Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e30/383812.462b2b.pdf
PDF · 102.85 KB
No categories available
4Ndt/6/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 6/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci proti odsúdenému R. F., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2012 o návrhu odsúdeného
na odňatie a prikázanie veci, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného R. F., sp. zn. 3 Tos 13/2012,
sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 04. marca 2009, sp. zn. 5T 144/2007,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 07. júla 2009, sp. zn.
5 To 113/09, bol odsúdený R. F. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v skôr
uvedených rozsudkoch.
Za to mu bol podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s použitím § 46 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere
20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol odsúdený na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol odsúdenému uložený aj ochranný dohľad v trvaní
3 (troch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodeným
M. F., nar. X., trvale bytom L. škodu vo výške 846,20 € a V., pobočka B., pracovisko L.,
škodu vo výške 1,40 €.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 12. januára 2012, sp. zn. 6 Nt 122/2011,
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy konania (v citovanom uznesení
je nesprávne uvedené návrh na podanie obnovy konania) zamietol.
Voči tomuto uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom obhajcu odsúdený R. F.
sťažnosť, v ktorej okrem iných skutočností uviedol, že žiada, aby o tejto nerozhodoval žiaden
súd v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože tento rozhodol v odvolacom konaní
a z dôvodu hospodárnosti navrhol, aby bola vec prikázaná Krajskému súdu v Žiline.
Z písomného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (až na jednu
výnimku) vyplýva, že vo veci sa necítia byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd preskúmal návrh odsúdeného
a obsah spisu, ktorý sa vzťahuje na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie trestnej veci odsúdeného R. F. Krajskému súdu v Banskej Bystrici
a jej prikázanie inému krajskému súdu.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje
súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,
že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23
ods. 1 Tr. por.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré
v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania
prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného
vybavovania väzobných vecí.
Medzi dôležité dôvody, tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby
na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou
vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná
obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode
iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania
a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov
štátu). Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej
súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu
opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon
vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva
to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého – „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené
tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Z obsahu predloženého procesného spisu a odsúdeným a podaného návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná
vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom svoju
prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia
a prikázania veci.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade
ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby.
Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného
konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be
done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por.
predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Odsúdený vo svojej žiadosti neuviedol žiaden konkrétny dôležitý dôvod, ktorý
by odôvodnil kladné rozhodnutie o jeho žiadosti, pričom skutočnosť, že Krajský súd
v Banskej Bystrici rozhodoval o odvolaní odsúdeného dôležitý dôvod z hľadiska zákona
nepredstavuje a tento nezistil ani najvyšší súd a to ani z dôvodu hospodárnosti,
pretože odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania navrhol vypočuť len dvoch svedkov,
z ktorých jeden býva priamo v B..
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 17. apríla 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová