Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/167/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1) J. L., N.,

2) Mgr. M. L., N., 3) V. L., N., 4) Ing. J. L., N., 5) E. T., B., všetci zastúpení advokátom

JUDr. P. M., AK so sídlom v K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Košice –

mesto, Popradská 78, Košice, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Letná 27, Košice,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 10. mája 2010, č. ,

o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -39

zo dňa 6. októbra 2011 o nevyhovení návrhu na prerušenie konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k. -39 zo dňa 6. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením č. k. -39 zo dňa 6. októbra 2011 Krajský súd v Košiciach

nevyhovel návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1

písm. b) a požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k súladu

ustanovení , , o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení (ďalej

len „“) s článkom 20 ods. 1, 4

2

a ustanovenia s článkom 12 ods. 1

Slovenskej republiky.

Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého uznesenia

ustanovenie , rieši situáciu, kedy nesporne sú dané nároky

na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli alebo boli prevedené na štát spôsobom uvedeným v § 6

ods.1 uvedeného zákona a boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň uvádza,

ktoré pozemky nie je možné vydať, teda sú uvedené prekážky, ktoré bránia vydaniu

pozemkov alebo jeho časti. Ide o zákonom vymenované taxatívne výnimky a ďalšie

rozširovanie alebo zužovanie zákonných prekážok nevydania pozemkov nie je možné. Preto

podľa názoru krajského súdu nie je daný dôvodný postup v tomto konaní podľa § 109 ods. 1

písm. b) , lebo v ustanovení sú stanovené taxatívne prekážky nevydania

nehnuteľností. Ustanovenie rieši prípady, ak nie je možné

nehnuteľnosť vydať. Potom oprávnená osoba má nárok na bezplatné prevedenie

do vlastníctva iného pozemku vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite v akej boli

jej pôvodné pozemky, pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádzajú, pokiaľ s tým

oprávnená osoba súhlasí.

Súd poznamenal, že je zákonom v snahe zmierniť následky

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho

a lesného majetku v rokoch 1948 až 1989, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nejde

o obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde v plnom rozsahu, a preto stanovil

prípady, kedy nie je možné v plnom rozsahu vlastnícke právo k pozemkom prinavrátiť a práve

v týchto prípadoch je možné poskytnúť inú náhradu. Preto podľa názoru súdu ustanovenie

§ 11, ktoré taxatívne upravuje, ktoré pozemky, resp. časti pozemkov, nemožno vydať, nie je

v rozpore s SR s článkom 20 ods. 4 ako to uvádzajú navrhovatelia. Nesprávny je

názor navrhovateľov, že ustanovenie je vyvlastňovacím

ustanovením, lebo uvedený zákon je zákonom reštitučným, ktorý v žiadnom ustanovení

nevyvlastňuje, resp. neodníma vlastnícke právo oprávnenej osobe k nehnuteľnosti,

ale obnovuje pôvodné vlastnícke vzťahy za stanovených podmienok.

Preskúmavaným rozhodnutím odporca nerozhodol o finančnej náhrade za nevydávané

nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu v tomto konaní súd ani nepovažuje za potrebné

vysporiadavať sa s otázkou, či ustanovenie je v rozpore

3

s , naviac ak za pozemky, ktoré sa podľa zákona nevydávajú

a za ktoré nebude oprávneným osobám poskytnutý iný pozemok, poskytne štát náhradu

ale podľa až 4 .

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu

odvolanie a žiadali, aby odvolací súd zmenil uznesenie krajského súdu a konanie prerušil

v zmysle návrhu navrhovateľov. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú

v celom rozsahu za nesprávne z dôvodov uvedených v , nakoľko

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

rozhodnutia považujú za formálne a nedostatočné. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

s námietkami navrhovateľov a s argumentmi a obmedzil sa iba na strohý výpočet zákonných

ustanovení.

Dôvodili tým, že keby nebol vôbec prijatý, mali by možnosť

domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa .

Prijatím predmetného zákona mal byť proces prinavrátenia vlastníckeho práva zjednodušený,

avšak efekt je úplne opačný. nastolil stav, kedy navrhovateľom

namiesto pozemkov bude poskytnuté doslova symbolické odškodnenie a takýto stav je

v hrubom rozpore s SR. Samotný zákon a na jeho základe vydané rozhodnutia

predstavujú hrubý zásah do vlastníckych vzťahov. V rámci procesu tzv. zmiernenia

niektorých krívd vznikajú novo majetkové krivdy a sú priznávané symbolické finančné

kompenzácie.

Odporca a Slovenský pozemkový fond navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

uznesenie krajského súdu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľov

nemožno priznať úspech, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, postupujúc

podľa . Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

.

Podľa , súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje ak tu pred rozhodnutím

4

vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore

s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná;

v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že navrhovatelia sa domáhali

preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu z 10. mája 2010, Číslo: ,

ktorým správny orgán rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľov v zmysle zákona

č. . Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol tak, že navrhovatelia sú

oprávnené osoby podľa § 4 ods. 1 a spĺňajú podmienky zákona pre priznanie nároku

uvedeného v . Dedičom po pôvodnom vlastníkovi

sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žiadajú vydať, lebo na pozemku sú

telovýchovné a športové zariadenia a podľa zákona o pôde sa podľa § 11 ods. 1 písm. f)

takýto pozemok nevydáva. Zároveň uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva

k predmetnému pozemku nie je dotknuté právo dedičov po oprávnenej osobe na náhradu

podľa § 11 ods. 2 zákona.

V uvedenej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zákon

č. bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd,

ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov

1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja

vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom Krajského súdu v Košiciach

uvedeným v odôvodnení uznesenia, ktorým nevyhovel návrhu navrhovateľov na prerušenie

konania. K tam uvedeným dôvodom, ktoré odvolací súd považuje za úplné a presvedčivé,

nevidí odvolací súd dôvod nič doplňovať ani na základe odvolania navrhovateľov, keďže len

zopakovali svoje tvrdenia uvedené v návrhu na prerušenie konania, pričom na tieto aj

poukázali v odvolaní voči uzneseniu krajského súdu, s ktorými sa krajský súd zaoberal.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia krajského súdu a tieto si osvojuje ako svoje

vlastné.

Námietky navrhovateľov odvolací súd považuje za právne irelevantné vo vzťahu

k prejednávanej veci. Zákon č. 2291/991 Zb. je zákonom reštitučným a jeho snahou je

5

zmierniť následky niektorých majetkových krívd. Nejde, ako uvádzajú navrhovatelia,

o obnovenie pôvodným vlastníckych vzťahov k pôde v plnom rozsahu. Ustanovenie § 11

jednoznačne uvádza, kedy nie je možné pozemky vydať a to

v prípade, ak sú na to dané zákonné prekážky a kedy je možné poskytnúť inú náhradu.

Nejedná sa v danom prípade o vyvlastnenie, ktorého zákonné podmienky určuje čl. 20 ods. 4

SR.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval dôvody

navrhovateľov uvedené v dovolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

uznesenia krajského súdu a preto ho podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa tak,

že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovatelia neboli v konaní úspešní

a odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.

V Bratislave 11.apríla 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková