Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/181/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne,

so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, pobočka Trebišov, so sídlom v Trebišove,

M. R. Štefánika č. 178, proti povinnej S., so sídlom v K., IČO: X., o vymoženie 88 016,59 €,

vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní súdneho

exekútora JUDr. Mgr. A. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 24. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov uznesením zo 4. januára 2011 č.k. -116

exekúciu zastavil a uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vo výške 9,49 € súdnemu

exekútorovi JUDr. Mgr. A. D., so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, do 3 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil poukazom na § 57 ods. 1

písm. c/ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“) z dôvodu, že došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,

keďže oprávnený podaním návrhu zastavenie exekúcie zavinil zastavenie exekúcie. Pri

rozhodovaní o odmene súdneho exekútora postupoval podľa § 14 a 15 vyhlášky č. 288/1995

Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ktoré upravujú

spôsob výpočtu časovej a paušálnej odmeny a nie podľa § 16 ods. 2 uvedenej vyhlášky, ako

žiadal súdny exekútor. Pretože súdny exekútor na výzvu súdu odmietol predložiť súdu

prvého stupňa vyúčtovanie trov exekúcie, súd vychádzal zo súdneho spisu a priznal mu

náhradu trov exekúcie vo výške 9,49 € (poštovné).

2

Krajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách

exekúcie uznesením z 24. mája 2011 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa

vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2

) a na zdôraznenie jeho správnosti poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie

v prejednávanej veci zo 7. júla 2010 sp. zn. . Ak súd rozhoduje o zastavení

exekúcie, výšku trov súdneho exekútora určuje podľa pravidiel stanovených v §§ 14 až 16

vyhlášky. V danom prípade nebolo možné aplikovať § 16 ods. 2 vyhlášky (podľa ktorého, ak

súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jej zastavením,

pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny

je výška vymoženej pohľadávky, nakoľko nebol naplnený základný predpoklad pre použitie

tejto právnej normy, a to vymoženie časti pohľadávky v priebehu exekúcie. Súd prvého

stupňa postupoval správne, ak o trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 14 a § 15

vyhlášky. V odvolacom konaní bol súdny exekútor neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1

a mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnenému

ani povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov

odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie, prípustnosť

ktorého odôvodnil Navrhol napadnuté rozhodnutie „preskúmať a vo veci

rozhodnúť“. Poukázal na to, že oprávnená 25. januára 2008 podala návrh na zastavenie

exekúcie na základe dohody s povinnou s tým, že v určenom čase jej uhradí pohľadávku

v celom rozsahu. Keďže povinná uhradila vymáhanú pohľadávku 28. januára 2008, teda

po doručení návrhu na zastavenie exekúcie, došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky v priebehu

exekučného konania. Keďže k samotnému zastaveniu exekúcie dochádza až právoplatnosťou

výroku o zastavení exekúcie a v danom prípade k úhrade vymáhaného nároku došlo ešte pred

právoplatným zastavením exekúcie, bol toho názoru, že mu patrí odmena v zmysle § 5

vyhlášky č.

Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že súdy vo veci rozhodli v súlade s názorom

odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení zo 7. júla 2010 sp. zn. ,

preto navrhla dovolanie súdneho exekútora zamietnuť.

Povinná žiadala dovolanie súdneho exekútora ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala

na to, že k uspokojeniu pohľadávky zo strany povinnej došlo až po podaní návrhu

3

na zastavenie exekúcie oprávnenou, preto tvrdenie súdneho exekútora, ktorý doručil návrh

oprávnenej až 18. februára 2008, že dôvodom zastavenia exekúcie bolo úplné uspokojenie

pohľadávky oprávnenej sa nezakladá na pravde. Súdy správne rozhodli o trovách exekúcie,

keď súdnemu exekútorovi priznali len náhradu hotových výdavkov za stratu času

a za jednotlivé úkony exekučnej činnosti z dôvodu nevymoženia pohľadávky pre oprávnenú

pred zastavením exekúcie a k úhrade týchto trov zaviazal oprávnenú podľa § 203 ods. 1

Exekučného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie súdneho exekútora, ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny

opravný prostriedok, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je podľa

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. V zmysle ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide (o.i.)

o uznesenie o trovách konania.

V posudzovanej veci je nepochybné, že súdny exekútor napáda dovolaním uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, t.j. napáda uznesenie

o trovách exekučného konania. Dovolanie súdneho exekútora preto podľa

prípustné nie je.

Dovolací súd, postupujúc podľa druhá veta , preskúmal prípustnosť

dovolania aj podľa ustanovení až g/ , ktoré pripúšťajú dovolanie proti

každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád

neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Dôvodné nie sú ani námietky súdneho exekútora, ktoré treba považovať za dovolací

dôvod podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania

nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,

môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom

jeho prípustnosti podľa a nasl. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní účastníkom trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo

im v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková