Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Rímskokatolícka cirkev

Trnavská arcidiecéza, so sídlom v Trnave, J. Hollého 10, IČO : 00 419 702, zastúpenej

SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14,

proti ţalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici,

Námestie SNP 8, IČO : 36 038 351, zastúpenému JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou

so sídlom v Prešove, Hlavná 10, o vydanie nehnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre z 31. októbra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a.

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno uznesením z 25. augusta 2011, č.k. -1273

zamietol návrh ţalovaného na prerušenie konania v zmysle

podaného z dôvodu, ţe pred Ústavným súdom Slovenskej republiky prebieha na základe

podnetu Slovenského pozemkového fondu k postupu podľa

konanie k zjednoteniu právneho názoru vo vzťahu k problematike určitosti a zrozumiteľnosti

reštitučnej výzvy a jej náleţitostí podľa o navrátení vlastníctva

k nehnuteľným veciam cirkvám a náboţenským spoločnostiam a prechode vlastníctva

k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len ). V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe v kaţdej právnej veci, v ktorej sa rieši vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona

č. , sa otázka určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy posudzuje jednotlivo

ako otázka predbeţná (výzvy po obsahovej stránke nie sú totoţné). Okrem toho za súčasného

stavu veci by prerušenie konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rozhodnutie

vo veci by sa len oddialilo. Návrh ţalovaného na prerušenie konania povaţoval preto

za nedôvodný.

Krajský súd v Nitre uznesením z 31. októbra 2011, sp.zn. uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia podal stručný výklad ustanovenia , uviedol, čoho sa

ţalobca ţalobou domáha a z akých dôvodov ţalovaný navrhuje konanie prerušiť. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa povaţoval za vecne správne a zákonu zodpovedajúce, pričom sa v celom

rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti dôvodov

dodal, ţe súdy skúmajú určitosť a zrozumiteľnosť reštitučnej výzvy a jej obsahové náleţitosti

osobitne v kaţdom jednotlivom prípade. Nie je preto dôvod vyčkať na skončenie konania

vedeného pred ústavným súdom, ktorého účelom je v zmysle

zjednotenie právnych názorov senátov ústavného súdu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol,

ţe za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa v danom prípade

obmedzil len na všeobecný odkaz na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom sa

vôbec nezaoberal námietkami ţalovaného (ţe v súčasnosti prebieha konanie, v ktorom sa rieši

otázka majúca význam pre rozhodnutia súdu, ţe ak by došlo skôr k rozhodnutiu vo veci

samej, môţe to spôsobiť existenciu ďalších dôvodov pre podanie mimoriadnych opravných

prostriedkov a ţe pri aplikácii zohráva dôleţitú úlohu aj zásada

hospodárnosti). Jeho rozhodnutie povaţoval preto za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho

odvolací súd zaťaţil konanie vadou uvedenou v . Dovolanie odôvodnil

tieţ tým, ţe konanie je postihnuté i tzv. inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ţalovaného ako podané

nedôvodne zamietnuť a zaviazať ţalovaného nahradiť jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

nepovaţoval za potrebné ( ), dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného

treba odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.

V danom prípade dovolanie ţalovaného smeruje proti uzneseniu.

Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa (

ods. 1 písm. b/ ). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.

c/ ).

Ţalovaný napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa. Nejde teda o zmeňujúce uznesenie súdu prvého stupňa a ani o potvrdzujúce

uznesenie uvedené v ustanovení Vzhľadom na to jeho dovolanie v zmysle

a prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd sa s ohľadom na námietky ţalovaného uvedené v dovolaní osobitne

zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/

, t.j. vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi pred súdom konať.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné

pre absenciu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vyvodzuje z toho, ţe mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia , dovolací súd

pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces“. Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti

upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

zo 16. marca 2005, podľa ktorého : „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní podľa je právo

na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v Táto norma sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní“. Podľa dovolacieho súdu nemoţno naostatok opomenúť, ţe

, ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text

doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové

ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí

súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním

vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe

podania, známe napadnuté rozhodnutie a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania

o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne

stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa

sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

(rovnako okresného súdu) zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia

prijatého vo forme uznesenia. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

podstatné dôvody, pre ktoré okresný súd povaţoval návrh ţalovaného za nedôvodný, opísal

podrobne dôvody odvolania, citoval a primeraným spôsobom vyloţil ustanovenie, ktoré

na prejednávaný prípad (prerušenie konania) aplikoval, uviedol, čoho sa ţalobca ţalobou

domáha a z akých dôvodov ţalovaný navrhuje konanie prerušiť a primerane vysvetlil aj to,

prečo sa stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa (ten sa v dôvodoch zaoberal aj

hľadiskom hospodárnosti konania). Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto

k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s a teda, ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dovolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Námietky ţalovaného, ktorými vytýka odvolaciemu (i prvostupňovému) súdu

existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody

podľa a , ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania

nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by

rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len

odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej veci je

dovolanie ţalovaného procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu

k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné

bránenie práva ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová