Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/8/2012

N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 8/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 4. apríla 2012 v trestnej veci obvineného

M. H. a spol. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. a iné, o dovolaní, ktoré podal obvinený M. H., zastúpený obhajcom

JUDr. K. H., advokátom v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

16. decembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. H. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. júna 2010, sp. zn. ,

bol obvinený M. H. uznaný za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa

§ 344 ods.1 písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a obvinený J. H. z prečinu obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 5. decembra 2008 o 21.50 hod. v B., na K. ulici, oproti N., pri potravinách S.,

poškodeného T. F. napriek jeho nesúhlasu a vzpieraniu sa natlačili na zadné sedadlá

do osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia Combi, evidenčné číslo: B., následne

obvinený M. H. si sadol na sedadlo spolujazdca a obvinený J. H. na miesto vodiča

a poškodeného odviezli cez D. cestu v B. na odľahlú cestu vedúcu cez les a počas jazdy žiadal

obvinený M. H. od poškodeného T. F., aby mu povedal všetko, čo uviedol na polícii.

Po zastavení s vozidlom poškodeného vyzval obvinený M. H., aby sa vyzliekol, čo aj spravil

a vyzliekol sa do spodných nohavíc, a potom obvinený J. H. poškodenému nasadil na ľavú

ruku putá a držiac druhú časť pút, poškodeného odviedol ku stromu a poškodeného potom

obvinený J. H. pripútal putami ku stromu. Potom sa obaja obvinení vzdialili od poškodeného

2

a nasadli do neďaleko zaparkovaného vyššie uvedeného vozidla, čo poškodený využil

a vymanil sa z pravého puta vďaka obmedzenej funkčnosti pút a z miesta činu utiekol. Tohto

skutku sa obvinený M. H. dopustil z dôvodu, že poškodený T. F. vypovedal ako svedok

v trestných veciach vtedy vedených na oddelení skráteného vyšetrovania Karlova Ves

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, pod sp. zn. ČVS: ORP-2153/2-OSV-

B4-2008 a ORP-2192/2-OSV-B4-2008, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie vo veci

prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom uviedol skutočnosti zakladajúce

podozrenie, že v dome obvineného M. H. sa nachádzajú veci odcudzené pri skutkoch,

o ktorých sa viedlo trestné stíhanie vo vyššie uvedených veciach, ktoré tam predtým previezol

T. F. na žiadosť obvineného M. H. a na základe týchto výpovedí T. F. bola v dome

obvineného M. H. vykonaná domová prehliadka.

Okresný súd obvinenému M. H. za to uložil podľa § 344 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 37 písm. m/, § 38 ods. 5, § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní

6 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinený J. H. bol odsúdený podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 4, § 37 písm. m/, § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil okresný súd obvinenému M. H. trest

prepadnutia veci, a to pút značky RALK, ktorých vlastníkom sa stal v zmysle § 60 ods. 6

Tr. zák. štát.

Na základe odvolania obvineného M. H. a tiež odvolania okresného prokurátora

v neprospech oboch obvinených Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16. decembra

2010, sp. zn. , v bode I. podľa zrušil napadnutý

rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a súčasne podľa rozhodol tak,

že uznal obvineného M. H. za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody

podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 140 písm. b/ Tr. zák. a obvineného

J. H. z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. na tom istom

skutkovom základe.

3 3 Tdo 8/2012

Za to bol obvinený M. H. odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm.

m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Obvinený J. H. bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/,

písm. m/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. krajský súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému

J. H. rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. , zo dňa 2. decembra 2009

v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. , zo dňa 24. júna 2010,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil krajský súd obvinenému M. H. trest

prepadnutia veci, a to pút značky RALK, ktorých vlastníkom sa stal v zmysle § 60 ods. 6

Tr. zák. štát.

V bode II. podľa krajský súd odvolanie okresného prokurátora

vo vzťahu k obvinenému M. H. zamietol.

Obvinený M. H., prostredníctvom svojho obhajcu, podal proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. , dovolanie z dôvodov

uvedených v , , pretože bolo zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu a rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku, resp. na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v

obvinený uviedol, že bolo porušené jeho právo na obhajobu ako aj právo na spravodlivý

proces a zásada rovnosti strán, a to tým, že nebol akceptovaný jeho návrh na doplnenie

dokazovania – vykonanie rekognície, pričom sudkyňa tento návrh zamietla bez odôvodnenia.

4

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v

obvinený uviedol, že predmetný skutok mal byť kvalifikovaný len ako prečin obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., pričom, podľa jeho tvrdenia, bolo jednoznačne

preukázané výpoveďami svedkyne D., svedka D. a nakoniec aj obvineného H., že motívom

jeho konania nebola pomsta za to, že poškodený F. v inom konaní vypovedal proti

obvinenému ako svedok.

Navrhol, aby dovolací súd:

1. podľa vyslovil rozsudkom, že rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. , bol porušený

zákon v neprospech obvineného M. H. v ustanovení § 321 ods. 1 písm. c/

a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení ,

lebo počas konania pred súdom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových

zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie je treba dôkazy opakovať,

alebo vykonať ďalšie dôkazy. Súčasne, že bol porušený ,

lebo nebola dodržaná rovnosť zbraní v tom, že až na hlavnom pojednávaní

vyplynula potreba, aby uvedený svedok vykonal opoznanie osôb in natura,

čo však bolo prvostupňovým súdom odmietnuté bez riadneho zdôvodnenia,

z ktorého logicky malo vyplynúť, prečo a z akého dôvodu navrhnutému

dôkazu nevyhovel. Z toho vyplýva aj porušenie práva na obhajobu.

2. podľa zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave

3. podľa prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV vo svojom vyjadrení k dovolaniu

obvineného M. H. uviedol, že pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/

, tento nebol naplnený tak, ako to uvádza dovolateľ. Podľa jeho názoru

neakceptovanie návrhov na doplnenie dokazovania nemožno stotožňovať s porušením práva

na obhajobu. Naviac neakceptovanie návrhov na doplnenie dokazovania, na ktoré poukazuje

dovolateľ, považuje za nedôvodné. K dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. i/

uviedol, že dovolateľ sa domáha skúmania správnosti skutkových zistení, čo však

dovolaciemu súdu neprináleží. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podané

5 3 Tdo 8/2012

dovolanie odmietol podľa , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené

dôvody dovolania podľa

Dovolanie obvineného M. H. bolo zaslané na vyjadrenie v zmysle

aj obvinenému J. H. (č.l. 1654). Svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu v stanovenej lehote však

nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo

podané osobou oprávnenou ( ), za splnenia ustanovenia

, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie

procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,

ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení až písm. n/

V zmysle dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

K obvineným namietanému porušeniu práva na obhajobu považoval Najvyšší súd

za potrebné uviesť nasledovné:

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenie práva

na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe. Právo

na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie

podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, resp.

6

práva podľa Ak by záver súdu, že určitú skutkovú okolnosť považuje

za dokázanú a už ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť tohto

dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, že dovolací súd je viazaný zisteným

skutkovým stavom, pričom účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok

a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

V súvislosti s ďalším obvineným namietaným dovolacím dôvodom, a to nesprávna

právna kvalifikácia skutku, treba uviesť nasledovné:

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa s výnimkou uvedenou v ustanovení Námietka

nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,

nemôže zakladať dovolací dôvod podľa

Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva

na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom

posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1

písm. i/ domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie

založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení

Ako vyplýva z dovolania obvineného, tento spochybňuje správnosť zistenia

skutkového stavu a správnosť hodnotenia dôkazov súdom, čo však nemôže byť, s poukazom

na vyššie uvedené, predmetom skúmania dovolacieho súdu.

Záverom treba ešte dodať, že z hľadiska právneho hodnotenia zisteného skutku,

krajský súd správne právne posúdil zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a vo svojom

rozhodnutí logicky vecne správne zdôvodnil svoje tvrdenia, s jeho závermi sa stotožňuje

aj Najvyšší súd a v ďalšom na ne odkazuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7 3 Tdo 8/2012

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 4. apríla 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová