250) na obvineného M. P. a obvineného P. P. pre trestný čin

podvodu spolupáchateľstvom podľa , , (v znení

účinnom do 31. augusta 1999).

10

Podľa (v znení účinnom do 30. novembra 2003)

trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a/ dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje

uložiť výnimočný trest,

b/ desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať

rokov,

c/ päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej

tri roky,

d/ tri roky pri ostatných trestných činoch.

Podľa premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a/ vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom

nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu

smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo

b/ ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon

ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

Podľa prerušením premlčania sa začína nová premlčacia

doba.

Podľa kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej

zmocní, a

a/ spôsobí tak škodu nie nepatrnú,

b/ čin spácha vlámaním,

c/ bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou

bezprostredného násilia,

d/ čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, alebo

e/ bol za taký čin v posledných dvoch rokoch potrestaný,

11

potresce sa odňatím slobody až dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím

veci.

Podľa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky

alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1

škodu nie malú.

Podľa kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného

obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom

majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Podľa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky

alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1

nie malú škodu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že proti M. P. a P. P. bolo vznesené obvinenie pre trestný

čin krádeže spolupáchateľstvom podľa , ,

a prokurátor podal obžalobu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona.

V súvislosti s inštitútom premlčania trestného stíhania je však potrebné poukázať

na to, že vznesenie obvinenia sa musí týkať toho istého skutku, o ktorom je následne

meritórne rozhodované, a to vzhľadom na skutočnosť, že podstatou uznesenia o vznesení

obvinenia je opis skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Skutok

je však možné rôznym spôsobom upravovať, pričom totožnosť konania alebo následku musí

zostať zachovaná, pretože totožnosť skutku sa na rozdiel od zmeny právnej kvalifikácie

nemôže počas trestného stíhania zmeniť. Podstatným pre prerušenie premlčacej doby

trestného stíhania je vznesenie obvinenia pre konkrétny skutok a nie pre konkrétny trestný

čin. totiž umožňuje zmenu právnej kvalifikácie počas celého trestného

stíhania, a preto len jej zmena nemôže byť prekážkou prerušenia premlčania.

12

Okrem vznesenia obvinenia, aj po ňom nasledujúce úkony orgánov činných

v trestnom konaní smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa v zmysle § 67 ods. 3

písm. a/ , majú za následok prerušenie premlčacej doby.

Prerušenie premlčacej doby nespôsobuje každý úkon orgánov činných v trestnom

konaní, ktorý nasleduje po vznesení obvinenia. Musí byť splnená aj ďalšia zákonná

podmienka spočívajúca v tom, že ide o úkon smerujúci k trestnému stíhaniu konkrétneho

páchateľa.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že nie každý úkon

policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu nasledujúci po vznesení

obvinenia, aj skutočne smeruje k trestnému stíhaniu páchateľa. Môže byť totiž urobený

len formálne bez toho, aby jeho vykonanie reálne viedlo k trestnému stíhaniu páchateľa

a bolo pre jeho ďalší priebeh podstatné. Iba formálne urobený úkon, ktorý zdanlivo

smeruje k trestnému stíhaniu páchateľa, premlčaciu dobu neprerušuje. Jeho účelom

je v takom prípade iba zmarenie premlčania.

Za úkony, ktoré nasledujú po vznesení obvinenia a reálne smerujú k trestnému

stíhaniu páchateľa možno považovať vzatie do väzby, vydanie príkazu na zatknutie,

európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu, podanie

obžaloby, vydanie/doručenie trestného rozkazu alebo vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku

pre skutok, resp. trestný čin, o ktorého premlčanie ide.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež považuje za potrebné dodať,

že ak je v spoločnom konaní stíhaných viacero páchateľov, úkony vykonané len

vo vzťahu k jednému zo spolupáchateľov neprerušujú plynutie premlčacej doby

vo vzťahu k druhému zo spolupáchateľov.

V posudzovanom prípade periodické formálne pátranie po pobyte obvineného P. P.,

nie obvineného M. P., opakujúce sa v priemere raz za rok, ako aj existencia ďalších

služobných záznamov nasvedčujúcich „nejakej“ aktivite zo strany vyšetrovateľky smerujúcej

k trestnému stíhaniu jedného zo spolupáchateľov, predstavuje iba snahu zmariť premlčanie

trestného stíhania.

13

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že okresný súd, ako aj krajský

súd postupovali v rozpore so zákonom pri rozhodovaní o vine a treste obvineného M. P.,

keď ho uznali za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona po uplynutí 5 - ročnej premlčacej doby.

Navyše podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“) má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa - (ďalej len

„ústava“) má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z vyššie citovaného Dohovoru a vyplýva,

že u obvineného M. P. došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, pretože bol právoplatne uznaný za vinného po uplynutí vyše 15 rokov

od spáchania skutku.

Podľa dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí

o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného,

sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386

a § 388 ods. 1.

Podľa ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,

o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd

zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd

14

podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého

stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší,

hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia

alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Za daného stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky z dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/ vyslovil vo výroku rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech

obvineného M. P., zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného

súdu, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a prikázal

Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v rozsahu zrušenia prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil dovolací súd

a je povinný rozhodnúť o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v intenciách rozsudku

v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. apríla 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová