Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/6/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci proti odsúdenému R. F., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2012 o návrhu odsúdeného

na odňatie a prikázanie veci, rozhodol

t a k t o :

Podľa trestná vec odsúdeného R. F., sp. zn. ,

sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 04. marca 2009, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 07. júla 2009, sp. zn.

, bol odsúdený R. F. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy

podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v skôr

uvedených rozsudkoch.

Za to mu bol podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38

ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s použitím § 46 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere

20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol odsúdený na výkon trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol odsúdenému uložený aj ochranný dohľad v trvaní

3 (troch) rokov.

2

Podľa bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodeným

M. F., nar. X., trvale bytom L. škodu vo výške 846,20 € a V., pobočka B., pracovisko L.,

škodu vo výške 1,40 €.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 12. januára 2012, sp. zn. ,

podľa návrh na povolenie obnovy konania (v citovanom uznesení

je nesprávne uvedené návrh na podanie obnovy konania) zamietol.

Voči tomuto uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom obhajcu odsúdený R. F.

sťažnosť, v ktorej okrem iných skutočností uviedol, že žiada, aby o tejto nerozhodoval žiaden

súd v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože tento rozhodol v odvolacom konaní

a z dôvodu hospodárnosti navrhol, aby bola vec prikázaná Krajskému súdu v Žiline.

Z písomného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (až na jednu

výnimku) vyplýva, že vo veci sa necítia byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd preskúmal návrh odsúdeného

a obsah spisu, ktorý sa vzťahuje na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné

podmienky na odňatie trestnej veci odsúdeného R. F. Krajskému súdu v Banskej Bystrici

a jej prikázanie inému krajskému súdu.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,

že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

3

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23

ods. 1

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.

Medzi dôležité dôvody, tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby

na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou

vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná

obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode

iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania

a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov

štátu). Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

4

podľa ktorého – „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Z obsahu predloženého procesného spisu a odsúdeným a podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná

vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom svoju

prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia

a prikázania veci.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade

ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby.

Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

5

alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného

konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be

done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Odsúdený vo svojej žiadosti neuviedol žiaden konkrétny dôležitý dôvod, ktorý

by odôvodnil kladné rozhodnutie o jeho žiadosti, pričom skutočnosť, že Krajský súd

v Banskej Bystrici rozhodoval o odvolaní odsúdeného dôležitý dôvod z hľadiska zákona

nepredstavuje a tento nezistil ani najvyšší súd a to ani z dôvodu hospodárnosti,

pretože odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania navrhol vypočuť len dvoch svedkov,

z ktorých jeden býva priamo v B..

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 17. apríla 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová