Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/114/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu PhDr. J. M., zastúpeného

JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti ţalovanému

Krajskému školskému úradu, so sídlom v Prešove, Nám. Mieru 3, o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2011 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Prešov zo 17. septembra 2010 sp.zn. z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením zo 17. septembra 2010 sp.zn. prerušil

konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. aţ do právoplatného

skončenia konania vedeného na Krajskom školskom úrade v Prešove pod sp.zn. 1/2004.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe zo záverov Nálezu Ústavného súdu SR z 20. januára

2010 sp.zn. , prevzatých do zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove

z 30. marca 2010 sp.zn. , okrem iného vyplýva, ţe bude potrebné zistiť, či bolo

uţ právoplatne rozhodnuté o zaradení ţalobcu do funkcie, ako aj o skončení jeho

štátnozamestnaneckého pomeru u právneho predchodcu ţalovaného a ţe aţ po tomto zistení

bude môcť súd opätovne „vyhodnotiť“ uplatnený nárok ţalobcu o ochranu jeho osobnosti.

Z uvedeného vyvodil, ţe posúdenie otázky právoplatného rozhodnutia o zaradení ţalobcu

do funkcie, ako aj skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa rieši v konaní

vedenom na Krajskom Školskom úrade v Prešove pod sp.zn. Spr. 1/2004 je nevyhnutné

pre rozhodnutie v danej veci. Vyhovel preto v zmysle návrhu

ţalovaného na prerušenie konania.

Krajský súd v Prešove uznesením z 22. februára 2011 sp.zn.

na odvolanie ţalobcu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe ţalobca si nepochybne uplatňuje svoje právo na ochranu osobnosti v súvislosti

so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Otázka existencie štátnozamestnaneckého

pomeru môţe mať preto vplyv a význam pre rozhodnutie predmetnej právnej veci. Stotoţnil

sa teda s názorom okresného súdu, ţe výsledok konania na Krajskom školskom úrade

v Prešove, ktorého predmetom je konanie o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

ţalobcu, môţe podstatne ovplyvniť posúdenie jeho nároku na ochranu osobnosti. Keďţe

o tejto skutočnosti nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, dospel zhodne so súdom prvého

stupňa k záveru, ţe je potrebné vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu a konanie v tejto

veci prerušiť. Poukázal tieţ na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 20. januára

2010, v zmysle ktorého je pre posúdenie nároku ţalobcu v tejto veci potrebné vyhodnotiť

právoplatné rozhodnutie o zaradení ţalobcu do funkcie, ako aj skončenie jeho

štátnozamestnaneckého pomeru. Povaţoval preto rozhodnutie okresného súdu za vecne

správne.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh ţalovaného

na prerušenie konania zamietne. Dovolateľ mal za to, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu

o prerušení konania mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. V tejto súvislosti uviedol, ţe

podľa SR kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky a ţe v konaní postupuje súd

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6

). Opätovne zdôraznil, ţe svoj nárok na ochranu osobnosti odvodzuje od nezákonného

rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného zo dňa 16. júla 2003 o skončení jeho

štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24. novembra 2004 sp.zn. (práve ním a nie iným budúcim

rozhodnutím, došlo k zásahu do jeho práva na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti). Ak

preto v danej veci okresný súd prerušil konanie a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, išlo

o postup nesprávny a nezákonný, v dôsledku ktorého nie je naplnená účinná a rýchla ochrana

jeho práv. Poukázal tieţ na to, ţe zo záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré

je v konaní odkazované, nevyplýva, ţe by bolo potrebné vyčkať na rozhodnutie o jeho

zaradení do funkcie a o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých otázkach sa

vedú konania na Krajskom školskom úrade v Prešove. Nevidel preto dôvod na prerušenie

konania a ţiadal v konaní pokračovať.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe dôvody v ňom uvádzané

povaţoval za právne irelevantné. Stotoţnil sa s rozhodnutím prvostupňového aj odvolacieho

súdu o prerušení konania do právoplatného skončenia veci vedenej na správnom orgáne

o vymenovaní ţalobcu do štátnej sluţby, ako aj o skončení jeho štátnozamestnaneckého

pomeru, ktorých výsledok môţe významne ovplyvniť posúdenie prejednávanej veci, a teda aj

konečné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolateľ napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

ţiadneho z vyššie citovaných uznesení. Jeho prípustnosť podľa a preto

neprichádza do úvahy.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne

sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe rozhodnutím o prerušení konania mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,

teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá

na procesné situácie, v ktorých súd môţe konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie

konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná moţnosť

tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zváţiť moţnosť iných vhodných

opatrení a aţ keď tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Prerušenie konania v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, ţe prebieha konanie, v ktorom sa rieši

otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej

otázky pre rozhodnutie súdu môţe ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná.

Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej

posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste. V takomto

prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s Slovenskej

republiky a so zákonnou poţiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom

konaní vyplývajúcou z ustanovenia (v konečnom dôsledku ide o odmietnutie

vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo). Procesnoprávnym následkom prerušenia konania

totiţ je, ţe sa nevykonávajú pojednávania a ţe sa zastavuje plynutie všetkých procesných

lehôt ( ).

V posudzovanej veci je z obsahu ţaloby zrejmé, ţe zásah do osobnostných práv (práva

na súkromie a ľudskú dôstojnosť) mal byť ţalobcovi spôsobený vydaním rozhodnutia

Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo 16. júla 2003 o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Úradu pre štátnu sluţbu zo 4. novembra 2003

č.j. , ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR

z 24. novembra 2004 sp.zn. zrušené a vec bola úradu vrátená na ďalšie

konanie. Ţalobca v ţalobe teda nepochybne tvrdí, ţe k neoprávnenému zásahu do jeho

osobnostných práv došlo formou vydania vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí

správnych orgánov. Pre rozhodnutie súdu je preto významné predovšetkým to, či zásah

v podobe vydania týchto nezákonných rozhodnutí (nie) je objektívne spôsobilý vyvolať

následky týkajúce sa osobnosti ţalobcu. Vydanie ďalších rozhodnutí Krajským školským

úradom vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne vo veci zaradenia

ţalobcu do funkcie, nemá preto, podľa dovolacieho súdu, ţiaden právny význam

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Ak za tohto stavu okresný súd predmetné konanie

vo veci prerušil aţ do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom školskom

úrade v Prešove pod sp.zn. 1/2004 a krajský súd toto rozhodnutie potvrdil, ide o rozhodnutia,

ktoré boli vydané, hoci pre ich vydanie neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 109

ods. 2 psím. c/ Výsledkom tohto nesprávneho postupu je v podstate odmietnutie

vykonať spravodlivosť účinne a v primeranej lehote, čím súdy porušili právo ţalobcu

na súdnu ochranu. Ide nepochybne o nesprávny postup, ktorý napĺňa skutkovú podstatu

ustanovenia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto neostalo iné,

neţ uznesenie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie ( prvá veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová